-
Nízkonákladový slameno-hlinený dom svojpomocne, ale za aké peniaze ?
Ahoj,
s priateľom máme sen – postaviť si vlastný dom, najlepšie svojpomocne. Prípadne by sme radi využili asistovanú stavbu svojpomocne. Nadchla nás myšlienka prírodného a nízkonákladového staviteľstva. Rozmýšľame, že by sme postavili domček z hliny, a slamy. Strecha najlepšie trávnatá, alebo trstinová, či rákosová. Domček by mal mať kuchyňu prepojenú s obývačkou, izbu, kúpeľňu, samostatné WC, technickú miestnosť, poprípade obývateľné podkrovie (stačí jedna izba) – konkrétne detaily by mal vyriešiť architekt.
Rozmýšľame nad týmito alternatívami :
1. dom z nepálenej tehly, zateplený slamenými balíkmi
2. drevená konštrukcia, výplň slamené balíky
(vyhrá tá ekonomicky menej náročná)
Ale – máme dilemu. Na internete sme našli mnoho informácií o tom, ako sa takýto domček (samozrejme záleží aj od veľkosti, a použitého materiálu) dá postaviť za cca 100 000 ,- Sk. Je to skutočne reálne ?
Keď však pozeráme na stránky niektorých firiem zaoberajúcich sa prírodným (alebo ekologickým) staviteľstvom, ceny domov sú omnoho vyššie. Čo nás mätie a v zásade aj odrádza, keďže rozpočet bude obmedzený – necelých 30 000 €.
Taktiež sme zatiaľ nenašli dostatočné informácie ohľadom ohlasovacej povinnosti (dovolia nám postaviť takýto dom ?), kolaudácie, či stavebného dozoru . Ak prídem na príslušné miesta s projektom na takýto dom od architekta nebudem mať problém ? A ako je to so stavebným dozorom prípadne kolaudáciou ?
Otázok je veľa. No tá najpodstatnejšia je, či sa do takého niečoho vôbec púšťať s takým okresaným rozpočtom ?
-
10 odpovede/odpovedí
-
Svojpomocne z takým rozpočtom by to malo byť reálne celkom v pohode. Architektov k projektovaniu takýchto stavieb veľa nieje, ale dajú sa nájsť. Obyčajne aj poznajú ľudí na stavebný dozor.
1. alternatívu by som si volil ja, ale tehlový dom z nepálenej hliny by som slamenými balíkmi už nezatepľoval. Je to zbytočné. My práve preto budeme voliť hlinu, aby sme zatepľovať nemuseli, pretože túžime po rovnako stavanom dome. Sečka zo slamy, možno otruby budú súčasťou hlinenej omietky, čo bude zároveň plniť aj tepelno-izolačnú vrstvu.
Takže smelo do toho a hlavne sa nenehajte “ukecať” pochybovačmi. Držím palce
-
Ahoj Rado z MT,
som rada, že sa niekto ozval. Architektov nie je veľa, ale dúfam, že sa nám podarí nakontaktovať na tých správnych ľudí. Času je relatívne dosť. Zatiaľ sme vo fáze zhromažďovania informácií k tejto téme, a študujeme.
Skutočne stačí len nepálená tehla a hlinená omietka s prímesou rezanej slamy ? Bude mať taká stena rovnaké termo-izločané vlastnosti, ako stena hrubá 50 cm (slama v drevenej konštrukcii s hlineou omietkou) ?
Asi hlúpa otázka. Miesto malty sa pravdepodobne bude používať zmes hliny, piesku, a pilín či otrúb,
alebo sečky ?
Mňa hlavne od slamených stien odrádza pleseň. Nie vždy sa dá zabezpečiť krásne počasie, alebo dostatočne veľká krytá plocha na uskladnennie balíkov. Taktiež nosnosť takých stien (obklad v kúpelni, závesné skrinky v kuchyni – asi sci fi v na takej stene, či ?). Takže tiež by som uprednostnila nepálenú tehlu.
-
Lacný dom je pre architekta skôr výzva, v žiadnom prípade rutinná práca. 100 tisíc korún, to je tak tak na projekt. Rozpočet 30 000€ je už reálna suma s ktorou sa dá popasovať a určite sa dá dostať aj nižšie. Pokúsim sa svoje skúsenosti zhrnúť v pár bodoch.
