-
Nové objavy v paleontologii
Dinosaury sa ukrývali pod zem, aby unikli extrémnym podmienkam
BRATISLAVA 18. júla (SITA) – Nedávny objav najstaršej známej dinosaurej skrýše ukazuje, že dinosaury sa extrémnym podnebným podmienkam prispôsobovali ukrytí v zemi. “Považujem to za jeden z fascinujúcich aspektov polárnych dinosaurov, najmä keď ich zasadíme do prostredia, kde mohol byť sneh, ľad a tma počas dlhého obdobia roka,” povedal paleontológ Anthony Martin z Emory University. Paleontológ objavil 110 miliónov rokov starú skrýšu nachádzajúcu sa na juhovýchodnom pobreží, v oblasti kedysi susediacej s Antarktídou s náleziskami bohatými na dinosaurie kosti. Martin bol takisto súčasťou tímu, ktorý v roku 2006 odkryl prvý známy dinosaurí úkryt, podzemný brloh v americkom štáte Montana, ktorý obsahoval 95 miliónov rokov starú dinosauriu rodinu. Ako sám tvrdí, v Austrálii ostal šokovaným, keď našiel úkryt, ktorý síce neobsahoval fosílie, ale bol takmer identický s brlohom nájdeným v Amerike. Pre vek, tvar, rozmer a iné charakteristiky brlohu sa Martin domnieva, že jeho obyvateľmi boli malé dinosaury skupiny Ornithopoda, ktoré dosahovali rozmery veľkého leguána a boli schopné stáť vzpriamene na zadných nohách. Bylinožravce sa do svojich podzemných komôr dostávali tak, že zostúpili po špirálovom priechode, ktorý bol vyhrabaný na brehoch riek na zalesnenej rovine.
Nový objav naznačuje, že podobné dinosaurie druhy si na protiľahlých kútoch Zeme vyhrabávali úkryty už milióny rokov. Podľa Martina, v teplejšom podnebí starobylej Montany to robili najmä preto, aby chránili svoje mladé.
Zistenia sú publikované v júlovom vydaní časopisu Cretaceous Research.
Informáciu zverejnil internetový portál nationalgeographic.com. -
34 odpovede/odpovedí
-
Objavili najväčšie odtlačky nôh stegosaura na svete
BRATISLAVA 3. augusta (SITA) – Skupina archeológov zo španielskej provincie Burgos objavila v nálezisku Las Ereas 3, v oblasti Quintanilla de las Viňas, dva odtlačky nôh stegosaura, ktoré sú najväčšie na svete a dosahujú dĺžku 49 a 50 centimetrov. Doteraz najväčší zdokumentovaný odtlačok sa našiel v španielskej provincii Astúria. “Zdá sa, že sa nachádzame pred najväčšími odtlačkami tohto typu dinosaura na svete,” povedal vedúci vykopávok Fidel Torcida.
Stegosaurus bol bylinožravý dinosaurus, ktorý sa vyznačoval obrovskými rozmermi a platňami po celej dĺžke chrbta. Podľa odhadov výskumníkov merala noha tohto exempláru až po bedro dva a pol metra. Členovia výskumného tímu sú obzvlášť spokojní s výsledkami tejto akcie, pri ktorej preskúmali nálezisko veľké približne 650 štvorcových metrov a našli asi 400 odtlačkov nôh dinosaurov rôznych druhov. Nálezisko je typickým príkladom bahennej plochy, ktorú pošliapali dinosaury a nechali ju tak úplne zdeformovanú. Niektoré stopy presahujú hĺbku 25 centimetrov, detaily však budú zrejmé až po tom, čo archeológovia v spolupráci s miestnou univerzitou preskúmajú celý povrch.
