-
Nové objavy v paleontologii
-
ŠPANIELSKO: Objavili fosílie dinosaura s hrebeňom na chrbte
Štvormetrový predátor Concavenator corcovatus mal navyše operené predlaktia, čo môže byť dôkazom, že dinosaury mali perie skôr, než sa predpokladalo.BRATISLAVA 9. septembra (SITA) – Španielski paleontológovia z Universidad Autónoma de Madrid a Universidad Nacional de Educación a Distancia popísali nový druh mäsožravého dinosaura, ktorý mal zvláštny hrebeň v zadnej časti chrbta a perie na predlaktí. Tento objav by mohol predstavovať dôkaz, že perie sa u dinosaurov vyvinulo skôr, než sa doteraz predpokladalo.
José Luis Sanz, Francisco Ortega a Fernando Escaso nazvali nový druh Concavenator corcovatus, čo v preklade znamená predátor s hrebeňom z Cuency. Cuenca je mesto v rovnomennej provincii v strednom Španielsku, neďaleko ktorého fosílie tohto približne štyri metre dlhého dinosaura objavili. Concavenator corcovatus žil pred približne 130 miliónmi rokov na území, ktoré bolo v tom čase pravdepodobne subtropickou mokraďou. Jeho kostra obsahuje hneď dve zvláštnosti. Prvou z nich je výška jedenásteho a dvanásteho stavca, ktorá dosahuje dvojnásobok výšky ostatných stavcov. Nad týmito stavcami sa nachádzal neobvyklý hrebeň, ktorého úloha je zatiaľ neznáma. U iných druhov slúžili takéto štruktúry buď na termoreguláciu alebo na uskladnenie energie. U tohto druhu to však pravdepodobne tak nebolo, pretože odborníci nenašli v kostiach okolo tohto hrebeňa žiadne stopy po rozsiahlejšom krvnom zásobovaní, ktoré by si takáto štruktúra vyžadovala. U iných dinosaurov sa navyše takéto hrebene nachádzali buď v prednej alebo zadnej časti chrbta, u Concavenatora to bolo v zadnej časti na úrovni zadných končatín.
Druhou zvláštnosťou tohto druhu je päť väzivových štruktúr na predlaktí podobných tým, ktorými sa u dnešných vtákov pripájajú perá na kosť. Tieto štruktúry už predtým objavili aj u iných dinosaurov, tie však všetky patrili do skupiny Coelurosauria, do ktorej Concavenator nepatrí. Ten je zástupcom nadčeľade Allosauroidea, u ktorých sa doteraz takéto štruktúry nikdy neobjavili. Vedci na základe toho usudzujú, že perie mohli mať už spoloční predkovia oboch týchto skupín dinosaurov, ktorí žili v období pred 175 až 161 miliónmi rokov.
Informácie zverejnila webová stránka news.bbc.co.uk.
-
V Kalifornii objavili fosílie prehistorických cicavcov
BRATISLAVA 21. septembra (SITA/AP) – Pracovníci elektrárenskej spoločnosti Southern California Edison objavili počas výkopových prác v kaňone San Timoteo vzdialenom približne 140 kilometrov juhovýchodne od Los Angeles takmer 1500 fosilizovaných kostí rôznych druhov cicavcov, ktorých vek vedci určili na približne 1,4 milióna rokov. Tento objav poskytne odborníkom informácie o ekosystéme a klíme, ktorá tam v tomto období panovala.
Nájdené fosílie patria celkovo 35 druhom cicavcov vrátane mačkovitej šelmy, ktorá bola predchodcom takzvaných šabľozubých tigrov. Okrem nej nález obsahuje pozostatky leňochov veľkosti medveďa, dvoch druhov tiav, doteraz neznámeho druhu jeleňa, koní, rôznych hlodavcov a pravdepodobne aj lamy. Na nálezisku sa taktiež našli stopy po rôznych druhoch rastlín ako sú napríklad duby, platany, brezy alebo borovice. Všetky fosílie vedci na čele s mikrobiológom Rickom Greenwoodom z náleziska premiestnili do múzea Western Science Center v meste Hemet, kde budú od budúceho roka vystavené.
