-
November ’89
Revolúcia otvorila ľuďom dvere k demokracii, tvrdí Gál
BRATISLAVA 17. novembra (SITA) – Spoluzakladateľ strany Verejnosť proti násiliu (VPN), bývalý disident Fedor Gál si myslí, že 17. november 1989 ľuďom otvoril dvere k individuálnej slobode a vzal ilúzie o socializme. Končiaci režim nemal podľa jeho slov šancu uspieť, keďže už nemal čo ponúknuť. “Utópie vyzerajú ako tak na papieri, ale v realite sa menia na horory,“ poznamenal. Naopak, kapitalizmus vidí ako systém, ktorý ľuďom vrátil právo na súkromné vlastníctvo a podnikanie, vynútil si demokraciu a otvorenú spoločnosť, vrátane práva na voľný pohyb ľudí a informácií. “Ak si niekto myslí, že ´predtým bolo lepšie´,“ prípadne si nevšimol, čo sa v novembri 1989 stalo, máme do činenia s idiotom,“ skonštatoval Gál.
Jedna z hlavných postáv 17. novembra si myslí, že kladný postoj časti spoločnosti k obdobiu pred novembrom 1989 tiež vyplýva z dnešných existenčných problémov. “Tesne pred revolúciou prevládala ustráchanosť zo štátnej, komunistickej moci. Tesne po revolúcii prevládala eufória z demokracie. Dnes opäť prevláda ustráchanosť, tentoraz o osobné, najmä existenčné istoty,“ vysvetľuje. Podľa Gála totiž režim, ktorý tu vládol 40 rokov, poznačil celú našu spoločnosť, dokonca aj súčasnú mladú generáciu. “Všetci sme socialistickí a komunistickí pohrobkovia, a to bez ohľadu na to, či sme boli socialisti a komunisti. Nasávali sme tento jed jednoducho s materským mliekom. Dokonca aj naše deti sú socialistickí a komunistickí pohrobkovia, pretože sú to naše deti. Akurát jed už nie je až natoľko koncentrovaný.“ Ako bývalý disident poznamenal, práve dnešná generácia udalosti novembra 1989 vníma, alebo sú pre ňu rovnako vzdialené, ako SNP alebo VOSR. “Pre nich je politika problém, rovnako ako pre mladých Američanov, Angličanov. Potrebujú sa vymedziť voči svetu otcov, potrebujú vlastné revolty,“ dodal na záver.
zdroj: sita
-
5 odpovede/odpovedí
-
Pád komunizmu bol ako biblický zázrak, vraví Mikloško
BRATISLAVA 17. novembra (SITA) – Jeden z organizátorov sviečkovej manifestácie v roku 1988, bývalý disident František Mikloško považuje 17. november 1989 za najväčšiu udalosť vo svojom spoločenskom i politickom živote. “Pád komunizmu, november 1989 je pre mňa biblický zázrak. Kedykoľvek sme sa za komunizmu pozreli na mapu Sovietskeho zväzu, zdalo sa ľudsky nemožné, aby raz tento systém padol. A ten systém v novembri ’89 padol ako domček z karát,“ povedal Mikloško.
Podľa neho bola Nežná revolúcia z pohľadu Slovákov najväčším odporom v našich dejinách. “Keď si zoberieme ktorýkoľvek rok, či už 1968 alebo Slovenské národné povstanie alebo štúrovské Povstanie, nikdy tak spontánne Slováci nevyšli spoločne na námestia. A pritom sa vystavili veľkému riziku, lebo nikto nemohol vedieť, ako to dopadne,“ poznamenal. Dôvod, ktorý v novembri 1989 vyhnal študentov do ulíc, vidí poslanec Národnej rady SR v neúnosnej politickej či hospodárskej situácii v krajine. “Tá situácia v Československu bola úplne skostnatená, režim na čele s Milošom Jakešom nebol ochotný nič upustiť. Zrejme si bol vedomý, že keby pustil jedného človeka, padla by celá štruktúra tých starých pánov, ktorí sa v úplnej politickej senilite držali pri moci.“ Dôkazom toho je aj zásah policajtov proti študentskej demonštrácii. Revolúcia by sa však podľa Mikloška nepodarila bez elít, ktoré do nej vstúpili. Či už to boli českí a slovenskí herci, hudobníci, výtvarníci. V Čechách v tomto prípade veľmi dôležitú úlohu hrala Charta ’77 na čele s Václavom Havlom, na Slovensku vznikajúca VPN. “Študenti revolúciu začali, behali, organizovali besedy, demonštrácie, no potom ten ďalší sled udalostí, politický zápas už nezvládli a tam prebrali úlohu elity,“ dodal Mikloško.
