-
Muzeológia
-
Neni to o studentoch ale o profesoroch a to je najhorsie. Nedaju priestor a hlavne čo chiba na Slovensku je to technika nemodernuje sa ale skor ostavame pri starom kedže som chodil na UKF a na muzeologiu si myslim že este prve vistavi boli super ale dajaka so ta proste prestalo modernizovat zabudlo sa na nove trendi vo vystavnicte nove technologie a aj vybavovanie sponzorov. Ako som pozeral na tuto vistavu aspon s tich fotiek už je to len plagatova vistava s nejakimi exponatmi a hlavne dioramou kde studenti prestavuju co ake obdobie malo ale pametam si na stredovek ci majov boli super. A druha vec studenti su znehuteni s toho, že im nikto nepodakuje ale oni musia dakovat inym to by nemalo byt nezabudajme že aj ony maju byt na nastenej tabuli medzi prvimy a velkym pismom a ich mena dvojnasobne. Osobne si myslim že ta vistava sa da urobit aj inak ale ja už take veci nemožem kritizovat neni som v tej brandži a hlavne radsej robim svoje vistavi aj ked su to len nastene vistavi obrazov a podobne veci. Bohužial
Ak by som mohol studentom muzeologie ukazat muzea ako v Osle v Berline kde to je niečo o čom si slovensko može len snit 3D kino v muzeu a podobne veci to je to čo by mali vidiet sčoho sa maju učit ako uputat muzeu. Pohužial na svete su tri trendi vedenia muzei americky tzv. Trend Centra zabavi. Komunisticky teda trend vitrinovej vystavi a niečo medzi tym a touto cestou by sme mali ist pamatam si vistavu dinosavrou v Bratislave kde presd stupom do sali SNM namna viblafol Tiranosaurus rex tak tomu hovorim super vistava alebo exzotika to bola vistava ktora ma zaujala a mal som chut ist na nu ale sak uvidime co bude dalej či nebude aj tu v Nitre niečo podobne… -
pipo
muzealna didaktika, komunikacia tak sa vola predmet na ktory potrebujem ten projekt a co sa tyka muzealneho programu tak ma ist o program ktory sa tyka prace s verejnostou a body podla ktorych to mam pisat som uz napisal hore a neviem ake ine by som mohol este napisat mozno ze by tam mali byt pouzite veci ako humor, prehananie, zapojit do toho zmysly, farbu, mentalnu mapu(predstavivost)…
-
jimbeas
Nechcem uražat a ani sa nikoho dotknuť ale stale mam blbi pocit že mate pomilenu terminologiu lebo to čo si zatial napisal sa do programu nehodi skor do scenáru vystavi toto čo si pisala su predmeti na určitú vystavu teda musis ich dat do scenaru (navrhu ) vystavi. Teda ak mas dajaku temu napriklad “život v baroku” napises scenar kde sa budu nachdzat tieto určite workshopi. Musis ich situovat do terminu a podla toho sa daju vitvorit neni to take lachce ako ma ju vypadat. Može to byt od puzzi až po stavebnicu od pečenia a po tvorbu šindlov a podobne veci ale tu hlavne ide o temu vystavi podla ktorej by sme to vedeli špecifikovat tu temu si len musis len teoretivky zvolit a vieme sa pohnut dalej.
-
jimbeas, shamman má pravdu. Muzeum komunikuje so svojim okolim rozlicnym sposobom. Tie sposoby su muzeu vlastne, napr. vystava a take co s poslanim muzea vela spolocneho nemaju, napr. premietanie dokumentarnych filmov, ktore nie su vytvorom muzea. Aby sa taketo premietanie filmu dostalo do milosti muzejnej komunikacie musi byt sučastou sprievodnej akcie, sprievodneho programu alebo si to pomenuj ako chces. Ten sprievodny program sa ale musi viazat na nejaku formu muzejnej komunikacie, napr. vystavu. Inak je to zas len prachsprosta osvetarcina. Preto do teba bijeme a snazime sa z teba vydolovat viacej informacii. Co sa tyka “muzealnej didaktiky”, co je teda zas len cudo a nielen terminologicke, podla mna to je len schopnost zamestnancom muzei privlastnovat si cudze perie a chvalit sa nim alebo tazko odborne publikovat. Staci vymenit len slovo skola za muzeum. Leeeenze skola je skola a muzeum je muzeum. Muzeum co funguje jak skola je NEMUZEUM.
