-
Naši skvelí učitelia
Ale je pravda, ze mozno by polozenej otazke bola blizsie diskusia na temu, ako je mozne, ze nas skolsky system pripravi deti o cele roky casu bez toho, ze by sa naucili aspon najjednoduchsie vedomosti aplikovat :D
no Ti dávam za pravdu , naše školstvo nás učí iba téoriu bez aplikácie do praxe a oproti západu ( aj keď tým nechcem západ nejako vyzdvihovať ) je tej téorií strašne veľa
po precitani tychto prispevkov ma uskalienka potrebu sa odviazat… taakze mi prepacte odbocenie od temy…taaak a tu by som celu reformu skolstva zamerala najskor na radikalnu reformu v dokladnej priprave pedagogov… aby pocas studia ziskali zrucnosti, ktore povedu k tomu, ze zaujimavou a putavou formou si ziskaju pozornost nasich rozkosnych ziacikov a studentov… aaa samozrejme, ze stare “kadre” pravidelmne preskolovala… priemerny inteligencny kvocient mladeze vysoko prevysuje ten priemerny nasich pedagogov… a oni sa vyhovaraju na nezvladnutelnost mladeze… nezvladnutelnost mladeze nepovazujem za problem v mladezi, ale v nas dospelych…
ale teraz k vedomostiam… ja som mala velke stastie na “zopar” pedagogov s velkym “P” dodnes mam pocit, ze technicku vysku som bez problemov zvladla (keby pre mna nebolo dolezite prospechove stipko, tak si dovolim tvrdit, ze lavou zadnou) a vsetky prakticke technicke veci v zivote zvladam len vdaka vedomostiam ziskanym na ZS pod vedenim pani Valkovej, najskvelejsej ucitelke matiky a fyziky… ktora nas ucila rozmyslat… ale toto berte doslova, pretoze jaa mala fyziku na strednej skole iba v prvom rocniku… a prijimacky z fyziky som zvladla lepsie ako z matiky…
dodnes nezabudnem na priklad spoluziaka, ktory mal vypocitat za kolko minut uschne 12 vreckoviek, ked jedna sa vysusi za 15 min… keedze bol trojkar/stvorkar a hrr chcel z predtabule zdrhut… rychlo to vynasobil a spokojny s jednoduchym priladom si chcel ist sadnut… ked tu nasa
matikarka: “Roman, ako dlho si varis jedno vajicko na makko?”
spoluziak: “5 min”
matikarka: “a ako dlho varis dve?”
spoluziak: “10 min”
matikarka: “a co si si uvaril?”
spoluziak: “vajicka na tvrdo :? “
:smt043 spoluziak pochopil a priklad s vreckovkami vyriesil spravne…
a je vam dufam, jasne, ze sme si to zapamatali vsetci :Ddalsi priklad, ked sme na fyzike preberali zotrvacnost, tak otazka triednej (mala som to stastie, ze tato uzasna matikarka, fyzikarka mi bola i triedna) do triedy znela… kto uz mame pomahal pri vyprasovani a vesani oprateho pradla?? kto sa neprihlasil, mal za domacu ulohu tuto cinnost si s maminou vyskusat… aby sme vsetci pochopili lenive kvapocky :)
toto bol program pre tych menej chapajucejsich…
a pre nas bystrejsich? skor ako zacala vysvetlovat novu latku dala do placu otazky, na ktore by sme mohli prist dedukciou… kto jej ulohy vyriesil prvy, dostal jednotku… no a tie nase nespravne dedukcie neriesila… obcas sme ju rozkosne pobavili…
co sa mi na nej najviac pacilo, je ten fakt, ze dokazala dat stvorkarovi 1- z odpovede pred tabulov, pretoze vedel, aj ked iba jeden priklad, ale vedel… ( :oops: ja som doucovala) ini pedagogovia, do dotycneho spoluziaka tolko rypali, az nasli dovod dat mu horsiu znamku… preto bol povacsine na vsetko apaticky… aaa ja ho mnela od triednej prideleneho, aby nepadal az na dno… taaakze, kvoli “hlupim” dospelakom viacej starosti i pre mnaa to sa tu teraz nejdem rozpisovat o nasom zemepisarovi a dejepisarovi, ktory pre nas organoizoval putave exkurzie a vylety s bohatym historickym, kulturnym a turistickym programom…
podobny trojdnovy vylet som zorganizovala triede mojho syna, ked boli deviataci… vymyslela trasu s programom, zabezpecila autobus, obvolala muzea… vybavila vstup do jaskyne, ubytko… proste vsetko… ucky mali za ulohu iba decka zaujat… aj som im navrhla, aby tym sikovnejsim dali porobit referatty o osobnostiach, pripadne miestach kam sli… pretoze, ja som bola naucena, ze vylety maju okrem oddychovej ulohy i vzdelavaciu :D
ked mi syn rozpraval, zazitky… velku cast z naplanovaneho programu neabsolvovali… program bol pre nich vraj moc narocny… pre koho?? pre decka? pre pedagogov??
