-
Novy zakon o pamiatkach
Bol schvaleny novy zakon o pamiatkach. Aj vy mate urcite nazor na tento zakon. Povedzte ho vsetkym.
-
42 odpovede/odpovedí
-
to je zaujímavé, že v tejto téme nie je jediný príspevok, ako sa od roku 2002 stretávam s ľuďmi, ktorí s týmto zákonom pracujú, všetci ho preklínajú, majú množstvo pripomienok a poznámok a tu ani jedna?!?
Tak ja aspoň načrtnem niečo. Napríklad také zvláštnosti výkladu niektorých paragrafov.
Šiesta časť, výskumy a nálezy, § 35 ods. 3 jasne hovorí, kto môže vykonávať výskum. zároveň v ods. 7 hovorí, že na základe stanoviska PÚ odníme osvedčenie osobe, ktorá rozhoduje o veciach ochrany a obnovy.
Chápem, konflikt záujmov. Ale ochrana aobnova sú veľmi špecifické veci, všetci, ktorí sa jej kedy čo len trošku venovali, vedia, že presné pravidlá neexistujú, že každá pamiatka potrebuje individuálny prístup alen dôkladné poznanie môže smerovať ku kvalitnej ochrane a obnove.
Teda len človek, ktorý si danú stavbu alebo oblasť prehrýzol do posledného kamienka, môže začať skladať mozaiku a postupne hľadať najlepšie riešenie. Ale nemôže. Tak vám to vysvetlí každý komerčný právnik, išlo by o konflikt záujmov.
Na druhej strane, PÚ SR a MK SR sú presvedčení, že ich zamestnanci žiadne osvedčenie nepotrebujú, sú predsa zamestnaní v najmúdrejšej inštitúcii, tak môžu. Kde v zákone čosi podobné vyčítali, nie je známe.
Na druhej strane, ako môže o veci rozhodovať úradník, keď nemal šancu si ten výskum absolvovať? od stola???? Kto sa potom ešte čuduje, že to tu dopadá ako to dopadá????? -
To ze do temy nik za tu celu dobu neposlal ani jeden prispevok ma neprekvapuje. Iba v poslednych rokoch odbornici z fachu zacali pouzivat internet aj na nieco ine ako prezeranie hranie online hier typu Solitaire a vecneho prehliadania stranky zoznam.sk.
V roku 2002 bola priemerna denna navstevnost portalu obnova.sk 8 ludi za den.
Celkový počet unikátnych prístupov 2416
Priemerný denný unikátnych prístupov 8.03
Počet prístupov za tento rok 17098
Priemerný denný počet prístupov 56.80
Priemerný počet prístupov za hodinu 2.37
Najúspešnejší deň stránok bol 17. jún 2002 s 678 prístupmi (kliknuti na stranku)
Najúspešnejší mesiac stránok bol jún 2002 s 4742 prístupmiTento rok rocny pocet pristupov zbehne na obnova.sk za dva tyzdne. Posledne dva ukoncene tyzdne sa stranky obnova.sk zobrazili 17161x
Som rad ze portal obnova.sk vam moze sluzit a nech je prispevkov bez odpovedi co najmenej. Tu je ich zoznam: http://www.obnova.sk/modules.php?name=Forums&file=search&search_id=unanswered
-
:arrow: ak ma pamäť neklame, tak pred odmlkou Obnovy bolo hodne príspevkov o zákone 49/2002 Z.z., a to vrátane vecných reakcií na niektoré otázky. Čo sa týka príspevku zuzany vydarenej, nie je zrejmé, či za zlý považuje zákon, jeho výklad/interpretáciu, alebo aplikáciu ?! Ak ide naozaj o konflikt záujmov pri pamiatkových výskumoch, treba hovoriť konkrétne, lebo nie všetky “príklady” majú rovnakú podstatu :wink:
-
:arrow: ak ma pamäť neklame, tak pred odmlkou Obnovy bolo hodne príspevkov o zákone 49/2002 Z.z., a to vrátane vecných reakcií na niektoré otázky. Čo sa týka príspevku zuzany vydarenej, nie je zrejmé, či za zlý považuje zákon, jeho výklad/interpretáciu, alebo aplikáciu ?! Ak ide naozaj o konflikt záujmov pri pamiatkových výskumoch, treba hovoriť konkrétne, lebo nie všetky “príklady” majú rovnakú podstatu :wink:
chápem, a keďže my mladší sme si ich nestihli po odmlke prečítať, nemáme právo komentovať. :wink:
ak tak dôležitá kapitola, za akú kapitolu o výskume považujem, poskytuje tak rozdielnu interpretáciu, niečo zrejme nie je v poriadku, nie? :?
