-
Ničenie spomienkových miest vojenskej histórie
Ja trošku odbočím od Vašich bežných tém….chcem zverejniť jeden príspevok, ktorý sa v zmysle obnovy pamiatok týka aj vás, samozrejme, pokiaľ nieste úzko-spektrálne vidiaci a nevidíte len to svoje….. NIČENIE SPOMIENKOVÝCH MIEST VOJENSKEJ HISTÓRIE Na základe mimoriadnej schôdze KVH GISELLA STELLUNG, konanej dňa 17.2.2009 týmto príspevkom apelujem na vás všetkých, ktorým história nie je ľahostajná…. Ktorýsi z múdrych ľudí povedal: „Národ, ktorý si neváži svoju vlastnú históriu, pomaly, ale isto stráca svoju identitu!“ Koľko zmarených životov, koľko ľudského utrpenia stálo predchádzajúce generácie, aby sme my súčasní žili v mieri a slobode? Je vôbec niekto schopný pochopiť a vyčísliť, koľko ohromného úsilia bolo vloženého do boja vo vieru v našu lepšiu budúcnosť? Koľko bojovníkov za slobodu spočíva na pietnych miestach a koľko možno už naveky zabudnutých pohltila naša slovenská zem? Je si to vôbec niekto schopný uvedomiť? Nie, jednoducho úsilie, ľudské úsilie, ktoré bolo vynaložené na záchranu mieru a pokoja je nespočítateľné. Iste si všetci poviete kam týmto tvrdením smerujem. Je základom uvedomelosti každého človeka, aspoň sa priblížiť vedeniu, za akých ťažkých podmienok často aj na hranici „brán pekelných“ vznikala naša sloboda. My mladé generácie často pod vplyvom materialistického ponímania života, opomíname ideály, pod krídlami ktorých sa armády vlastencov, osloboditeľov, predierali čiernymi mračnami, ktoré v histórii tak často pohlcovali náš národ. Naši dedovia, ktorí boli priamo spojení s udalosťami historickými a na vlastnej koži pocítili, čo je to nasadiť život, nie za materiál, nie za peniaze, ale za vieru, ideu, si po celý svoj život vážili slobodu a mier. Tieto ich skúsenosti by mali byť predávané na vedomie nasledujúcim generáciám. Žiaľ súčasnosť a skutočnosť je úplne odlišná. Dnešnú mládež len zriedkakedy zaujíma tá, či oná epizóda vojenských dejín, čo je však z hľadiska súčasného chápania života úplne jasne vysvetliteľné. Nechcem rozvíjať filozofické debaty o národnom historickom povedomí mladej generácie. Avšak musím skonštatovať, že práve v týchto pre históriu nepriaznivých časoch, o to viac padá zodpovednosť za uchovávanie hodnôt národného a historického povedomia na hlavy nám, ľuďom posadnutým vojenskou históriou. Našou úlohou by malo byť vzdelávanie vyrastajúcej generácie, našich nasledovníkov a pripomínať im hodnoty, za ktoré umierali naši dedovia, naši hrdinovia. Za účelom zachovania pamiatky na časy minulé je nutné okrem ústneho a písomného podania, vytvárať u mladých obraz o minulosti aj formou pamiatok hmotných – vojenských historických pamiatok. Ako sa hovorí: „Človek nikdy nepojme toľko sluchom, ako zrakom!“ V tomto zmysle by mal byť smerovaný aj náš záujem… Čo teda chcem po toľkých vetách smerovaných na srdcia ľuďom, ktorým na histórii záleží vlastne povedať? To spomenuté nespočítateľné úsilie našich hrdinov, ako sa im vlastne zadosťučiníme, ako zabezpečíme, že spomienka na nich neostane niekde vo zvitkoch dokumentov v nejakom archíve, alebo exponátov v múzeu? „Vojenské historické pamiatky, pietne miesta, pamätníky bojov“ :ako by som počul niektorých z vás, ktorí tento príspevok