• harp

    Member
    6. januára 2009 at 20:07

    Kasli na certifikaty, nikto ti nemoze predpisat co si das na steny. Keby si si si ich natrel hoc aj asfaltom. Je to na tebe. Kolaudacie sa to netyka.

    Pokial bude omietka v suchu a sucha nezakvitne ti v nej nic. Samozrejme treba jej udrzbe venovat vatsiu pozornost… >

    Hlinenu omietku mozes kludne natriet vapnom, to nezmeni jej koeficient priedusnosti a stteny budu biele alebo farebne. Je pravda, ze pokial ponechas hlinenu omietku v reznej farbe interier bude pocitovo tmavsi. Ale je tu riesenie s vapnom. Ak chces pracovat zlozitejsie (co ti nedoporucujem) kludne pridaj do vapna resp, pigmentu kazein, ten priedusnot znizi len ciastocne (zalezi od koncentracie), chcem vsak upozornit ze ak do kazeinu nepridas vapno stava sa kazein zivnou podou pre mikroorganizmy. Co pri sa da pridanim vapna takmer odburat pri vzniku nerozpustnej zluceniny.

  • tomboy

    Member
    6. januára 2009 at 20:10

    s certifikátom by som si hlavu nelámal
    dokonca som “hlinenú” omietku videl už aj niekde navrecovanú
    v centre pasívnych domov na morave (neviem si spomenúť na názov tej dedinky) pajú tieto omietky aj v konferenčnej sále a funguje

  • palo

    Member
    7. januára 2009 at 16:49

    1. skolaudujú mi stavbu, keď použijem hlinené omietky – keďže ku nim nebudem mať certifikát?

    2. nedržia sa v omietke rôzne chrobáky a iné zvieratká, príp. korene rastlín? aby mi po čase omietka nezakvitla. resp. ako túto flóru a faunu dostať z hliny ešte pred jej použitím. asi nebudem mať možnosť zohnať starú nepálenú tehlu.
    Ad 1: V auguste-septembri 2008 som sa stretol (nemôžem povedať, že som skúsil, lebo som to len dozoroval…) so “sáčkovou” hlinenou omietkou od dvoch výrobcov. Pravdaže, s certifikátom. Na Slovensko ich bežne nedodávajú, lebo nie je odbyt, ale dá sa objednať. Cena je samozrejme adekvátna výrobe a doprave z Nemecka. Práca s nimi je pohodlná, stačí rozmiešať s odmeraným množstvom vody (o to pri výrobkoch tohto typu predsa ide…).
    Mám vlastnoručné skúsenosti s omietkami z bežnej miestnej kopanej hliny a vo výsledku nevidím rozdiel.

    Ad 2: Je celkom zábavné vidieť, že kým hlinená omietka schne, tak z nej sem-tam vyrastie nejaké stebielko trávy. Ale nie je to nič hromadné, veď na stavebné účely sa používa tzv. jalová hlina z hĺbky, nie ornica z povrchu. Korienky sú O.K., nejaká “vláknina” je v omietke nevyhnutná a bude jej treba pridať ešte viac.
    A mimochodom, aj stará nepálená tehla bola kedysi “novou” hlinou v zemi.

  • beo_lysa

    Member
    10. januára 2009 at 11:08

    hej, o vrecovaných hlinených omietkach viem, existuje zopár českých výrobcov (alebo dovozcov), lenže cena takejto omietky je 2x vyššia ako bežnej omietky.. a ja práve chcem ísť cestou úspory nákladov..

    v čom je hlinená omietka náročná na údržbu? alebo prečo je náročnejšia ako bežné omietky?

  • skombo

    Member
    14. januára 2009 at 21:40

    igi, spominal si ze chces dat novu hlinenu omietku na staru vapennu, podarilo sa ti to? pripadne co si o tom myslia ostatni diskutujuci…

    planujem dat hlinenu omietku na kamennu stenu a zda sa mi to zbytocne vysekavat staru vapennu, ked drzi dobre.
    /skombo/

