-
Nove forum: Historicke parky a zahrady
-
Práve historickým záhradám a parkom sa bude venovať už tretí “Víkend otevřených zahrad”
-
Znalci veci: mozem vas poziadat o vas nazor na tuto temu:
http://www.obnova.sk/diskusia/zatravnovanie-korun-hradnych-murov-torzalnych-stavieb
-
Pre náročnejších záhrado a parkofilov…
-
Niečo z domova, jemná hádanka – pozná niekto túto stavbu? Ja som ju videla prvý krát dnes ráno a skoro som onemela od úžasu. Len sa bojím, že tá hmla sa už nerozplynie…
-
Ja už odpoveď poznám, (priamo od autorky príspevku), takže nechám to na nej, nech nám o filagórii, altáne, altánku, záhradnom domčeku, besiedke, letníku prezradí kde to je…….
Naozaj dne nevídané, o ľudskej …. radšej pomlčím.
-
Filagória je v Granč-Petrovciach, okres Levoča. Postavená bola na konci 19. storočia v parku pri barokovom kaštieli. Dnes je v kaštieli škola a park existuje len ako pozemok s jednou lipou a touto,
na svoju dobu veľmi modernou záhradnou stavbou – na poschodí boli priestory pre panstvo otvorené aj kryté a na prízemí bolo technické zázemie a príprava stravy – tá sa výťahom dostávala ku konzumentom. Na časti prízemia je pôvodná kamenná dlažba. Celý areál je kultúrnou pamiatkou.
(Donedávna boli pri stavbe dve lipy, jedna spadla a poškodila ľavé krídlo už aj tak schátraného objektu. Obec by aj niečo podnikla na jeho záchranu , aj pamiatkari sa snažili, peniaze sa našli s tým, že do konca roka musia byť preinvestované, súťaž prebehla…víťaz verejného obstarávania však nekoná, obec má zviazané ruky a konať nemôže, tak je to v tomto štáte.)
-
Aleje pri cestách končia. Ako začínali?
-
Zechenterova záhrada je kultúrnou pamiatkou od roku 1958. Prvé zmienky o nej sa nám zachovali z roku 1723. Je to popis záhrady od Samuela Rothu, majiteľa domu č.99, ktorý hovorí o záhrade s ovocným sadom, s vodnou nádržou, studňou s pramenitou vodou a besiedkou. V druhej polovici 18. storočia, dňa 27. júla 1764 popoludnia, navštívil vtedy ešte Kormendyho záhradu (banského riaditeľa Antona Kormendyho) rímsky cisár Jozef II. so svojím bratom arcikniežaťom Leopoldom a Albertom Saským. V súčasnosti nesie záhrada meno podľa Dr. G. K. Zechentera Laskomerského, ktorý do Kremnice prišiel v roku 1868, posledné štyri desaťročia života prežil v dome č. 99 a v priľahlom parku (dnes Zechenterova záhrada) založil botanickú záhradu.
http://www.soler.sk/kremnica-a-okolie/prirodne-zaujimavosti/zechenterova-zahrada.html
…..
Zechenterova záhrada nachádzajúca sa na území Pamiatkovej rezervácie Kremnica je významný pamiatkovo chránený objekt, dokumentujúci vývoj záhradnej architektúry u nás. Vznikla postupným upravovaním pôvodnej plochy zelene ešte pri renesančnom meštianskom dome. V polovici 19. storočia bol pri dome parter lemovaný živými strihanými plotmi, s komponovanou kruhovou fontánou v strede. Majitelia postupne plochy zelene situované okolo celého domu doplňovali o významné dreviny. Najväčší rozsah dosiahla záhrada za Gustáva Kazimíra Zechentera-Laskomerského. Dnes je tento objekt, evidovaný v Ústrednom zozname pamiatkového fondu SR pod č. 2303/3, národnou kultúrnou pamiatkou.Priamo na území mesta, v Zechenterovej záhrade, sa nachádzajú 3 chránené stromy. Dub letný (Quercus robur) bol vyhlásený pre svoj vek, rastové schopnosti a veľkosť koruny, čím vytvára dominantný objekt Zechenterovej záhrady. Jeho obvod je 537 cm, výška 21 m, priemer koruny 30 m a odhadovaný vek 350 rokov. V blízkosti domu, kde žil a pracoval slovenský spisovateľ Dr. Zechenter-Laskomerský, rastú dva exempláre tisa obyčajného (Taxus baccata). Obvody stromov sú 235 a 264 cm, výška 13 a 15 m, priemery korún 11 a 12 m a odhadovaný vek 360 rokov.
http://www.kremnica.sk/krajina-a-priroda/
…..
ten dub je síce pekný, ale ktovie ako to s ním do budúcna bude:
v Júli 2011 prišiel o ďalší z konárov…“Príčinou nebola búrka ani vietor, ale huba, ktorou je napadnutý.