Informáciu zverejnil internetový portál abc.es. -
Objavili kostru dinosaura spred 97 miliónov rokov
BRATISLAVA 26. augusta (SITA) – Paleontológovia objavili kosti dinosaura, ktorý podľa ich výpočtov žil pred 97 miliónmi rokov na severovýchode krajiny, kde sa jeho fosílie aj našli, informovalo dnes austrálske rádio ABC. Podľa vyjadrenia paleontológa Scotta Hocknulla z queenslandského múzea musia výskumníci ešte uskutočniť podrobnú prehliadku, no pravdepodobne ide o bylinožravého sauropoda alebo titanosaura. Ďalej uviedol, že novému exempláru dali meno Zac a jeho kostra je údajne kompletnejšia než skameneliny nájdené predtým. Zaca a ostatné dinosaury jeho druhu objavili v istej oblasti štátu Queensland. “Tohtoročné objavy potvrdzujú dôležitosť tohto miesta, nielen pre Austráliu ale aj pre hlbšie vedecké pochopenie obdobia dinosaurov,” dodal paleontológ.
V spomínanej oblasti našli ešte ďalšie tri nové druhy dinosaurov. Na počesť austrálskeho básnika Banja Patersona, ktorý v roku 1895 napísal baladu Waltzing Matilda, dali týmto trom exemplárom mená Banjo, Matilda a Clancy.
Informáciu zverejnil internetový portál abc.es. -
Las Vegas budú 3. októbra dražiť pozostatky Tyrannosaura rex
Dovedna 170 kostí tohto dravého tvora, ktorý planétu Zem obýval pred 66 miliónmi rokov, našli pred 17 rokmi v Južnej Dakote.BRATISLAVA 5. septembra (SITA) – Na aukcii v americkom Las Vegas budú 3. októbra dražiť pozostatky jedného z najznámejších dinosaurov – Tyrannosaura rex. Dovedna 170 kostí tohto dravého tvora, ktorý planétu Zem obýval pred 66 miliónmi rokov, našli pred 17 rokmi v Južnej Dakote. Podľa odborníkov tvoria tieto kosti viac ako polovicu z kostry 12-metrov vysokého a 7,5 ton vážiaceho dinosaura. Aukčná spoločnosť Bonhams & Butterfields očakáva, že fosílie T. rexa, ktorého nazvali Samson, sa podarí v komplexe Venetian predať minimálne za 6 miliónov dolárov (približne 4,2 miliónov eur).
Podobného dinosaura vydražili v USA v roku 1997 za 8,3 milióna dolárov. T. rex zvaný Sue je od roku 2000 vystavená v chicagskom Field Museum. Podľa špecialistu na fosílie Toma Lindgrena je Samson tretím najväčším T. rexom, ktorého kedy vedci objavili. “Tento exemplár je jedným z vrcholov paleontológie,” uviedol Lindgren v piatok pre The Associated Press.
-
Objavili skoršiu “mini-verziu” tyranosaura
BRATISLAVA 18. septembra (SITA/AP) – Približne pred 125 miliónmi rokov behala po dnešnej severovýchodnej Číne menšia verzia dinosaura známeho ako tyranosaurus. Tento predátor, ktorého nazvali raptorex kriegsteini, vážil približne 68 kilogramov. Obrovský tyranosaurus, ktorý sa vyvinul o milióny rokov neskôr, pritom vážil asi 100-násobne viac. “Skutočne ide o kópiu neskorších dinosaurov (tyranosaurov),” uviedol paleontológ Paul Sereno. Podľa jeho tvrdenia má raptorex všetky znaky tyranosaura, vrátane veľkej hlavy, malých predných končatín, dlhých zadných končatín, no všetko zmenšené.
Veľký tyranosaurus dominoval väčšine planéty pred 90 miliónmi rokov až do vyhynutia dinosaurov pred 65 miliónmi rokov. Tieto nové pozostatky našli hľadači skamenelín v severnej Číne, prepašovali ich von z krajiny a ponúkli na predaj americkému zberateľovi Henrymu Kriegsteinovi zo štátu Massachusetts, uviedol Sereno. Kriegstein, po ktorom je zviera nazvané, daroval tento materiál vede a pozostatky sa vrátia do Číny. Skamenelina bola uzavretá v jedinom kamennom bloku, ktorý umožnil výskumníkom vystopovať jeho pôvodné umiestnenie. Spôsob akým boli kosti v skale uložené, naznačuje, že zviera zomrelo vo veku päť alebo šesť rokov, čo znamená, že išlo o takmer dospelého jedinca. Stephen Brusatte z Amerického prírodovedného múzea uviedol, že jedinec by dospel vo veku osem alebo desať rokov a dožil by sa približne 20 rokov.
