aktivita diskusia Múzeá a Galérie Nezodpovedane otazky v muzeach

Tagged: 

  • Nezodpovedane otazky v muzeach

    Posted by admin_obnova on 2. augusta 2005 at 21:43

    Autor: Jarmila
    Dátum: 29.07.05 19:10
    Prevzate z diskusie: Muzealita a vsetko okolo nej

    Mili diskutujuci,
    vsetko je vec nazoru, na ktory ma kazdy pravo. Jedna vec je vsak prax – muzeum a muzejnictvo a druha vec je jeho teoreticke zhodnotenie – muzeologia. Je fajn, ak su obidve vo vyvazenom vztahu. Prax ti staci v muzeu pri kazdodennej praci, pokial ju robis rutinne, nemas vyssie ambicie robit ju zmysluplnejsie a nehodlas o nej referovat napriklad na konferencii. Lebo keby si chcel, zrazu sa musis nejako vyjadrit, potrebujes terminologiu, potrebujes veci primerane pomenovat a to je uz otazka onej teoretickej a vedeckej nadstavby. Celkom rada by som si uz na Obnove precitala aj diskusie k veci, seriozne nazory hoci z rozlicnych stran pohladu, nielen dehonestujuce a zlahcujuce nazory, momentalne napady a vzajomne repliky. Muzejnictvo je dost vazna vec na to, aby sme si vytvorili forum aj pre DISKUSIU – trebars aj s potrebou davkou humoru. Waidacherova prirucka nie jedina literatura o problematike. A Rasto – skus si pozriet aj inde definicie muzeality, ono to totiz este pokracuje aj dalej. Ked sa veci vytrhavaju z kontextu – co je dnes oblubenym zanrom napriklad novinarov, nevedie to k nicomu poriadnemu. Majte sa krasne.

    ———————————————————————————————-

    harp: Ktore zakladne otazky tak potrebne pre fungovanie muzea nie su medzi odbornou verejnostou stale zodpovedane? Co je to muezalita? To asi nie je spravna otazka. A to ze par pracovnikov muzea neovlada a nerozmuie hodnotovemu zakladu muz. prace asi nebude hlavnym problemom dnesnych muezii? Co teda? Cakame na “hodnotnu” liniu diskusie, ktora sa priblizi k problemom dnesnych muzeii.

    jupiter odpovedal 18 years, 7 months ago 4 Členovia · 20 odpovede/odpovedí
  • 20 odpovede/odpovedí
  • Anonymous

    Member
    8. novembra 2005 at 3:22

    Terminologia v konzervatorstve je jedna z nezodpovedanych otazok..
    Uz len povolanie konzervator je pochopene rozlicne vo roznych jazykoch. Ako mozeme hovorit o vede alebo discipline, ked nemame ani spolocnu terminologiu?

    Dalsi problem je legalna ochrana povolania konzervatora/ restauratora. Dnes sa hocikto moze nazvat konzervatorom.

  • Anonymous

    Member
    11. novembra 2005 at 15:41

    freya. to je ten problem.niekto ma za sebou dlhe roky skoly potom praxe.niekto robi brigadnika niekde pri nahadzovani omietky na starej budove a hned tu mame restaratora ako svet.pozna max. chem. znacku vody a obchodne nazvy co supal do omietky.
    je tu sice komora ale podla mna by to chcelo iny postoj.tam ich je par a problem sa dostat.mozno vytvorit v ramci komory nizsi stupen a tam sustredovat ludi bud s nizsim vzdelanim alebo praxou. dat im nejake opravnenie ze mozu restaurovat a kontrolovat to.

  • Anonymous

    Member
    12. novembra 2005 at 4:42

    Ako komoru mas na mysli? mozno ked mi to viac priblizis viac pochopim z prispevku. Dakujem :)

    ECCO schvalilo za posledne roky ze vzdelanie by malo zodpovedat min.urovni Master degree s moznostou doktoratu.

  • Anonymous

    Member
    16. novembra 2005 at 5:13

    Nahodne som zistila aku komoru mas na mysli , to mi ale trvalo! Ü

    http://www.obnova.sk/article.php?sid=14

  • harp

    Member
    21. novembra 2005 at 5:39

    freya: mudre dievca (http://www.restauro.sk),
    tanter: komora konzervatorov :)

  • Anonymous

    Member
    25. novembra 2005 at 2:28

    harp: DAKUJEM! hmmm… za u ji ma va stranka.. hmm.

  • Anonymous

    Member
    2. decembra 2005 at 20:18

    Asi to uplne nepasuje do tejto temy, ale nechcem zakladat novu. Vcera som bol v Bratislave, skoro som spadol z noh, ked mi v SNM vydali vstupenku v tvare pokladnicneho dokladu z elektronickej registracnej pokladnice. A to prosim na vystavu o slovenskych mytoch, sic! Absolutne disgusting.