-
Nechapem len jedno je tu jedna super kniha a to je Weidacher to je to najlepsie co može byt na muzeologiu. A mimo to na skole ževraj mate super profakov.
-
tu je link presne k tomu co potrebujem …cize neviem, mozno som sa zle vyjadroval, ked ste ma nechapali, tak sa ospravedlnujem, ale proste toto je ono:)
-
jimbeas, nebudem uz ustipacny a nebudem sturat. Svojimi mudrymi recami sme ta dost zdrzovali a jak to tu byva zvykom, vo finale kecosi zmiznu a ostane to len na tebe. Iba posledna kriticka veta – to co od vas chcu nema s muzeom NIC spolocneho. Napriek tomu zacinam na jednom navrhu projektu pre teba robit. Ci ho pouzijes alebo ano bude iba na tebe. Nebude to vsak zadarmo – musis odpovedat na jednu muzealnu otazku. Otazka znie – preco si myslim, ze taketo programy nepatria do muzea?
Odpovedaj ako chces a mozes aj napisat ze nevies. Hned po odpovedi ti poslem navrh. -
Tak potom si to rad aj ja pozriem a hlavne chcem pocut tu odpoved ak budes chciet možme to robit spoločne pre obnovu.
Vystava obnovi?
Co vi nato. -
mas pravdu z vasich odpovedi som sa vela nedozvedel ale kritiku ktoru ste pisali berem v pohode lebo vy dvaja sa do muzeologie vyznate 100 krat viac ako ja, ktory som v tom slaby a urcite nebudem o muzeologii nejak extra mudrovat…a z tvojich odpovedi si myslim ze sa ti nepacia taketo programi asi z toho dovodu ako si napisal ze skola ma byt skolou a muzeum muzeom a tiez si myslim ze o taketo programi a vzdelavanie by mali mat skor zaujem samotne skoly aj ked ten zaujem zo strany skol by aj bol ale s napadom musi prist prve muzeum…co sa tyka tvojej pomoci tak vopred dakujem:)
-
Tak daj nazov vystavi a podla toho niečo sa vymysli. proste tema na spracovania.
-
jimbeas, kritika nepada na tvoju hlavu a myslim ze za tu srandu to stoji.
Tu je to co som sluboval:Univerzita
KatedraFIAT LUX … a bolo svetlo
libretoDruh: dlhodobý výchovno-vzdelávací projekt spojený s vydaním multimediálnej prezentácie pre doplnenie výuky prírodovedných a spoločenskovedných predmetov na školách.
Miesto realizácie:
1) školy mesta Nitra,
2) Ponitrianske múzeum Nitra.Priestor:
1) trieda alebo iný priestor školy
2)Počet miest:
1) v jednej triede alebo inom priestore školy
2)Spolupráca:
Ponitrianske múzeum Nitra
SNM Bratislava
Technické múzeum KošiceAMI s.r.o., Nové Zámky
Globo Eastern Europe s.r.o., Levice
Mikra svetlo inak s.r.o., Spišská Nová Ves
OSRAM Slovakia a.s., Nové Zámky
SIEMENS Slovensko – Energy Sektor, verejné osvetleniePrípravná fáza: od …. do ….
Realizačná fáza: od …. do ….
Premiéra: dd. mm. rrrrNitra …………………………… Autor libreta:
==================================
Ideový zámer:
1 Na počiatku stvoril Bôh nebesia a zem.
2 A zem bola neladná a pustá, a tma bola nad priepasťou, a Duch Boží sa oživujúci vznášal nad vodami.
3 A Bôh riekol: Nech je svetlo! A bolo svetlo
4 A Bôh videl svetlo, že je dobré, a Bôh oddelil svetlo od tmy.
5 A Bôh nazval svetlo dňom a tmu nazval nocou. A bol večer, a bolo ráno, prvý deň…13 A bol večer, a bolo ráno, tretí deň.