Podľa Serena bol raptorex predátor. Niektorí vedci sa však domnievajú, že tyranosaurus mohol byť aj zdochlinožravec. Expert na dinosaury John R. Horner z Museum of the Rockies na Montana State University uviedol, že nevidel nič, čo by vyvrátilo ich teóriu, že raptorex bol predchodcom tyranosaura.
-
Našli nový druh dinosaura so “zježeným” chvostom
BRATISLAVA 17. septembra (SITA) – Nemeckí paleontológovia z nemeckého mesta Braunschweig na severe krajiny prezentovali nový druh dinosaura s ostnatým chvostom z rodiny sauropodov po tom, čo objavili skamenelinu kostry v saharskej oblasti Nigerskej republiky. Pomenovali ho “spinophosarus nigerensis.” Tento druh dinosaura žil pred 170 miliónmi rokov, meral 14 metrov a mal štyri dlhé ostne na chvoste, ktoré plnili obrannú funkciu.
“Objav je obzvlášť dôležitý, pretože nový druh sa tak zaradil na začiatok genealogickej tabuľky sauropodov,” vysvetľuje profesor Ulrich Joger z Natural History Museum z Braunschweigu. Vysvetlil, že ostnatý chvost je medzi sauropodmi veľmi neobvyklý a dodal, že nový dinosaurus bol vegetarián a svoj chvost používal iba ako obranu pred predátormi.
Informáciu zverejnil internetový portál abc.es. -
Tyranosaura rexa pravdepodobne zabili holubie parazity
BRATISLAVA 30. septembra (SITA) – Obrovského tyranosaura rexa pravdepodobne nezabili početné súboje, ktoré zvádzal, no zrejme mali na jeho úmrtí podiel mikroskopické parazity podobné tým, ktoré prenášajú mnohé holuby v súčasnosti, tvrdia vedci. Tento objav sa pokúša objasniť početné diery, ktoré sa nachádzajú v čeľustnej kosti “Sue”, ktorá je najväčšou a najkompletnejšou fosíliou tyranosaura rexa a je vystavená vo Field Museum v Chicagu. Spočiatku sa výskumníci domnievali, že diery spôsobilo uhryznutie iným tyranosaurom rexom. No v súčasnosti väčšina paleontológov súhlasí, že diery sú príliš “dokonalé” na to, aby ich spôsobilo uhryznutie. Podľa novej štúdie sú diery v čeľusti poškodenia spôsobené vtedajšou “verziou” trichomonózy, jednobunkových parazitov, ktoré infikujú hrdlá a zobáky dnešných vtákov.
Trichomonózu prenášajú holuby bez toho, aby museli znášať akékoľvek symptómy. Tieto vtáky sú však bežnou korisťou sokolov a iných dravcov, ktorí sa nainfikujú a ochorenie sa tak môže ďalej šíriť. “Je tu istá možnosť, že spomínané ochorenie je veľmi staré,” uviedol paleontológ na University of Wisconsin-Madison a zároveň autor štúdie Ewan Wolff.