Veľmi dôležitú úlohu podľa neho však zohrali pri rozpade komunizmu veľké vnútorné ekonomické a hospodárske problémy v ZSSR, ktoré museli Sovieti riešiť. Preto sa na svoje satelity pozerali ľahostajne. To rozprúdilo veľké spoločné revolučné hnutia najprv v Nemecku, potom v Poľsku, Maďarsku a Československu. Ako však ďalej Mikloško skonštatoval – “zaráža ma fakt, že táto udalosť je v pozadí a dostatočne si ju naša spoločnosť neuvedomuje“. Podľa neho jednou z príčin je, že po vzniku SR 1. januára 1993 sa novembrové udalosti stali akoby konkurenciou. Nie je to však správne, keďže aj revolúcii vďačíme za vznik našej republiky, v opačnom prípade by sme boli aj naďalej v područí sovietskej moci, myslí si Mikloško.
Situáciu po novembri 1989 opisuje poslanec Národnej rady SR veľmi kriticky. “V tejto chvíli sa ukázalo, že slovenské hospodárstvo, ekonomika je ako po vojne, zrútená. My sme neboli v ničom schopní konkurovať Západu,“ skonštatoval. Podľa jeho slov sme okrem základných surovín plynu a krachujúceho priemyslu nemali nič. Výrazným spôsobom tomu napomohla aj korupcia v politike politických strán, čo sa odzrkadlilo aj na narastajúcej nedôvere občanov voči politikom, dodal na záver.
(SITA, sy;px;fa),200811170045
-
November ´89 je jedným z najvýznamnejších míľnikov histórie SR
BRATISLAVA 14. novembra (SITA) – Za jeden z najvýznamnejších historických míľnikov v novodobej slovenskej histórii považuje predseda Národnej rady (NR) SR Pavol Paška 17. november 1989. “Česko-Slovensko vďaka Nežnej revolúcii získalo slobodu a demokraciu. Nemožno však zabúdať, že hlavným symbolom Nežnej revolúcie pre Slovákov nebol Václav Havel, ale Alexander Dubček,” uvádza Paška vo svojom vyhlásení k 19. výročiu Novembra 1989. Podľa Pašku to bola práve Dubčekova vízia demokratického štátu so silným sociálnym rozmerom, ktorej naplnenie si želali státisíce ľudí demonštrujúce v novembru 1989 proti komunistickému režimu. Základné posolstvo Novembra ´89 teda podľa šéfa parlamentu obsahuje tri kľúčové hodnoty – demokraciu, slobodu a sociálnu spravodlivosť. “Pred 19 rokmi ľudia snívali svoj sen o demokratickej a solidárnej spoločnosti. Praktickým prejavom tohto sna je demokratický a sociálny štát, ktorý sa stará nielen o občianske, ale aj o sociálne práva svojich obyvateľov,” tvrdí šéf parlamentu.
Paška pripomína, že jeden zo snov Novembra ´89 – otvorenie hraníc, sa úplne naplnil vlani, keď sme vstúpili do schengenského priestoru a z našich hraníc zmizli aj závory. Teší ho, že 17. november 2008 so sebou prináša aj ďalší míľnik na ceste k slobode pohybu – zrušenie vízovej povinnosti zo strany USA. “Je to signál, že Slovensko sa vydalo správnou cestou a po 19 rokoch od zmeny režimu je dôveryhodným a uznávaným partnerom nielen pre Európsku úniu, ale aj pre nášho transatlantického partnera,” uviedol. Zároveň pripomenul, že budúcoročné, 20. výročie Nežnej revolúcie si pripomenieme už ako členská krajina eurozóny. Prijatie eura považuje za dôstojné zavŕšenie cesty k demokracii, ktorá sa začala 17. novembra 1989. Euro by podľa Pašku mali prijať jednotne všetci obyvatelia Slovenska.
