Nove forum: Historicke parky a zahrady

[harp]

Integrujuca skupina na Obnova.sk

http://www.obnova.sk/skupina/historicke-zahrady-parky

[naj]

Kedysi Libosad, teraz Květná záhrada. To je dnes už historická záhrada v Kroměříži. Založená v r.1665 olomouckým biskupom Karlom z Lichtensteinu, čo nevidieť oslávi 350 výročie. Predpokladám radostnú prezentáciu, k čomu im dopomôže aj velkorysá pomoc z európskych fondov (300 mil.Kč). Cieľom je priblížiť sa stavu zo 17.stor., z ktorého obdobia (1691) prikladám 3 medirytiny od J.van der Nypoorta. Nypoort urobil vtedy pre knižku o tomto parku 36 medirytín. Preto rekonštrukcia nie je problém. Je tu plán vybudovať Európske výukové centrum histórie záhrad, ešte že máme na Moravu tak blízko. Záhrada je francúzskeho typu s talianskými a holandskými vplyvmi (to je kombinácia?!). Francúzi si už skorým barokom potrpeli na geometrické línie a prvky. Priznám sa, že ako výstava sa mi to páči, ale pri svojom kasteli by som dal prednosť anglickému parku, alebo japonskej záhrade, som introvert. Ale po streche tej 244 m dlhej kolonády sa musím ísť poprechádzať, hlavne ak je na atikách 44 antických bohov (to som nevedel, že ich bolo toľko). Ak mi dovolia každého sa dotknúť, nesmrteľnosť ma neminie.

[antik]

V Kroměříži sú vlastne hisorické záhrady dve. Květná situovaná mimo historické mesto a Podzámecká, ktorá sa rozprestiera na 64 hektároch medzi arcibiskupským zámkom a riekou Moravou. Podzámecká zahrada bola pôvodne zeleninovou a kvetinovou záhradou arcibiskupského hradu. Od 15. storočia postupne menila svoj vzhľad. Od 19. storočia má podobu krajinársky pôsobivého anglického parku. Osobne ju mám radšej než Květnú. Možno to bude spôsobené aj tým, že vždy rád spojím návštevu “Podzámky” s degustáciou v Arcibiskupských sklepích. Mimochodom práve v týchto vinných pivniciach je možné si pozrieť zvyšky gotického Kroměřížskeho hradu.

[bobrik]

Nadherna tema len neviem preco o ceskych, nemeckych, francuzkych, spanielskych a anglickych zahradach. Ked u nas take nie je tak naco z toho robit nove forum?

[vlcik-tlcik]

Aj keď nie také ako v zahraničí, ale sú, napr. parky v Bratislave, B. Bystrici, NM, ale aj inde, len sú akosi zabudnuté, kašle sa na ne tak, ako na všetko. Príkladov je iks + iks, pri kaštieľoch, kúpeľných mestách…..arboréta v Kisyhýbli, T. Mlyňany…..iba sa zrazu objavujú, tak ako sme si iba toť spomenuli, že existuje aj industriál.

[vlcik-tlcik]

Len v najbližšom okolí mám 4, resp. 5 historických parkov. Dva v Piešťanoch, mestský a na kúpeľnom ostrove, parky pri kaštieľoch v Moravanoch, Lúke – NKP, Novom meste – mestský park, ak ak sa to dá nazvať park pri kaštieli v Brunovciach a v trochu vzdialenejšom okolí by sa určite ešte niečo našlo.

Pre mňa potešiteľné je nový majiteľ kaštieľa v Lúke začal niečo robiť aj s parkom pri kaštieli, ktorý bol v katastrofálom stave, zarastený, vlastne to už nebol ani park, ale džungľa. Som zvedavý, čo z toho nakoniec vznikne.

[antik]

Bobrík, také pojmy ako francúzska záhrada, alebo anglický park označujú typ záhrady. V našich zemepisných šírkach sa napríklad anglických parkov nachádza dosť. Táto diskusia teda určite význam má, prinajmenšom pre ľudí, ktorí si myslia, že u nás také niečo nie je.

K príkladom, ktoré uviedol Vĺčik pridávam pár ďalších z širšieho okolia nášho regónu.

[bobrik]

antiK pokiaľ mi ukazes “cesky park” tak som bol vedla. Myslel som samozrejme parky a zahrady v Anglicku, Francuzku a podobne. vlcik-tlcik sa zorientoval na prvu supu a diskusia ci forum dostalo hned ten ocakavany smrnc. Fantastickych no zanedbanych parkov a zahrad, dokonca botanickych zahrad mame hafo ale ako pise vlcik-tlcik nie su v stredobode pozornosti. Aby som len nemlatil prazdnu slamu poukazem na “krajinne parkovnictvo” Pálfyovcov (Palffyovcov, Palfiovcov ci ako sa to pise), takmer zaniknutu botanicku zahradu v Trnave, park v Chtelnici, unikatnu oranzeriu v Dolnej Krupej a vlastne cele podhorie Vysokych Tatier. Preto som si myslel, ze park v Kromerizi je sice fasa, aj ked na Lednicko-Valticky komplex nema, ale ho mozem mat tak akurat na haku a srdce mi rozbuchalo ginko v Hajnej Novej Vsi. Tak teda tak. A aby som ukazal dobru vychovu dakujem vam za krasne fotecky :).