Sue objavili v roku 1990 v Južnej Dakote. Hoci je pohlavie dinosaura neznáme, skamenelinu takto nazvali po lovkyni skamenelín, ktorá tieto kosti objavila. Dinosaurus s dĺžkou 12,8 metra, vážiaci približne 7 ton, žil asi pred 67 miliónmi rokov, v období kriedy. Okrem spomínaných dier, skamenelina vykazuje aj dôkazy o tom, že Sue mala aj množstvo polámaných rebier, artritídu a prežila aj drsné stretnutia s inými dinosaurami, pričom sa dožila vysokého veku – až 28 rokov. Nie je však jasné, ako tento obrovský dinosaurus zomrel. Zdá sa totiž, že aj napriek jej početným zraneniam, zviera s nimi dokázalo žiť ešte niekoľko rokov. V Sueinej sánke sa však našlo približne desať zranení a niektoré boli dokonca také veľké, že by do nich mohol dospelý človek vložiť prst. Tím sa preto domnieva, že jej ochorenie bolo v pokročilom štádiu a mohlo byť dokonca také vážne, že dinosaurus umrel na vyhladovanie. Výskumníci taktiež objavili dôkazy o možnej trichomonóznej infekcii u dvoch ďalších druhov dinosaurov – daspletosaura a albertosaura.
Zistenie poskytuje zvrat vo vývojových vzťahoch medzi dinosaurami a súčasnými vtákmi. Je to preto, že parazity sa zvyknú vyvíjať spolu so svojimi hostiteľmi, uviedol Wolff.
Informáciu zverejnil internetový portál nationalgeographic.com.
-
Objavili najstaršieho opereného dinosaura
Nový druh opereného dinosaura je finálnym dôkazom, že vtáky sa vyvinuli práve z tejto skupiny plazov.BRATISLAVA 26. septembra (SITA) – Najnovšie archeologické vykopávky zo severovýchodu Číny odhalili nový druh dinosaurov s vôbec najstarším známym operením. Oznámili to vedci z Čínskej akadémie vied v Pekingu.
Odborníci nazvali tento druh Anchiornis huxleyi a jeho fosílie majú viac ako 150 miliónov rokov. Sú tak približne o desať miliónov rokov staršie než pozostatky najstaršieho vtáka z rodu Archaeopteryx. Ide o finálny dôkaz, že vtáky sa vyvinuli práve z dinosaurov. Novoopísaný druh, ktorého skameneliny sa zachovali vo vynikajúcom stave, mal perie okrem predných končatín a na chvoste aj na zadných nohách. Práve táto “štvorkrídlová štruktúra” je podľa odborníkov veľmi dôležitým článkom v evolučnej premene dinosaurov na vtáky ako ich poznáme dnes.
Informácie priniesol spravodajský portál news.bbc.co.uk.
-
Objavili skamenelinu muchy s vizuálnou pomôckou
BRATISLAVA 28. októbra (SITA) – Vedcom sa v Mjanmarsku podarilo objaviť skamenelinu primitívnej muchy starú asi 100 miliónov rokov, ktorá má zvláštnu a šikovnú vizuálnu pomôcku. Okrem svojich dvoch veľkých zložených očí, ktoré sú podobné očiam súčasného hmyzu, mal tvor navyše aj predĺžený výrastok pripomínajúci “tykadlo”, na ktorom sa nachádzali ďalšie tri oči. Týchto päť očí jej umožňovalo jednoducho zbadať blížiace sa dravce. Exemplár spomínanej muchy, ktorú nazvali cascoplecia insolitis, prežil do dnešných dní uväznený v jantári z konca obdobia skorej kriedy.
Objavili ju v mjanmarskom údolí Hukawng a vďaka nej majú vedci viac informácií o starých ekosystémoch a tvoroch, ktoré v nich žili. “Žiadny iný hmyz nikdy nemal výrastok podobný tomuto,” ubezpečil výskumník George Poinar. Odborník, ktorý svoju štúdiu publikoval v časopise Cretaceous Research sa domnieva, že tykadlo malo udržiavať oči čo najvyššie, aby mucha videla nebezpečenstvo vo forme švábov či modliviek, ktoré žili v pralesoch starého Mjanmarska, a ktorým mohla v čase obeda prísť veľmi vhod.
Zdá sa však, že séria týchto očí slúžila muche iba v dobe, keď rastliny a kvety boli nízke. S evolúciou sa však zvyšovali a hmyz o svoju výhodu prišiel, čo mohlo mať za následok jeho vyhynutie.