myslím, že z každého niečo. Podľa mňa, a podľa toho, čo som počula od “starších” z fachu, nevýhodou “starého” zákona bolo rozdelenie na výskum a štátnu správu, kedy úradník často nerešpektoval odborné vyjadrenie výskumníka a postupoval pod tlakom politickej alebo inej vôle. V “novom” zákone sa práve tomu malo “vraj” zamedziť. Namiesto toho, vznikol ešte väčší mišmaš, ktorý mimochodom dosť odstavuje práve tých mladých, ktorí by mali raz prevziať štafetu. Ak pracujete na úrade, nemali by ste robiť výskumy, ak nechcete aby vám to nejaký prachatejší vlastník osladil za pomoci svojho komerčného právnika. Ak ich nerobíte, ste len úradník. Možno teoreticky podkutý, ale len úradník. Zároveň, je veľmi otázna vaša úroveň a kvalita, čo sa týka práve rozhodovania o objekte, ktorý ste si nepreskúmali a teda o ňom dosť pravdepodobne neviete dosť na to, aby ste mohli z fleku zvoliť najvhodnejšiu variantu. Takže vám to kľudne pán s právnikom môžu osladiť týmto spôsobom…
Inými slovami, niekedy je naozaj ťažké, a možno aj hlúpe a zbytočné, veci rozdeľovať, keď všetko so všetkým súvisí… Nemyslíte? -
:arrow: Milá Zuzana, nebolo by vhodné reagovať vzťahovačne. Vy ste 12.6.2008 napísali: “to je zaujímavé, že v tejto téme nie je jediný príspevok…”atď . Preto som spomenul diskusie o zákone predtým, no bez náznaku, že vy mladší nemáte právo komentovať ?! Teraz stručne k tomu, čo nazývate “mišmaš”. Nikto nemôže nikomu zabrániť, aby si zákony interpretoval ako chce, podstatné však je, aby interpretácia zodpovedala pravdivému výkladu zákonov, čo môžu robiť iba súdy. Zrejme problém nie je v praxi tak vážny ako niektorí tvrdia, lebo vo veci pamiatkových výskumov (a to aj v súvislosti s možným konfliktom záujmov) sa ešte nikto na žiadny súd neobrátil. Prax určite nie je uspokojivá, zamestnanci pamiatkových úradov nevykonávajú toľko výskumov, aby to vytvorilo postačujúci priestor na zapracovanie začínajúcich (mladých), ktorí by mali v kolektíve vedenom skúseným výskumníkom (držiteľom osvedčenia) absolvovať určité mesiace praxe na viacerých objektoch alebo územiach (urbanisti). Nuž a je pochopiteľné, že ak v odbornej komisii, tým viac pri výkone štátnej správy (príprave rozhodnutí, záväzných stanovísk) by zamestnanec rozhodoval o vlastnom výskume, nebolo by to fair-play. Aj preto zákon umožňuje práve PÚ dať návrh, aby ministerstvo pozastavilo účinnosť osvedčenia tým výskumníkom, ktorí sa z nejakých dôvodov (zväčša ide o nedostatok kapacít) stanú pre výkon štátnej správy nepostrádateľní. Už úplná nehoráznosť by bola, ak by niektorí štátni úradníci robili výskum súkromne (napr. ako živnosť) vo svojom teritóriu a potom o ňom na KPÚ rozhodovali. Ak PÚ SR a KPÚ na potreby výskumu rezignovali, tak majú na to objektívne dôvody, alebo zlé riadenie. (Dúfam, že som sa vyjadril dosť zrozumiteľne ?!) :wink:
-
To sa mi len zda. Vy ti debatujete na temu staru od februara 2002 ! A ja som sa lakol, ze zas mame novy zakon.
-
Otázkou ostáva, či “špecializovaní” zamestnanci potrebujú na každú jednu vec tzv. výskum. Mali by predsa rozhodovať s predvídavosťou a dostatočnou opatrnosťou voči pamiatke (podmienky, priebežný dohľad), nie voči ct. “vlastníkom” a komerčným právnikom, nie?