“Odkaz 17. novembra by mal byť stále živý aj vo vzťahu k slovensko-maďarským vzťahom,” konštatuje predseda NR SR a podpredseda strany Smer-SD Pavol Paška. Pripomína, že tak Slováci, ako aj Maďari sa v roku 1989 postavili voči totalite a v mene demokracie sa rozhodli pre otvorenú občiansku spoločnosť. Obe strany by preto podľa neho mali v tomto duchu komunikovať a hľadať to, čo nás spája. “V roku 1948 sme nechali boľševikov, aby v mene triednej nenávisti vytvorili totalitný režim. Nedopusťme, aby o 60 rokov neskôr šírili nenávisť iní totalitní fanatici,” tvrdí Pavol Paška, podľa ktorého je aj 19. výročie 17. novembra ´89 vhodnou príležitosťou na odmietnutie národnostnej neznášanlivosti a všetkých prejavov fašizmu a extrémizmu.
(SITA, tm;fa),200811160147
-
Podľa Jána Budaja dnes návrat komunizmu nehrozí
Jeden z lídrov novembrových udalostí roku 1989 vidí nebezpečenstvo v ľahostajnosti občanovBRATISLAVA 16. novembra (SITA) – V súčasnosti sa pod nálepkou komunizmu často skrývajú politickí karieristi alebo biznismeni. Myslí si to jeden z predstaviteľov novembrových udalostí spred devätnástich rokov Ján Budaj. “Ako sa potvrdilo, v Čechách i u nás – tu nehrozí návrat ku komunizmu. Určite nie. Je to vskutku vec minulého storočia,” odpovedal Budaj na otázku agentúry SITA, či sa neobáva návratu komunistov k moci, keďže v susednej Českej republike komunisti začínajú obsadzovať politické posty na úrovni krajov.
Budaj vidí skôr nebezpečenstvo v návrate k ľahostajnosti. “Tá bola súčasťou komunizmu – občianska pasivita, vtedajšia občianska ustrašenosť, teraz frustrácia. Ale výsledok môže byť veľmi podobný,” povedal a situáciu na Slovensku charakterizoval ako zneužívanie moci, okrádanie občana, nedostatok občianskych práv a priveľa práv v politických rukách. “Partajne skazení politici, ktorí už nechcú slúžiť občanom, ale svojim skupinovým a podnikateľským záujmom, sa tešia z každého znechutenia občanov,” skonštatoval. Podľa neho by práve občan mal byť strážcom politikov. “Myslím si, že občan, keby tomu venoval pozornosť, by vedel rozlíšiť, a často to aj vie, veď vo voľbách to ukazuje, že ktorí politici robia preňho a ktorí pre seba. Občan musí mať nástroje, ktorými dokáže vymeniť politika, ktorý neslúži verejným záujmom,” povedal Budaj. Podľa neho sa takýto politici zároveň tešia z každej manipulácie médií, pretože médiá by mali byť strážnymi psami demokracie. “Dnes nikoho neprekvapí, že aj mediálne rady, ktoré mali byť garantom neutrality, sú spolitizované. Už sme zľahostajneli k veciam, ktoré nás ešte pred desiatimi rokmi poburovali. To treba odmietnuť,” uviedol. Podľa neho moc, ktorú ľudia z námestia vytrhli totalitnej štátostrane, uviazla na straníckych sekretariátoch. “Nedostala sa celkom do rúk občanov. To dokazuje náš volebný systém, to dokazujú výsady politikov, nekontrolovateľné a politicky infiltrované štátne štruktúry, kde politická nominácia, ktorá kedysi bola škandálom, sa dnes stáva samozrejmosťou,” povedal jeden z predstaviteľov Nežnej revolúcie.
