-
Obdobie Halstat – hilfe
-
len by som pripomenul ze ja keby si chcem oznacit sip pracne neoznacujem jeho malu kovovu a teda teda nevytaznu cast. osbne by som oznacil drevene telo sipu kde to bude viditelnejsie cojaviem farbou ;]
nemyslym si ze dierky su nahodnym vytvorom, pripustam ze mozu byt vedlajsim produktom. predstavte si kadlub na vec tak miniaturnu ako je tzv. skytska strelka. je mozne ze stred tulajky sa nadstavoval akymsi vybezkom z boku stredovej casti kadlubu ktory sa oprel o vonkajsi kadlub a tym nadstavil presnu hrubku materialu po obvode tulajky a zbranil pripadnemu dotyku vonkajsieho a vnutorneho kadlubu na inom nezelanom mieste co by sposoblilo ovela vacsie nedokonalosti odliatku. mozno.
a mozno len preferovali dierku, ktora znacne ulahcovala vytahovanie zalomeneho sipu. -
Zdravím vospolok :) mna napadlo že by sa mohlo jednať o akúsi rýchlu skúšku kvality. Povedzme že kupujem sto šípok, zoberiem jednu a vrypom sa presvedčím o tvrdosti. lesku vrypu atd. či kupec nesnaží predať nejake podpultovky.Takéto finty sa používali na mince v Ríme. Trocha to nekomunikuje s tým, že zárezov je viac. Ale pretože som nato prišiel sám, páči sa mi táto verzia :D
Inak ako ste analyzovali to zloženie? Nevidiet žiadny zásah. :smt023
-
Neviem, ci je tato diskusia stale aktualna, mozno ma ‘spirala zivota’ uz vysvetlenie na tie zarezy.
Podla mna na prvom obrazku ide len o okrasu, napodobenie stvarnenia sipky aka je na dalsich dvoch obrazkoch. Evidentne ide o dve odlisne ‘dielne’. Ta druha sipka vyzera, ze je z kadlubu, ktory bol vytvoreny zrucnejsim majstrom, mohol takych kadlubov vyrobit stovky. Ta prva sipka naopak vyzera ze je z kadlubu nie velmi zrucneho majstra, ale o to viac sa posnazil, aby ju vyzdobil, aby nezaostavala za sipkami zrucnejsich majstrov. Takze modna zalezitost. Z toho by som odvodil, ze obe sipky boli vyrobene v rovnakom casovom horizonte, ale prislusnikmi odlisnych kmenovych zvazov. Mozno este predpokladat, ze ten menej zrucny majster bol prislusnikom mensieho kmena, ktory by nebol schopny viest vypravne akcie na vacsie vzdialenosti, teda toho, ktory zil niekde v blizkosti miesta vyskytu tejto strelky. Druha strelka od zrucnejsieho majstra patrila kmenu, ktory ich vyrabal vo velkom, teda bol na vyssom stupni organizacie a mozno ocakavat, ze robil najazdy na vacsiu vzdialenost. To ale neznamena, ze tieto dva konkretne kmene bojovali proti sebe. Takze tych streliek od zrucnejsieho majstra by malo byt viac, ako tych s dodatocne dorobenou ozdobou.
Co sa tyka tych poslednych 3 obrazkov (je to jedna strelka alebo tri? ) to vyzera byt uplne zvlast kategoria. To co pise ‘Mazoslav’ sa mi zda celkom pravdepodobne, ale moze to byt tiez nieco celkom ine :lol: -
Ahoj , som tu novy a dostal som sa k vam len nahodou , ale zato som sa s radostou registroval, lebo tema je zaujimava.
Som v prvom rade lukostrelec zamerany na staroveke luky a len okrajovo ma zaujimaju archeologicke nalezy. Mam pocit , ze u vecsiny z vas je to naopak. Takze jednoznacne a nediskutovatelne fakty :
1. MIMORIADNE dolezita cast bojovych sipov vsetkych azijskych nomadskych rabovacskych kmenov , nech uz si spomeniete na akykolvek su HROTY VYDAVAJUCE ZVUKY !!! Je to podstana cast bojovej psychologickej taktyky! Nemusia nutne piskat. Tie hroty vrcia , hucia , chrcia – co len chcete. Vyvolavaju panyku a strach u nepriatela. Je to ten isty efekt , ako ked nemci poculi katuse. Vedeli , ze je zle… Cinske , Korejske, Mongolske , stredoazijske a ake len chcete Azijske muzea su plne zvukovych hrotov. Vyvoj od tychto malickych bronzovych smradov sa posuval v snahe co najviac nastrasit nepriatela az po komplykovanejsie “hudobne” nastroje , namontovane za hrot , ktore ocividne zhorsovali aerodinamiku , ale asi im to stalo za to. Navyse netreba zabudnut aj na komunikacnu moznost vyuzitai zvukov , ako povel pre rozetrusene vojsko. Moznost , ze zvukovy otvor je nefunkcny je vsak pri hromadnom odlievani a mnozstve nedokonalosti s tym spojenych velka. Ak ste si niekedy robili pistalku nepr. z vrby tak viete , ze staci o mm posunut otvor ci “jazycek” a uz to nevyda ani hlasok. Tento bod debaty pokladam za zbytocne vobec spochybnovat.