Kaňon San Timoteo je v súčasnosti vyschnutou oblasťou, pred 1,4 milióna rokmi tu však pravdepodobne boli mokrade. Práve v jednej z nich podľa všetkého uviazli aj živočíchy, ktorých fosílie sa teraz našli. Odborníci predpokladajú, že zvieratá sa prišli na toto miesto napiť a uviazli tu. Niektoré z nich sa mohli následne stať korisťou predátorov, ktoré taktiež v mokradi uviazli.
-
Objavili fosílie pravekého tučniaka
BRATISLAVA 1. októbra (SITA) – Americkí a francúzski paleontológovia na čele s Juliou Clarke z University of Texas at Austin objavili v Peru fosílie doteraz neznámeho druhu pravekého tučniaka, ktorý žil pred 36 miliónmi rokov. Tučniak, ktorý dostal vedecký názov Inkayacu paracasensis, dorastal do výšky až 150 centimetrov. V súčasnosti je najväčším druhom tučniak obrovský (Aptenodytes forsteri), ktorý dosahuje výšku 120 centimetrov.
Takmer kompletnú kostru tučniaka objavili v Národnej rezervácii Paracas ešte v roku 2008. Súčasťou nálezu bolo aj perie, pričom ide o vôbec prvé známe fosílne pozostatky peria a krídel pravekých tučniakov. Vedcom sa analýzou melanozómov podarilo zistiť, že Inkayacu paracasensis mal na rozdiel od súčasných tučniakov perie hnedej a šedej farby. Ostatné charakteristiky peria tohto pravekého tučniaka sú však so súčasnými druhmi takmer totožné, na základe čoho vedci usudzujú, že základné telesné znaky tučniakov sa vyvinuli už v ranej fáze ich evolúcie, zatiaľ čo farba peria sa zmenila len relatívne nedávno. Od dnešných druhov sa však Inkayacu paracasensis líšil zobákom, ktorý bol v pomere k telu omnoho dlhší.
Informáciu zverejnila webová stránka news.bbc.co.uk.
-
Objavili fosíliu najdlhšej stehennej kosti dinosaura v Európe
BRATISLAVA 24. septembra (SITA/AFP) – Paleontológom sa v Španielsku podarilo objaviť skamenenú stehennú kosť dinosaura, ktorej dĺžka dosahuje takmer dva metre. Ide o najdlhšiu stehennú kosť, ktorá sa v Európe našla, uviedli v piatok vedci. Výskumný inštitút zameraný na dinosaury The Dinopolis Foundation uviedol, že 1,92-metra dlhú kosť objavili už začiatkom tohto roka v Riodeve neďaleko mesta Teruel vo východnom Španielsku spolu s 1,25-metra dlhou holennou kosťou a 15 stavcami. Vedci sa domnievajú, že kosť patrila veľkému dinosaurovi druhu Turiasaurus Riodevensis s dlhým krkom, ktorého hmotnosť sa pohybovala okolo 40 ton a dĺžka dosahovala 30 metrov. Tento druh dinosaura sa po prvý raz podarilo objaviť pred šiestimi rokmi na rovnakom nálezisku. Najnovšie skameneliny spolu s fosíliami z roku 2004 by mali výskumnému inštitútu umožniť skonštruovať kostru obrovského jaštera, ktorý žil pred zhruba 145 miliónmi rokov.
-
ČÍNA: Objavili kompletnú kostru predchodcu sauropodov
BRATISLAVA 29. októbra (SITA/AP) – Americkí a čínski paleontológovia pod vedením Sankara Chatterjeeho z Texas Tech University objavili prvú kompletnú kostru dinosaura, ktorý je priamym predkom sauropodov, najväčších suchozemských živočíchov v histórii Zeme. Približne 200 miliónov rokov starú fosíliu našli v juhočínskej provincii Jün-nan.