Ján Budaj, ako jeden z lídrov novembrových udalostí v roku 1989, vidí štátny sviatok 17. november, ako sviatok občianskej aktivity. “Je to sviatok odhodlania ľudí zobrať veci do vlastných rúk, zasadiť sa o svoje záujmy, za svoju slobodu a práva. To je skutočný obsah aj zmysel pripomínania si Novembra ´89,” povedal. Spomienka na novembrové udalosti spred devätnástich rokov má pripomínať aj skutočnosť, že moc súčasných politikov vzišla z ulice. “Skutočne neprišla zo zákulisia či od okrúhlych stolov. Neprišla ani z rozhodnutia nejakej elity, tak ako napríklad pri vzniku prvej Československej republiky. Tentoraz novodobé strany prevzali mandát, moc, priamo z rúk občanov, ktorí sa zhromažďovali na námestiach. A len vďaka nim mohla nejaká skupinka aktivistov, ktorí prezentovali vtedajšie občianske iniciatívy, klásť požiadavky komunistickej moci,” skonštatoval. Podľa Budaja sa v tomto situácia nezmenila a nezmení sa nikdy. “Iba tam, kde občania kladú požiadavky, či už prostredníctvom volieb, petícií, referend, či vyjadrením názorov v prieskumoch verejnej mienky, je možné uplatniť mechanizmus demokracie,” dodal. Podľa neho však stále prichádzajú nové generácie voličov. “Treba im pripomínať, že tak ako sú nároční voliči inde vo svete a vynútia si od politikov aj efektivitu a kvalitu práce, tak majú byť nároční aj voliči na Slovensku,” skonštatoval Ján Budaj
ZDROJ: sita
-
Koncert Verejnosť 2008 spojí občianske iniciatívy
BRATISLAVA 16. novembra (SITA) – Spoločný míting občianskych aktivistov, hudobníkov a osobností 17. novembra 1989, Verejnosť 2008 – Za slušnosť a zákonnosť v tejto krajine, bude prezentovať úsilie verejnosti, ktorá sa angažuje v známych slovenských občianskych kauzách. “Myšlienka vytvoriť takúto akciu, kde by sa prezentovali kauzy z celého Slovenska, vznikla pred časom v Pezinku,” povedal o stretnutí a koncerte občiansky aktivista zastupujúci Ekofórum – sieť mimovládnych ochranárskych a občianskych združení – Juraj Smatana.
Na podujatí, ktoré otvoria dnes v podvečer symbolicky o 17:11 v hale bratislavského PKO, budú aktivisti prezentovať približne 14 občianskych káuz, akými sú napríklad vysokotatranská Tichá a Kôprová dolina, pezinská skládka odpadu, ťažba uránu na Slovensku, ťažba zlata v Kremnici, záchrana PKO v Bratislava a iné. Podľa Smatanu, jednotlivé kauzy majú spoločnú schému, ktorú voči občanom používajú mocenské štruktúry. “Rovnaké postupy boli proti občanom používané napríklad v Kremnici, ktorá sa len nedávno ubránila pred povrchovou ťažbou zlata, v prípade elektrárne v Trebišove, spaľovne v Košiciach, pri výstavbe okružnej komunikácie v Prešove a podobne,” povedal Smatana. Podľa neho na mítingu budú prezentované hlavne také kauzy, v ktorých má verejnosť ešte možnosť vyhrať. Priamo v PKO budú stánky, v ktorých budú jednotlivé kauzy prezentované aktivistami. Tí očakávajú, že medzi jednotlivými kauzami by mohlo dôjsť k synergii. “Všade narážame na problémy s legislatívou, zneužívaním verejných funkcií, privátnych vplyvov záujmových skupín,” uviedol zástupca
Akciu podporia aj hudobníci. Bez nároku na honorár vystúpi Marián Varga, speváci Peter Lipa, Robo Grigorov, Peter Cmorik a ďalší. Na mítingu vystúpia aj osobnosti 17. novembra spred 19 rokov. “Niektorí výtvarníci, ktorí boli spoluorganizátori novembrových udalostí, sa odprezentujú výtvarnými dielami, publicisti a intelektuáli sa vyjadria k nastoleným spoločenským problémom, ” povedal jeden z organizátorov a tvárí Nežnej revolúcie Ján Budaj.
