-
Mestské opevnenie v Trenčíne
-
Podľa výskumu nejde o vzácny nález.-keby tento spravodajský hnoj mal uviesť pravdu,tak napíše:
Podľa výsledku výskumu nejde o predsunuté mestké pevnenie.
Verejnosti jasne oznámili,že nejde o vzácny nález.Pričom zákon nerozlišuje vzácnosť nálezov.
Áno,cítim sa ako v Kocúrkove,či skôr v Cellerlande,keď som si pozrel včera odvysielanú reportáž.
Výrazy,ako “miestni pamiatkári” dehonestuje KPÚ na úroveň miestních aktivistov-amatérov.
Celler nemá chybu”neviem či chcú mať čisté svedomie …”.kkt ,toto má nasledovať vždy,keď sa metódou archeologického výskumu nájde reálna architektúra,a nie vyskúmať ju bágrom investorovým.
Teraz sa divím aj riaditeľovy AÚ,že pred týmto architektonickým výskumom (myslím,že naň nemá oprávnenie) dáva jednoznačné vyjadrenia.Teoreticky:v týchto miestach by kdesi malo byť to predsunuté mestké opevnenie,ktoré bolo vyhlásené za NKP.Sám riaditeľ sa vyjadroval že o tomto múre môžeme s istotou tvrdiť len to že vzniklo medzi 16až19 storočím.Ak nemôžem jednoznačne povedať že tento múr vznikol až po zániku predsunutého mestkého opevnenia,nemôžem ani tvrdiť,že nemohol byť minimálne jeho fukčne neznámou súčasťou.
-
Zvyšok mestských hradieb je v zlom stave
V Trenčíne sa zachovala len malá časť mestských hradieb, ktorými mesto obohnali v 15. storočí. Aj tie sú v zlom stave.3. júla 2010 (SITA) – Aj Trenčín ako bývalé slobodné kráľovské mesto bolo kedysi obohnané hradbami. Väčšinu z nich po zmiznutí ich funkcie obyvatelia rozobrali. Z mestských hradieb ostal len zlomok medzi Farským kostolom týčiacim sa nad Mierovým námestím a Trenčianskym hradom, tvoria hranicu s lesoparkom Brezina. Patrí k ním aj hradba pod kostolom. Tú už pred troma rokmi opravili a odvodnili, teraz je na rade aj zvyšok hradieb. Na tie sa upozornilo, keď Trenčín v roku 2006 hostil medzinárodnú konferenciu Mesto za hradbami.
“Mesto Trenčín plánuje v tomto roku niekoľko krokov na odstránenie súčasného stavu mestského opevnenia Odstránime náletové dreviny a upravíme konáre stromov, ktoré zasahujú do opevnenia,” uviedla hovorkyňa mesta Erika Ságová. Mesto zároveň plánuje zatiaľ dočasne odvodniť múr. Rozsah prác a ich finančnú náročnosť určí spoločná obhliadka s Krajským pamiatkovým úradom v Trenčíne.
Práce na výstavbe mestského opevnenia začali pravdepodobne po roku 1421, keď bol Trenčín povýšený na slobodné kráľovské mesto s právom opevniť sa hradbami. Obvod opevnenia bol dokončený v prvej polovici 15. storočia. Obranu mesta tvorili hradby, dve brány, na súčasnej Sládkovičovej ulici bol aj Barbakan. Zachovala sa len Dolná brána, zvaná teraz Mestská veža, ktorá je pre návštevníkov mesta otvorená od mája do októbra.
-
Photo ešte z piatka
Neviem, čo by som mohol dodať k Asomtamovmu komentáru, snáď len toľko, že asi naozaj nejde o predsunuté opevnenie, ale aj tak som rád, že ešte dodnes stojí vďaka KPÚ Trenčín.
V podstate ku cti slúži aj archeológovi, že sa snaží k niečomu dopátrať, aj keď to okolo asi nemuselo byť nutné. Komentovať kvázi novinárov nestojí ani za reč, nie je čo, v serióznych médiách by si ani neškrtli.
Neviem, jednoznačne sa asi nedá povedať nič, niečo napovie architektonicko-historický výskum, o archívnom mám pochybnosti, nájsť niečo za posledný mesiac, to by musela byť náhoda.