01 Znížiť náklady použitím alternatívnych materiálov je dobrá stratégia, ale musíte si zvážiť mieru a druh vlastnej práce, ktorú môžete stavbe venovať. Táto stratégia stojí na poznaní vlastných možností a dostupnosti vybraného stavebného materiálu vo vašom okolí. Použitie konvenčných stavebných materiálov trpí vysokou pridanou hodnotou, ale ak nebudete entuziasti, ktorí sú ochotní experimentovať, konvenčná výstavba môže byť lacnejšia aj keď nie lacná. Aj lacný stavebný materiál prekročí prvotné očakávania, keď pribudne položka za jeho dovoz a za jeho spracovanie. Všeobecne lacnou materiálovou alternatívou bez väzby na špecifiká vašej situácie je drevostavba, ktorú je výhodné kombinovať s nepálenou tehlou alebo slamou. Ale to je len taký univerzálny postoj bez zohľadnenia špecifík. Plesniveniu slamy sa dá vyhnúť najlepšie priamym odberom počas žatvy a následným zapracovaním do stavby. Určite ju nekupujte dopredu alebo takú, čo bola pred tým skladovaná. Takže len dobre skoordinovať.
02 Štandardnou stratégiou znižovania nákladov je samotný priestorový návrh. Vo Vašom prípade môže byť výhodné riešiť dom ako otvorený priestor. Odpadnú náklady na deliace konštrukcie a dvere. Priestory vyžadujúce oddelenú prevádzku sa dajú vtipne riešiť formou vstavaného nábytku
03 Recyklácia konštrukcií môže byť prekvapivo výhodnou možnosťou výstavby. Torzo starého domu, kostra unimobunky, lodný kontajner. Nízka nadobúdacia cena nosnej konštrukcie, ktorej tepelnoizolačné vlastnosti sa dajú vylepšiť aj alternatívnymi stavebnými materiálmi. Riziko je v pracnosti adaptácie pre nové účely, potreba značnej invencie, ale hrubé rysy budúceho domu máte lusknutím prstami.
04 Paradoxne hrubá stavba tvorí menšiu časť nákladov na realizáciu RD. Dokončovacie práce, teda hlavne cena povrchových materiálov, výber zariaďovacích predmetov robia dom drahým. Nie je nutné zmieriť sa s tým, že budete pozerať na nekultivované materiály, ale je potrebné riešiť dopredu aj koncept interiéru. Hľadať aj nekonvenčné materiály, ktoré sú možno určené na niečo úplne iné. Dom môže získať punc osobitosti aj bez luxusných dizajnových kúskov. Chce to dobrý komplexný návrh.
Dilema, slamenný alebo hlinený. Oboje dobré, len si treba spraviť predstavu o priebehu realizácie.
Rád budem sledovať Vaše ďalšie kroky.
-
Seacula
ďakujem za cenné rady. Do úvahy však naozaj neprichádzjú alternatívy, ako kontajnery či unimobunky. Najmä kvôli našej predstave prírodného domu (čím by sa základná podmienka využitia prírodných materiálov vytratila). Páči sa mi skôr myšlienka nosnej drevenej konštrukcie, kombinovanej s alternatívnym stavebným materiálom.
Ešte uvažujeme o nabíjanej hline. Vedľa nášho pozemku stojí takýto domček. Má vyše sto rokov, a stále je v dobrej kondícii (dokonca nie je nutné nijak zatepľovať, maximálne vymeniť staré okná).
Recyklácia je veľmi dobrý nápad, obzvlášť recyklácia tehiel z nepálenej hliny (samozrejme, je mi jasné, že z takéhoto druhotného zdroja sa celý dom nedá postaviť, no pár eur to ušetrí).
Niektoré veci si vieme spraviť sami s pomocou. Myslím, že základy (najpravdepodobnejšie betónové, jeden z kompromisov) s majstrom, by traja, štyria zruční chlapi zvládli. Siete však musí potiahnuť firma (či ?). Drevenú nosnú konštrukciu domu by však opäť musela mať na starosti buď firma, či majster ovládajúci remeslo a naša pomoc. Avšak netuším čo by táto položka mohla orientačne stáť. Ďalšie veci, ako rozvody elektriny sme tiež schopní robiť s pomocou (nástroje a skúsenosti máme), aj drobné veci, ako podlahy, alebo vnútorné stierky, či obklad a dlažba by neboli problém (opäť, nástroje a skúsenosti sú).
Každopádne momentálne zháňame dostupné informácie, aby sme neskončili niekde na pol ceste s rozostavaným domom bez fin. prstriedkov na jeho dekončenie.
Uvidíme, ako sa pohneme ďalej. Hľadáme informácie ohľadom orientačných cien za prácu, poprípade čo všetko treba pri realizácii urobiť, a čo z toho všetkého sme schopní spraviť sami, alebo s pomocou. Sú veci na ktorých sa dá ušetriť, a veci na ktorých šetriť nechceme a nezdá sa nám to ani rozumné :).
-
Pozrite si na týchto strankách “lis na nepalenú tehlu” Tam nájdete i odpoveď na lacnú nepalenú tehlu. Ako martin povedal, je nepotrebne robiť zateplenie slamou. Skôr by som robil hrazdený. Drevenú konštrukciu a muroval medzy do konštrukcie dreva. Je to na viac viet. Treba niekdy aj jednu malú knihu. Poradím. Na bdkon@ seznam.cz. Čo sa týka trstiny, alebo rákosu je to rovnaký materiál. Je to len v názvu českého a Slovenského. Rozdiel je trstina, slama žitná. Firmy za prikritie berú za jedewn meter štvorcový 85 Eur alebi i 100 eur.