[antik]

No, tak som rád, že neobhajuješ ďalej tvrdenie, že u nás “nič také nie je”. Apropo, téma historické záhrady a parky je dosť široká a nie je dôvod zužovať ju len na parky slovenskej proveniencie.  

[naj]

Je mi do plaču, že sa utešujete nad tým, aké záhrady tu máme. To na obrázkoch je súčasť slovenských lesov. Našťastie už môžem do Európy.

[antik]

V rôznych krajinách je prístup k údržbe záhrad a parkov rôzny. Takí portugalci napríklad (kto by to do nich povedal) majú svoje parky denne “vyupratované”, pod dohľadom stáleho personálu záhradníkov a strážnikov. V noci sú tam záhrady a parky zatvorené a strážené. Dánsko, tam parky slúžia všetkým a bývajú preplnené ľudmi, ktorí v nich piknikujú, alebo relaxujú každý posvojom. A samozrejme starostlivosť o ne je tiež na vysokej úrovni. Z dánskej metropole to je polhodina vlakom do mestečka Hillerød a už si človek užíva atmosféru barokovej záhrady pri zámku Frederiksborg.

No, je to určite iný level, ale myslím, že aj naše (a nielen tie anglické) parky majú svoju atmosféru a je v nich čo objavovať.

[harp]

Mate tu rubriku.

A podobne ako to je v pripade hradov. Kde vznikly temy Ceske hrady, Slovenske, Madarske atd. Rovnako vznika v pamiatkach aj tema pevnosti. Moze v tejto vse historicku zelen obimajucej teme vzniknut mnozstvo sub for, ktore nas potesia. 

Ja som si napriklad na pocest vzniku tohoto fora, dosadil za domom na zahrade dalsie bilnky a pre deti hrach. Viem, dehonestujem. Fuj!

Tesim sa, ze sa tema poaci a ocakavam aj profi zahradnikov a krajinnyhc architektov. Minimalne jedna tu uz chodi: evi.

[naj]

Neviem, či do lepšej pohody by ma dostal iný park na Slovensku, ako ten, ktorý udržujú Raj.Teplice. Je to „celomestský“ park. Celé „staré“ mestečko je utopené v dielčich parkoch, pri jazierku je hlavné korzo. Ale históriu má. Palatín Ďuro Thurzo si tu liečieval ischias (vraj to mal od neustáleho sedenia na koni v rokoch 1590-1605 v bojoch s Turkami). Odkedy preložili hlavný cestný ťah na Rajec a Prievidzu mimo kúpele, zmenilo sa to tu na nepoznanie. Je tu všetko, čo parky mávajú: voda a vodné stavebné prvky, staré stromy, posedenie , sochy, všade kvety a zmrzlina.  Preteká tu Rajčianka, do nej sa centrom plazí upravená Kuneradka, ktorá napája aj jazierko. Teplé pramene sú samozrejme skryté v kúpeľoch a v bazéne kúpaliska. Fotky naznačujú, že sa tam oplatí posedieť.

[naj]

Ľudia verili, že stromy na nich „myslia“ keď pod nimi sedia.  Kráľ Matej na to mal lipu v Bojniciach, a aj kráľ Artuš mal svoj dub. Lipa navodí pocit šťastia, alebo aspoň zlepší náladu, tak ako dub zasa pomáha nadobudnúť energiu, alebo aspoň posilní odvahu. Moje vedomosti mi hovoria, že lipa (v čaji) otvára póry (výborné pri chrípke) a dub (v náleve z dubovej kôry) zatvára póry (vraj výborné pri haemoroidoch). V Bojniciach mi vlani lipa veľkolistá kráľa Mateja (Tilia platyphyllos Matyas rex) naozaj navodila pocit šťastia, a to preto, že tam ešte po 700 rokoch stojí, a že je na svoj vek celkom dobre košatá. Horšie je to s dubmi. Ľudia po nadobudnutí odvahy ich hneď aj zrežú.

[naj]

Pre zmenu tu je lipa v parku Budatínskeho zámku polovičného veku ako tá Bojnická, teda 350 ročná. Má 6,2 m obvod pása, čo je tiež presná polovica Bojnickej (tá mala 12,5 m). Vysoké sú prakticky rovnaké. Budatínska lipa je dosť štíhla, pár spodných konárov však vodorovne odstáva, čo jej zkomplikuje život. Vyzerá veľmi zdravo.