čítate. Áno, súhlasím, na to sú určené práve tieto miesta doslova zaváňajúce históriou, pri ktorých sa neraz zastavia rodičia s deťmi, aby ukojili ich zvedavosť. Žiaľ s postupujúcim sa vývojom našej spoločnosti a jej približovaniu sa k spoločnostiam moderným, nepriamo úmerne – doslova nepochopiteľne začíname zanevierať na tento hmotný potenciál, dokonca prikladáme svoju ruku k dielu zubu času a sami ich devastujeme. Áno možno niektorým už svitol môj zámer. Udalosti posledných dní si vynútili mimoriadnu schôdzu nášho klubu, ktorá sa niesla v zmysle záchrany exponátov bojiska – ktoré bolo viac-menej vstupnou bránou k oslobodeniu metropol Východného Slovenska. Je tomu už pár rokov, čo inštitúcie, ktoré by sa mali starať o tieto exponáty na miestach ich rozmiestnenia, kde majú najväčšiu výpovednú historickú hodnotu, ich naopak začali likvidovať, sťahovať z miest ich expozície. Konkrétne by som sa chytil „rozoberania“ už načrtnutého Dargovského bojiska. V réžii vojenského múzea došlo k odvezeniu 85 mm protilietadlového kanónu, ktorý roky s víťazoslávne vztýčenou hlavňou symbolizoval zlomenie vážnejšieho odporu vojsk WEHRMACHTU a jeho spojencov na Východnom Slovensku. Podľa vyjadrenia zodpovedných pracovníkov, v ktorých réžii odvoz prebehol, delo bude v dôsledku jeho dezolátneho stavu rekonštruované, ale na pôvodné miesto nebude vrátené. Znamená to len jediné, stratí svoju hodnotu, výpovednú hodnotu spojenú s bojmi o Dargovský priesmyk. Žiaľ, na mieste, zostal len podstavec, holý betónový podstavec po exponáte, pri ktorom sa nejedno dieťa spýtalo rodiča: „Prečo tu vlastne je to „delo“, kde sa vzalo?“ Je doslova módnym trendom ísť cestou jednoduchšou, spôsobom: „Keď ho opravíme, tak ho späť nevrátime.“ Áno bolo jednoduchšie ho odviezť, ako ho zrekonštruovať a nechať na pôvodnom mieste a obávať sa, ako vzídu financie navnivoč, ak ho opätovne zlodeji rozkradnú. Je to pravda, z exponátu roky ubúdali čo len voľnejšie prichytené časti. Ale ja sa pýtam, je toto dostatočný dôvod na to, aby bol exponát, ktorý priamo vypovedal o urputných bojoch v týchto miestach nenávratne odvezený? Je toto dostatočný dôvod na to, aby sa už nehľadalo iné riešenie? Zároveň položím a možno ani nie tak básnickú otázku: „Kde vlastne exponát skončí?“ Nebude to v rukách nejakého súkromného vlastníka? Možno nie, ale ani v tom prípade, ak kanón ostane exponovaný v múzeu, nesplní svoj účel!!! Ja vás všetkých týmto vyzývam podporiť našu iniciatívu o sledovanie „pohybu“ exponátu od jeho odvezenia až do skončenia jeho cesty a zároveň vás prosím o poskytnutie informácii nielen o „pohybe“ exponátu, ale aj o podobných prípadoch na Slovensku. Pevne dúfam vo vašu podporu a súhlas s iniciatívou klubu vojenskej histórie GISELLA STELLUNG. Nebuďme ľahostajní! Exponát môže ešte desaťročia pripomínať udalosti, ktoré sa v Dargovskom priesmyku a okolí odohrali na prelome rokov 1944/45. S pozdravom Ing. Martin GREŠA (člen klubu vojenskej histórie GISELLA STELLUNG) /// admin: Nepoužívajte kapitálky v názve príspevku! Viac V pomocníkovi.Ja trošku odbočím od Vašich bežných tém….chcem zverejniť jeden príspevok, ktorý sa v zmysle obnovy pamiatok týka aj vás, samozrejme, pokiaľ nieste úzko-spektrálne vidiaci a nevidíte len to svoje…..