uz som sa rozpisala… ale aj dopisala :lol:co uz…
ale ved viete, ako sa hovori: ked je ziak pripraveny… ucitel sa najde…PS: tymto prispevkom si dovolim so vsetkou uctou podakovat pani Valkovej a panovi Uhlikovi z Brezovej pod Bradlom, ze aj napriek mojej mozno tazko zvladatelnej povahe dokazali vo mne vzbudit zaujem o vsetko krasne…
a inym, menej “vnimavym” a nudnym pedagogom zdvoraznit, ze nie kazdy “neprisposobivy” ziak ci “rebel” je bez srdca a tuzby po poznani…
pravdepodobne ma viac srdca ci inteligencie ako vy, a pre vase ego a nadradenost – pozicia, ved ja som ucitel, mna budes posluchat… ho prave preto nezvladate… nehladajte problemy v okoli, skuste hladat riesenie v sebe… zelam hodne zdaru :smt039 -
39 odpovede/odpovedí
-
Tema bola na ziadost autorky prispevku odclenena od tejto temy: http://www.obnova.sk/modules.php?name=Forums&file=viewtopic&t=13298.
-
len by som dodal, ze je to typicky priklad nasej slovenskej natury, hodnotit, ci kritizovat, a malo o tom vediet. uskalienka, ty asi pedagog nie si, ja ano. poviem ti, vyskusal som rozne povolania a z vlastnej skusenosti viem, ze pracovat s ludmi, teda aj ucit, je jednym z najtazsich povolani. obzvlast v dnesnej pomylenej demokracii. hough
-
:)
nie som pedagog… ale moj pribeh “pedagoga so srdcom” by mohol kooonecne otvorit srdce tym, ktori si nechavaju hovorit pani pedagogovia…v roku 2000 som bola ako zrela tridsiatnicka na dvojmesacnej manualnej brigade v nemecku vo velkokapacitnych sklennikoch… po nemecky som nevedela a ani neviem… vtedy som vedela zopar fraz a slovicok… moj intelekt je na ukor srdca tak obmedzeny, ze sa proste neviem naucit ziaden cudzi jazyk… proste cudzi jazyk ma stoji vela namahy a moja gebula nie a nie… proste som patriotka telom i dusou… aj sa za to hanbim aj nie… aaa mozno sa raz svet bude ucit po slovensky a prave kvoli mne :P
do firmy prisiel pracovat mentalne postihnuty mlady muz… vo firma bol jeden hezoun… vysloveny model… dosti vypatlany ale fesny muz… este s inymi kolegovcami si z dotycneho noveho kolegu nielenze robili srandu, ale robili mu i zle… mnooo ja som si s tymto mentalne postihnutym chalanom nasla spolocnu rec… aj veduci prevadzok si vsimli, ze uskalienka sa o noveho kolegu s laskou postara… vzdy som mu ukazala a “povedala” co treba robit… chalan bol super vykonavac… hezoun + spolok sa proste bavili… na nom i na mne…
raz nastala situacia, ze sme prepravovali kontajneri po kolajniciach… nas postihnuty kolega cistil priestor medzi kolajnicami… nemohli sme prejst… proste zavadzal… hezoun k nemu podisiel, vysvetloval… no nedarilo sa… rozculoval sa… ku kolegovi podisla uskalienka… popatlala zopar nemeckych vyrazov… nazorne vec ukazala… kolega podisiel bokom… ked sme s kontajnermi presli… soooom sa o neho znovu postarala… a ukazala mu cestu spat k jeho praci… hezoun, volal sa Serif sa ma rozhorcene pyta… gestykuluje… ako to, ze mne rozumel, ked neviem po nemecky a on hej (bol alzircan…) a jemu nerozumel… a ja som mu ukazala… nekvakam ustami, ale komunikujem srdcom… namysleny hezoun pochopil… siii mozno viete predstavit moju nesmiernu