-
mezecešska alebo mecezešska kultúra
Pozdravujem Vás priatelia. Ako čistý laik sa obraciam na Vás s prosbou o objasnenie , čo to bola mezecešska, alebo mecezešska kultúra – obdobie, územie, znaky. Asi pred 5-6 rokmi som pri zemných prácah našiel nejaké kostrové pozostatky dieťa a bedrový stavec dospelého jedinca splu s nejakými keramickými črepmi a úlomlom kameňa. Keďže už predtým som našiel úlomok spánkovej kosti a keramické črepy ktoré boli datovane do obdobia halštatu resp neskorého laténu poslal som ich do AU. Tam boli tak láskaví a polali mi odpoveď že sa jedná skutočne o kostrové pozostatky a keramické črepy ,ktoré priradili do meze alebo mecezešskej kultúre presné pomenovanie si už nepamätám. Pre mňa osobne nájdené kosti resp. keramické črepy nemajú až taký význam. Viac mi nedá pokoj ten úlomok kameňa na ktorom spočívala stehenná kosť dieťaťa. Celé územie totiž tvoria pahorky z viatych pieskov a takýto kameň sa nachádza takmer v 30 km vzdialenosti. Ešte podotýkam, že pri prvom i druhom kostrovom náleze išlo s najväčšou pravdepodobnosťou o neprirodzenú smrť a obidva nálezy boli od seba vzdialené cca 25-30m.
-
2 odpovede/odpovedí
-
Zrejme ide o kultúru Mezöcsát (o.i. mesto v ne Hungary)
Trácko-kimerský horizont
Okolo prvej polovice 8. storočia pred Kr. (podľa iných zdrojov okolo 800 pred Kr. alebo 800-700 pred Kr.) pozorujeme v Európe zmeny obrovského rozsahu. Zvýšil sa pohyb obyvateľstva, pribudli vojnové konflikty. Tak vo východokarpatských a dolnodunajských skupinách neskorých kultúr popolnicových polí, ako aj v západnej Karpatskej kotline, v nadalpskej oblasti aj okolo juhovýchodných výbežkov Álp badať výskyt bronzových a železných výrobkov kaukazsko-pontického typu s prevahou súčiastok konského postroja, ktoré spravidla prisudzujeme Kimérom a príbuzným nomadizovaným etnickým skupinám, ktorých Herodotos lokalizuje do severopričiernomorských stepných oblastí. Najintenzívnejší bol ich vplyv vo východokarpatskej a dolnodunajskej oblasti, kde aj vytvorili nové kultúrno-spoločenské zoskupenia, napríklad skupinu/kultúru Mezöcsát v severovýchodnom Maďarsku a bosutsko-banátsky kultúrny komplex vo Vojvodine a Banáte, ktoré potom značne ovplyvnili aj počas halštatskej doby niektoré okolité regióny (napr. bosutsko-banátsky kultúrny komplex juhozápadné Slovensko). V nížinách, najmä na východnom Slovensku, je najmä okolo 750 pred Kr. badateľný silný vplyv skupiny/kultúry Mezöcsát a možno aj predpokladať priame rozšírenie nositeľov tejto kultúry. Keďže (prinajmenšom) na východnom Slovensku z etnického hľadiska na konci bronzovej doby možno žili Tráci, je tu možné postulovať okolo 750 pred Kr. aj akési trácko-kimerské spolužitie. Niektorí autori hovoria pre oblasť Karpatskej kotliny a okolia pre toto obdobie o trácko-kimerskej kultúre či trácko-kimerskom horizonte (alebo len kimerskom horizonte). Treba poznamenať, že začiatok hromadného používania železa ako nového kovu v 8. storočí nesúvisí s vpádom týchto nomádov (Kimerov), hoci tí boli vyzbrojení železnými zbraňami -
Ďakujem za objasnenie na základe ktorého som sa niečo dočítal o mozotcsate no nie príliš veľa. Mám však podozrenie , že to zaradenie nebude až tak presné skôr by som sa priklonil k širšiemu zaradeniu trácko -kimerský horizont a to z toho dôvodu,že lokalita sa nachádza medzi Šintavou a Bábom. V zmienkach o obci Báb som sa dočítal o stopách po osídlení so znakmi čačianskej /čakanskej?/ kultúry – podolskej? ktorá sa datuje ešte o niečo skôr. Pre upresnenie prečo do toho ťahám Báb.Nie som žiadny vedátor, ale táto malá deinka neďaleko Nitry by mala byť “strediskom praktického vyučovania” študentov archeologie. Pri spomienke na najdené fragmeny z čačanskej kultúry nedá mi nespomenúť jeden zaujímavý útvar na svahu oproti kostola. priamo v svahu je hlinený kužel s priemerom okolo 20m a výškou neviem 8-12m na vrchole ktorého sú tri kamenné kríže v čase mojej návštevy sa budovala Krížová cesta.. o niekoľko metrov vyššie v svahu sa nchádza súčasný cintorín. Pred jeho ohradou smerom na JZ sú zvyšky staršieho a tak to pokračuje ďalej až celé pohrebisko zaniká v húštine. Toto je dôkazom ,že celý kopec je od nepamäti pohrebiskom. Potom je možné , že tá “Golgota” by mohla byť aj nejaká mohyla. Tento útvar som objavil náhodou keď som si chcel overiť a porovnať iné miestoús príznačným názvom Homolka , ktoré som objavil na Google earth na ktorej vypadali obe miesta takmer zhodne.
A tu je ten spojovník medz moztcsátom a Bábom. Ako som už uviedol vo svojom predchádzajúconm článku pri kostrovom náleze a keramických črepoch bol aj úlomok kameňa, ktorý tam nemal čo robiť a mohol by naznačovať nejakú stavebnú činnosť v blízkom okolí.
Ak by ten kameň naozaj naznačoval niečo takéto , tak by muselo ísť o stavbu pomerne dôležitého významu. Skúste niekto konšpirovať -AKÚ
Log in to reply.