NIČENIE SPOMIENKOVÝCH MIEST VOJENSKEJ HISTÓRIE
Na základe mimoriadnej schôdze KVH GISELLA STELLUNG, konanej dňa 17.2.2009 týmto príspevkom apelujem na vás všetkých, ktorým história nie je ľahostajná….
Ktorýsi z múdrych ľudí povedal: „Národ, ktorý si neváži svoju vlastnú históriu, pomaly, ale isto stráca svoju identitu!“
Koľko zmarených životov, koľko ľudského utrpenia stálo predchádzajúce generácie, aby sme my súčasní žili v mieri a slobode? Je vôbec niekto schopný pochopiť a vyčísliť, koľko ohromného úsilia bolo vloženého do boja vo vieru v našu lepšiu budúcnosť?
Koľko bojovníkov za slobodu spočíva na pietnych miestach a koľko možno už naveky zabudnutých pohltila naša slovenská zem? Je si to vôbec niekto schopný uvedomiť? Nie, jednoducho úsilie, ľudské úsilie, ktoré bolo vynaložené na záchranu mieru a pokoja je nespočítateľné. Iste si všetci poviete kam týmto tvrdením smerujem.
Je základom uvedomelosti každého človeka, aspoň sa priblížiť vedeniu, za akých ťažkých podmienok často aj na hranici „brán pekelných“ vznikala naša sloboda. My mladé generácie často pod vplyvom materialistického ponímania života, opomíname ideály, pod krídlami ktorých sa armády vlastencov, osloboditeľov, predierali čiernymi mračnami, ktoré v histórii tak často pohlcovali náš národ. Naši dedovia, ktorí boli priamo spojení s udalosťami historickými a na vlastnej koži pocítili, čo je to nasadiť život, nie za materiál, nie za peniaze, ale za vieru, ideu, si po celý svoj život vážili slobodu a mier. Tieto ich skúsenosti by mali byť predávané na vedomie nasledujúcim generáciám. Žiaľ súčasnosť a skutočnosť je úplne odlišná. Dnešnú mládež len zriedkakedy zaujíma tá, či oná epizóda vojenských dejín, čo je však z hľadiska súčasného chápania života úplne jasne vysvetliteľné. Nechcem rozvíjať filozofické debaty o národnom historickom povedomí mladej generácie. Avšak musím skonštatovať, že práve v týchto pre históriu nepriaznivých časoch, o to viac padá zodpovednosť za uchovávanie hodnôt národného a historického povedomia na hlavy nám, ľuďom posadnutým vojenskou históriou. Našou úlohou by malo byť vzdelávanie vyrastajúcej generácie, našich nasledovníkov a pripomínať im hodnoty, za ktoré umierali naši dedovia, naši hrdinovia. Za účelom zachovania pamiatky na časy minulé je nutné okrem ústneho a písomného podania, vytvárať u mladých obraz o minulosti aj formou pamiatok hmotných – vojenských historických pamiatok. Ako sa hovorí: „Človek nikdy nepojme toľko sluchom, ako zrakom!“ V tomto zmysle by mal byť smerovaný aj náš záujem… Čo teda chcem po toľkých vetách smerovaných na srdcia ľuďom, ktorým na histórii záleží vlastne povedať? To spomenuté nespočítateľné úsilie našich hrdinov, ako sa im vlastne zadosťučiníme, ako zabezpečíme, že spomienka na nich neostane niekde vo zvitkoch dokumentov v nejakom archíve, alebo exponátov v múzeu?„Vojenské historické pamiatky, pietne miesta, pamätníky bojov“ :ako by som počul niektorých z vás, ktorí tento príspevok čítate. Áno, súhlasím, na to sú určené práve tieto miesta doslova zaváňajúce históriou, pri ktorých sa neraz zastavia rodičia s deťmi, aby ukojili ich zvedavosť.