Informáciu zverejnil internetový portál abc.es.
-
Objavili nový druh dinosaura
BRATISLAVA 11. decembra (SITA) – Americkí vedci z University of Texas popísali nový druh malého mäsožravého dinosaura, ktorého nazvali Tawa hallae. Tento objav priniesol nové informácie o začiatkoch evolúcie dinosaurov a ich rozšírení po superkontinente Pangea.
Tawa hallae bol asi dva metre dlhý dinosaurus pohybujúci sa na dvoch končatinách, ktorý žil pred približne 215 miliónmi rokov. Takmer kompletné, skamenené kostry tohto druhu našli na území štátu Nové Mexiko v USA v rokoch 2004 a 2006. Bol skorším príbuzným známeho Tyrannosaura rexa alebo Velociraptora mongoliensis. Rodový názov Tawa pochádza z jazyka indiánskeho kmeňa Hopi a znamená boh Slnka. Objav tohto druhu je dôkazom, že dinosaury sa rozdelili na tri hlavné skupiny (teropody, sauropody a takzvané vtákopanvé dinosaury) už na začiatku svojej evolúcie. Okrem toho nález Tawa hallae potvrdzuje hypotézu, že dinosaury sa pôvodne vyvinuli v oblasti dnešnej Južnej Ameriky, odkiaľ sa následne rozšírili po celom superkontinente Pangea.
Informácie priniesol spravodajský portál news.bbc.co.uk.
-
Objavili takmer kompletnú kostru prehistorického plaza
Prestosuchus chiniquensis bol obrovský predátor príbuzný dnešným krokodílom, ktorý žil pred približne 238 miliónmi rokov.
BRATISLAVA 12. mája (SITA/AFP) – Brazílski paleontológovia z Universidade Luterana do Brasil objavili v obci Dona Francisca v štáte Rio Grande do Sul veľmi dobre zachovanú a takmer kompletnú fosilizovanú kostru prehistorického plaza druhu Prestosuchus chiniquensis starú približne 238 miliónov rokov. Nový objav pomôže odborníkom lepšie pochopiť anatómiu a pohyb týchto obrovských vyhynutých predátorov.Prestosuchus chiniquensis bol štvornohý predátor príbuzný dnešným krokodílom, ktorý meral až sedem metrov a vážil približne 900 kilogramov. Jeho pozostatky našli v jazerných sedimentoch, z čoho vedci usudzujú, že svoju korisť lovil pravdepodobne v čase, keď sa prišla k jazeru napiť. Mal veľkú a mohutnú lebku, dlhý chvost a silné nohy, takže bol pravdepodobne aj dobrým bežcom. Táto fosília je zároveň prvá, ktorá obsahuje aj zadné končatiny tohto druhu. Tento nález preto poskytne odborníkom cenné informácie o spôsobe pohybu zástupcov čeľade Prestosuchidae.
-
Objavili fosíliu obrovskej dravej veľryby
Veľryba druhu Leviathan melvillei merala až 17 metrov a bola príbuzná dnešným vorvaňom. Jej korisťou boli pravdepodobne aj iné druhy veľrýb.BRATISLAVA 1. júla (SITA) – Medzinárodný tím vedcov z Holandska, Francúzska, Peru a Talianska objavil v Peru 12 miliónov rokov starú lebku obrovskej dravej veľryby, ktorú pomenovali Leviathan melvillei. Lebka meria tri metre, na základe čoho vedci odhadujú celkovú dĺžku veľryby až na 17 metrov.