Na záver bude diskusná relácia s názvom “…pod feromónovým lapačom” o osude slovenských lesov, ktoré by mali byť postriekané chemikáliami proti podkôrnemu hmyzu, voči čomu protestujú ekologickí aktivisti a ochrancovia. Hovoriť by tam mal napríklad exriaditeľ Správy TANAPu Tomáš Vančura, náčelník Lesoochranárskeho združenia VLK Juraj Lukáč, ekológ Botanickej záhrady UK v Blatnici Ján Topercer a ďalší.
——————————–
Koncert pre všímavých má pripomenúť zabudnuté posolstvo
BRATISLAVA 16. novembra (SITA) – Oslavou slobody, tolerancie a rôznorodosti má byť Koncert pre všímavých, ktorý pri príležitosti výročia 17. novembra 1989 pripravilo občianske združenie Aliancia Fair-play a agentúra Pohoda na pondelok v bratislavskom PKO. Organizátori tvrdia, že by sa tento významný deň v slovenských dejinách nemal stať len mramorovým sviatkom, ktorý existuje, ale nežije. “Koncert pre všímavých má byť oslavou 17. novembra 1989, ale aj pripomienkou ako keby zabudnutého posolstva toho dňa. Aby si inak nevšímaví ľudia uvedomili, že si ich konanie aj naďalej všímame. Lebo mnohí stále konajú v totalitnom duchu a nectia si slobodu,” povedal Michal Kaščák, organizátor najväčšieho slovenského festivalu Pohoda. Aj začiatok koncertu, ktorý sprevádzajú čítačky, diskusie, performance a ďalšie aktivity, je symbolický – odštartuje o 17:11. Všetci účinkujúci vystúpia na Koncerte pre všímavých bez nároku na honorár, organizátori pokryjú len ich náklady. Ak bude mať Aliancia Fair-play a agentúra Pohoda zo vstupného zisk, venuje ho Nadácii Jána Langoša.
Podľa Zuzany Wienk z Aliancie Fair-play budú hlavnými témami podujatia nelegálna skládka v Pezinku, prípad Hedvigy Malinovej, ale aj vulgarizácia politiky Jánom Slotom, ktorý urážkami maďarských verejných činiteľov prispieva k vytváraniu napätia a ktoré posväcujú politici z najvyšších miest. Diskutovať sa tiež bude o klientelizme, o ohrozovaní nezávislosti súdnictva, príkladom čoho sú podozrivé obchody pri stanovovaní konverzného kurzu či o ministrovi spravodlivosti Štefanovi Harabinovi, ktorý vedie rezort napriek kamarátskemu vzťahu s údajnou hlavou albánskej drogovej mafie Bakim Sadikim a otvoreným antisemitským urážkam. “Na pomenovanie toho, čo sa nám v krajine nepáči, už nepotrebujeme odvahu, len presvedčenie, že bude práve taká, o akú sa budeme snažiť,” hovorí Wienk. K týmto témam sa budú v diskusiách vyjadrovať pezinskí aktivisti, obhajca Hedvigy Malinovej Roman Kvasnica, psychiater Jozef Hašto a ďalší.
Večer bude moderovať hudobník a spisovateľ Braňo Jobus s publicistom Jurajom Kušnierikom. V hlavnom programe zahrajú slovenské kapely Živé kvety, Tomáš Sloboda Sound like this, Modré hory, Pressburger Klezmer Band, český hudobník David Koller a maďarský interpret Erik Sumo Band. Na súčasný konflikt medzi Slovenskom a našimi južnými susedmi poukáže dídžejka Magálová – vystúpi počas projekcie slovenskej rozprávky Maťko a Kubko a maďarského animovaného filmu Miazgovci, ktoré pripomínajú nekonfliktné detstvo. Naživo zahrá Para a po desiatich rokoch bude koncertovať aj legendárna Kosa z nosa. “Mimoriadne hrdý som na projekt Chasidské piesne, v ktorom sa stretne bratislavský rabín Baruch Myers s muzikantmi Jozefom Luptákom, Borisom Lenkom a Milošom Valentom,” tvrdí Kaščák.