  • Anonymous

    Member
    2. decembra 2005 at 22:13

    K “odmýtizovaniu” múzejnej práce zrejme patria registračné pokladnice ?! Náklady na vstupenku si odpočítajte z daňového základu… Aj také som počul, že kultúra je tiež iba “tovar”, takže zrejme návšteva múzea a supermarketu sa začne viac a viac podobať.
    Tak nám treba!

  • Anonymous

    Member
    15. decembra 2005 at 22:44

    :) Dost zabavne, ako moze niekoho trapit forma vstupenky… Myslim si, ze je to jeden z poslednych problemov svk muzei, ktore treba riesit… Mozno keby k tomu blocku z pokladne bol automaticky letak o vystave alebo pohladnica, tak by to bolo ok. A preto sa treba pozerat skor na to, kolko penazi davaju muzea na propagaciu ako taku – ked bude na to dost penazi, da sa najst aj sposob, ako by blocek z registracnej pokladne nevadil, ci nie? ;)

  • harp

    Member
    21. decembra 2005 at 21:57

    Ked hovorime o image institucie ako takej, je dolezita aj forma vstupenky. Apropo Rasto… Pekna PF-ka SBM.

  • Anonymous

    Member
    22. decembra 2005 at 17:12

    harp: Suhlasim, len keby som mal peniaze (ako nemam :) ) tak ich najprv vrazim do inych veci a az potom do vstupeniek (aj ked mozno uz pred buducou sezonou niecim prekvapime aj my). Co sa tyka nasho PF je pekne, az na jednu hlupu chybu :) Vsimol si si?

  • Anonymous

    Member
    29. decembra 2005 at 7:32

    Nemožno súhlasiť – kebyže mám peniaze (tiež ako ich nemám) tak prvé dotujem vstupenky opatrené plagátom (a na druhej strane text k výstave), resp. plagát priložím k neatraktívnym pokladničným blokom opatrenej vstupenke. To mi prinesie prvé financie na ďalšie aktivity..napr. repliky zo zbierok múzea, ktoré ľahko a dobre predám (na remeselných dňoch, vianočných trhoch, či dňoch Moreny…). Zo zisku ošetrím niektoré zbierkové predmety a dám z nich zhotoviť formy na príťažlivé repliky , ktoré predám – už mám vyšší zisk ! Z neho urobím výstavu s predajom (kópií) a zo zisku dám ošetriť ďalšie predmety, ….
    Viac počúvam ston ako možnosti riešenia.

  • Anonymous

    Member
    9. januára 2006 at 21:15

    Mag: Praveze je otazne, ci vstupenka prinasa financie – tazko to odmeras… Keby sme boli v stave, ze kazda vystava ma dobry plagat a kvalitny informacny letak (ty ho stotoznujes so vstupenkou, ja by som to tak asi nerobil), tak sme gerojovia – myslim si, ze to by ale mala byt samozrejmost. Preto ja mam teoriu (ktora vychadza zial z praxe) skor opacnu – najprv veci, ktore prinasaju peniaze a z nich veci, ktore sluzia na lepsi image. So zvyskom ale samozrejme suhlasim – biznis v muzeach podla ma miesto, pretoze profit z neho umoznuje ochranu kulturneho dedistva. A to je zasadna vec, ktoru doteraz mnohi vetrom oslahani muzejnici nepochopili a tvrdo bojuju proti comukolvek, co ma schopnost peniaze nielen spotrebovavat, ale aj plodit.

  • Anonymous

    Member
    27. januára 2006 at 7:57

    rasto,
    pamatam sa, ako boli konzervativni muzejnici poburení v začiatkoch 90-rokov počinmi na Bojnickom zámku. Janko papco zarábal peniaze a zarábal ich vlastnou, nepoznanou invenciou. tiež viem, že z týchto peňazí mal možnosť dať reštaurovať mnohé špičkové zbierkové predmety .Kým notorickí kritici pofňukávali, že nemajú za čo reštaurovať a s dešpektom pozorovali vývoj v Bojniciach, im zverené zbierky podľahli v krutých podmienkach.
    Treba prijať daný stav, nikdy už nebude taká ideálna situácia, ako za blahoslaveného socíku. Jednoducho si treba vedieť financie opatriť z toho, čo mám v správe, zároveň však bez újmy na spravovaných predmetoch.
    Etc…

  • Anonymous

    Member
    27. januára 2006 at 19:34

    ja si myslim ze to co sa deje v bojniciach je fajn. uvedomili si ze muzealne expozicie su pre ludi a celkom im to vychadza a ludia tam radi chodia a vracaju sa tam. samozrejme, cez leto je disneyland, ale ti ktorym sa to nepaci mozu prist mimo sezony, myslim ze vtedy je to tam “normalnejsie”. ale nevravim ze by podobne mal vyzerat kazdy hrad alebo muzeum. ale pri bojniciach, ktore este v prvej polovici 20. stor. boli povazovane za zamok zniceny nevkusom bohaca tento muzealny pristup celkom sedi.

Page 1 of 2

Log in to reply.

Začiatok diskusie
0 of 0 odpovede/odpovedí June 2018
Súčasnosť