Čo keby archeológ a KPÚ našli spoločnú reč, že nakoľko nájdený objekt síce asi nie je to, čo mal byť, ale s určitosťou nevieme povedať nič, takže jednoznačne sa nedá ani povedať, že objekt je menej významný, tým pádom tam zostane, pekne sa zahrabe a na povrchu sa spraví zelená oáza, ktorá absentuje v celom centre Trenčína. Amen.
PS Pán Celler Vy sám ste jeden veĺký omyl. -
Stanovicko KPU Trencin, publikovane u nas na Obnova.sk
Ukázalo sa to tentokrát v prípade riešenia ochrany archeologicky odkrytých zvyškov opevnenia historického predmestia Trenčína. Okolo tohto nálezu bola totiž vyvolaná dodnes prebiehajúca mediálna kampaň, ktorá nielenže neadekvátne diskredituje pamiatkárov a spochybňuje ich prácu, ale čo je závažnejšie, smeruje k spochybneniu ochrany tohto cenného archeoloogického nálezu. Nedá sa preto nereagovať na túto záležitosť, ktorá je podľa nášho názoru predovšetkým odbornou problematikou a mala by sa riešiť na odbornej úrovni. Zároveň sa však dotýka ochrany nášho spoločného kultúrneho dedičstva, a mala by s ňou byť oboznámená takisto široká verejnosť, a to objektívne.
-
Po prečítaní stanoviska KPU Trenčín som sa uistil,že je to tak ,ako som si myslel.Investor mal suchoty,ale Celler sa svojej pro-vízie nechcel vzdať.
-
Skvelý článok, dôstojná a pravdivá reakcia, malo by to byť uverejnené aj v tlači, to by bolo najlepšie.
-
Naozaj inšpiratívne čítanie, človek už len na záklede prečítaného v téme, si môže urobiť úsudok, že kto je kto. Iba jednej veci nerozumiem, prečo je nutné zničiť historický artefakt, v ďalšom historickom centre.
To nižšie spomínaný Žilinský hrad, okrem iného nazvaný objav storočia nestačí, fara, bašta v Leviciach, Zvolen, Košice…,,,vedel by som to napísať aj inak, ale som už maximálne znechutený tým, čo sa tu deje.
Možno ešte jedna otázka, čo je pre dnešného archeológa tak cenný objav, kvôli ktorému by bol ochotný čo i len slovko utrúsiť za jeho nezničenie. -
nieco zle sa deje na nebi kulturneho dedicstva …
na konferencii o pociatkoch pamiat. ochrany hradnych zrucanin v nitre 2008 sme sa o trenciankej situacii rozpravali s kolegynou z trencina (DN), ako predist a pripravit sa na mozne a nepredvidatelne strasti zachrany architektonickeho nalezu … bolo to tesne po likvidacii nalezov v ziline a leviciach … z listu KPU TN je jasne, ze zvolili najvhodnejsie mozne postupy s ohladom na “ich” nalez …zda sa, ze z poslednej kooperacie institucii rezultuje nielen ujma na kulturnom dedicstve, ale aj na prekarackach o “vine”.
na podporu pamiatkarov odporucam precitat si komentar martina bonu: -
Dovolila som si upozornit noveho ministra, aby sa napr. pozrel na nazory k aktualnej teme trencianskeho vyskumu – nevyskumu na obnove.
bola nám doručená Vaša požiadavka elektronickou formou pre p. ministra, vo veci diskusie k aktuálnej téme „trenčianskeho archeologického výskumu“ pri Dome armády. Za sekciu kultúrneho dedičstva, odbor ochrany pamiatkového fondu Vám k tejto téme poskytujeme nasledovné stanovisko.