14 A Bôh riekol: Nech sú svetlá na nebeskej oblohe, aby delily deň od noci, a budú na znamenia, na určité časy, na dni a na roky.
15 A budú svetlami na nebeskej oblohe, aby svietily na zem. A bolo tak.
16 A Bôh učinil dve veľké svetlá, väčšie svetlo, aby panovalo nado dňom, a menšie svetlo, aby panovalo nad nocou, a tiež i hviezdy.
17 A Bôh ich dal na nebeskú oblohu, aby svietily na zem. 18 a aby panovaly nado dňom i nad nocou a aby delily svetlo od tmy…
Prvá kniha Mojžišova (Genezis)Svetlo je elektromagnetické vlnenie s vlnovou dĺžkou od 380 do 780 nanometrov (nm), ktoré sme schopní zachytiť zrakom. Svetelné vlny sa v mnohom podobajú na mechanické vlny. Vo vákuu sa šíria rýchlosťou svetla c = 299 792 458 m/s. Je to základná konštanta v prírode a vo vákuu sa ňou šíria všetky elektromagnetické vlny.
Svetlo znamená život. Pevné zdravie a dobrá výkonnosť sú vedľa mnohých pocitov a životných funkcií v mnohom závislé na okolnom osvetlení. Obzvlášt’ je osvetlenie dôležité pri práci a vo výrobných priestoroch. Kde nie je svetlo, tam práca odpočíva.
Ľudské oči sú len nástroj na videnie. Zvyšok je výsledkom práce nášho mozgu. To, čo vidíme pomocou očí, prenášajú zrakové nervy do mozgu vo forme nervových signálov. Ten následne tieto signály spracúva a vyhodnocuje. Interpretácia týchto signálov je vlastne výsledkom nášho videnia sveta. Ľudské oko patrí medzi najjednoduchšie zobrazovacie prístroje, pretože obraz v ňom vytvára jediná dvojvypuklá šošovka. Dokáže zaregistrovať aj veľmi malý svetelný tok. Oko je prispôsoben na denné a nočné videnie. Inak reaguje oko pri veľkej intenzite svetla vo dne, keď vnímame farby, a inak pri čiernobielom videní v noci.
Nemálo maliarov pracovalo so svetlom ako s prostriedkom na vyjadrenie emócií či na pridanie dramatickosti svojmu dielu. V dejinách umenia vzniklo niekoľko prúdov, pre ktoré sa stalo svetlo neoddeliteľnou súčasťou obrazov. Tenebrizmus – maľba prudko striedajúca tieň a svetlo, temnosvit – vznikol už v 16. storočí a jeho najvýznamnejšími predstaviteľmi boli Caravaggio, Rembrandt a George De La Tour. V 19. storočí vznikol v Spojených štátoch luminizmus, ktorý sa sústredil na svetelné efekty najmä v krajinkách. Smer nadväzoval na impresionizmus, kde môžeme tiež často nájsť hru svetiel prebúdzajúcu emócie.
Myšlienkou, že zimné problémy majú nejakú súvislosť so svetlom, sa zaoberali už antickí lekári. Súčasná medicína sa liečbou týchto ochorení zaoberá od roku 1980. Pred dvadsiatimi rokmi vedci vynašli žiarivkové trubice, ktoré vydávali svetlo podobné tomu slnečnému. Prvé pokusy s liečbou zvanou fototerapia síce neboli príliš úspešné, pretože žiarovky svietili málo intenzívne, ale čoskoro prišli prvé úspechy. Po ošetrení svetlom s intenzitou 2 500 luxov sa pacienti už po štyroch dňoch cítili lepšie. Jasné biele svetlo aplikované dve hodiny denne dokázalo to, čo nezmohli lieky.