radost, ked som videla ako spolu zacali pekne komunikovat… ako za mnou serif zoparkrat prisiel odobrit niektore situacie… manipulacia s elektrickym vozikom a podobne…ak clovek necha prehovorit srdce… nemusi ovladat cudziu rec a napriek tomu sa vo svete nestrati… leeenze ja som mala rada i hezouna… i mierne mentalne postihnuteho kolegu… i kolegynu z polska i nadriadenu z nemecka… neovladala som nemecky jazyk a v arogantnom hezounovi sa mi podatilo vznietit plamienok, z ktoreho sa vznietil ohen porozumenia k blizmnemu aaaa zazil vysledok na vlastnej kozi…
pani pedagogovia… o tomto ja rozpravam… dajte studentom lasku, ale skutocnu… precitajte si pribeh Dona Baska… studenti vam lasku radi opatuju…
nikoho nekritizujem ani nehodnotim… snazim sa ludom otvorit oci a ich srdcia… kto nechce, nech neotvara… ale potom nech sa nestazuje :) -
:newb:
vsetkym pedagogom k dnesnemu sviatku zelam, aby sa kazda sekunda, ktoru ste ochotni a ochotne venujete porozumeniu nasej rozkosnej mladezi – plnej originality a odlisnosti, premenila na kvapku vo vasom mori Lasky, stastia, trpezlivosti, tvorivych sil, dostatocnej motivacie a prispela tak k vasej dobrej nalade, kreativite a tolerancii…
s uctou uskalienka :smt039
-
pripájam sa k uškalienkynmu prianiu, ale chválu tu rozhodne kydať nebudem…
Počítam na prstíkoch a ako počítam tak počítam tak tých rokov so školou a na škole a podobne už je 20, fuj to vyzerá strašne, ale je to tak…
čo povedať keď sa ohliadne späť je len veľmi málo kantorov, ktorým by som mal za čo poďakovať… či už ako kolegovia alebo pedagógovia…
Nemá cenu ventilovať nejaké mená, pretože sme každý z inej svetovej strany.
Tým niekoľko málo pedagógom patrí moja vďaka a moj obdiv, najmä kvôli ich trpezlivosti…
Ono, že sú pedagógovia v dnešnej dobe takí akí sú sa nnedá čudovať, finančná mitovácia nulová, aj keď máš nejakú snahu – po zásluhe budeš náležito potrestaný a študenti na ZŠ a SŠ no nikdy viac… krátku dobu som zastupoval na jednej SPŠS no poviem to tak nervy mi za to nestoja…
VŠ je iná liga, kdo má záujem vypočuje, kto nie byť tam nemusí…
Len najmä u VŠ pedagógov často cítíť to, že škola je vlastne vedlejšák a teplé miestečko keď budem starý… možno je to dobré, aspoň to nie sú teoretici, ktorí to čo učia videli len z rovnakej knižky ako ich študenti…
a previazanosť škol s praxou je ďalšia v mnohom smutná kapitola…
ospravedlňujem sa za pesimizmus z mojho príspevku a dúfam, že som tým uškalienke neubral na eláne pre akciu OBNOVA ZRAZ
:-D -
k otvoreniu tejto temy ma inspirovalo nasledovne… skusme sa zacat spravat uplne ale uuuuuuuuuplne inak ako je bezny standard…
ucitelia sa stazuju na studentov…
studenti a rodicia zasa na neschopnost pedagogov…
ak budeme pokracovat v tomto trapnom bludnom kruhu, dospejeme len k tomu, ze i u nas zacnu nasilnosti ako v amerike… zobudme sa, ved mi sme ini… krasni… vzacni… (duchovna ulaha strednej europy… http://www.sophia.sk)
presne taki ako sa o nas spieva v piesni v Dolinach… prespievala kapelka Desmod… povodne Karol Duchon… od detsva som tuto piesen milovala a mojou tuzbou (zatial iba tuzbou… na ciel som ju zatial nepremenila) je, aby sa stala statnou hymnou… ak sa v buducnosti nezadari oficialne… neoficialnou urcite bude…