Od septembra 2008 bol v bezprostrednej blízkosti Domu armády v Trenčíne realizovaný archeologický výskum, cieľom ktorého bolo archeologicky preskúmať plochu pred realizáciou investičného zámeru postavenia podzemných garáží. Realizátorom výskumu bol Archeologický ústav SAV. V priebehu výskumu boli okrem stôp stredovekého osídlenia odkryté pozostatky mladších, novovekých architektúr, medzi ktorými dominoval múr, tiahnúci sa pozdĺž celej plochy výskumu. Z dôvodu predpokladu výnimočnosti tohto nálezu Krajský pamiatkový úrad Trenčín zvolal na 20.11.2008 odbornú komisiu, ktorej sa okrem zástupcov Pamiatkového úradu SR, mesta Trenčín a nezávislých odborníkov zúčastnili aj zástupcovia Archeologického ústavu SAV – vedúci výskumu PhDr. Matej Ruttkay, CSc. a Mgr. Beáta Černická. Odborná komisia skonštatovala, že na základe stavu výskumu nález patrí „základu líniového múru východo-západného priebehu k zvyškom vonkajšej línie opevnenia mesta vybudovanej pravdepodobne v priebehu 16.-17. storočia.“ Odborná komisia sa zhodla na podaní podnetu na spracovanie návrhu na vyhlásenie za národnú kultúrnu pamiatku. Interpretáciu nálezu ako „dočasného krátkodobého opevnenia“ obsahuje aj stanovisko Archeologického ústavu SAV č. R/v/2008/481 zo dňa 17.12.2008. Podobne znalecký posudok PhDr. Ivana Chebena, znalca v odbore archeológia ,č. 3/2008 zo dňa 17.12.2008 interpretuje nález ako „základové murivo, tvoriace zvyšok vonkajšej línie opevnenia mesta. Ide pravdepodobne o predsunutú časť mestského opevnenia, ktorá bola vybudovaná niekedy v priebehu 16.-17. storočia.“ Tieto materiály, ako aj získané grafické materiály a vyjadrenia nezávislých odborníkov boli podkladmi správneho orgánu pri vyhlásení múru za národnú kultúrnu pamiatku. V prípade potreby môže sekcia kultúrneho dedičstva všetky materiály predložiť.
Ministerstvo kultúry SR ponúklo Mestu Trenčín možnosť požiadať o finančný príspevok z grantového systému Obnovme si svoj dom na stretnutí 12.02.2009 v Trenčíne na dokončenie výskumu alebo (aj) konzerváciu nájdených častí múrov, táto skutočnosť je uvedená v zápisnici zo stretnutia, mesto doteraz o prostriedky nepožiadalo. Približne rok a pol na parcele neprebiehali žiadne aktivity, celá plocha výskumu bola oplotená a v jame sa usadila náletová zeleň. Ministerstvo kultúry chce zároveň upozorniť na skutočnosť, že vyhlásenie národnej kultúrnej pamiatky v roku 2009 nebolo samo o sebe bezprostredným dôvodom na nepokračovanie stavebnej úpravy námestia. V zámere úpravy námestia bolo a je možné pokračovať pri akceptovaní podmienok, ktoré stanoví v svojom rozhodnutí krajský pamiatkový úrad.
II. etapa výskumu bola realizovaná z prostriedkov mesta Trenčín v júni 2010. Na záverečnej komisii k výskumu sa okrem zástupcov Pamiatkového úradu SR, mesta, realizátora výskumu zúčastnili aj dvaja zástupcovia ministerstva – riaditeľ odboru ochrany pamiatkového fondu Ing. arch. Pavol Ižvolt a JUDr. Mgr. Tomáš Michalík. Na tejto komisii vedúci výskumu PhDr. Matej Ruttkay, CSc. na základe nových nálezov (najmä zalomenie múru smerom k historickému centru mesta) reinterpretoval nález na pravdepodobne ohradný múr bližšie nešpecifikovaného väčšieho pozemku. S touto interpretáciou sa však časť účastníkov komisie nestotožnila a reinterpretáciu nálezu považujú za predčasnú. Ministerstvo považuje vyjadrenie realizátora archeologického výskumu za jednu z viacerých možných interpretácií a odmieta ho brať do úvahy ako nespochybniteľný záver. Je dôležité, že sa (hoci so zbytočným časovým odstupom) archeologický výskum dokončil v rozsahu, ktorý umožňovali terénne podmienky. Každý ďalší archeologický alebo architektonicko-historický, či archívny výskum prináša nové poznatky, pričom je však dôležité rozlišovať medzi skutočne preukázaným nálezom a jeho ďalšou interpretáciou. V súčasnosti realizovaný archeologický výskum nepriniesol jednoznačné dôkazy, ktoré by potvrdili ani vyvrátili obrannú funkciu tejto časti predsunutej línie mestského opevnenia. Záverečná komisia rozhodla, že výskum bude pokračovať formou architektonicko-historického a archívneho výskumu a po jeho ukončení, bude zvolané stretnutie širšieho okruhu odborníkov, z viacerých príbuzných odborov.