Po tisícročia rytmus ľudského života určovalo prirodzené svetlo Slnka a Mesiaca. Umelé osvetlenie malo význam pri odstrašovaní divej zveri, signalizácii, pri niektorých špecifických zamestnaniach (napríklad baníctve) a vo výnimočných situáciách, keď mu ľudia pripisovali magickú moc (pri chorobe, pri pôrode). Prvé zdroje umelého osvetlenia ľudia vytvorili najprv pálením tuku zvierat a vosku, neskôr pomocou petroleja a nafty. Potom prišiel rok 1854, keď nemecký hodinár Johann Heinrich Goebel objavil žiarovku, no až slávny Edison doviedol jeho myšlienku k prelomovému objavu v roku 1879. Odvtedy sa veľa zmenilo. Uhlíkové vlákna boli nahradené stabilnejšími kovovými vláknami, používame halogénové žiarovky a hľadáme nové princípy výroby svetla. Technologické novinky posledných rokov sledujú predovšetkým dva ciele: vysokú hospodárnosť a čo najpriaznivejší vzťah k životnému prostrediu.
V roku 1902 bol Siemens dodávateľom prvého elektrického osvetlenia pre Bratislavu. Od roku 1997 spoločnosť Siemens, divízia Verejné osvetlenie, zrealizovala na Slovensku päť projektov verejného osvetlenia. Najväčší projekt, pre hlavné mesto, priniesol úsporu elektrickej energie o 40 percent. Nemenej dôležité bolo aj zlepšenie estetického vzhľadu mesta. Súčasťou projektov verejného osvetlenia je aj iluminácia na kultúrnych pamiatkach i významných budovách.
Aké sú trendy v osvetľovacej technike z hľadiska úspornosti energie? V každom prípade je jasným trendom úspora elektrickej energie používaním svetelných zdrojov, ktoré využívajú energiu čo najlepšie. Energetická účinnosť je dnes dôležitá pri halogénových žiarovkách, kompaktných žiarivkách, lineárnych žiarivkách, výbojkách, svietidlách, LED atď. Dosahuje sa rozličnými vylepšeniami technológie svietenia a využívania tepla a elektrickej energie.
Dnes sú najväčšou konkurenciou tradičných žiaroviek halogénové žiarovky, žiarivky a vysokotlakové výbojky. Halogénové žiarivky pracujú na podobnom princípe ako tradičné žiarovky. Vlákno vyrobené z volfrámového drôtu sa prechodom elektrického prúdu rozžeraví a začne svietiť. Pri klasickej žiarovke sa na svetlo mení len približne päť percent spotrebovanej elektrickej energie. Zvyšok energie sa stráca vo forme tepla. Pri halogénovom cykle atómy volfrámu, ktoré sa vyparujú z vlákna, “odchytáva” halogén a transportujú sa späť na vlákno. To zabezpečuje dlhšiu životnosť a brilantné svetlo. Žiarivka funguje na úplne inom princípe. Pri elektrickom výboji medzi dvomi elektródami na koncoch sklenej trubice vzniká ultrafialové žiarenie. To sa mení na viditeľné svetlo pomocou luminoforu, ktorý je nanesený na vnútornú vrstvu trubice. Žiarivka potrebuje len približne pätinu energie, ktorú by na vyrobenie rovnakého svetelného toku potrebovala žiarovka. Princíp činnosti vysokotlakových výbojok je založený na oblúkovom výboji. Medzi dvomi pólmi elektród vznikne trvalý blesk, ktorý spôsobí svietenie rozličných náplní v horáku výbojky. Vysokotlakové výbojky sú veľmi hospodárne, používajú sa pri osvetľovaní obchodných priestorov, v priemyselných halách a na verejné osvetlenie. Revolučné diódy LED emitujúce svetlo, ktoré pomaly, ale isto získali miesto v našom každodennom živote od začiatku 90. rokov, ponúkajú úplne nové funkčné a estetické možnosti. Tieto diódy, ktoré majú len niekoľko desatín milimetra, skladajú sa zo zhlukov semikonduktorov meniacich elektrinu priamo na svetlo. Čoraz viac používateľov – od svetelných dizajnérov po plánovačov osvetlenia – objavuje výnimočné kvality tohto svetelného zdroja: malé rozmery, veľmi dlhú životnosť – až 100-tisíc hodín čiže jedenásť rokov používania -, ako aj hospodárnosť, flexibilitu a široké farebné spektrum. Malé červené, zelené a žlté diódy LED sa najskôr používali v displejoch elektronických zariadení, napríklad na prístrojových doskách automobilov. Experti sa zhodujú, že tento spôsob osvetlenia v najbližších dvadsiatich rokoch spôsobí revolúciu v svetelnej technológii.