“Tá ho oslabuje a ničí už roky,” potvrdila vedúca oddelenia mestskej zelene v Kremnici Andrea Mutňanská.
Keďže ide o chránený strom, o ďalšom postupe rozhodne až obhliadka špecialistu zo Správy CHKO Štiavnické vrchy. “Zvažujeme však, že by sme z bezpečnostných dôvodov okolo neho vytvorili ohrádku, ktorá by zabraňovala pohybu ľudí priamo pod korunou,”
http://ziar.sme.sk/c/5984454/chraneny-viac-ako-tristorocny-dub-nici-huba.htmlrozhodne zaťiaľ tam žiadna ohrádka nestojí, ale tie sucháre v korune sú a je len otázkou času kedy pôjdu dole ( či už s pomocou človeka alebo bez )
pri obrázkoch asi netreba písať ktorý je dub a ktorý tis :-) – to sú tie chránené stromy – jedny z niekoľkých chránených v Kremnici ( rozpísané sú aj na tej stránke mesta )
-
ešte jedno doplnenie – článok z r.2010: http://ziar.sme.sk/c/5609229/historicku-zechenterovu-zahradu-chce-mesto-obnovit-peniaze-zatial-nema.html
len k tomu názvu článku..že tie peniaze sa očividne stále žiaľ nenašli. s problémom ohľadne odtoku vody sa osobne oboznámili moje topánky, lavičky sú…teda skôr nie sú ( v dobrom stave ), fontána pozná vodu akurát vo forme dažďa atď… ale je to aj tak príjemné miesto. pekná zeleň, štrkové chodníky, dlaždicové obrubníky, vykosené, takmer bez smetí atď..na tom návrhu z horeuvedenej stránky vidno ako to tam cca vyzerá, resp. mohlo by vyzerať:
-
lipa malolista, chraneny strom nachadzajuci sa v parku barokoveho kastiela v Hronseku. lipa je chranena od r. 1984, kedy bola vyhlasena za chraneny prirodny vytvor. V r.1996 bola podla noveho zakona o ochrane prirody a krajiny preradena do kategorie chraneny strom. obvod kmena v prsnej vyske je 520 cm a jej vek sa odhaduje na viac ako 200 rokov. v kmeni je prasklina ktora vznikla pri velkej burke v r.2002 a ktora ohrozuje existenciu lipy. poviazanim hlavnych konarov ocelovym lanom sa pristupilo k jej stabilizacii.
tych vzrastlych lip tam maju po dedine viac… samozrejme aj vedla nedalekeho dreveneho kostolika.
toto moze ist sem asi tiez… je pekne ze taka mala obe ako Hronsek ma tri zavideniahodne historicke stavby + hned na druhej strane Hrona aj sympaticky rybnik, vodna nadrz, ktora tiez stoji za obzretie
-
Pozvánka na pomoc historickým pakrom a záhradám
-
Myslím, že do zajtra (sobota, 6.sept.) otvorenej Kvetnej záhrady v Kroměříži sa ešte neoplatí ísť, lebo tam bude riadný nával návštevníkov. Národné centrum záhradnej kultúry sa pochváli prvkami, ktoré boli už pri jej vzniku cca 1670. Mňa prekvapil údaj, že tam je 8 km hrabových živých stien, obvodové sú až do výšky dvoch podlaží. Bludisko, ktoré tam majú, dúfam má len nízke steny pro forma. Nuž, návšteva záhrady, spojená potom s vyprážaným rezňom v historickom meste Kroměříž, má len jednu chybičku, aby mi bol svet gombička: aby už tí Česi mali tiež konečne Euro.
Log in to reply.