Nový druh dinosaura, ktorý dostal predbežný názov Yizhousaurus sunae, meral približne deväť metrov. Pohyboval sa pravdepodobne na štyroch končatinách a mal už mierne predĺžený krk. Sauropody, medzi ktoré patrili zástupcovia známych rodov ako napríklad Brachiosaurus alebo Diplodocus, sa vyznačovali predovšetkým svojimi extrémne dlhými krkmi a malými lebkami. Na rozdiel od sauropodov mal však Yizhousaurus v porovnaní s telom väčšiu lebku, ktorá bola taktiež vyššia a širšia než u sauropodov. Tvar zubov však naznačuje, že tento dinosaurus sa živil podobne ako sauropody rastlinou potravou. Podľa Randalla Irmisa z University of Utah sa lebka tohto druhu nápadne podobá na iného predchodcu sauropodov – Jingshanosaura. Chatterjee spolu s kolegami predstavia svoj objav na stretnutí členov organizácie Geological Society of America, ktoré sa uskutoční 31. októbra v Denveri.
-
Popísali nový druh prehistorického delfína
Platalearostrum hoekmani žil pred dvoma až troma miliónmi rokov v Severnom mori a vyznačoval sa zaguľatenou hlavou.BRATISLAVA 3. novembra (SITA) – Holandskí vedci Klaas Post a Erwin J.O. Kompanje z Natuurhistorisch Museum Rotterdam popísali na základe fosílií zo Severného mora nový druh prehistorického delfína, ktorý sa vyznačoval zaguľatenou hlavou. Delfína pomenovali Platalearostrum hoekmani podľa holandského rybára Alberta Hoekmana, ktorý v roku 2008 objavil časti lebky tohto druhu vo vlečnej sieti svojej lode.
Platalearostrum hoekmani žil pred dvoma až troma miliónmi rokov a vedci na základe veľkosti nájdených lebečných kostí predpokladajú, že dorastal až do dĺžky šiestich metrov. Tvar kostí zas naznačuje, že najbližšími žijúcimi príbuznými tohto druhu sú delfíny rodu Globicephala. Nájdené fosílie a model delfína sú vystavené v Natuurhistorisch Museum v Rotterdame.
Informácie pochádzajú z webovej stránky news.bbc.co.uk.
-
Na ostrove Flores našli fosílie obrovského bociana
Bocian druhu Leptoptilos robustus dorastal do výšky 180 centimetrov a vážil až 16 kilogramov, súčasťou jeho potravy mohli byť aj deti človeka druhu Homo floresiensis.BRATISLAVA 7. decembra (SITA) – Na indonézskom ostrove Flores objavili fosílie doteraz neznámeho obrovského bociana, ktorý sa možno živil aj deťmi človeka druhu Homo floresiensis. Objav uskutočnili holandská paleontologička Hanneke Meijer z Národného historického múzea Naturalis v Leidene a Rokus Due z indonézskeho Národného archeologického centra v Jakarte, ktorý o ňom informovali v časopise Zoological Journal of the Linnean Society.
Nový druh, ktorý odborníci pomenovali Leptoptilos robustus, dorastal do výšky 180 centimetrov a vážil 16 kilogramov. Štyri fosilizované kosti nôh tohto bociana objavili v jaskyni Liang Bua, pričom ich vek odhadujú na 20-tisíc až 50-tisíc rokov. Vedci síce nenašli žiadne kosti z krídel, predpokladajú však, že tento obrovský bocian pre svoju hmotnosť trávil väčšinu svojho života na zemi. Potravu tohto bociana tvorili pravdepodobne rôzne druhy plazov a obojživelníkov, vedci však nevylučujú, že sa mohol živiť aj deťmi Homo floresiensis. Dôvod vyhynutia tohto druhu nie je známy, predpokladá sa však, že príčinou mohla byť vulkanická erupcia a následná zmena klímy.
Informácie zverejnil spravodajský portál news.bbc.co.uk.
