-
Nádherné hrady v strednej Európe …
-
Stredovek, alebo novovek, nie je to vlastne jedno, keď oboje má svoje čaro a nie je to súčasný pseudo-remeselnícky spôsob vytvárania hodnôt na pamiatkách?
-
Áno, ten buchlovský bastion som fotil v lete 2011, teda jednu zimu po jeho obnove. Čudujme sa svete, na Morave májú technológiu, ktorá zaručí že nová omietka prakticky úplne opadá po jednej zime. Že by firma Zamazal vyvinula revolúčnu technológiu práve preto, aby pamiatka už o krátky čas vypadala ako predtým? :D "Technológia umelej autentickosti" :D
-
Buchlov mám inak rád. Je to presne taký konglomerát slohových období, že by mohol poslúžiť ako učebnica architektonických prvkov. A nielen preto…nezabudnuteľné sú večery strávené pri dobrom vínku, kedy pripomienkou našej doby bolo len nočné osvetlenie (ale to len do polnoci). Škoda, už sú tie časy preč.
-
Forchtenstein … určite sa nebudem škriepiť, však je to "pekná kosť", len som bral do úvahy, že veľký podiel (neviem či väčšinový) vznikol v 17. stor., aj keď v podmienkach pretrvávajúceho vojenského ohrozenia … A nutkalo ma zapochybovať (aj o ňom – Forchtensteine, ale len chvíločku), či do tohoto okruhu "najkrajší hrad" zahrnovať aj prekrásne kusy typu Telč (kde síce základom je hrad z konca 14. stor., ale dobrých 80% hmoty investor Zachariáš "vybudoval" v 16. stor. a šlo už viac o prepych a prezentáciu, než o ochranu "za múrmi" …). Tá hranica hrad/zámok je už v subjektívnych kategóriách a to nemyslím na pojmológiu typu "Oravský zámok"/"Oravský hrad" … V ČR pre "kuľtúrnejší" (alebo vyspelejší?) vývoj pôvodných hradných sídiel v 16. – 17. stor. sa masovo hrady menili na zámky (obzvlášť v prístupnejších nížinných polohách) … Osobne som si preto uvažovanie o "estetickej kráse" zachovaných hradov zjednodušil a dopredu som vyraďoval (možno nelogicky) Pardubice, Jindřichúv Hradec, Telč, atď. … a i (pôvodne) ten Krumlov … Ten špic bastiónu na Buchlove si odcvakol už po rekonštrukcii? Naposledy (predminulé leto) som to videl (nevidel) ešte ukryté pod lešením …
Nech si o Buchlove hovorí v hantýrke kto chce čo chce … mám slabosť na hrady, na ktorých je vizuálne na prvý pohľad priznané manželstvo gotiky s renesanciou (tu i pár ozdôbok baroka), nie je toho až moc (do "zámockých" rozmerov), a teda je tam tá zvláštna hradná surovosť zachovaná, no a samozrejme, je to stavebne zachované … Ak je v tom ešte prezentovaný mobiliár, tak tomu dávam malé plus navrch…
-
A povězte mi, čo si představujete pod takým pojmem barok? (Terazky)
-
Tak, tak, Buchlov "je moja lá-a-a-á-á-ska, sestra srdca môjho belostná…" či ako to dal Paľo H. v tej jeho onej … Medulienke :-) . Dík, že šetríš môj bajtový pictures limit … Ja na tej poslednej vidím renesančný rizalit s tou baňatou čapičkou v slohu (hmm, že by barok?) peknom a štýlovom, keďže je dáta 19?? … Hoc nám kuťaháj aj Buchlov vyhorel v minulom storočí, človek by to pri návšteve nespoznal … Tá borovička je súca na copyright, taký buchlovský bonsai … z čoho chúďa furt žije :-) …
Ako návštevník, ktorý patrí do kategórie "bežný" som sa nikdy nemal šancu pozrieť do priestoru parkánu horného hradu a z toho miesta očumovať a stláčať spúšť na horný hrad … Za to nosím v spomienke na hrad malé mínusko … Nikdy som si ale neodpustil obliezť hrad spod päty obvodovej hradby až pokiaľ mi to skalnatý terén na juhu nezarazil … Máme tu vedľa odlesňovaciu kapitolku … Tak si len zasnívam, že by som to rád videl celé hradné aspoň od severu, z tej veľkej lúky, vyholené … Tá "bezstrechá" hranatá opacha pôsobí odtiaľ až strašidelne a škoda, že nikto, kto sa nechce brodiť žihľavou a kríčím nemá páru (teda možno nemá) o tej parkánovej baštičke v strede …
-
A tak ešte nárožná štuková bosáž, ale je to skôr také mižmaž.
-
Ano priatelia, samozrejme to nie je originálny barok a tá vežička sa tak nafučane barokovo iba tvári :D
Mrzí ma Jožo, že nemám z tých mojich neoficiálnych návštev hradu žiadne fotky.