taaakze sup*sup… vypocut piesen a pokracovat v citani :smt058zacnime obdivovat jednu i druhu skupinu…
zacnime hladat krasu a vyznam v odlisnostiach… prejavme pochopenie…aaaa kde zacat…
pozrite, mladez je odrazom nas dospelych… aaa pokial ju zacneme pocuvat… ale tak srdcom… mnohemu nas nauci…
napriklad: casto krat mavam pocit, ze mna vychovaval a mozno veru i stale vychovava moj syn :lol: rodicia si teda poradit so mnou nevedeli… vychovavali ma na samych zakazoch a prikazoch… a to viete ako to je, zakazane ovocie najviac chuti… taaakze potom bitka :lol: cim viac zakazov, tym som viacej vystrkovala rozky… ine napr.: obaja boli fajciari, taaakze nevedeli, ze fajcim… v sedemnastich som prestala… nik nezakazoval aaa chcela som byt ina ako tlupa kolo mna… aaa kopec inych vzorovych vychovnych prikladov ako na mladez…aaa ako to je s tym mojim synom? oba pribehy sa stali, ked mal kolo 11 rokov…
z ineho mesta prisla na vikendovu navstevu kamoska s dcerkou, bol letny podvecer a po celodennom programe sme sa chceli zastavit v cukrarni… moj drahy synacik zacal robit sprostosti s vodou, ktoru si niesol vo flasi… som ho upozornila, ze nech sa neoblieva, ze zapada slnko a uz to na nom neuschne… jasne ze sa pooblieval… bol mokry… chcela som po nom, aby si vyzliekol tricko… bala som sa, ze dostane zapal pluc… neposluchol… strieskala som ho na ulici a este pred dievcatom :) dala som mu kluce, nech sa ide rychlo prezliect… bola som velmi nahnevana… uz ani neviem, ci sme boli v cukrarni, ale cestou domov hovorim kamoske… no ak je po mne… doma ho nenajdeme (v takychto situaciach som nasim vzdy zdrhla do lesa a bola tam do neskoreho vecera…) zacala som rozmyslat, ako sa dostaneme do bytu… ci pojdem k sestre pre nahradne kluce… alebo cez okno… prisli sme domov… aaa s malou dusickou zvonim… syn otvara… a na stole vecera… plny tanier chlebov natretych majolkou s kolieskami rajcin (v tom obdobi moje oblubene…) “mami, nachystal som ti veceru” si viete predstavit, ako som sa hanbila??? ale mnohe pochopila… taaakze vychovny ucel splneny :) to, ze mal po tom syn slaby zapal pluc, to zasa ukazalo synovi, ze ta mama mala zasa pravdu :)a ten druhy :lol: tyka sa ucitelovania…
raz mi syn povedal… mami, ty by si nemohla byt ucitelka… maaa zaujimalo, ze preco… povedal mi, ze su na to az dva dvovody… prvy: do teba by sa buchli vsetci osmaci a deviataci (taaak vam teda poviem, krasny kompliment od vlastneho syna… mnooo lenze ma i pokracovanie :lol: ) a ten druhy? ty by si na nas stale iba kricala… :oops: taaakze zasa som si mala preco vstupovat do svedomia…nie vzdy som bola nad vecou ako som dnes… ale vzdy som bola vnimava… pocuvala som nielen usami… aale hlavne srdcom… aaa vedome som sa chcela zmenit… boli casy, ked som chcela menit okolie… ale dnes viem, ze staci zmenit samu seba a zrazu mam kolo seba okolie presne take po akom som vzdy tuzila… ale ja tuzim i po krasnom svete plnom lasky a mieru… a dnes viem, ze prave preto CHCEM viac a viac pracovat na sebe…
