-
Ochrana pamiatok proti poziaru
Ake su moznosti ochrany pamiatok proti poziaru. Poznate nejake zo zahranicia. Co sa najcastejsie pouziva u nas? Ake su vyhody ci nevyhodyv spojitosti s ochranou kulturneho dedicstva.
Ja za seba uvediem par prikladov:
Prevencia:
– vykasanie porastov
– odstranovanie naletov, ?vratane vzrastlych poratov?
– cistenie podkrovi
– signalizacia
Prevencia v polohe planovania:
– vhodny vyber krytiny ci materialu (konfilkt s principmi pamiatkovej starotlivosti)
– vhodny vyber naterovej hmoty
Fyzicka ochrana proti poziaru:
– automaticke hasiace systemy (na baze vody ci plynu)
– kontaktne oblozenie vybranych miest izolantom
– naterove retardery horenia
Zaujimalo by ma napriklad cim bol impregnovany sindel na Krasnej horke ked tak pohotovo zblkol. Ved predsa po zime a nasledujucich dazdoch premoceny sindel by sa takto spravat nemal. Viem speulujem. Necham to na vysetrovatelov.
-
7 odpovede/odpovedí
-
Najprv vylúčenie príčiny požiaru:
Terajšiu príčinu požiaru už v budúcnosti nepredpokladám. Porast bude mať odstup od hradu a budú to solitéry, asi vždyzelené, nízkeho vzrastu. Vonkajšia príčina požiaru je možná ešte od blesku. Pri prevedení bleskozvodov podľa STN a ich pravidelnej kontrole sa požiar dá vylúčiť. V opačnom prípade by to bol ozaj už trest boží. Vnútornou príčinou požiaru môže byť len nadmerný vývin tepla z elektrickej energie lebo tuhé palivo sa tam asi nevozí. Keď nepredpokladáme niektorý silný istič (poistku) ktorý by nezareagoval patrične na skrat, príčinou požiaru býva zlý kontakt na svorkách rozvodnej inštalácie a el.spotrebičov, prípadne nedodržanie požiadaviek STN pri ich umiestnení na horľavých materiáloch. Revízny technik pri (podľa STN predpísaných) pravidelných kontrolách by si mal prácu poctivo odviesť. Nie tak, ako DPO, ktorý prehliadol požiarne riziko pri múroch. To by platilo aj pre plyn. S poctivosťou ďalej zájdeš.Pasívna ochrana pred požiarom:
Čo sa krovu a krytiny týka, musí byť impregnovaný protipožiarnym náterom. Pri vhodnom farebnom odtieni to na autenticite neuberá. Nad sklenenými vitrínami, rozvodmi, zábradliami a žiarovkami na hrade sa dnes už nik nepozastavuje. Exponované drev.konštrukcie treba opatriť aj s cca 2 mm naneseným retardérom, ktorý pri 150 stupňoch sa mení na penu. Retardér má zmysel len v miestach potenciálnych iniciačných zdrojoch požiaru. V prípade Krásnej Hôrky môhol na presahoch strechy zabrániť (oddialiť) jej zapáleniu od horiaceho krovia. Doporučil bych to aj na Orave.
Štandardne sa ochrana pred požiarom nových a rekonštruovaných stavieb rieši Projektom pož.ochrany rozdelením stavby na požiarné úseky, a to na základe požiarného zaťaženia a požiarneho rizika. Požiarny úsek je vymedzená časť stavby, z ktorej sa prípadný požiar v žiadnom prípade nerozšíri na iné pož.úseky (Vyhláška 94/2004, STN 920201-1 až 4 a pridružené). Vzhľadom na zvláštnosť stavby – pamiatky, nedá sa vždy použiť 100 percentne metodika projektovania požiarnej ochrany.
Predpokladám, že pre zníženie rýchlosti šírenia prípadného požiaru v dlhých strechách navrhne špecialista pož.ochrany v projekte podkrovné protipožiarne steny. Pretože nemôžu presahovať nad strechu (ako sa to robí u UNIMO-buniek), pre požiarné pásy by som využil práve tie retardéry.. Že pod strechou musí byť nulové pož.zaťaženie, to je jasné. Hoci majú hrady výhodu vo vysokej pož.odolnosti zvislých konštrukcií, ich slabými miestami sú v nich pož.otvory –dvere sa často nezatvárajú. Úplná hrôza je to s vodorovnými stav.konštrukciami. V minulosti sa pri požiari na hrade vlastne všetko prepadlo do suterénu. Ale v prvom rade strechy. Preto je vhodné, ba nutné zvýšiť pož.odolnosť najvyššieho stropu. Pri jeho dostatočnej pož.odolnosti strecha odhorí bez ďalších následkov. Zhorenie starého šindľa nie je škoda, tak či tak treba šindeľ vymeniť po 40-tich rokoch.
Pre pasívnu ochranu pred požiarom by to chcelo rozpísať sa tu o konkrétnych výrobcoch impregnačných a penotvorných (retardačných) aplikácií na drevo. Je to ale zložitejšie. Pož.odolnosť napr.drevených nosníkov sa zvyšuje ich hrúbkou. Iba slabo týmito aplikáciami. Tie len zvyšujú zápalnú teplotu dreva, oddiaľujú jeho vznietenie. Ak nie je protipožiarny zásah vedený pod dobou pož.odolnosti (typicky 15 min.), tak impregnácie, retardéry a obklady už nedajú veľký zmysel. Pri rozvinutom požiari sa už dá hasičmi len znižovať jeho teplota.
A propo: pasívna ochrana pred požiarom absolútne predpokladá následnú aktívnu činnosť: dochvílny nástup hasičských jednotiek na (udržiavané) zásahové miesta objektu a vhodný zdroj požiarnej vody. Ak to nie je pripravené, hasiči sa zmôžu len na dohasovanie tlejúcich zvyškov, lebo sú zbrzdení prekážkami.
