-
Nábytkové kolieska
Akú históriu majú nábytkové kolieska?
-
23 odpovede/odpovedí
-
Tieto mi pripadaju ako z koncertneho kridla.
Zodrate kolieska z mojej truhlice:
http://www.obnova.sk/foto/1200842
-
Nábytkové koliesko je jedným z mnohých stromov lesa histórie nábytku, ktorému nikto nevenoval pozornosť. Takže nie je čo gúgliť. Napriek tomu sa pokúsim pripojiť niekoľko informácií.
Koliesko sa objavuje ako konštrukčný prvok nábytku relatívne neskoro. Najstaršie nábytkové koliesko, ktoré som videl bolo z roku cca 1820, podľa datovania predmetu, na ktorom bolo namontované. Radí sa medzi nábytkové kovania a Nemci ich nazývali “rollen”. Korpus sa vyrábal z kovu, podľa určenia zo železa alebo mosadze a koliesko bolo tiež kovové ale mohlo byť vyrobené aj z kameniny, resp. porcelánu. Na nábytok sa upevňovali pomocou kolíka, skrutky alebo vrutu (na obrázku prvé dve zľava) a mohli byť pevné alebo otočné. Pevné, priamobežné kolieska sa používali iba pri rozťahovacích stoloch, posuvných dverách (pokiaľ ich možno zaradiť medzi nábytok) a pod. Okrem týchto jednoduchých koliesok sa používali aj “rollen mit Schuh” – kolieska s botkou alebo kovaním, ktoré krylo koniec nohy nábytku (na obrázku tretie zľava). Aby sa zabránilo poškodeniu dlážky alebo koberca kolieskami ťažkého nábytku, podkladali sa pod ne sklenené misky.
Pretože umožňovali pohyblivosť rozmerného nábytku viaže sa použitie nábytkových koliesok na skupiny osôb s mimoriadnym sociálnym postavením v spoločnosti, ktoré disponovali dostatočne veľkým obytným priestorom. Vo výbave obydlia nižších vrstiev sa s nimi stretáme iba výnimočne.
-
Sasha
Ďakujem za informácie. Tak ako vravíš, nie je čo gúúúgliť. Internet je podobný slovenskému obchodu. Ponúka len to čo má, nie to čo človek potrebuje. Preto sú vzácne aj Tvoje informácie. No a knihy. Niečo málo o kolieskach je v Medkovej, niečo v Cookovi. Ja som našiel len adresu:
http://www.kennedyhardware.com/casters-toe-caps/index2.html
kde sú repliky starých koliesok, aj porcelánových asi anglických. Ale o histórii nič.
Harp
Kolieska na obrázku nie sú z koncertného krídla, ale zo starej mosadznej postele. Sú z kameniny a môžu mať tak 100 rokov. Na pravom koliesku v detaili je vidieť, že aj koliesko sa váhou “preleží”, je tam biely flek. Takže Sashova informácia z podkladaním sklenených misiek je veľmi zaujímava.
-
Zaujimave, dalsia datovacia pomocka. Prikladam aj moje spomenute koliesko z 2. polovice 19. storocia.
-
Neviem, či je to nábytok, osobne by som ho zaradil medzi sakrálny, ale to by som radšej nechal na múdrejších.
Pánska truhla na kolieskach symbolizujúca boží hrob. Jedná sa o gotickú truhlu z obdobia okolo roku 1480.
Pôvodne pochádza z kláštorského kostola benediktínov v Hronskom Beňadiku, slúžila pri Veľkonočných obradoch. Vtedy k božiemu hrobu patriacu sochu Krista sňali z kríža a uložili do truhly (hrobu). Na zmŕtvychvstanie vybrali sochu Krista z hrobu, a truhlu tlačiac na kolieskach pred sebou ukazovali po kostole.
v roku 1881 ostrihomský arcibiskup Ján Šimor boží hrob preniesol do Ostrihomu.
Podľa mňa sú kolieska staršie, ako tie, čo uvádza Saša, dilema je iba to, či to možno za nábytok považovať.