A CO CHCETE VY :)
taaakze ste asi pochopili, ze pre mna je mladez dokonala :) je odrazom nas dospelych… nemali by sme sa preto na nu hnevat… cim nam ukazuje a predvadza viacej odlisnosti… cize cim nas viacej irituje, tym viacej by sme mali popracovat sami na sebe… ak stretneme niekoho v zivote vseobecne, kto nas hneva a irituje… v duchu sa mu podakujte, pretoze on je ten najspravnejsi ucitel, pre danu chvilu a udalost… pretoze nasou ulohou je naucit sa spracovat odlisnost…
a co sa tyka pedagogov??? mam viac zlych skusenosti ako dobrych… ci uz z mojej mladosti alebo z cias studovania mojho syna… ako som ja vzdy trcala z radu… moj syn je moj syn… taaakze taky tak :lol: no viem, ze v spravny cas a na spravnych miestach boli ti najspravnejsi… ci uz to bola moja triedna na zakladnej i strednej skole, ci vychoska na intraku… ci synova nova triedna pri zmene ZS, ci jeho triedna teraz na strednej…
cim viacerym pedagogom podakujeme… tym viacej ucty a lasky vysleme na adresu ludi, ktori sa rozhodli pre toto narocne poslanie…
ked na ich adresu prejavime pochopenie, budu stale lepsi a lepsi…
chceme lepsiu mladez? chceme lepsich kantorov?
ak hej… ved tak malo staci… par slovicok vdaky a pochopenia… kazdym peknym slovom vytvarate krajsi zajtrajsok pre samych seba… a kazdym osocovanim a kritikou (konstatovat treba… to je v poriadku… ibaze pri konstatovani volime ine slova ako pri kritike :) ) si vytvarame podhubie pre choroby… aby sme potom mohli kritizovat zdravotnictvo :lol:tento prispevok koncim… no v teme nejaky ten moj prispevok urcite este pribudne :)
pre tomboya: predplatne uhradene… je to tvoj styl, ale uhrada prijata, vdaka :wink:
-
taaak tento vtip je jedna velka mudrost… aaa kedze sedi do mojej filozofie o krajsom zajtrajsku prinasam z temy Vtip dna do temy Nasi skveli ucitelia :lol: :lol: :lol:
> Chlap sa ráno prebudí,po ťažkej noci…
> pozrie na seba, prezlečený v pyžamku..veci opraté,ožehlené,pekne
> poukladané na stoličke..papučky nachystané.. – čuduje sa – príde do
> kuchyne, na stole raňajky-obľúbené, k tomu káva, džúsik..
> ešte viac sa čuduje..na stole odkaz: ľúbim ťa zlatko!
> tak zavolá syna a pýta sa ho, čo tomá znamenať a syn mu hovorí:
> prišiel si z krčmy domov nad ránom, ogrcaný…
> mama sa hnevala, zobrala ťa do kúpelne, že ťa ide sprchovať..
> začala ťa vyzliekať a vtedy si povedal:
> “ho ho hó mladá dáma,ruky preč! ja som šťastne ženatý” -
Čím je človek rozumnejší a lepší, tým viac dobra zbadá v ľuďoch.
a je to tu… aky clovek JE, tak presne to vidi v inych… a to, co vidi v inych… tym ho ti ini aj radi, ale vaaazne radi OBDARIA…
taaakze, ked sa chceme mat lepsie… kto sa ma zmenit :) no predsa MY…
vsak je to kraaasa… -
viac ako casto sa mi stava, ze neviem rozpravat, ci pisat tak, aby mi ludia rozumeli… ale ja verim, ze i to sa zmeni :)
taaakze spravne znenie:
ked sa chcem mat lepsie JA, kto sa musi zmenit? mnooo predsa JA
a potom, ze egoizmus je zla vlastnost :lol:
-
Priznam sa, ze ten citat som pridal do citatov Obnova.sk ja ako volnu parafrazu citatu ktory som pocul davnejsie. Je jeden z mojich najoblubenejsich.