-
Vyhynutý jamajský ibis používal krídla ako kyjak
Nelietavý ibis druhu Xenicibis xympithecus mal predĺžené záprstné kosti, čo mu umožňovalo používať svoje krídla ako zbraň pri vzájomných súbojoch a proti predátorom.BRATISLAVA 5. januára (SITA) – Americkí vedci z Yale University na čele s Nicholasom Longrichom zistili, že vyhynutý nelietavý ibis z Jamajky používal ako zbraň pri vzájomných súbojoch a proti predátorom svoje krídla, ktoré sa premenili na štruktúry podobné kyjaku. K tomuto tvrdeniu dospeli odborníci na základe objavu dvoch kostí, ktoré pravdepodobne zlomil úderom svojich krídel iný ibis.
Ibis druhu Xenicibis xympithecus, ktorého vedecky opísali v roku 1977, žil na Jamajke ešte pred 10-tisíc rokmi a dorastal do veľkosti sliepky. Jeho záprstná kosť bola predĺžená a omnoho väčšia než u ostatných príbuzných druhov, čo týmto ibisom umožňovalo používať svoje krídla ako zbraň. “Nevieme presne, ako tieto “kyjaky” používali, ale súčasné ibisy sa navzájom chytajú zobákmi a udierajú krídlami. Analyzovali sme dve kostí, ktoré sa zlomili počas súboja, vrátane ramennej kosti, ktorá sa zlomila na polovicu,” uviedol Longrich, ktorý spolu s kolegami publikoval výsledky svojho výskumu v časopise Proceedings of the Royal Society B.
-
ARGENTÍNA: Popísali nový druh dinosaura
Leonerasaurus taquetransis predstavuje chýbajúci evolučný článok medzi prosauropodmi a sauropodmi.BRATISLAVA 24. marca (SITA/AFP) – Fosílie nedávno opísaného dinosaura objaveného v Argentíne, ktorý dostal vedecké pomenovanie Leonerasaurus taquetransis, predstavujú doteraz chýbajúci evolučný článok medzi prosauropodmi a sauropodmi. Tvrdí to Diego Pol z Museo Paleontológico Egidio Feruglio, ktorý spolu s Albertom Garridom a Ignaciom Cerdom Leonerasaura objavil.
Leonerasaurus taquetransis žil pred približne 199 miliónmi rokov, čo je približne o desať miliónov rokov skôr, než sa objavili prvé sauropody. “Dôležitosť tohto nálezu spočíva v tom, že ide o nový druh, ktorý nám poskytuje informácie o pôvode sauropodov,” uviedol Pol, ktorý spolu Garridom a Cerdom objavil fosílie tohto dinosaura na juhu Patagónie. Všetky objavené kosti patria jednému nedospelému jedincovi, pričom sa nepodarilo nájsť niektoré časti lebky a chvost.
-
BRAZÍLIA: Objavili fosílie bylinožravého šabľozubého plaza
BRATISLAVA 25. marca (SITA) – Brazílski paleontológovia vedení Juanom Carlosom Cisnerosom z Universidade Federal do Piauí objavili fosílie bylinožravého plaza, ktorý mal šabľovité zuby. Nezvyčajného tvora, ktorý žil pred približne 260 miliónmi rokov, pomenovali Tiarajudens eccentricus.Tiarajudens eccentricus dorastal do veľkosti veľkého psa a živil sa rastlinnou potravou. Jeho veľké tesáky pravdepodobne slúžili na ochranu pred predátormi alebo na vzájomné súboje o teritórium, potravu alebo samice. Tiarajudens patril do skupiny Anomodontia, ktorá je podradom radu Therapsida. Práve z tejto skupiny plazov sa neskôr vyvinuli cicavce. “Ak by ste sa ma spýtali, ako veľmi som bol prekvapený po objave tejto fosílie, ktorá vyzerá akoby bola poskladaná z niekoľkých iných zvierat, tak by som povedal, že to bolo ako nájsť jednorožca. Tiarajudens eccentricus nám ukazuje ako veľmi je príroda kreatívna,” uviedol Cisneros, ktorý o svojom objave informoval v časopise Science.
Informácie pochádzajú z agentúry AP a webstránky livescience.com.