Leviathan melvillei bol príbuzný vorvaňa tuponosého (Physeter macrocephalus), od ktorého sa však líšil tým, že mal zuby na oboch čeľustiach. Súčasné vorvane majú zuby len na spodnej čeľusti. Najdlhší zachovaný zub prehistorickej veľryby meria 36 centimetrov, čo naznačuje, že Leviathan melvillei bol agresívny dravec podobne ako dnešné kosatky dravé (Orcinus orca). Jeho korisťou boli delfíny, tulene a pravdepodobne aj iné druhy veľrýb. Vedci lebku tejto veľryby objavili ešte v roku 2008 a druhové meno melvillei jej dali na počesť autora svetoznámeho románu Moby Dick Hermana Melvillea. Vedci síce presne nevedia, prečo tento druh vyhynul, predpokladajú však, že v dôsledku určitej environmentálnej zmeny museli tieto veľryby prejsť na iný typ potravy, čím sa ako druh postupne pretransformovali na nový druh.
Informácie zverejnila webová stránka news.bbc.co.uk.
-
Objavili lebku neznámeho šabľozubého vačkovca
BRATISLAVA 8. júla (SITA/AFP) – Austrálski paleontológovia z University of New South Wales objavili na nálezisku Riversleigh na severozápade štátu Queensland lebku doteraz neznámeho mäsožravého vačkovca s veľkými šabľovitými zubmi. Tento zatiaľ vedecky nepomenovaný živočích žil pred približne 25 miliónmi rokov.
“Toto zviera malo hlavu podobného tvaru ako jazvec, ale s tesákmi veľkými takmer ako polovica lebky,” uviedol vedúci expedície Henk Godthelp, ktorý dodal, že lebka neznámeho vačkovca merala približne 15 centimetrov. Vedci teraz plánujú uvoľniť skalu, o ktorej dúfajú, že sa v nej nachádza aj zvyšok kostry tohto živočícha. Počas tejto expedície sa paleontológom podarilo objaviť aj fosílie suchozemských korytnačiek, rýb a bandikutov.
-
Objavili jaskyňu plnú fosílií prehistorických vačkovcov
V jaskyni na nálezisku Riversleigh sa našli fosílie vačkovca druhu Nimbadon lavarackorum, medzi ktorými boli aj pozostatky mláďat vo vakoch svojich matiek.BRATISLAVA 20. júla (SITA) – Austrálski paleontológovia z University of New South Wales objavili v jaskyni na nálezisku Riversleigh na severozápade štátu Queensland veľké množstvo fosílií prehistorických vačkovcov druhu Nimbadon lavarackorum, ktoré žili pred 15 miliónmi rokov. Išlo o bylinožravé živočíchy s rozmermi ovce, ktoré mali veľké pazúry tvarovo podobné ako majú koaly. Vedci si preto myslia, že tento druh vedel liezť po stromoch.
Medzi objavenými fosíliami je aj 26 lebiek a pozostatky mláďat, ktoré boli stále vo vakoch svojich matiek. Vedci vedení Karen Black zistili, že predná časť lebky sa u mláďat vyvinula veľmi skoro, z čoho vyplýva, že mláďatá dokázali sať mlieko už vo veľmi ranom veku. Vedci na základe tohto poznatku predpokladajú, že novonarodené mláďatá Nimbadona sa vyvíjali veľmi podobným spôsobom ako dnešné kengury. Tie sa rodia už po mesiaci tehotenstva, následne sa presunú do matkinho vaku, kde dokončia svoj vývin.
Ďalším spoločným znakom Nimbadonov a kengúr bol pravdepodobne skupinový spôsob života. Nasvedčuje tomu fakt, že v jednej jaskyni sa našlo také veľké množstvo fosílií jedného druhu. Ako sa však Nimbadony do jaskyne dostali, vedci zatiaľ nevedia s určitosťou povedať. Myslia si však, že skupina Nimbadonov padla do jaskyne cez otvor, ktorý zakrývala hustá vegetácia. Po páde buď zomreli priamo na následky zranení alebo zostali v jaskyni uväznení a umreli hladom.
-
Objavili pozostatky obrovského potkana
BRATISLAVA 27. júla (SITA/AFP) – Austrálski vedci z Commonwealth Scientific and Industrial Research Organisation (CSIRO) a Australian National University objavili v odľahlej jaskyni vo Východnom Timore fosíliu doteraz neznámeho druhu potkana, ktorý dorastal do veľkosti malého psa.