Aktívna ochrana pred požiarom:
Samočinné hasiace zariadenie je vždy viazané na EPS. Sprinklerové hlavice síce spustia „umelý dážď“ či penu aj čisto na termický popud, hlásenie udalosti je ale následne nevyhnutné. Cena strechy je však taká, ako inštalácia EPS + SHZ a jej nákladné udržovanie. Čistá elektr.pož.signalizácia nie je aktívna protipož.ochrana. Ale dymové čidlá spolu s čidlami pohybu dnes nie je až taká finančná záťaž. Pridal by som aj panoramatickú kameru, aké sa dnes šíria po cudzích hradoch. Pri „predĺžených“ zmysloch by správci hradov mali potrebný kľud pre prácu. O čo jednoduchšie to majú naši kamaráti na ruinách.
-
V roku 2000, 13. septembra vznikol požiar strechy Domu služieb v Púchove. Príčinou požiaru bol atmosférický výboj (priamy zásah bleskom) v čase silnej búrkovej činnosti nad mestom. Na streche bolo inštalované bleskozvodné zariadenie hrebeňovej sústavy s piatimi zvodmi. Bolo nové po stavebných úpravách a na novej streche. Revíznu správu malo v poriadku. Tepelný prejav výboja bol natoľko silný, že spôsobil vznietenie ťažkohorľavých materiálov použitých v strešnej konštrukcii. Vyhorelo horné podlažie a strecha. Príklad dávam ako zamyslenie sa nad tým, či existuje istota. A do Krásnej Hôrky a Orava-hradu bijú hromy o stošesť.
-
Tento článok zo Spravodajcu PO č.3/2002 naznačuje problematiku protipožiarnej bezpečnosti pamiatkovo chránených stavieb.
-
Aký zmysel to už len má, schovávať tú kaplnku za ten stromový plevel? Fotka je stará 3 roky, možno to tam už ani nie je. Do 15 apríla je vegetačný kľud a môže sa robiť porez stromov.
-
V prípade požiaru je na mnohých pamiatkach zásah komplikovaný. Po tragickej udalosti na Krásnej Hôrke, nejeden správca pamiatkového objektu zvažuje reálne možnosti úspešného zásahu v prípade požiaru.
Nad touto témou sa zamýšľajú aj kasteláni západočeských hradov.
-
naj, ty si hotový expert… (žiadna irónia!) … No som ozaj zvedavý či sa zistia (oficiálne, nie čosi myslím trebárs ja) pochybenia u kompetentných … alebo to skončí tradične našsky “SKUTOK SA NESTAL…” :-D
-
Povinnosti právnických osôb sú nasmerované do dvoch oblastí:
Povinnosti na predchádzanie vzniku požiarov a
Povinnosti na zabezpečenie podmienok na zdolanie požiaru.
Ak je dodržaná prvá povinnosť, tá druhá z nej vyplynie, preto sa u tej druhej povinnosti ľahko dokazuje jej nedodržanie. Názory sa budú lámať na tom, či bola dostatočne prepracovaná prevencia pred požiarom. Tu bude hrať hlavnú rolu vypracovaná dokumentácia pož.ochrany (pož.technik). Do tejto dokumentácie patrí (okrem iných položiek) aj Požiarna kniha. Požiarna kniha je určená na záznamy o dôležitých skutočnostiach týkajúcich sa ochrany pred požiarmi, najmä o vykonaných preventívnych protipož. prehliadkach, zistených nedostatkoch a o spôsobe ich odstránenia,… Záznam obsahuje dátum, označenie objektu, zistené skutočnosti, prípadne vykonanie akcie, navrhované opatrenia a podpis vedúceho zamestnanca, ako aj osoby, ktorá vyhotovila záznam. Ide o to, či v nej bude záznam o ohrození zo susedného pozemku. Ak už také ohrozenie niekedy bolo, musí byť v tej knihe zaznamenané. Ak neboli z toho vyvodené opatrenia, mal by byť niekto potrestaný za porušenie zákona. Ak také ohrozenie ešte nebolo, nedá sa teraz trestať. Stromy a kríky sú všade pri budovách. Ak je toto horenie kríkov precedens, tak v budúcnosti tam už nemôžu byť (odstupová vzdialenosť). Požiarna dokumentácia ich už bude viesť ako požiarne nebezpečný priestor (ale len v náväznosti na suchú trávu). Toľko na strane múzea.
Predpokladám, že kopec nepatrí múzeu. Potom vinnou môže byť hlavne obec pod hradom. Nenaplnila by literu vyhlášky 121/2001 ktorá jej určuje povinnosť viesť oznámenia o nedostatkoch zistených pri vykonávaní Prevent. protipož. kontrol cez Dobrovoľnú pož.ochranu (na hrade to robí Štátny pož.dozor). Zároveň musí mať záznamy o rozhodnutiach obce s uložením lehoty na odstránenie nedostatkov…. Ak tam už niekedy horelo, museli z toho vyvodiť, že nepokosená suchá tráva tam nesmie byť. Lajdáctvo nikdy nekončí dobre. Ak na hradnom kopci nikdy predtým nehorelo, tak zatiaľ nik potrestaný nebude. Ak aj horelo, podstatné je, čo hovorí aktuálna požiarna dokumentácia (hradu i obce). Ak v nich nie je záznam o horení trávy, tak ako keby ani nehorela.
Niekto by si môhol myslieť, že „mali predpokladať“. To je ťažko odsudzovať, keď (ako vidno na Orave a inde) ani teraz „nepredpokladajú“.Ja predpokladám, že naši na fotke by to zvládli. Musia byť mladí.
Log in to reply.