Na ohliadky pamiatok snáď chodia, a majú aj fotoaparáty, nie?
Napokon, stav mnohých pamiatok predbehol všetky výskumy, mnohé pamiatky (teda tie, ktoré ostali bez dotyku niektorých deštrukčných “špecializovaných” orgánov), ukázali a ukazujú všetko podstatné z ich vývoja…
Ale ani sebalepší výskum nezabezpečí nebezpečný odklon úradníka od záujmu, ktorýc má chrániť a sledovať – viď len napr. bratislavské prípady…
P. S.
Príspevok “Eo Ipso”, So 14. Jún. 2008 21:19, je typickým príkladom, ako sa z pamiatkovej ochrany a jej činností stal – zvnútra! – byrokraticko-právny spor a agenda. Ide totiž o to, že toto nie sú podstatné diskusie a témy; ich aktéri sa kĺžu po odťažitom a nevecnom predmete. A najkrajšie je, že celá pamiatková ochrana sa nakoniec odkazuje – na súd… -
Ešte inak. Pojmite “výskum” (prieskum, dokumentáciu) ako zisťovanie podkladov pre rozhodnutie správnym orgánom v zmysle zákona č. 71/1967 Zb., a potom sa snáď budete môcť vyhnúť jalovým problémom… A určite nevydávajte nikomu žiadne papiere predtým, ako si “vec” (pamiatku) osobne neoveríte.
Druhou otázkou je, pravda, že zákon zbytočne skomplikoval niektoré veci, resp. niektoých núti / vedie k jeho aplikovaniu ustanovení tam, kde sa dajú použiť iné, najmä vlastné prostriedky a schopnosti(?). Ale je pravda aj to, že túto možnosť mal zákon ustanoviť, vo vzťahu k oprávneniam štátneho orgánu… Takže aký legislatívny navrhovateľ (vecne, odborne, rezortne, nie právne a podľa iných zákonov!!!), taká kvalita, jasnosť a dôslednosť. -
:arrow: so zámerom pomôcť Obnove.sk som Michalovi sľúbil pomoc pri moderovaní tejto “kapitoly” diskusného fóra, nuž sa o to “bona fide” snažím s rizikom, že nie každému ulahodím podľa želania. Viete “ksč”, tiež by som nemal problém anonymne na hocijakom WEB-e riešiť trebárs rozbíjanie atómu. Vystúpte z anonymity, predložte návrh na MK SR, alebo ako poslanecký priamo v NR SR, ako robiť ochranu pamiatok (vrátane výskumov, prieskumov, obhliadok a pod.), možno to bude mať úspech a konečne sa problémy vyriešia. Takže ?! :arrow:
-
Milá Zuzana, nebolo by vhodné reagovať vzťahovačne. Vy ste 12.6.2008 napísali: “to je zaujímavé, že v tejto téme nie je jediný príspevok…”atď . Preto som spomenul diskusie o zákone predtým, no bez náznaku, že vy mladší nemáte právo komentovať ?!
Preto tam bol ten smajlík, brala som to s humorom… Ak som sa Vás tým dotkla, tak sa ospravedlňujem… :oops:Ak PÚ SR a KPÚ na potreby výskumu rezignovali, tak majú na to objektívne dôvody, alebo zlé riadenie. (Dúfam, že som sa vyjadril dosť zrozumiteľne ?!) :wink:
Ale určite! Skôr je problém, že ja som sa asi nevyjadrila dosť jasne.
Preto to skúsim upresniť.
Mám za sebou istú prax na pamiatkovom úrade, krajskom, teda v priamom kontakte, nie na ústredí v Bratislave, kde mám dojem podľa rozhovorov s ľuďmi odtiaľ, stále pretrváva idealizmus a veľmi benevolentný výklad zákona ako takého.Vezmime si reálnu situáciu v kraji: okolo 3000 NKP, tri PZ a 2 PR. Na úrade spolu 10 zamestnancov v štátnej službe, oprávnených vydávať rozhodnutia, vykonávať pamiatkové dohľady, spracúvať podklady pre nadriadený orgán, podávať podnety na vyhlásenie… Z toho dvaja sa venujú čisto archeológii. To je ďalšia zábavnosť pamiatkového zákona, ale o tom inokedy. tým nám zostane 8 ľudí.