Podľa Kena Aplina z CSIRO vážil tento zatiaľ nepomenovaný druh hlodavca v dospelosti až šesť kilogramov. Tieto gigantické hlodavce sa podľa Aplina vyskytovali na ostrove Timor ešte pred 1000 až 2000 rokmi, potom však vyhynuli. Príčinou bola pravdepodobne náhla zmena v spôsobe poľnohospodárstva miestnych obyvateľov a strata pôvodného prostredia, ktoré predstavovali pralesy. “Ľudia obývajú tento ostrov už viac ako 40-tisíc rokov a tieto potkany počas tohto obdobia lovili a konzumovali, napriek tomu tento druh vyhynul až nedávno. Z toho vyplýva, že príchod ľudí na nejaký ostrov nemusí nevyhnutne znamenať vyhynutie miestnych druhov živočíchov. Tieto potkany vyhynuli až potom, čo ľudia začali vo veľkom klčovať lesy, aby ich mohli premeniť na poľnohospodársku pôdu,” uviedol Aplin, ktorého tím objavil na ostrove fosílie celkovo 13 druhov hlodavcov. Z nich 11 predstavujú doteraz nepopísané druhy. Iba jeden z týchto druhov prežil na ostrove až do súčasnosti. Aplin však dúfa, že na ostrove sa môže vyskytovať ešte minimálne jeden neznámy druh potkana. “Hoci pôvodný prales pokrýva už iba menej než 15 percent rozlohy ostrova, niektoré časti sú stále husto zarastené a ťažko dostupné. Takže ťažko povedať, aké živočíchy sa tam môžu vyskytovať,” dodal Aplin.
-
AUSTRÁLIA: Objavili pravdepodobne najstaršie fosílie živočíchov
Americkí vedci z Princeton University si myslia, že miniatúrne fosílie objavené v pohorí Flinders Ranges sú pozostatky hubiek staré 640 až 650 miliónov rokov.BRATISLAVA 19. augusta (SITA) – Americkí vedci z Princeton University tvrdia, že v austrálskom pohorí Flinders Ranges objavili najstaršie fosilizované pozostatky živočíchov na svete. Skaly, v ktorých sa miniatúrne fosílie nepravidelných tvarov našli, sú 640 až 650 miliónov rokov staré. To je minimálne o 70 miliónov rokov viac, než je vek doteraz najstarších nájdených pozostatkov živočíchov. Podľa vedcov na čele s Adamom Maloofom, ktorí svoj objav publikovali v časopise Nature Geoscience, ide s najväčšou pravdepodobnosťou o fosílie hubiek.
Odborníci pôvodne skaly v pohorí Flinders Ranges na juhu Austrálie skúmali, pretože si mysleli, že obsahujú údaje o životnom prostredí pred ľadovou dobou. Nepravidelné tvary v hornine najprv považovali za usadené kúsky blata. Až neskôr si uvedomili, že by mohlo ísť o fosílie živých organizmov. Fosílie však nemohli z vápenca vybrať a preto sa rozhodli ich digitálne naskenovať a následne vytvoriť ich počítačové 3D modely. Výsledkom ich práce je objekt s veľkosťou jedného centimetra, ktorý najviac pripomína hubky. Doteraz najstaršie známe fosílie týchto jednoduchých organizmov sú staré približne 520 miliónov rokov.
Tvrdenie, že ide o fosílie hubiek však spochybňuje Jim Gehling zo South Australian Museum v Adelaide, podľa ktorého môže ísť aj o mineralizované bunky baktérií alebo iných jednobunkových organizmov. “Nič z toho, čo som videl, nie je pre mňa presvedčivým dôkazom, že ide naozaj o hubky,” uviedol Gehling.
Informácie zverejnila webová stránka news.bbc.co.uk.
(SITA, sc;dm),201008190280
Log in to reply.