Žiaľ s postupujúcim sa vývojom našej spoločnosti a jej približovaniu sa k spoločnostiam moderným, nepriamo úmerne – doslova nepochopiteľne začíname zanevierať na tento hmotný potenciál, dokonca prikladáme svoju ruku k dielu zubu času a sami ich devastujeme. Áno možno niektorým už svitol môj zámer.
Udalosti posledných dní si vynútili mimoriadnu schôdzu nášho klubu, ktorá sa niesla v zmysle záchrany exponátov bojiska – ktoré bolo viac-menej vstupnou bránou k oslobodeniu metropol Východného Slovenska. Je tomu už pár rokov, čo inštitúcie, ktoré by sa mali starať o tieto exponáty na miestach ich rozmiestnenia, kde majú najväčšiu výpovednú historickú hodnotu, ich naopak začali likvidovať, sťahovať z miest ich expozície. Konkrétne by som sa chytil „rozoberania“ už načrtnutého Dargovského bojiska. V réžii vojenského múzea došlo k odvezeniu 85 mm protilietadlového kanónu, ktorý roky s víťazoslávne vztýčenou hlavňou symbolizoval zlomenie vážnejšieho odporu vojsk WEHRMACHTU a jeho spojencov na Východnom Slovensku.
Podľa vyjadrenia zodpovedných pracovníkov, v ktorých réžii odvoz prebehol, delo bude v dôsledku jeho dezolátneho stavu rekonštruované, ale na pôvodné miesto nebude vrátené. Znamená to len jediné, stratí svoju hodnotu, výpovednú hodnotu spojenú s bojmi o Dargovský priesmyk. Žiaľ, na mieste, zostal len podstavec, holý betónový podstavec po exponáte, pri ktorom sa nejedno dieťa spýtalo rodiča: „Prečo tu vlastne je to „delo“, kde sa vzalo?“ Je doslova módnym trendom ísť cestou jednoduchšou, spôsobom: „Keď ho opravíme, tak ho späť nevrátime.“ Áno bolo jednoduchšie ho odviezť, ako ho zrekonštruovať a nechať na pôvodnom mieste a obávať sa, ako vzídu financie navnivoč, ak ho opätovne zlodeji rozkradnú. Je to pravda, z exponátu roky ubúdali čo len voľnejšie prichytené časti. Ale ja sa pýtam, je toto dostatočný dôvod na to, aby bol exponát, ktorý priamo vypovedal o urputných bojoch v týchto miestach nenávratne odvezený? Je toto dostatočný dôvod na to, aby sa už nehľadalo iné riešenie? Zároveň položím a možno ani nie tak básnickú otázku: „Kde vlastne exponát skončí?“ Nebude to v rukách nejakého súkromného vlastníka? Možno nie, ale ani v tom prípade, ak kanón ostane exponovaný v múzeu, nesplní svoj účel!!! Ja vás všetkých týmto vyzývam podporiť našu iniciatívu o sledovanie „pohybu“ exponátu od jeho odvezenia až do skončenia jeho cesty a zároveň vás prosím o poskytnutie informácii nielen o „pohybe“ exponátu, ale aj o podobných prípadoch na Slovensku. Pevne dúfam vo vašu podporu a súhlas s iniciatívou klubu vojenskej histórie GISELLA STELLUNG.
Nebuďme ľahostajní! Exponát môže ešte desaťročia pripomínať udalosti, ktoré sa v Dargovskom priesmyku a okolí odohrali na prelome rokov 1944/45.S pozdravom
Ing. Martin GREŠA
(člen klubu vojenskej histórie GISELLA STELLUNG)/// admin: Nepoužívajte kapitálky v názve príspevku! Viac V pomocníkovi.