“ksč” to má krásne vymyslené,
Mali by predsa rozhodovať s predvídavosťou a dostatočnou opatrnosťou voči pamiatke (podmienky, priebežný dohľad), nie voči ct. “vlastníkom” a komerčným právnikom, nie?
Na ohliadky pamiatok snáď chodia, a majú aj fotoaparáty, nie?
ale poďme spolu počítať:
Ak máte stíhať všetku úradníčinu, ktorú nový zákon, Váš nadriadený, nadriadený orgán, iné štátne a samosprávne orgány vyžadujú, zistíte, že rozhodne nemáte čas chodiť do terénu, čokoľvek vidieť, čomukoľvek sa priučiť. Vyjadrujete sa a poskytujete informácie ku každému územnému plánu, ktoré sa teraz vďaka stavebnému zákonu vyrojili ako huby po daždi, ku všetkým stavebným zásahom do objektov v PZ (aj keď tu si to PÚ SR zjednodušil na zásahy do fasády, podľa mňa je to strašná chyba, ale čo už), ku všetkým pamiatkam… Ak máte zhodnotiť situáciu, potrebujete tam ísť. Nie každá obec v kraji má šikovné HD spojenie, treba auto. Ak je na 10 ľudí jedno (+ nadriadený, predsa nebude chodiť pešo?), začína problém. Fototaparát??? Môžem sa zasmiať???? No občas sa nejaký aj podarí urvať… (Ono je to často aj tak jedno, keď nemáte auto, aby ste sa tam dostali, tak načo foťák, že hej??? Fotiť môže hádam tak z družice). A tak by som mohla pokračovať. Nezabudnime, že týchto 10 ľudí okrem toho spracúva aktualizáciu zoznamu pamiatkového fondu, rieši majetkoprávne a susedské spory v okolí stavieb, ktoré sú nejakým spôsobom pamiatkovo chránené, snaží sa chodiť na semináre, kolokviá a iné odborné vzdelávacie akcie, kde majú aspoň chvíľu šancu cítiť sa ako pamiatkári a niektorí občas skúšajú mať aj súkromný život.
A to som celkom odbočila od zákona, ktorý nám to neuľahčuje. Ja si uvedomujem, vždy keď ho čítam, že je vymyslený a myslený veľmi dobre, ale zlyháva v jednotlivostiach. Chýba súčinnosť organizácie, spolupráca… Archeológovia si svoju časť ošetrili lepšie, aj keď aj tam sú, najmä kapacitne, diery… -
Napriek tomu, že s diskutujúcou “zuzana vydarená” v niektorých aspektoch súhlasím,
treba sa zamerať na hlavné premisy:
1. Praktická ochrana pamiatok (“pamiatkového fondu”) je zákonom zverená do pôsobnosti KPÚ, takmer každý jeden paragraf zákona je o ich výkone – právomociach rozhodovaž o právach a povinnostiach FO, PO a o predmete verejného záujmu.
2. Netvrdťe kapacitný nedostatok, práve Nitriansky samosprávny kraj má v území zriadené viaceré pracoviská pre “vidiecke” okresy. Aké je personálne, odborné, kvalitatívne a technické zázemie nie je predmetom pozornosti verejnosti; tá očakáva nie prízemné problémy a ich pertraktovanie, ale to, že po výčinoch kdeakých stavbárov, inžinierov a pod. ostanú v SR ešte nejaké – autentické – pamiatky a pamiatkovo-hodnotné územia.