Na 1 m2 treba 11 až 12 balov trstiny.
Hlinenú nepálenú tehlu si môžete vyrobiť na uvedenom lisu. Možno, že máte vhodný materiál na pozemku kde chcete stavať. Treba len piesok a v ptípade i pomer cementu (5% max) murovať môžete hlinou namiesto vápennej malty.
Trstinu si nazbierajte niekde ak je blízko. Treba zberať ručne alebo lištovou kosačkou. Treba tiež aj poradiť. Je to i pri zbere trochu zložitejšie. Zbera sa v novembri až do marca. Potom sa suší a čistí. Blaí sa 20 cm balíkov dobre zviazaných tenkým drôtom. To najdete i na vebe. Potom si musíte zabezpečiť majstra ” Tatcher.” Je to kto človek ktorý vám strechu položí a zmontuje. Na stankách “Obnova” je i trstinová strecha. pod pseud. eliss.
Na túto vec je treba asi 2 hod pohovor.
Môžete zavolať i na skyp “blascakelias” ráno alebo večer. Nechajte v prípade chat na skypu kedy by ste mohli hovoriť Želám Vám veľa chuti do svojpomocne postaveneho hlineného domku. Je to možné ale musíte na tom viac pracovať ako na “modernom” dome. Fandím ľudom ktorý chcú si postaviť hlinený dom a ešte viac ako je prikrytý trstinou. Tah hor sa do stavby. eliss
-
Pridavam i trstinovú strechu.
-
Eliss,
som veľmi rada, že ste sa mi ozval. Váš lis sme na internete stihli obdivovať skôr než som sa registrovala na obnove :). Výroba vlastných tehál sa nám páči. Tak isto, ako trstinová strecha, alebo slamená (nejaké info som už našla aj na sobestacnost.cz). Ale pravdepodobne, ak by bolo obývateľné podkrovie treba doriešiť izloláciu strechy…?
Či máme vhodnú hlinu – neviem. Plánuje poslať vzorku na rozbor, aby sme mali akú takú predstavu.
Ďakujeme za kontakt, určite sa ozveme :).
-
Ďakujem, že ste reagovali. Čo sa týka izolácie strechy, ak je z trstiny netreba izolovať. Treba len zakryť podhľad. Robil som aj pohľadový krov bez prikrytia trstiny. Je to úžasne krásne a krov bol priznaný. Je to najkrajší pohľad a podkrovie aké som krdy videl.
-
Chcel som napísať ” Je to najkrajší pohľad na podkrovie ake som kedy videl zdola.”
-
[quote=jarka_s]
…
Mňa hlavne od slamených stien odrádza pleseň. Nie vždy sa dá zabezpečiť krásne počasie, alebo dostatočne veľká krytá plocha na uskladnennie balíkov….
[/quote]
S odstupom času som náhodou natrafil na túto tému a nakoľko sa zaoberám tematikou eko výstavby z obnoviteľných zdrojov, tak prihodím nejakú poznámku a linky.
Pliesnivenia slamy sa báť veľmi nemusíš, nakoľko keď je omietnutá / predpokladám kontaktné omietanie priamo na slamu /, tak je malá pravdepodobnosť vzniku pliesne v uzavretej medzivrstve . V opačnom prípade pokiaľ by boli slamené bloky neomietnuté, tak je situácia obdobná, nakoľko sú bloky prevetrávané a tam sa pliesni nedarí.
Ako príklad odolnosti slamených blokov, môžem uviesť experimentálnu stavbu z ČR, kde satvitelia zámerne nechali na skúšku obvodové steny neomietnuté, so zámerom, že keby sa degradovala, tak ju jednoducho vymenia. Po “audite” stavby s odstupom 8 rokov od realizácie, vyzerajú slamené bloky v takom zachovalom stave, že minimálne raz tak dlhú dobu ešte vydržia.
Bližšie info napr. : http://www.slavnevily.cz/vily/stredocesky/vila-u-mlade-boleslavi-%E2%80%9Edum-v-kozichu-a-s-destni
Internetových zdrojov na výstavbu budov z hliny a slamy je vo svete nespočetne, ale uvediem len zopár ” Československých ” na inšpiráciu…
http://www.baobaby.org/slamene/
http://www.veronica.cz/?id=181
http://www.rigi.cz/index.php?typ=RIA&showid=90
a obdobná diskusia s ďalšími linkami : http://www.e-filip.sk/default.aspx?ContentID=1012&ThreadID=234207&sortBy=question
Držím prsty k úspešnej realizácii, Robert.
Log in to reply.