Oponovat tym , ze to nemaju vsetky hroty je smiesne. Preco by mali byt vsetky rovnake ? Je to ponuka na trhu hrotov . Preboha kazdy z nastrojov , ktore poznate ma desiatky tvarov a dizajnov pri tej istej , alebo podobnej funkcnosti. Mohla byt aj cena a vyrobna narocnost rozdiena…
Co sa tyka znaciek. Tak isto by som vobec nepochyboval o tom , ze to su umyselne znacky na identifikaciu majitela a to uz je jedno ci pre treningove ucely , alebo lovecky ci bojovy uspech . Vsetky tieto veci boli vzdy pre bojovnikov velmi dolezite. Berte si priklad z dodnes , alebo dodnedavna zijucich reliktov doby kamennej. Indianske kmene a rozne kmene v indonezii a Juznej Amerike. Len sa divym , ze tych znackovanych je tak malo. Mohla na nich byt pravdaze aj farba a ta casom zmyzla… Znacenie kto trafil a ako je pre bojovne kmene momoriadne dolezita vec socialnej prestize. Niektorym jedincom jediny dobry zasah v dolezitom boji moze znamenat slavu a vyhody na cely zivot v ramci komunity. Nie je to malickost. Dodnes viete , ako sa volali chlapici co zhodili bomby na Nagasaki a Hirosimu. Viete , ze mali nasmarane na lietadle meno Enola Gey /ci tak nejako/ … to je to iste.
Natusim preco vam pripada smiesny fakt treningovej strelby ? Je to naopak velmi dolezita cast zivota kezdeho bojovnika kocovnich kmenov. Majstrovske ovladanie luku bolo to najdolezitejsie co trenovali od malicka. Honosny nazov Gymnazium u grekov neznamenal , ze sa tam ucili matematiku , ale ze sa tam mydlili mecmi, ostepmi a rucne co to dalo… -
moj nazor je takyto: otvor v hrote je na vkladanie “zapalnych latok”. aj neskor v stredovekych listovitych hrotoch boli podobne otvory, kam sa vkladali predmety (slama,…)ktore sa zapalili a po zabodnuti napr. do slamenej strchy sposobovali poziar. ved si zoberte, ze vacsina pravekych lokalit bola znicena poziarom, aspon podal vysledkov vyskumu.
mimochodom, spirala zivota odkial ich mas? detektor ti pomohol? vidim, ze si sa tu dlho neukazal, pokial je moj odhad spravny a naozaj si detektorista, tak dufam, ze dovod, preco si sa tu dlho neukazal je ten, ze sedis v chladku kvoli rozkradaniu lokalit. ak nie si detektorista, ospravedlnujem sa za moj odhad, no podla vsetkeho si… -
Mal si vobec takyto hrot v ruke ? Ved to je malinkate s este mensejsim otvorikom. Kde by si tam narval “zapalne latky” ? To je uplny nezmysel. Samozrejme zapalne sipy boli , ale tie vyzerali trosku inak. Jedinou dalsou variantou vyuzitia otvorov v hrotoch je , jed , alebo akykolvek “bordel” v podobe hnijucich mrtvol ci splaskov do ktorych sa sipy namacali , pre zvecsenie ich ucinku.
-
Mal si vobec takyto hrot v ruke ? Ved to je malinkate s este mensejsim otvorikom. Kde by si tam narval “zapalne latky” ? To je uplny nezmysel. Samozrejme zapalne sipy boli , ale tie vyzerali trosku inak. Jedinou dalsou variantou vyuzitia otvorov v hrotoch je , jed , alebo akykolvek “bordel” v podobe hnijucich mrtvol ci splaskov do ktorych sa sipy namacali , pre zvecsenie ich ucinku.
ano mal som moznost drzat niekolko takych hrotov v ruke. ty si mal moznost v ramci experimentalnej archeologie vidiet, ako vyzerali take zapalne veci, co sa vkladali do hrotov? stacil by ti na ne otvor velkosti spendlikovej hlavicky. v podstate toto je ten priklad. s tym jednom tiez suhlasim, podla mojho nazoru je to dalsia pravdepodobna moznost
-
Naozaj som nemal v rukach priklad zapalnej hmoty z 600-500pnl. ktora by dokazala vo velkosti spendlikovej hlavicky po dolete do ciela zapalit dom. :( Bol by som rad , keby si to rozviedol , ak to je naozaj pravda. To ma zaujima.Viem o greckom ohni ( ako plamenomet). Viem , ze Cinania (ale to je uz nas letopocet) mali pusny prach a nieco , ako rakety , ale aby taka malickost zapalovala- tak o tom neviem.
-
Naozaj som nemal v rukach priklad zapalnej hmoty z 600-500pnl. ktora by dokazala vo velkosti spendlikovej hlavicky po dolete do ciela zapalit dom. :( Bol by som rad , keby si to rozviedol , ak to je naozaj pravda. To ma zaujima.Viem o greckom ohni ( ako plamenomet). Viem , ze Cinania (ale to je uz nas letopocet) mali pusny prach a nieco , ako rakety , ale aby taka malickost zapalovala- tak o tom neviem.
asi ta sklamem, ale zapalnu vec z 600-500 bc asi v rukach nikdy drzat nebudes. vzhladom na to, ze vtedajsie “domy” mali az na nejake mozne vynimky slamenu strechu, zapalili by ju este aj “prdom”. ak ovladas princip vyroby a horenia fakle, bude ti jasne, ze aj sparatko namocene do zapalnej hmoty pouzivanej na fakle hori dostatocne intenzivne. a pokial viem, vyroba fakiel a podobnych veci sa od hlbokeho praveku v podstate nemenila
Log in to reply.