(Chystal som sa to zavesiť už dlhšie, pôvodne o tom písal (ale nie o kolieskach) kamarát na maďarskom fóre, kde som si dovolil nazvať pána biskupa, samozrejme nie úplne vážne zlodej=tolvaj.)
http://hu.wikipedia.org/wiki/Garamszentbenedeki_%C3%BArkopors%C3%B3
http://www.hung-art.hu/frames.html?/magyar/zmisc/faragvan/15_sz/urkopors/index.html
http://lexikon.katolikus.hu/G/garamszentbenedeki%20%C3%9Arkopors%C3%B3.html
-
Vážený kolega, ktorého nick radšej ani nenapíšem, môžem ťa ubezpečiť, že registrujem aj staršie kolesá a kolieska ako z 19. toročia. Problém je ale v definícii a triedení nábytku. Milan Togner sa vo svojej ojedinelej, jedinej a už v dobe vydania nedostupnej 8O práci “Historický nábytok” zaoberá jeho definíciou, triedením a uvádza aj názvy nábytku, ktorý zaradil medzi sakrálny. Sú to (citujem): faldistorium, chórová lavica, katedra, kazateľnica, kľakadlo, kostolné lavice, kredenčný stôl, krstiteľnica, oltár, cestovný oltárik, relikviár, skrinka na paramenty a spovednica. Nie že by som s Tognerom vo všetkom súhlasil ale tvoj pojazdný boží hrob (ďalej láda) by som do nábytku nezaradil. Podľa mňa to nie sú kolieska lády ale podvozok lády. Láda určite nebola zariadením interiéru chrámu, ale priviezli ju iba na veľkonočné obrady a potom putovala tam odkiaľ prišla. Paralelou by mohol byť betlehem, ktorý je minimálne taký nábytok ako kazateľnica, ale nikde som nečítal, že by ho radili medzi nábytok.
rotor mi svojimi kolieskami nasadil riadneho chrobáka do hlavy a už vyše mesiaca chystám rozsiahly a podrobný príspevok na túto tému. Môžem prezradiť, že mám už nábytkové kolieska z prvej polovice 18. storočia a iba tíško dúfam, že moje putovanie sa už skončí.
-
rotor sa teší na sashov príspevok.
-
Ešte váženejší kolega, ktorého nick vyslovujem Saša,
svojim príspevkom som chcel iba upozorniť na, podľa mňa veľmi zaujímavú tému, aké sú obyčajné nábytkové kolieska. Síce neviem sa stotožniť so všetkým, čo si napísal, ale som ticho. Platí veta z môjho predchádzajúceho príspevku.
Neviem, či je to nábytok, osobne by som ho zaradil medzi sakrálny, ale to by som radšej nechal na múdrejších. (Čo v tomto prípade platí aj na Teba).
A zaujíma to aj mňa, dokonca by sa dalo povedať, že sa na Tvoj príspevok teším, tak ako vždy.
-
tatar, tvoj nick som nenapísal práve pre jeho mocné asociačné kúzlo, ktoré mohlo ovplyvniť vyznenie príspevku. Príliš ma neteší, že si prijal taktiku väčšiny… a si ticho, ale chcel by som upozorniť, že pokiaľ “to necháme na múdrejších” asi budeme čakať do súdneho dňa. Nábytkom sa na Slovensku vážne nezaoberá nikto a Togner je preč. Obnova je jedinečným miestom s dostatočným potenciálom (mlčiacich) múdrych hláv kde možno riešiť aj takú odťažitú problematiku ako sú nábytkové kolieska, ale aj zásadné otázky triedenia nábytku. Nejestvuje lepší a rýchlejší spôsob výmeny poznatkov, argumentov, protiargumentov a návrhov riešenia akejkoľvek problematiky. Vôbec pri tom nezáleží na tom či budú diskutovať kovaní odborníci alebo interesovaní laici. Nobody is Perfect.
-
K väčšine patriť nebudem nikdy, ani keby som sa veľmi snažil, ale necítim sa byť lepší.