Vratane toho: Kazda vojna sa konci dohodou, preco sa nemozno dohodnut na zaciatku. (Co sa lahko pise, ale tazsie plni! :) )
-
:arrow: Na začiatku sa síce dodnúť možno, no aj dohoda môže vyústiť do vojny, pozri: Nemecko – Sovietsky zväz, ale aj iné “úskočné” dohody. A na druhej strane: mnohé vojny akože “skončili” dohodou, no tú niektorá strana porušila a bojuje sa ďalej….. Takže citáty, epigramy, aforizmy sú krásne vec, no zväčša “len” ako literárne žánre. V praxi sú “zraniteľné”, podobne ako poézia…. :|
-
no neviem či ba som to tak bral. Neviem sice kto to povedal ale viem že jedno je iste. “Mier je len menšia prestávka medzy dvoma vojnamy.” Otazne je či je to pravda ale asi je. Ale ak tu budeme hladať Motto rad pridam jedno ktore povedal moj najvedši herec a vzor možno len v jedeni ale hlavne povedal…
Kdo Vino ma a nepije,
kdo hrozný ma a nejí je,
kdo ženu ma a neliba,
kdo zabavie se vihiba,
Nanho vemne bzč a húl.
To neni človiek ale vúll”
A ospravedlnujem sa za toho vola ale je to tak…..
Napisal to Jan Werich a myslim, že je to na tuto dobu to spravne motto kedže si niekedy neviem užiť to čo mame doma.. -
s mottom pana werichana plne suhlasim… az na taku drobnost, ze na nikoho nemusime s bicom…
podla mna, kto zivot preziva a nezije – neuziva krasy svojho jedinecneho zivota so vsetkym, co je mu ponuknute… si sam na seba pletie bic a este sa nim i sam bicuje… :smt043Takže citáty, epigramy, aforizmy sú krásne vec, no zväčša “len” ako literárne žánre. V praxi sú “zraniteľné”, podobne ako poézia…. :|
kazda krasa… a vsetko, co dospieva je bolestive a zranitelne… a je uplne jedno cez co ju ludia pojmu, cez co ich chyti za srdce… ci cez film, ci cez citat, ci cez piesen, ci cez prozu alebo obraz… je dolezite, ze je tu umenie, ze je tu krasa… ktorej velkost si sami vytvrame svojimi skutkami a myslienkami…inak co nedospieva, nerastie, cize zomiera… taaakze budme my len radi, ze su medzi nami veci este zranitelne…
-
mnoo, prispevky o citatoch som si v teme zacala… ale ich aj koncim…
skutocne budem rada, ak sem prihodite nejaky mily prispevok…moj zivot a komunikacia s pedagogmi nebola vzdy len o krase a o dobrych skusenostiach… mozno bolo viac tych zlych, pretoze som vzdy trcala z radu… a za sociku to teda lahke nebolo… ale mna to bavilo :lol: sledovat tie rozhorcene ksichty… rozumni pedagogovia vedeli ako na mna… a ti “ne”pedagogovia, tak tych som iritovala aaa veru donedavna som sa vedela bavit na ich stupidnych reakciach…
mnoo, ked som si podobne situacie zacala uzivat so synom, tam mi to uz jedno nebolo… najradsej by som tych “ne”pedagogov vyhadzala zo skolstva a izolovala ich na nejakej planete… viac mi prekazali ako niekomu prekazaju romovia… do siedmeho rocnika sme sa stretavali len s “ne”pedagogmi az na nejake tri vynimky… o zmene skoly syn pocut nechcel v ziadnom pripade… a ja taketo rozhodnutia za neho robit nemohla… on je totiz silna osobnost a spravil by si aj tak, co chce on… jaaaj casto som si spominala na mamine slova… vsak pockaj deti ti to vsetko vratia… vtedy som sa na nu hnevala, dnes viem, ze mala pravdu :) aaa sa mi to paci ako je to mudro zariadene… ibaze ja som sa rozhodla udalosti ponat trosku inak… oslobodila som sa od bolesti, ktoru som ako matka prezivala so svojim synom pri jeho zivotnych skuskach…