Ciele:
Cieľom projektu “Fiat lux …a bolo svetlo” je
1. oboznámiť predovšetkým žiadov základných a stredných škôl s významom svetla v prírode, živote človeka a spoločnosti,
2. poukázať na riziká energetickej náročnosti klasického osvetlenia i nové trendy.
Tematické členenie výchovno-vzdelávacieho projektu:
1 prirodzené zdroje svetla,
2 svetlo a príroda
3 svetlo a človek
3.1 svetlo a zdravie
3.2 svietidlá
3.3 využitie svetla človekom – kamera obskura, fotografia, film, mikroskop, televízor, kopírka
3.4 meranie času – hodiny a kalendáre
3.5 svetlo a umenie
4 svetlo a spoločnosť
4.1 energetické zdroje
4.2 ekológiaRealizácia:
A. opis činností v prípravnej fáze
B. opis činností v realizačnej fázePredbežná kalkulácia nákladov na realizáciu projektu:
A. prípravná fáza I.
prípravná fáza II.B. realizačná fáza I. – honorár prednášajúceho, prenájmy atď.
realizačná fáza II. – spracovanie, vydanie a distribúcia multimediálnej prezentácieS P O L U … €
Celkové náklady … by nemali presiahnuť čiastku … €
V kalkulácii nie je zohľadnené …Financovanie projektu:
Samosprávny kraj, Mesto Nitra a pod. … €
Sponzori …€ (reklama na podujatiach a v multimediálnej prezentácii sa dá fakturovať)
Vlastné zdroje … € – sem treba zarátať aj hodinovú mzdu, napr. 3 €/hod autora libreta============================= oOo=============================
Navrh je, aspon dufam (okrem formalneho clenenia), dostatocne inspirativny a je lan na tebe ako sa ho zmocnis, nakolko ho zredukujes alebo rozsiris. Mysli na to, ze je to vsetko treningova fikcia.
Termin libreto som pouzil len preto, lebo nic lepsie ma nenapadlo. Nie je to ukradnute a ked ti to pomoze nebudem chcet zaplatit. Chcet budem len vediet co si spravil a ako to dopadlo.
Odpoved na moju otazku je – za muzejnu komunikaciu nemozno povazovať ziadne podujatie, ktore sa neviaze na muzejny zbierkovy fond. -
Este jedna vec pososobysko by malo byt Ponitiranske muzeum a to hlavna sala, a chodba Ponitrianskeho muzea
-
Zdravim….ak sa smiem spytat – co konkretne sa Vam nepacilo na poslednej studentskej vystave v Ponitrianskom múzeu?ale poprosim o prispevky ludi, ktori tam OSOBNE aj boli a nie tych, ktori to hodnotia iba z fotografii dost amaterskych redaktorov lokalnych medii.vdaka
-
Tu nejde o kritiku ako taku. Skor posudenie toho čo tam bolo a čo nebolo. Neviem povedat kolko času ste stravili nad tou vystavou. Kolko ste mali peniažkov a dalšie veci. A vystava ako taka bola určite dobra ale ak sa pozriem spetne je to stale to iste už sa to opakuje a to je problem. Možno pribudne nova televizia či dvd alebo niečo tomu ale stale su to pokreslene steny a diorami ktore vykladaju študenti. Ako som niekde už v tomto fore hovoril chiba tomu dačo čo by to robilo zaujimavim pre človeka ktory tieto vystavi prešiel. Pre novačikov to je určite zaujimave ale nie pre profikov.