Ministerstvo v súčasnosti na vyhlásení za kultúrnu pamiatku trvá, pretože neboli preukázané skutočnosti, ktoré by viedli k záveru, že dotknutý múr nemá ako doklad historického a urbanistického vývoja mesta Trenčín pamiatkové hodnoty. Zároveň upozorňujeme, že v zmysle novelizovaného znenia zákona č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu je oprávnený zrušiť vyhlásenie za kultúrnu pamiatku Pamiatkový úrad SR, nie ministerstvo. Kompetencia Pamiatkového úradu SR je formulovaná ako možnosť, nie ako povinnosť, je teda na Pamiatkovom úrade SR, či potvrdí taký zánik pamiatkových hodnôt, ktorý má za následok zrušenie vyhlásenia za kultúrnu pamiatku.
Následne boli v médiách (napr. v Televíznych novinách na Markíze, dňa 30.6.2010, príspevok č. 24 s názvom „Podľa výskumu nejde o vzácny nález“) uvedené zavádzajúce informácie, podľa ktorých odkrytý nález nemá prakticky žiadnu hodnotu. Sekcia kultúrneho dedičstva sa proti týmto tvrdeniam ohradzuje a uvádza, že vzhľadom na zámer investora pokračovať v zemných prácach bolo vyhlásenie múru za národnú kultúrnu pamiatkou jedinou možnosťou, ako tento výnimočný nález zachovať nepoškodený. K opísanému postupu nás viedli i ustanovenia Európskeho dohovoru o ochrane archeologického dedičstva (revidovaného), ktorým je Slovenská republika viazaná od roku 2001, najmä na jeho ustanovenia čl. 4 bodu ii) a čl. 5 bodu iv), podľa ktorých je potrebné prijať potrebné opatrenia na zachovanie archeologického dedičstva priamo na mieste.
Rozhodnutie o vyhlásení nálezu múru za národnú kultúrnu pamiatku v roku 2009 bolo vydané v súlade s právnymi predpismi, na základe skutkového stavu. Proti rozhodnutiu nebolo podané odvolanie, z čoho vyplýva, že účastník konania proti vyhláseniu nenamietal. Prípadná zmena v interpretácii alebo spresnení datovania nebude mať podľa názoru sekcie kultúrneho dedičstva vplyv na pamiatkové hodnoty, ktoré sa vyhlásením za národnú kultúrnu pamiatku chránia. Múr zostáva významným dokladom urbanistického rozvoja Trenčína v 16. – 17. storočí, o ktorom je pomerne málo archeologických dokladov. V prípade, keby do uvedeného procesu nevstúpilo ministerstvo, bol by nález a archeologická situácia ohrozená, resp. zničená.
Sekcia kultúrneho dedičstva vývoj situácie pozorne sleduje a v prípade podozrenia z nezákonného konania je pripravená zasiahnuť.
S pozdravom
Ing. arch. Pavol Ižvolt
riaditeľ
Odbor ochrany pamiatkového fondu -
Som presvedceny o tom, ze keby viedol vyskum v Trencine Doc. Jozef Hosso, tak by ste problem s tym ci je mur mestskym opevnenim alebo nie urcite nemali.
Pri vystavbe ESC vo Zvolene, bolo napriek medializacii tejto stavby po niceni archeologickych situacii v roku 2009 bez problemov v roku 2010 odbagrovany min. 25 metrov dlhy usek zapadnej linie mestskeho opevnenia. Tiez boli zlikvidovane zaklady starsich mestianskych domov a velka cast staveniska jednoducho odbagrovana.
Vo Zvolene bolo znicene skutocne mestske opevnenie. Jeho zakladova cast vysoka 1,5 metra, nadzakladova 0,5 metrov vysoka cast. Hrubka tohto muru bola min. 1,2 metra.