-
Objavili obrovského príbuzného Tyrannosaura rexa
BRATISLAVA 1. apríla (SITA) – Medzinárodný vedecký tím na čele s Davidom Honeom z University College Dublin objavil v čínskej provincii Šan-tung fosílie doteraz neznámeho obrovského mäsožravého dinosaura, ktorý bol príbuzným známeho Tyrannosaura rexa. Dinosaura, ktorý žil na konci kriedy, Hone s kolegami pomenoval Zhuchengtyrannus magnus.
Zhuchengtyrannus magnus bol pravdepodobne štyri metre vysoký a jedenásť metrov dlhý s hmotnosťou približne šesť ton. Paleontológom sa však podarilo objaviť iba časti lebky a čeľuste so zubami, podľa ktorých nedokážu určiť presnú veľkosť dinosaura. Veľkosť nájdených kostí však naznačuje, že s najväčšou pravdepodobnosťou šlo o dospelého jedinca. “Nie je pochýb o tom, že Zhuchengtyrannus bol veľkým zástupcom podčeľade Tyrannosaurinae. Nevieme presne určiť jeho celkovú veľkosť, ale kosti, ktoré sme našli, sú len o niekoľko centimetrov menšie než ekvivalentné kosti najväčších jedincov Tyrannosaura rexa,” uviedol Hone, ktorý spolu s kolegami o náleze informoval v časopise Cretaceous Research.
Informácie zverejnila webová stránka bbc.co.uk.
-
Objavili najväčšieho fosilizovaného pavúka
BRATISLAVA 20. apríla (SITA) – Americkí vedci z University of Kansas objavili v čínskej autonómnej oblasti Vnútorné Mongolsko doteraz najväčšieho fosilizovaného pavúka, ktorého rozpätie končatín dosahovalo až 15 centimetrov. Pavúk, ktorý žil pred 165 miliónmi rokov, dostal vedecké pomenovanie Nephila jurassica. Vedci o svojom objave informovali prostredníctvom časopisu Biology Letters.
“Jej telo nie je najväčšie, ale ak prirátame jej dlhé nohy, tak je celkovo najväčšia,” uviedol vedúci výskumu Paul Selden. Okrem veľkosti je tento objav významný aj tým, že posúva existenciu rodu Nephila až do obdobia jury. Doteraz najstarší fosilizovaný zástupca tohto rodu mal vek “iba” 35 miliónov rokov. Rod Nephila, ktorý sa vyznačuje predovšetkým tým, že jeho zástupcovia vytvárajú najväčšie pavučiny na svete, je tak v súčasnosti vôbec najdlhšie existujúcim rodom pavúkov na Zemi.
Informácie pochádzajú z webstránky bbc.co.uk.
-
Dinosaury mali kozmopolitnejšie rozšírenie, než sa myslelo
BRATISLAVA 15. júna (SITA) – Fosília krčného stavca patriaca zatiaľ nepopísanému dinosaurovi z čeľade Spinosauridae, ktorú objavili v austrálskom štáte Victoria, je podľa britských vedcov z Natural History Museum v Londýne dôkazom, že dinosaury zo severnej a južnej pologule mali oveľa viac spoločných znakov, než sa doteraz predpokladalo. Dôvodom je skutočnosť, že 125 miliónov rokov starý stavec je takmer identický s fosíliami dinosaura druhu Baryonyx walkeri nájdenými vo Veľkej Británii.
Doteraz vo vedeckých kruhoch prevažoval názor, že jednotlivé skupiny dinosaurov sa vyskytovali len na určitých územiach. Objav spomínaného, päť centimetrov dlhého stavca však tejto teórii odporuje. “Po tom, čo sme tento stavec preskúmali a nanovo sme stanovili areál rozšírenia spinosauridov, rozhodli sme sa pozrieť aj na iné skupiny dinosaurov. Následne sme si začali uvedomovať, že mnohé skupiny, o ktorých sme si mysleli, že sa vyskytovali buď iba na severnej alebo južnej pologuli, mali v skutočnosti oveľa kozmopolitnejšie rozšírenie,” uviedol Paul Barrett z Natural History Museum, ktorý si myslí, že nepomenovaný austrálsky spinosaurid žil podobným štýlom ako Baryonyx. Ten bol jedným z mála dinosaurov, ktorého potravu tvorili predovšetkým ryby. Tomu boli prispôsobené aj jeho čeľuste, ktoré pripomínali čeľuste krokodíla. “Dôkazov je málo, ale my sme presvedčení, že tento austrálsky dinosaurus patril do čeľade Spinosauridae. A pretože všetky ostatné druhy tejto čeľade mali podobné lebky, tak sme si takmer istí, že aj tento dinosaurus žil veľmi podobným spôsobom ako Baryonyx,” dodal Barrett.