Proste ak si uvedomime že aj vystavnictvo musi ist do predu a to hlavne v muzeach. postupom času by sa mali zavadzat nove technologie aj v muzeach a hlavne tie ktore si to zaslužia ako aj Ponitrianske muzeum. Ale toto všetko neni na nas ani ja any nikto tu na obnove nezmemi jednu vec a to je dotacie muzei. na nakupovanie a vyvoj tychto novich technologii v muzeu.
preto ak si si zobrala nasu tzv. kritiku k srdcu neber ju ako niečo negativne skor ako konsatovanie ako to tu je a ake by to malo byt. -
Na to, aby to nebolo stale to iste, je potrebna najma zmena pristupu kompetentnych, ktori o tom, co sa deje aj rozhoduju, pretoze v pripade takychto vystav su studenti iba figurky..a ti naozaj az taki otvoreni k novym metodam nie su…ale netreba hadzat vsetko iba na nich, ani studenti sa nemaju cim chvalit, nemaju chut robit nieco mimo skoly atd…ale to je uz vec vysokeho skolstva na SVK a to by bolo urcite na dlhsiu debatu…a co sa tyka tejto vystavy….naozaj, ako som sa vyjadrila aj ja priamo pri instalacii, ale aj co si pamatam rocniky spatne, podla mna sa velmi dba na vizual vystavy ako takej a uz menej na obsah, o nejakej inovativnosti sa hovorit urcite neda, i ked sa tym pri tychto vystavach dost prezentuju….ale aj napriek vsetkym negativam, je potrebne, aby sa taketo studentske vystavy realizovali aj nadalej, lebo je pekne vidiet uz len to, ako aspon na tyzden Ponitrianske muzeum znovu ozije….musim povedat, ze ta vystava nam dala naozaj zabrat…financii bolo dost, ale vsetky substituty sme si museli dat vyrobit, plus propagacia bola financne narocna, kupovalo sa nove osvetlenie pre muzeum atd…a za tych par dni instalacie sa skutocne, ale SKUTOCNE urobilo maximum preto, aby to bolo aspon na nejakej urovni…a o dioramach uplne suhlasim s tym, co tu odznelo, ale, bohuzial, v niecom sme sa aj my, studenti, museli podriadit..a slovicko museli zdoraznujem(ja sa s nimi nestotoznujem)…tak ja len ziadam, ze ak chcete kritizovat vystavnictvo na Slovensku, zacnite s niecim, co naozaj stoji za to a kde by sa mohli aj “lady pohnut”, pretoze co chcete zmenit na urovni “vystavovatelov-zaciatocnikov”, ked sa jedna o ich prvu vystavu a vy vidite iba nejaky vystup, ktoremu predchadzalo mnoho slz a potu…tak sa skuste zamysliet aj nad tym…thx…
a este ste tu niekto spominal, ze tie prve vystavy boli omnoho lepsie atd…ako sa to da hodnotit?z hladiska navstevnosti?…inovativnosti?(samozrejme, ked to bolo nieco, naco ludia neboli zvyknuti,bolo to nieco wauuuu)kazdy rocnik je iny, jeden sikovnejsie, druhy menej, v jednom sa snazia zapojit vsetci, v druhom ledva traja…neda sa to….
ale kritika urcite posuva dopredu….uz teraz viem, co by sa dalo urobit inak, co sa nemuselo robit vobec, na co sa uplne zabudlo….ale aj tak mi nikto nevezme pocit spokojnosti z dobre urobej prace (vramci moznosti)..(este musim podotknut, ze za urobenu vystavu sme nedostali ani jeden kredit, ale hlavne ze sa nejaka konala :)|
takze asi tolko k obhajobe studentskych vystav UKF v Nitre
Log in to reply.