najvacsiu bolest som prezivala vtedy, ked jeden pedagog z inej skoly dokopal mojho syna na stolnotenisovom turnaji v priestoroch jeho skoly tak, ze mal zdravotne komplikacie… musel navstevovat rehabilitaciu… vybil si na nom svoju zlost za nieco, co vobec nespravil… ale keby aj spravil… nemal pravo… cela situacia sa vysetrovala, podala som trestne oznamenie… rodicia deti, ktore to videli, zakazali svojim detom svedcit proti pedagogovi… pretoze oni si kvoli mojmu synovi nebudu dotahovat so skolou… podla vsetkych si to zasluzil… lebo v ociach vsetkych bol nespratnik… dokonca dostal zhorsenu znamku zo spravania, pretoze si uvedene vymyslel… a “pedagog”? pedagogoval dalej… ten, ktory synovi ublizil, je ubohy… ale ubohejsi, jeho vtedajsi triedny, ktory to videl a nezakrocil… keby len ten uboziacik vedel, ako mi casto o nom doma syn rozpraval, ako mu ho je luto, ako mu decka skacu po hlave a ze si s nimi nevie dat rady… ale na rodicku nevedel spomenut ine meno ako meno mojho syna… ked toto moj syn zazil… to, ako jeho triedny nicim a nijak nezakrocil… ten, co si ho mal zastat… nastala ta spravna chvila, ze sam chcel zmenit skolu… zacala som vybavovat… skusila som cez “znamosti” riaditel zo zamestnania sa poznal s riaditelkou jednej skoly… ta mi vsetko prislubila a od polroka v siedmom rocniku mal syn prestupil… ked sme prisli do skoly, uz nas riaditelka cakala pri branicke a ze triedna nesuhlasi… ze ona problemove dieta nechce do triedy… taaakze riaditelka ma v skole mensie slovo ako ucitelka… aj taaakto to v zivote chodi… a nakoniec bola som rada, ze sa na tu skolu nedostal… ziacke osadenstvo – deticky snobov a novozbohatlikov…
nam proste nieje sudene nieco si protekcne vybavit :lol:
zato od osmej triedy prestupil na sportovu ZS, kde sa venoval volejbalu… po dvoch mesiacoch bol nasadeny v zakladnej sestke… z trojkara sa zrazu stal vyznamenany ziak aaa hlavne po prvom rodicovskom, kedy prvy krat nepadlo meno mojho syna, som sa spytala triednej na syna a chcela jej vysvetlit situaciu… povedala mi len tolko, “pozrite, prisli s nim i papiere… i hodnotenie… ale ja neberiem do uvahy hodnotenie ziaka inym pedagogom, ja dam na vlastnu skusenost…” tato zena dala mojmu synovi priestor… videla v nom sikovneho, inteligentneho chalana, ktory sa velmi rychlo zaclenil do noveho kolektivu… netusim, kolko krat som jej podakovala… ale bolo to nespocetne vela krat…
ked pre nic ine, tak pre uctu a vdaku k pani Tomashekovej z nitry sa urcite oplatilo tuto temu otvarat…niekedy mi pride, ze ste asi malo zlych a bolestivych situacii zazili s vasimi pedagogmi, ked si neviete vazit to krasne, co vam zasa ini odovzdali…
PS: si piste, ze som bola rozhodnuta, ze ked stretnem toho triedneho mojho syna, ze ho oplujem… este aj po uspesnom ukonceni ZS som mala v sebe zlost voci dotycnemu… ten, co skutocne ublizil, ten ma tak neiritoval, ako ten triedny, ktory nezakrocil… stretavala som jedneho synoveho spoluziaka a ten mi o tomto pribehu vela rozpraval i tom ako potom triednemu dohovarali, ze preco nezakrocil… a rozpravali mu o tom, ako sa synovi dari… v skole, vo volejbale… viete, ako sa triedny branil? vsetci vieme, ze si to zasluzil… akoze moj syn… pritom syn bol medzi spoluziakmi oblubeny… ved preto nechcel menit skolu, kvoli partii…