Bez diskusie bol pri tom uz davno Narodnou kulturnou pamiatkou. Nacaty bol aj bagrom odkopany a podkopany SZ bastion, ktory je teraz zahadzany nejakou sutinou a parkuje na nom niekolkotonovy bager
http://img822.imageshack.us/i/1010719.jpg/Mimochodom stavba ESC nepokracuje, po vybagrovani stavebnej jamy ziva prazdnotou. Velky zmysel preto dava Hossov rychlovyskum na jej ploche.
Naozaj neviem ci je pre Pamiatkovy urad, resp pre MK SR (p. Izvola a Michalik) Zvolen o tolko dalej ako Trencin, ale vo Zvolene bola bez problemov v mesiacoch februar-marec 2010 likvidovana Narodna kulturna pamiatka. Mozno vsak pre Banskobystricky kraj plati specialny rezim v ochrane pamiatok (vsak zamok Viglas??).
Ten 25 metrov dlhy usek mestskeho opevnenia vo Zvolene samotnej stavbe ESC ani nazavadzal. Musel ustupit najazdovej rampe, ktoru bez problemov mohli o niekolko metrov posunut do stavebnej jamy po byvalej skolky, kde bolo mestske opevnenie uz znicene.
Je mi luto, ze Pamiatkovy urad tuto Narodnu kulturnu pamiatku hrdo odignoroval.
Zaujimave je, ze na 3 podobnych stavbach na Slovensku sa tento rok odkryli resp. znovu skumali mury s predpokladanou fortifikacnou ulohou. Citadela v Kosiciach bol naporcovana a prelozena, mur v Trencine vyvolava diskusiu o tom cie je mestskym opevnenim alebo nie.
Jednoznacne mestske opevnenie (pravdepodobne az 25 metrov dlhy usek zap. linie) a Narodna kulturna pamiatka vo Zvolene bola bez slova vybagrovana. Takze gratulujem Pamiatkovemu uradu k objektivnemu postoju.
-
Do určitej miery by som aj súhlasil, iba sa tu zbytočne pletú rôzne udalosti, inštitúcie a ľudia.
Neviem, čo so všetkým, čo spomínaš má KPÚ Trenčín a predsunuté mestské opevnenie.
Držal by som sa faktov, tie zatiaľ nijako nespochybňujú, že sa jedná o predsunuté opevnenie, ktoré má vďaka KPÚ štatút NKP.
Myslel som si, že pán riaditeľ má presvedčivé dôkazy, že sa stal omyl. Tie ale zatiaľ nemá.
A už vôbec nerozumiem tomu divadielku okolo. Neviem, televízor nevlastním, takže som možno iba prehliadol správu, že sa pán riaditeľ AÚ SAV od tých teatrálnych a imbecilných komentárov novinárov a primátora dištancoval.
Inak nemám rád spojenie čo by bolo, keby bolo, lebo ja si zasa myslím, že KPÚ Trenčín by sa zachovalo tak isto, keby to kopal, nie bagroval, pán Hoššo. Otázka by možno bola, či by to svojvoľne nezrovnal so zemou ako v Leviciach, Zvolene, presný priebeh odstránenia Žilinského hradu nepoznám. -
Vystrihol som lán z Teto debatu JAMU cellerovu, ABY ste sa nemuseli počúvať cele, škoda casu.
http://tv.sme.sk/v/17987/preco-postavila-pravica-v-trencine-kandidatov-proti-sebe.html
Na rovinu s Juraom Hrabkomhttp://qwertzuiop.wbl.sk/mp3/hrabko_volby_trencin.mp4.41267.7781_1.swf
-
Zvuk sa spustí kliknutím na OBÁLKU !
-
-
Takže osvedčené schémy viď Levice, Košice, Žilina…. neprešli, baby (nech mi je to pomenovanie odpustené) z KPU
sa štorcli, (nevídané, neslýchané), treba to ešte skúsiť na všetkého schopných (nie všetkých) súdoch.
Ušlý zisk, to je ako čo…..v historických centrách sa dá pri kopaní naraziť na hocičo, jednoducho treba rátať aj s tým, že sa stavba nepostaví, aj keď na Slovensku je to vec nepoznaná. Tu sa to akosi vždy nejako vybaví, iba sa nerátalo s postojom pamiatkarov. V každom prípade, le a kalappal, (klobúk dolu).
Log in to reply.