-
Je ti odpustené, pre to tvoje hradárske srdce …….. a chuť dobrého moku z moravskej vínnej révy a k tomu kopu krásnej nostalgie cez obrázok aj tak neprenesieš … :-)
-
Pri pohľade na tú pôvodne prejazdnú – kaplnkovú mladšiu vežu si spomínam na moju prvú návštevu hradu v lete 1981 … Vtedy len náhodným nákukom cez zadebnený otvor som pochopil, že časť hradných priestorov nie je aktuálne prístupná pre dáke rozsiahle "stavebné" práce v tej časti … Vtedy to bol len priestor plný lešenia a podlážok, cez ktoré nebolo vlastne nič vidieť … Až neskôr sa mi odhalil dôvod … Možno z určitého názorového spektra rozporuplný čin, ale dnes si ho chválim. Či už keď tam v tom "vysekanom" priestore človek stojí alebo (pre moje oči určite krajší vonkajší lifting) keď sa človek na vežu z 1. nádvoria díva …
-
Niekedy je to naozaj ťažké, býva to dobrá mätež. Napríklad aj Vajdahunyad, pôvodne neskorá gotika, renesančná prestavba za kráľa Mateja Korvína, južné barokové krídlo s rondelom a severovýchod dal pristaviť Gábor Bethlen, čo to sa podarilo aj súdruhom.
A prečo som ho sem dal, asi najvýstižnejší opis
Autor cestopisu Patrick Leight Fermor ho opísal slovami: "Je tak neuveriteľný, tak teatrálny, že na prvý pohľad vyzerá úplne nereálne".
Zaujímavé, že napriek svojej polohe ho dobyli iba raz, aj to svoji, a to Michal Chrabrý v roku 1601, pritom bol postavený nie ako pevnosť, ale reprezentačné honosné sídlo.
Dvakrát vyhorel, bez striech bol iba 15 rokov po poslednom veľkom požiari v roku 1854.
To, že sa takto zachoval považujem na túto zemepisnú polohu za zázrak.
-
Dáme si ďalší "kus" … už tu niekde "pri Lietave bol" :-) … Podľa mňa je krásny, tak tu nemôže chýbať. Dokonca na mňa pôsobí autentickejšie, než mnou vychválený Hohenwerfen … Už len tá poloha. Možno ledva v rozprávkových predstavách môže bežne "žiť" taký obraz – pohľad na hrad a toť buch – ono to niekde naozaj existuje a nie až tak ďaleko … Architektonicky žiadna veľká sláva – na prvý pohľad. Na druhý, tretí … skvost renesančnej pevnostnej architektúry. Doslova "bránový hrad" … Je až neuveriteľné, ako je dátovaním pekne podchytené jeho budovanie. Doslova do kameňa … To by sme na Lietave móóóc potrebovali … aby nám tá kopa dohadov nekalila rozum :-) .
Aj tá lanovka je taká decentnejšia než inde (Riegersburg, Hohenwerfen, Hohensalzburg …). Takže ktorý? HOCHOSTERWITZ !!!
http://www.youtube.com/watch?v=k23fQmcYn5U&feature=related
http://de.wikipedia.org/wiki/Burg_Hochosterwitz
Pri pohľade na ten pôdorys sa ani nečudujem, že tam z tej najpríkrejšej strany natiahli tú lanovú dráhu … Behať so "samurajom" cez tie bránové kľučky-serpentíny by bolo barbarstvo …
Hrad, ktorý takmer 350 rokov nezmenil ksicht. V tej extrémnej (isto i klimaticky) polohe slušný "himalájsky" výkon … Pôsobí (ako malé ale vďačné plus) dobre zbierka militárii i celkový striedmy, ale dobový inventár, ako i spôsob prezentácie … Tento prvok bolestivo zhadzuje u mňa z kopca (nemilosrdne) Oravský hrad … a je mi to osobne ľúto …
-
Aj tak je zaujímavé, koľko originálnych bezstrešných podôb tohoto skvostu je "na svete" … Krásny hrad … Stačilo by jednu diviziu armády s výbušninami a odpratávacími čatami a za rok by bolo okolie ako má byť … :-) Tí následne potenciálne nezamestnaní by mi na to isto povedali svoje …
-
Fajnový kus tento HARDEGG. Trošku mi do očí bijú tie domurovky a nové ostenia, zrejme z rekonštrukčných zásahov 19. stor. po prežitých katastrófach. Marí sa mi, že v nich hralo rolu okrem ohňa i zemetrasenie (?) …
http://www.hrady.cz/index.php?OID=5303
http://www.altemauern.info/3_bsr_n_hardegg.htm
Tu je pekná mini reportáž … od cca 4:50 ….
-
Až na malý (hoci do očí bijúci) stavebný zásah do ruiny v 18. stor. a zopár mladších drobných úprav sa domáci plne zžili s ruinou nad hlavami … V každom prípade ich nepostihla mánia "dobudovať" hrad, a to ani v rokoch prosperity v druhej polke 20. storočia … Akoby tušili aký zgrc si môžu vytvoriť, keby boli bližšie zoznámený s našou trenčianskou realitou … Vďaka netu vidím, že v tomto presvedčení zotrvávajú neochvejne aj za uplynulých 20 rokov od mojej návštevy … A hrad napriek tomu u nich žije, kuľtúrne žije ako integrálna súčasť mesta … No ale iste, to sú Nemci …
Log in to reply.