Kúpim nočník s uchom dovnútra. Zn: malý byt
Barbora – 23. 8. 2006
Písať o nočníku… ó hrôza, ó hanba hanbúca. Napriek tomu, že každý z nás ho používal na začiatku a možno ho bude používať i na sklonku života, je nočník ešte stále tabu. Napriek tomu, že bol, je a pravdepodobne bude predmetom zberateľskej vášne, nenajdete o ňom ani slovíčko v prestížnych encyklopédiách venovaných starožitnostiam.
Napriek tomu, či sa to niekomu páči alebo nie, však je a ostane súčasťou ľudskej kultúry a teda aj všeľudského kultúrneho dedičstva.
Nočník s najväčšou pravdepodobnosťou vznikol v dobách, kedy sa človek presťahoval do obydlí. Večné odbiehanie za krík, najmä v zime, bolo nepríjemné a prečo neurobiť potrebu v tepľúčku a potom, oblečený nevyhodiť finálny produkt tam kam patrí – za krík.
Používali sa na to staré, nepotrebné nádoby a najstaršie, skutočné nočníky sú datované do polovice 15. storočia.
Ich miesto bolo pod posteľou alebo v nočnom stolíku pri posteli.
Pretože v mestách tej doby ešte nebola bežná kanalizácia, nočníky sa vyprázdňovali z okna, často na hlavy nevítaných hostí alebo náhodných chodcov.
Michael Greyff, 1494
Skutočný koniec nočníka v domácnosti znamenajú až splachovacie záchody. V domácnostiach plnia svoju krátkodobú úlohu v rannom veku potomstva no prežívajú v nemocniciach a starobincoch.
Nočníky sa vyrábali a vyrábajú z najrozmanitejších materiálov – kameniny, skla, plechu, striebra, umelých hmôt a ich úlohu niekedy preberajú aj artefakty, ktoré pôvodne boli určené na niečo úplne iné.
Zvláštnou kapitolu v dejinách nočníku zohral pot de chambre oval, ktorý sa začal používať okolo roku 1700 na dvore Ľudovíta XIV. Bol to dámsky nočník oválneho tvaru na vykonávanie „malej potreby“. V tej dobe kázal na kráľovskom dvore slávny jezuitský kazateľ Louis Bourdaloue (* 1632; † 1704). Jeho kázne boli nielen pútavé ale aj nekonečne dlhé a to bola asi príčina, prečo sa po jeho smrti pre tento nočník vžil názov bourdalou. Vyrábal sa až do polovice 19. storočia nielen napr. v Anglicku kde ho nazývali „coach pot“ ale aj v Číne.
Nočník tvoril ešte aj v 20. storočí súčasť menej či viac okázalých toaletných súprav, ktoré vyrábali renomovaní výrobcovia.
Nakoniec ešte malý exkurz do sveta „trónov“. „Sedí na tróne“ sa zvyčajne hovorí o dieťati na nočníku a diela významných umelcov dôb dávno minulých dokladajú existenciu zvláštnych detských stoličiek s otvorom, pod ktorým bol umiestnený nočník.
MMMMMM
AMMMMMMMMMMMMMMMMMMMMMMMMMMB
A) Hieronymus Bosch (* 1450; † 1516), Záhrada pozemských rozkoší, 1500-1504
B) Adriaen van Ostade (* 1610; † 1685), 1610-1685, Sedliacky interiér (výrez)
V Nemecku boli označované ako “Nachtstuhl”, “Kanzel” alebo “Krippstuhl” a boli určené nielen pre deti ale aj staršie, zvyčajne málo pohyblivé osoby.
MM
Nemecko, 1900-1920MMMMMMMMMMMMMMMMMMMAnglicko, 1920
V tvare kresiel s odklopným sedadlom sa vyrábali až do polovice 20. storočia a vyrábajú sa až dodnes.
Tí, ktorým by to nestačilo a navštívia Mníchov (Böcklinstrasse 30), majú jedinečnú možnosť navštíviť múzeum nočníkov zriadené v rámci ZAM – Das Zentrum für Aussergewöhnliche Museen (Centra pre neobvyklé múzeá).
Vieš, prečo má nočník ucho?
Aby počul, či niekto čurá vedľa.