Informácie pochádzajú z webstránky bbc.co.uk.
-
ČÍNA: Archaeopteryx nebol prvým vtákom
BRATISLAVA 29. júla (SITA) – Čínski paleontológovia na čele so Su Singom popísali nový druh malého opereného dinosaura, ktorý pravdepodobne popiera dlhoročnú teóriu o pôvode vtákov. Podľa nej je prvým vtákom Archaeopteryx lithographica objavený pred 150 rokmi v Bavorsku, ktorý žil pred 150 miliónmi rokov. Objav dinosaura druhu Xiaotingia zhengi, ktorý žil na území dnešnej Číny už pred 155 miliónmi rokov, však podľa Singa dokazuje, že aj Archaeopteryx bol v skutočnosti dinosaurom a nie vtákom.
“Objavili sme množstvo znakov, ktoré naznačujú, že Xiaotingia aj Archaeopteryx patria skôr k dinosaurom zo skupiny Deinonychosauria než k vtákom. Oba tieto druhy majú napríklad pred očami veľkú dutinu, ktorú žiaden vták nemá. Xiaotingia aj Archaeopteryx sú veľmi podobní zástupcom skupiny Deinonychosauria napríklad tým, že majú vysoko špecializovaný druhý prst na zadných končatinách, ktorý je veľmi ohybný,” uviedol Sing, ktorý spolu s kolegami o svojom objave informoval v časopise Nature. S názorom čínskych vedcov súhlasí aj americký paleontológ Lawrence Witmer z Ohio University, podľa ktorého je však veľmi ťažké určiť presnú hranicu medzi dinosaurami a vtákmi. “Keďže Archaeopteryxa objavili pred 150 rokmi, bol to najprimitívnejší vták a následne sa všetky teórie o pôvode vtákov odvíjali od neho. Ak sa však na vtáky pozrieme bez toho, aby sme brali do úvahy Archaeopteryxa, môžeme získať o ich pôvode úplne iné hypotézy,” uviedol Witmer.
Informácie pochádzajú z webstránky bbc.co.uk.
-
Bol by som opatrny s cinskymi nalezmi lebo cinania maju na ich vyrobu cele manufaktury. Vedatori nieco odhalia ale skor nie.
“Je pravda, že existuje mnoho falzifikáty a spracovanie [fosílie] v Tianyu, rovnako ako všade inde v Číne, “povedal Xu Xing, paleontológ z Čínskej akadémie vied, ktorý je súčasťou tímu, ktorý objavil primitívne perie dinosaurov fosílie, ktoré sú teraz ubytovaný u Tianyu.”
http://www.time.com/time/world/article/0,8599,1888548,00.html
“V kuse Richard Stone tento týždeň v Science, to bolo poukázal na to, že v čínskych múzeách, je pravdepodobné, že až 80% morských plazov na displeji boli pozmenené alebo boli umelo zlúčené do určitej miery.”
“Skutočným bodom Archaeoraptor je to, že vrhá tieň na nejaké fosílie nájdené v Číne. Vieme, že je falošná fosílne priemyslu v Číne a čínskej paleontológovia často nachádzajú skameneliny na fosílne Hunter obchodoch skôr než v teréne. V dôsledku nejaké fosílne z Číny by mala byť v otázke, ak sa preukáže, že fosílne lovec falzifikát.”
http://creationwiki.org/Archaeoraptor_was_a_fake_%28Talk.Origins%29
a tak ďale a tak podobne.
Log in to reply.