-
7 odpovede/odpovedí
-
Podľa posledných informácií odvezenie spomínaného dela nebolo v réžii žiadneho z múzeí…. tak sa opravujem….
-
..a ako to teda vlastne dopadlo? Mna to zaujima, slovenska vojenska historia je moj konicek :) a Dargov a prilahle lesy som navstivil vlani pri akcii Bitka o Backov
-
Bohužiaľ v tomto prípade došlo podľa nášho názoru zrejme k pochybeniu samosprávy, ktorá schválila odvezenie kanóna z miesta jeho expozície. Na tento krok nemala v žiadnom prípade právo ani morálne, ani legislatívne. To nám však kanón nevráti.
Avšak črtá sa niekoľko riešení, ktoré nebudem rozoberať na inštaláciu toho istého typu kanónu, to však bude vyžadovať veľa námahy, súkromných financií a hlavne veľa času. Avšak pri najlepšom vedomí a svedomí to hádam dotiahneme do konca, samozrejme len v prípade dobre vôle štátnych inštitúcií. Čo sa týka neoprávneného odvezenia predošlého exponátu, podľa mojich informácií bude podané trestné oznámenie na neznámeho páchateľa… To nám však kanón nevráti. Problém spočíval v tom, že prakticky nemal vlastníka…. a ako to už na Slovensku chodí, čo leží, to skrátka beží…V blízkej budúcnosti tu plánujem aj zverejniť foto exponátu a miesta, ktoré po ňom ostalo prázdne, takisto by som tu rád zverejnil foto týkajúce sa ničenia vojenských pamiatok.
Udivuje ma však nezáujem Obnovákov o túto tému, už len z titulu názvu samotnej stránky OBNOVA.sk. Začínam si skutočne myslieť, že ich nezaujíma žiadna iná obnova ako tá, na ktorú sú úzko-spektrálne špecializovaní a z toho potom vyplývajú aj skreslené názory poniektorých z nich.
-
Nejako som to nepochopil. Kde vlastne kanon skoncil? Ak chybila samosprava, neda sa s tym nieco urobit? Alebo kanon uz neexistuje?
-
Nepovedal by som, že je to nezáujmom. Každé zničenie akejkoľvek pamiatky (hradu, technickej, vojenskej, ľudovej…) mňa osobne mrzí. Len osobne neviem, ako v tejto veci pomôcť. Takto viem aspoň vyjadriť morálnu podporu v tomto boji.
Vo Zvolene pokapali mosadzné mená z vojenského cintorína – žiaľ, niektoré komunity spoluobčanov sú silnejšie, ako kyslé dažde… -
Bohužiaľ v tomto prípade došlo podľa nášho názoru zrejme k pochybeniu samosprávy, ktorá schválila odvezenie kanóna z miesta jeho expozície. Na t:::::::To nám však kanón nevráti. Problém spočíval v tom, že prakticky nemal vlastníka…. a ako to už na Slovensku chodí, čo leží, to skrátka beží…
V blízkej budúcnosti tu plánujem aj zverejniť foto exponátu a miesta, ktoré po ňom ostalo prázdne, takisto by som tu rád zverejnil foto týkajúce sa ničenia vojenských pamiatok.
Udivuje ma však nezáujem Obnovákov o túto tému, už len z titulu názvu samotnej stránky OBNOVA.sk. Začínam si skutočne myslieť, že ich nezaujíma žiadna iná obnova ako tá, na ktorú sú úzko-spektrálne špecializovaní a z toho potom vyplývajú aj skreslené názory poniektorých z nich.
No to mas pravdu, vojenske pamiatky tahaju za kratsi koniec … A skusim sa este raz teda opytat – ten kanon skoncil v sukromnych rukach?
-
Ten kanón odviezlo občianske združenie OZ Touristteam Vertical Svidník.
Log in to reply.