-
Nové objavy v paleontologii
-
ČÍNA: Objavili fosíliu najstaršieho známeho placentárneho cicavca
BRATISLAVA 25. augusta (SITA) – Medzinárodný tím paleontológov objavil v čínskej provincii Liao-ning fosílne pozostatky najstaršieho známeho placentárneho cicavca, ktorý žil pred 160 miliónmi rokov. Piskorom podobný živočích dostal vedecké meno Juramaia sinensis a jeho objav pomôže vedcom lepšie pochopiť evolúciu cicavcov.
Doteraz najstarším známym placentárnym cicavcom bola Eomaia scansoria, ktorá žila pred 125 miliónmi rokov. Rozdelenie cicavcov na placentárne a vačkovce sa tak udialo minimálne o 35 miliónov rokov skôr, než si doteraz vedci mysleli. To zároveň súhlasí s teóriami vyplývajúcimi z analýzy DNA, podľa ktorých muselo dôjsť k vzniku viacerých skupín cicavcov skôr než pred 125 miliónmi rokov. Objavená fosília Juramaie sa zachovala takmer kompletná, pričom obsahuje aj lebku a predné končatiny. Práve vďaka týmto častiam mohli vedci s istotou povedať, že šlo o zástupcu placentárnych cicavcov. “Zuby Juramaie majú všetky znaky chrupu placentárnych cicavcov. Tie majú tri stoličky a päť črenových zubov. Naopak vačkovce sú charakteristické tým, že majú štyri stoličky a tri črenové zuby. Práve tieto detaily týkajúce sa zubov nám umožnili identifikovať Juramaiu ako zástupcu placentárnych cicavcov. Navyše predné končatiny majú taktiež niektoré znaky placentárnych cicavcov,” uviedol vedúci výskumu Zhe-Xi Luo z Carnegie Museum of Natural History v Pittsburghu, ktorý spolu s kolegami o objave informoval prostredníctvom časopisu Nature. Luo taktiež vyhlásil, že Juramaia bola pravdepodobne dobre adaptovaná na šplhanie po stromoch. “Juramaia bola hmyzožravým cicavcom. Vážila približne 15 až 17 gramov, čo je približne ako dnešný piskor. Štruktúra jej končatín naznačuje, že bola dobrým lezcom. Predpokladáme preto, že žila na stromoch, kde lovila hmyz,” vysvetlil Luo.
Informácie pochádzajú z webstránky bbc.co.uk.
-
ARGENTÍNA: Objavili fosíliu malého cicavca s veľkými očnými zubami
BRATISLAVA 3. novembra (SITA) – Tím argentínskych a amerických paleontológov objavil fosílne pozostatky doteraz neznámeho druhu malého pravekého cicavca, ktorý sa vyznačoval veľkými očnými zubami. Tento nález vedcom pomôže pri skúmaní evolúcie cicavcov a ich rozširovaní na Zemi.
Nový druh dostal vedecké meno Cronopio dentiacutus a žil pred približne sto miliónmi rokov na území dnešnej argentínskej provincie Río Negro. Ide o jedného z mála cicavcov objavených v Južnej Amerike, ktoré žili v čase, keď na Zemi dominovali dinosaury. Patrí do radu Dryolestida, čo je vyhynutá skupina cicavcov, ktorých fosílie pozostávajú väčšinou zo zubov a čeľustí objavených v Severnej Amerike a Európe. Dorastal do veľkosti dnešnej myši, mal tenký rypák, malé oči a spomínané neobvykle veľké očné zuby, ktorých funkciu vedci zatiaľ nepoznajú. “Jeho stoličky pripomínajú zuby cicavca, ktorý sa živí rôznym hmyzom, prípadne aj malými stavovcami ako sú jašterice. Netušíme však, na čo potreboval také veľké očné zuby. Je to pre nás prekvapením. Možno nimi napichoval niektoré druhy hmyzu, ale nemohol to robiť príliš veľkou silou, pretože inak by si sám spôsobil zranenie,” uviedol Guillermo Rougier z University of Louisville, ktorý spolu s kolegami o svojom objave informoval v časopise Nature.
Informácie pochádzajú z webstránky http://www.bbc.co.uk.
-
Pravekí jaskynní maliari boli realisti
BRATISLAVA 8. novembra (SITA/AFP) – Medzinárodný tím vedcov z Nemecka, Veľkej Británie, Mexika, USA, Španielska a Ruska získal prvé dôkazy o tom, že škvrnité kone známe z pravekých jaskynných malieb žili už pred desiatkami tisíc rokov. To znamená, že vtedajší pravekí umelci maľovali to, čo videli okolo seba, a neboli abstraktnými či symbolickými maliarmi.
Odborníci na čele s Melanie Pruvost pomocou analýzy kostí a zubov viac než 30 koňov zo Sibíri a Európy starých až 35-tisíc rokov zistili, že šesť z nich malo spoločný gén s dnešnými škvrnitými koňmi. Doteraz mali vedci len dôkazy o DNA jednofarebných koňov, napríklad hnedých a čiernych. Jedna z najznámejších malieb bielych koňov s čiernymi škvrnami sa nachádza vo francúzskej jaskyni Pech Merle, ktorej vek určili na 25-tisíc rokov. “Juxtapozícia prvkov vyvolala otázku, či je bodkovaný vzor nejakým spôsobom symbolický alebo abstraktný, najmä odkedy mnoho výskumníkov považovalo za nepravdepodobné, že sa v paleolite vyskytovali škvrnité kone,” vysvetlil profesor Terry O’Connor z Katedry archeológie Yorkskej univerzity. “Náš výskum však dokázal, že tieto maľby koní netreba vysvetľovať žiadnym symbolickým spôsobom. Ľudia jednoducho maľovali, čo videli,” dodal.
-
Najmenšie mamuty žili na Kréte
BRATISLAVA 10. mája (SITA) – Najmenší známy druh mamutov žil pred niekoľkými miliónmi rokov na gréckom ostrove Kréta. Dospelé jedince mamutov druhu Mammuthus creticus dosahovali v kohútiku výšku iba jeden meter, čiže boli približne rovnako veľké ako mláďatá moderných slonov.
Pozostatky týchto mamutov objavili už pred vyše sto rokmi, vtedy si však vedci mysleli, že ide o pravekých slonov druhu Palaeoloxodon antiquus. V roku 1907 tieto fosílie popísala britská paleontologička Dorothea Bate ako samostatný druh Palaeoloxodon creticus. V roku 2006 však vedci po preskúmaní DNA navrhli, aby bol tento druh preradený do rodu Mammuthus. Tento návrh potvrdila aj najnovšia analýza zubov, ktorú vykonali paleontológovia Victoria Herridge a Adrian Lister z Prírodopisného múzea v Londýne. Tá dokázala, že šlo naozaj o mamuty a nie slony. Výsledky svojho výskumu prezentovali v časopise Proceedings of the Royal Society B. “Nanizmus je dobre preskúmaná evolučná reakcia veľkých cicavcov na životné podmienky ostrovov. Spôsobuje ho relatívny nedostatok potravy alebo absencia predátorov. Náš výskum dokázal, že na Kréte došlo k extrémnemu prípadu ostrovného nanizmu, výsledkom čoho bol najmenší druh mamuta, aký v súčasnosti poznáme,” uviedla Herridge.
Log in to reply.