aktivita diskusia Reštaurovanie a konzervovanie Ochrana muriva a kameňa hmotou HERBOL Hydrophob

  • Ochrana muriva a kameňa hmotou HERBOL Hydrophob

    Posted by admin_obnova on 16. marca 2005 at 21:09

    Vážení kolegovia, so záujmom som si prečítal Vaše príspevky ohľadne ochrany kamenných povrchov. Dovoľujem si reagovať na Vaše články ponukou hmoty HERBOL Fassaden – Imprägnierung Hydrophob od nemeckého výrobcu náterových hmôt HERBOL.
    Výťah z technického listu: Hydrophob je bezfarebný, rozpúšťadlový, ipregnačný prostriedok na vytvorenie vodoodpudivých náterov pre všetky minerálne podklady, predovšetkým murivo. Náter vsiakne hlboko do podkladu, pričom sa opticky neprejaví. Obsahuje silikónovú živicu, ktorá pokryje povrch kapilár, ale tieto zostávajú naďalej otvorené pre vodné pary a vďaka tomu môže podklad dýchať, pričom je vodoodpudivý. Kedže materiál je naipregnovaný zostáva pod povrchom suchý, zvyšuje sa jeho tepelná izolácia a odstránia sa príčiny vzniku výkvetov a pliesní. Používa sa k ochrane pieskovcových sôch, kamenných obkladov, kamenného muriva a vytláčaniu vlhkosti z muriva. Spotreba je v závislosti od savosti podkladu 0,3 – 1 l/m2.
    Tento materiál bol úspešne použitý pri ochrane tehlových obvodových múrov Bratislavského hradu, alebo ako dodatočná hydrofobizácia fasády budovy Ministerstva kultúry SR.
    Pre bližšie informácie odpurúčam http://www.herbol.de, alebo priamo u nás vo firme SVEGAL s.r.o. Magnetová 10, 831 04 Bratislava 02/4446 2166, 0910/950 475

    Anonymous odpovedal 19 years, 1 month ago 2 Členovia · 11 odpovede/odpovedí
  • 11 odpovede/odpovedí
  • harp

    Member
    19. marca 2005 at 19:28

    Mohli by ste nam uviest stupen difuzneho odporu materialu pred a po pouziti tohoto materialu?

    Tiez by nas potesilo keby ste nam na adresu redakcie Obnova.sk zaslali technicke listy.

  • Anonymous

    Member
    22. marca 2005 at 16:23

    Mohli by ste napisať, ci sa moze pouzivat aj na kamen, ktory prichadza do nepiameho styku s potravinami? Ide o kamenny bohostanok v kostole, v ktorom sa uchovavaju hostie.

  • harp

    Member
    22. marca 2005 at 23:59

    Jana Vianea:
    Ja by som tento material na baze epoxydu nedoporucil. Je ovela viacej materialov na baze organokremicitanov. Ak mate zaujem o podrobnosti kludne sa mi ozvyte. Viem vam pomoct aj s konzervaciou a nielen kamena.

    Michal Hrcka
    0907-344-743

  • Anonymous

    Member
    23. marca 2005 at 0:36

    Vsetky hydrofobizatory maju jeden spolocny problem:
    Vsetko funguje v sulade s teoriou, kym je povrch osetreneho predmetu neporuseny. Ked vsak dojde k mechanickemu poruseniu jeho celistvosti prasklinami, trhlinami, oderom a pod., voda sa tadial lahko dostane dnu, ale hydrofobizovany povrch ju nepusti von, iba tymi istymi poskodeniami. A to je malo.
    No a uplne nevhodne je hydrofobizovat povrch nehnutelneho predmetu (stavby, sochy a pod.), ktory nie je odizolovany od vlhkosti zo zakladovej pody. Voda ide dnu a nema kadial von.

  • harp

    Member
    23. marca 2005 at 2:13

    Ano plne suhlasim s pe.ef. Ak je vsak predsa len potrebne hydrofobizovat. Doporucil by som radsej doporucil organokremicitan, ktory pory obali a ztensi minimalne a tym zabezpeci spevnenie hmoty, ako spevnovac na baze epoxid, ktory pory vyplni. Preco to tak je?

    Princip je vseobecne znamy. Organokremicitan na rozdiel od epoxy zpevnovacov nieco ako “tekuty kremen/kamen”. Je to akoby kremen rozpusteny v nejakom mediu. Najcastejsie benzin ci etylalkohol. Etylalkohol ma vyborne zmacacie schopnosti a tak vnikne hlboko pod povrh kamena. Tym je zaistene ze hmota nevykristalizuje tesne pod povrchom v zvysenej koncentarcii.

    Princip spevnovania som teda naznacil. “Tekuty Kremen” zavedieme do hmoty a po pozvolnom odpareni media nam vznikne nahradna struktura, ktora v mnohom napodobni Kremen. Nevyplni vsak pory. Aj ked je pravda ze ich ztensi.