mnoo tak pred pol rokom? pred rokom? som stretla triedneho… ked som ho videla, prislo mi ho luto… ked ma zbadal, najradsej by sa videl v mysacej diere… aaa ja som si povedala… noo este by ho nahodou ta moja slina ocistila… n-n :lol: ale v tej chvili som mu odpustila… on nezvladol skusku, ktoru mu osud nadelil… dostane vacsiu… mozno s vlastnymi detmi… a ja viem, ze ja som vitaz…
a moj syn?? zopar priatelov ma v mojom veku… nie mojich… uplne inych… raz sa mi jeden z nich zdoveril, ze pri jeho tazkej zivotnej situacii mu moj syn dodal taku oporu ako ziaden iny “dospely” priatel… taakze takyto nespratnik je moj syn :lol:chcela som skoncit s citatmi… ale tento proste este chcem doplnit… tieto slova su adresovane nasej “neposlusnej” mladezi:
MLADI LUDIA, KTORI BLUDIA SVOJOU VLASTNOU CESTOU, SU MI MILSI AKO TI, CO IDU SPRAVNE CUDZIMI CESTAMI.
(Johann Wolfgang Goethe) -
a to sa tu teraz nejdem rozpisovat o nasom zemepisarovi a dejepisarovi, ktory pre nas organoizoval putave exkurzie a vylety s bohatym historickym, kulturnym a turistickym programom…
PS: tymto prispevkom si dovolim so vsetkou uctou podakovat pani Valkovej a panovi Uhlikovi z Brezovej pod Bradlom, ze aj napriek mojej mozno tazko zvladatelnej povahe dokazali vo mne vzbudit zaujem o vsetko krasne…
mnoo, dnes mala uskalienka kraaaasny den… bola pozvana od pana Uhlika na kavu… prisiel do nitry prednasat… okrem toho, ze som obdrzala nejake nove studijne materialy, pozvania na vylety po stavbach architekta Dusana Jurkovica, venovanie do knihy z tvorby pana ucitela, doslo i na spomienky…
aaa veru pan Uhlik zhodnotil, ze som bola huncut… aaaa ze som bola na neho i urazena… a ja, ze veru ano…
bola som siedmacka ked mi povedal jednu vetu… neprezradim aku, ale dodnes si pamatam jej znenie… ako 13-rocna som sa vtedy nasmrt :lol: urazila… v siedmom rocniku som sa urazena rozhodla na nasej 3-dnovej expedicii nefotit… dovtedy som bola Uhlikova prava ruka – skolska fotografka… ja kvoli foteniu chodila na exkurzie aj s vyssimi rocnikmi… urazena uskalienka nesla v osmom rocniku ani na 4-dnovy vylet do Prahy… jaaa bola urazena na veduceho vyletu a samu seba som okradla o krasne zazitky… no proste hlupana… ale to bolo vtedy :lol:
je sice pravda, ze v osmom rocniku som pana ucitela vytocila tak, ze som dostala poznamku na pol strany ziackej knizky a navrh na zhorsenu znamku zo spravania a hned o dva stupne :lol:
ale viem, ze prave tento ucitel vo mne vzbudil zaujem o vlastivedne spoznavanie kras nasho Slovenska a vlastnym prikladom vo mne vypestoval uctu a respekt k narodnym buditelom, cim si moje srdce naslo priestor pre Lasku k milanovi rastislavovi stefanikovi a nielen k nemu… a hlavne k celemu Velkemu Slovensku so vsetkym co k nemu patri… minulost, pritomnost i buducnost… :love10:a ako pan Uhlik dnes :) si ma normalka odfotil, aby mu iny ucitel (moj triedny nizsieho rocnika) veril, ze sa so mnou v nitre stretol :)
Log in to reply.