Popri hudobnom programe sa môžu návštevníci tešiť na čítačky Daniela Heviera, Dušana Dušeka, Fedora Gála, Dušana Mitanu a ďalších. Priamo na Koncerte pre všímavých budú maľovať a vystavovať Igor Drevenec, Stark Atila, Shooty, Nina Weisslechner a Zuzana Hašanová. Špeciálne pre pondelňajší večer si divadelné skeče pripravili herci Robert Roth a Richard Stanke. Na príkladoch z politiky budú “vyučovať” kurz slušného správania. “Inšpiroval nás môj menovec z Úradu vlády SR, ktorý pomenoval novinárov hlavnou postavou z Dostojevského románu, z čoho vyplýva, že má blízko k východu,” hovorí Robert Roth. Herci chcú pripomenúť nešťastné momenty z našej politiky, na ktoré už každý zabudol, alebo by najradšej zabudol. “Aj nás umelcov trápi, že niekto v našom mene hovorí klamstvá v priamom prenose. Pánom a dámam tam hore chceme vyslať signál, že máme oči otvorené,” dodáva Roth.
Koncert sa uskutoční za podpory Nadácie otvorenej spoločnosti a Maďarského kultúrneho strediska.
zdroj: SITA
-
Na november ´89 sa bude spomínať na každom vysielacom okruhu
BRATISLAVA 15. novembra (SITA) – Slovenský rozhlas (SRo) a jeho rádiá pripravili k 17. novembru špeciálny program. Spomínať na udalosti, ktoré sa viažu ku Dňu boja za slobodu a demokraciu sa začne na Rádiu Slovensko už v nedeľu predpoludním. Vtedy bude hosťom relácie Vec verejná dirigent a skladateľ Anton Popovič, ktorý patril medzi študentských aktivistov Nežnej revolúcie. Na podvečer je pripravený rozhovor s Patrikom Dubovským, pracovníkom archívu Ústavu pamäti národa (ÚPN). “Na nedeľný večer Rádio Slovensko do programu zaradí reprízu mimoriadne úspešného dokumentu Olega Pastiera – Kropte! o sviečkovej manifestácii z marca 1988. Fíčer o tejto pokojnej demonštrácii za náboženské a občianske práva nedávno získal významné ocenenie na Medzinárodnom festivale rozhlasovej tvorby Prix Bohemia Radio 2008,” informovala o sviatočnom programe agentúru SITA z Oddelenia pre styk s verejnosťou SRo Alexandra Štullerová-Koreňová. Podľa nej bude pondelok, 17. november, na prvom okruhu SRo po celý deň patriť spomienkam na život pred 19 rokmi a názorom na to, čo sa za celé obdobie udialo. “Napoludnie budú v relácii Z prvej ruky diskutovať priami účastníci novembrových udalostí, ktorí stáli na tribúnach – Zuzana Mistríková a Martin Huba,” uviedla Štullerová-Koreňová.
Rádio Regina v rámci celoslovenského vysielania prinesie v pondelok osem pohľadov na regióny. “Vo vysielaní Rádia Regina sa porozprávame s predsedami samosprávnych krajov aj o tom, čo všetko sa zmenilo, čo pribudlo, aké výhody priniesla demokracia jednotlivým regiónom,” priblížila program Štullerová-Koreňová.
Umelecké rádio SRo – Rádio Devín predstaví vo svojom vysielaní dokumenty, hovorené slovo, ale aj archívne materiály zaoberajúce sa problematikou spred 19 rokov. Priestor dostanú archívne rozhlasové nahrávky zo 17. novembra 1989 a dní po ňom v diele Stanislava Gajdoša Veľký deň. “Ten istý autor spracoval fíčer o likvidácii železnej opony pod Devínom – Strihanie Drôtov,” informovala Štullerová-Koreňová. Okrem iného si budú môcť záujemcovia vypočuť na treťom okruhu SRo aj časť z cyklu Slovenské rody, s názvom Vzdor Jozefa Repka, o rode Fajnorovcov, ktorí v 19. storočí obhajovali práva Slovákov. “Na Rádiu Devín odznie v tento spomienkový deň aj Kollárova Slávy dcéra v modernom pretlmočení,” dodala Štullerová-Koreňová.
Log in to reply.