  • Anonymous

    Member
    31. marca 2005 at 21:43

    Podľa informácií priamo u výrobcu HERBOL difúzny odpor je minimálny, skoro žiadny a to z toho dôvodu, že materiál Hydrophob neobsahuje pevné častice a tým nevytvára náterovú vrstvu. Ešte Vás prosím vážení kolegovia, pred tým ako budete reagovať na pôvodne zverejnený článok dôkladne si ho prečítajte.
    Ing. Jantošovič

  • harp

    Member
    31. marca 2005 at 23:03

    Mozeme vas aj tak poprosit o cislo? “Skoro ziadny” je vemi relativne. Aj pri naterovych vrstvach sa pre porovnanie uvadza: Silikonovy nater: paropriepustny. Jeho odpor voci param je vsak niekolko nasobne vatsi ako u silikatu a samozrejme vapna.

    Samozrejme ze vas produkt moze byt vyborny k pouzitiu na hydrofobizaciu novych stavebnych clankov. Len si treba vzdy preverit uplnu pravdu. Ak sa to co len trochu da.

    Pripadne nam napiste nejake referencie, kde bol material pouzity.

  • Anonymous

    Member
    1. apríla 2005 at 2:16

    Chcel by som dovysvetlit moj prispevok z 22.03.05:

    “Paropriepustnost hydrofobizovaneho povrchu” znamena, ze je priepustny pre paru, t.j. vodu v plynnom skupenstve. Takyto povrch nie je priepustny pre vodu v kvapalnom skupenstve.

    To je dobre, ak chceme zabranit, aby voda zvonka prenikla do vnutra – do pórov – predmetu. Ale je to zle, ak chceme, aby sa voda z vnutra predmetu mohla dostat von. Voda, ktora bola vo vnutri predmetu predtym, ako sme jeho povrch hydrofobizovali, a tiez voda, ktora sa do neho dostala potom, ked uz bol povrch hydrofobizovany (cez poskodenia celistvosti povrchu alebo cez neodizolovane zaklady), je tam “uvaznena”.

    Pri vysusovani poroviteho predmetu s nehydrofobizovanym povrchom prudi kvapalna voda kapilarami (fyzika: pohyb vody v kapilarach hydrofilneho materialu) az na povrch , kde sa odparuje. Rychlost odparovania je zavisla od teploty, relativnej vlhkosti a prudenia okoliteho vzduchu (to pozna kazdy: mokra bielizen vyschne rychlejsie kde je teplo, sucho, svieti na nu slnko a povieva vietor).

    Pri vysusovani poroviteho predmetu s hydrofobizovanym povrchom prudi kvapalna voda kapilarami k povrchu, ale len po vnutornu hranicu hydrofobizovaneho povrchu predmetu, tam sa musi zmenit na paru a v plynnom skupenstve prejst pormi s hydrofobizovanymi stenami. To je ovela-ovela pomalsi proces, pretoze ten maly kusok pod povrchom predmetu je predsa len nizsia teplota, relativna vlhkost vzduchu v poroch je vysoka a vzduch tam takmer neprudi.

    To je vsetko co som chcel povedat k hydrofobizacii. Nie je to specialna vlastnost tohto hydrofobizatora, je to vlastnost vsetkych.

  • Anonymous

    Member
    8. mája 2005 at 19:28

    dobrý deň
    Ccem Vás požiadať oradu.
    Na staršej chalupe je kamenný základ a z dvoch strán miestnosti mám kameň do výšky 1,1m.
    Stavba je realizovaná schodovito, to znamená, že z druhej strany kamenného základu je hlina do výšky 1m a nanej potom podlaha. Ako mám postupovať pri úprave kameňa, keď chcem naň kožovať a na niektorých miestach obložiť.
    S pozdravom
    Pauer

  • Anonymous

    Member
    22. novembra 2005 at 23:11

    Anton,
    vasa otazka sa tu akosi stratila… Uz je po stavebnej sezone, asi to uz mate hotove. Ak nie, skuste pozriet diskusne temy “kamenne murivo a sadrokarton” v tomto diskusnom fore alebo “Chalupa z bieleho kameňa” vo vseobecnych diskusiach, pripadne ine “chaluparske” temy.
    Kazdopadne, ak uz mate z muriva otlcenu omietku, staci ho omiest metlou, oplachnut vodou – aby ste odstranili uvolnenu maltu a prach a aby sa nova omietka lepsie prichytila – a mozete nahadzovat.
    Priprava pod obklad – zalezi na tom, aky obklad a ci vonku alebo vo vnutri.
    Ako ste na tom s vlhkostou muriva? Preco je vlastne stara omietka dolu?

  • Anonymous

    Member
    22. novembra 2005 at 23:15

    Este P.S.: Ak bude niekto chciet nadviazat na predchadzajuce sva prispevky, asi by bolo dobre pod inou hlavickou. Uz sme sa dostali dost mimo temy…

Log in to reply.

Začiatok diskusie
0 of 0 odpovede/odpovedí June 2018
Súčasnosť