Vĺčik-tĺčik, tatar je len moja interpretácia výroku viem, že nič neviem.
Ticho som chcel byť iba kvôli tomu, že sa občas cítim ako chrobák truhlík, čo sa musí ku všetkému vyjadriť.
K veci.
Aj pohrebné šaty sú šaty napriek tomu, že si ich (povedzme) kúpi budúci majiteľ a visia mu v skrini, použije, použijú mu ich len raz.
Truhla je nábytok slúžiaci na odkladanie, v tomto prípade je to plastika JK, môže to však byť ktokoľvek iný, tak ako sa napr. filetovací nôž odkladá do príborníku.
Kolieska sú primontované k truhle natrvalo a sú zrejme staršieho dáta, lebo nie sú otáčacie, keby ich vtedy poznali, tak tam sú, tak ako napríklad na tomto servírovacom stolíku.
Ale môžem sa aj mýliť.
-
Sasha
Ako ďaleko si na svojej púti. Nie si ešte v cieli?
-
rotor, som tam kde ani posledná líška nezablúdi. Prepísal som si rodiaci sa príspevkom debilnými linkami na klavíry. Takže môj svieži, objavný a vyšperkovaný text je tam kde by mala byť tá líška. Aby ti lepšie ubehol čas pikoška z prípravy obrázkov.
Vydrž ešte čuť-čuť.
-
Sasha
Nepokúsiš sa aspoň niečo z toho textu zrekonštruovať? Veď kto vie viac o téme než Ty? -
Je to tu ako volanie pútnika na púšti, jediná oáza, Dorotka, je hodne vzdialená.
.
Nábytkové kolieska sa používali na nábytku od 18. storočia, aby ho trochu zdvihli a dodali mu zdania ľahkostí.
Ich použitie pri premiestňovaniu nábytku nebolo až tak dôležité. Používali sa na čalúnených stoličkách, skladacích
a odkládacích jedálenských stoloch, stolíkoch k sofám, kartárskych a hracích stolíkoch. Tiež boli použité na
ľahkých písacích stolíkoch, spálňovom nábytku, stojanoch na noty a na ďalšom odkladacom nábytku. Ďalej na
servírovacích stolíkoch, likérnikoch a inom drobnom jedálenskom nábytku. Nábytkové kolieska boli použité
aj na mosadzných aj drevených jednoduchých posteliach v 19. storočí.
.
Nábytkové kolieska napriek tomu, že sa často vymieňali, možno použiť na približné určenie obdobia vzniku nábytku. Prvé kolieska, ktoré sa objavili na konci 17. storočia, boli drevené a boli pripevnené tak, že nábytok sa mohol používať len smerom dopredu a dozadu. Až po vynajdení kĺbov umožňujúcich otáčanie kolieska, sa stal nábytok úplne pohyblivým. Kožené kolieska z polovice 18. storočia čoskoro nahradili kolieska mosadzné na štvorcovom alebo miskovom profile. Na začiatku 19. storočia boli obľúbené mosadzné kolieska v tvare levej laby, kým porcelánové kolieska boli bežné vo viktoriánskom období.
.
Zdroj: Encyklopédia starožitností, Perfekt, 1995
Cook, B.: Restaurováni a opravy nábytku, REBO, 2005
Medková, E. – Bohmannová, A.: Starožitný nábytek, SNTL, 1977
. -
Karl Friedrich Schinkel ( 1781 – 1841) – pruský architekt, urbanista a maliar, ktorý tiež navrhoval nábytok. Schinkel vydal rôzne predlohové návrhy a variácie na nábytok všetkého druhu, u ktorého bol dobre stmelený klasicistický meštianský sloh s anglickými prvkami a antickými podnetmi v premyslený celok.
Zdroj: Cimburek, F.: Dějiny nábytkového umění III., ARGO, Praha 1996
.
10/ Kolieska na stoličke podľa návrhu architekta K.F. Schinkela. Nemecko, Berlín, zámocke múzeum.
.
Log in to reply.