Prinajmenšom jeden okruh problémov, ktorý diskutujúca uvoedla, nie je agendou KPÚ, ale signifikantne ukazuje, že to ich zaujíma, trápi a “hecuje” viac, ako samotná matéria ich pôsobnosti, zriadenia i opodstatnenia. -
:arrow: ak sa máme v diskusii držať témy, teda hovoriť o (novom) zákone, tak si treba uvedomiť, že legislatíva je iba jedným z nástrojov v oblasti ochrany kultúrneho dedičstva, teda aj pamiatkového fondu. Možno je to tým, že sme dedičmi Rakúsko-Uhorskej byrokracie, resp. byrokracie “českej” počas 1. ČSR, no v iných krajinách sa význam zákona až tak nepreceňuje, dokonca sú štáty (v V. Británii, Beneluxe, Škandinávii), v ktorých “pamiatkový zákon” v tom našom chápaní nemajú a nepoznajú. Spravidla ide o ochranu mobilného fondu (zbierok, “starožitnostií” a pod.), no nehnuteľné pamiatky a ich ochrana sa vykonáva v rámci stavebného zákona. Vzťah k dedičstvu po predkoch tak v architektúre, urbanizme, krajine je taký silný, že úradník na stavebnom úrade ani neuvažueje konať necitlivo vo vzťahu k pôvodnej zástavbe, pamiatkam… A hlúpemu úradníkovi je aj ten najlepší zákon k ničomu, lebo v praxi humpľuje čo sa dá, navyše beztrestne, príp. sa to od neho očakáva, lebo také sú “objednávky” a povely zo straníckych centrál. U nás hŕstka statočných sa snaží chrániť kultúrne dedičstvo napriek ľahostajnosti väčšiny spoločnosti. Krik ochranárov, často aj pseudoochranárov budí hlukom zdanie, že ide o široký záujem občanov chrániť kultúrne hodnoty, no pozrite sa všade vôkol, nie je to tak! Tak nám treba? Možno. Množstvo je ešte práce na “národnej roli dedičnej”, no prekáračky, zvady (často až nevraživosť) medzi odborníkmi a zanietencami to nevyriešia. Dobrý zákon je dobrá vec, no sám o sebe veľa nezmôže. Konštruktívna musí byť najmä prax…
-
1. Praktická ochrana pamiatok (“pamiatkového fondu”) je zákonom zverená do pôsobnosti KPÚ, takmer každý jeden paragraf zákona je o ich výkone – právomociach rozhodovaž o právach a povinnostiach FO, PO a o predmete verejného záujmu.
Správne, praktická ochrana pamiatok je zverená do pôsobnosti KPÚ. Nie každý ani takmer každý paragraf, bola som taká “sviňa”, že som si to dovolila spočítať, apočítala som aj len minimálnu zmienku o krajskom pam. úrade. Tých paragrafov je 20 z 47. Len k tej matematike.
Predmet verejného záujmu je vec rovnako s obľubou používaný výraz, ale nikde nie je jeho presná špecifikácia. Ak si vezmeme prvé paragrafy zákona, hovoriace o predmete úpravy a o vymedzení pojmov, odborník, ktorý sa problematikou zaoberá, vie presne o čom sa hovorí. Nechala som tieto paragrafy prečítať ľuďom z rôznych vrstiev a povolaní (moji kamaráti, kamaráti mojich bratov) a reakcia bola prekvapivo podobná. málokto vedel povedať, po ich prečítaní, čo jednotlivé pojmy v praxi zanamenajú. Podobne je to aj s ďalšími paragrafmi (občas aj zákonmi, ale to je iná parketa). Máme tendenciu nadávať na dedičstvo byrokratickej minulosti: švajčiari, nemci, rakúšania… majú rovnako divokú mániu úradníckej vrstvy, ktorá miluje potvrdenia, doklady a podobne. Napriek tomu, alebo možno preto tam aj bežný občan má dostatočné právne povedomie, aby podobným veciam rozumel. Nemyslím, že je v poriadku, ak zákonu, ktorým sa musíme riadiť všetci, rozumejú len odborníci, a ani oni sa nezhodnú na presnom význame. Často potom dochádza k problému, keď si nadriadený orgán veci vysvetľuje inak ako podriadený orgán.
Ja som si vedomá, že presné pravidlá vlastne neexistujú a že ochrana pamiatok sa vyvýja a a o metodike, rozsahu a spôsobe… sa vedú dlhé, ťažké polemiky medzi naslovovzatými odborníkmi, zatiaľ bez konečného výsledku. Ale praktické uplatnenie týchto zásad je potom akosi nemožné a “odborná” verejnosť sa pred očami tej obyčajnej devalvuje do polohy bláznov, vrtákov a iných záškodníkov, ktorí len sypú piesok do súkolia, lebo: “Veď sami nevedia čo chcú!”
Je jasné, že zákon všetko nevytrhne. Ale, stavebný zákon, hoci koncipovaný podstatne podrobnejšie a praktickejšie, má v súčasnosti 5 základných vykonávacích vyhlášok, a spústu odvolávok na normy a súvisiace predpisy. Koľko vykonávacích vyhlášok, týkajúcich sa reálnej praxe, nie nejakých ďalších byrokratických postupov má pamiatkový zákon 6 rokov po jeho schválení, keď je nám už všetkým jasné, že má medzery?Netvrdťe kapacitný nedostatok, práve Nitriansky samosprávny kraj má v území zriadené viaceré pracoviská pre “vidiecke” okresy. Aké je personálne, odborné, kvalitatívne a technické zázemie nie je predmetom pozornosti verejnosti; tá očakáva nie prízemné problémy a ich pertraktovanie, ale to, že po výčinoch kdeakých stavbárov, inžinierov a pod. ostanú v SR ešte nejaké – autentické – pamiatky a pamiatkovo-hodnotné územia.
Nikde som nespomínala Nitriansky “samosprávny” kraj, lebo ja viem, že samosprávny kraj je iba dotknutý orgán, keďže je “samosprávny” a ochrana pamiatok je ešte stále viacmenej v rukách štátu, takže Úrad nitiranskejho samosprávneho kraja nemá ani jedno vysunuté pracovisko, venujúce sa ochrane pamiatok. Nitriansky krajský pamiatkový úrad ich má dve, a nie je jediný, ktorý ich má, podľa mňa by ich malo byť ešte viac. Ak nebude pamiatkár blízko k ľuďom, ak nebude mať takmer osobný kontakt so stavebníkmi, príp. ich susedmi a podobne, sám nezmôže nič. (Pozitívny príklad sú práve Šahy, kde si už zaniknuté pracovisko vybudovalo takú dôveru obyvateľov, že sa dodnes darí, vcelku vhodne usmerňovať vývoj v ich pamiatkovej zóne) A touto problematikou sa zákon vôbec nezaoberá (ani žiadne vyhlášky nie).
Inak, verejnosť sa v podstate nazaujíma ani o pamiatky, nieto ešte o presonálne, kvalitatívne technické a iné zázemie na úradoch. To trápi práve odborníkov, ktorí vedia, že vďaka týmto problémom zanedlho bude o pamiatkach rozhodovať človek, ktorý o nich v podstate nič nevie.
Prinajmenšom jeden okruh problémov, ktorý diskutujúca uvoedla, nie je agendou KPÚ, ale signifikantne ukazuje, že to ich zaujíma, trápi a “hecuje” viac, ako samotná matéria ich pôsobnosti, zriadenia i opodstatnenia.
len na margo, nikde sa nezmieňujem, že sa chcem zaoberať len činnosťou KPÚ…
zákon predsa rieši aj iné orgány, a práve ich súčinnosťou sa zaoberá primálo, podľa mňa, a nedostatočne špecifikuje nielen kompetencie ale aj nadväznosť na činnosti iných úradov (teda aj iných profesií), súvislosť s inými zákonmi a ich aplikáciu v priebehu jednotlivých “konaní”… -
Milá “zuzana vydarena”,
nemá zmysel s vami diskutovať, pretože problémy a riešenia stále prehadzujete na iných, poukazujete na nedostatky v zákone, ale návrhy žiadne (možno stačí lepšie čítať zákon), preto len vedzte podstatné – čiastočne to aj sama píšete: NIKTO, a to ani SÚD, tým menej zákonodardca, si netrúfol doteraz nikde v Európe definovať PRESNE čo je to verejný záujem – chápe iste dôvody, inak by aj vaše želané výskumy boli zbytočné…
Znenie zákona je podľa môjho názoru jasné, neviem, akých máte priateľov a známych. Ale chápem, že úsek činnosti veľmi súvisí so vzdelaním, mentálnymi schopnosťami, intelektom, nie primárne s TECHNOKRATIZMOM v praxi aj zmýšľaní… Zdá sa však, že sme úplne v jadre problému.
Vedzte, že základné ustanovenia predchádzajúcich zákonov SNR, a ešte predtým iných zákonov ČSR, boli ešte podstatne viac globálne. -
Milá “zuzana vydarena”,
nemá zmysel s vami diskutovať, pretože problémy a riešenia stále prehadzujete na iných, poukazujete na nedostatky v zákone, ale návrhy žiadne (možno stačí lepšie čítať zákon).
správne, možno by blo dobré pozornejšie čítať aj tie príspevky, a všimli by ste si pán/pani ksč že nejaké tie náznaky návrhov tam boli. Rýpať, vyrývať a urážať je ľahké. Čo tak začať komunikovať ako človek? a najprv sa predstavím? Vy moje meno aj ostatné info máte…
Log in to reply.