  • jusuf

    Member
    15. januára 2009 at 23:50

    No možno si v podobnej situácii:
    – keď som chcel upraviť omietku na dome (zopár príspevkov vyššie, resp. na strane 1. :-) ) zo začiatku som tiež myslel, že kde omietka dobre drží, nebudem ju osekávať. Ukázalo sa , že na nej je veľa vrstiev vápenného náteru, rôznych pekných vápenných farieb, ktoré sa dali jednotlivo “odlúpnuť”. A tu je vlastne potenciálne slabé miesto prekrytia či už ďalšou omietkou, alebo náterom. Najprv som sa chvíľu “hral” s ošúpavaním náterov (snežilo v lete…) ale nakoniec šla celá omietka.
    Ďalej neviem ako je to s udržaním ďalších vrstiev na prípadnom vápennom nátere (pokiaľ tam nejaký máš). Ale je pravda, že som sa v tých vrstvách stretol aj s takým poradím (smerom od steny) : vápenno-piesková omietka, Xkrát vápenný náter, tenká (cca1cm) hlinená omietka, Xkrát náter – a vyzeralo, že to drží…
    V každom prípade ale budeš musieť pred nanesením novej omietky zdrsniť podkladovú vrstvu.

  • evi

    Member
    13. novembra 2009 at 23:17

    Chcem sa opýtať, či vápenná omietka musí byť z nejakých praktických dôvodov natretá vápnom, alebo nie. Naša nová vonkajšia omietka má totiž po vyschnutí nádhernú farbu – jemne do pieskova, tak som bola najradšej, keby sa už na ňu nesiahalo. Len neviem, či sa to môže.

  • vlcik-tlcik

    Member
    15. novembra 2009 at 19:10

    Náter na omietkach slúži ako ochrana omietky voči poveternostným vplyvom. Na otázku, či sa môže nechať iba tak, je Tvoja, ak Ty chceš môže, ale skôr ju nahlodá zub času, prípadne už aj po kratšom čase môže získať neželateĺnú inú farbu. Určitá ochrana môže byť aj takéto niečo http://www.sika.sk/news-con-letak_sikagard_703_sk1.pdf
    Je to bezfarebné, nie síce tradičné, (nič tradičného na Tvoj problém nepoznám), mohlo by to fungovať.

  • andulka

    Member
    18. novembra 2009 at 11:52

    Chcem sa opýtať, či vápenná omietka musí byť z nejakých praktických dôvodov natretá vápnom, alebo nie. Naša nová vonkajšia omietka má totiž po vyschnutí nádhernú farbu – jemne do pieskova, tak som bola najradšej, keby sa už na ňu nesiahalo. Len neviem, či sa to môže.

    Fasádne náterové látky
    • disperzné,
    • silikátové,
    • silikónové,
    • vápenné.

    Disperzné fasádne farby
    Nevýhodou disperzných farieb je vyšší difúzny odpor, pre ktorý nie sú vhodné na podklady s vysokou požiadavkou na prestup vodných pár, ako sú napr. staré vlhké alebo nedostatočne vyschnuté nové omietky.

    Silikátové fasádne farby
    Tieto farby sú vhodné na povrchovú úpravu starších vlhkých omietok, vyzretých, no nedostatočne vyschnutých nových omietok a na renováciu historických objektov. Takisto sa dajú použiť aj na sanačné omietky.
    Nie je vhodný na exponované plochy vystavené silným dažďom alebo sa odporúča náter dodatočne hydrofobizovať.
    Silikátový náter nemožno aplikovať na podklady, ktoré boli predtým upravené akrylátovými alebo silikónovými farbami, na vyspravované povrchy s rozdielnou nasiakavosťou, na sadrové podklady a minerálne podklady s vysokým obsahom polymérnych disperzií.

    Silikónové fasádne farby
    Silikónové farby majú nízky difúzny odpor a zároveň nízky koeficient nasiakavosti. Možno ich použiť na nové i staré omietky, rekonštrukciu historických budov, sanačné omietky a takisto sú vhodné aj na opravované povrchy s rozdielnou nasiakavosťou a exponované plochy vystavené silnému náporovému dažďu. Pred aplikáciou na staršie omietky sa odporúča fasádu dôkladne umyť od prachu a nečistôt prúdom vody.
    Výhodou tohto náteru je, že sa na fasáde netvoria mapy z vykryštalizovaných prestupujúcich solí. Škála farebných odtieňov je síce obmedzená, ale náter má vysokú svetlostálosť.

    Vápenné fasádne farby
    Spojivom je vápenný hydrát, ktorý môže byť skombinovaný s cementom alebo so špeciálnymi disperziami. Vápenné, vápenno-cementové a vápenno-disperzné farby sa vyznačujú nízkym difúznym odporom, ale na druhej strane vysokým koeficientom nasiakavosti. Používajú sa len zriedkavo, väčšinou na obnovu starších omietok pôvodne upravených vápenným náterom a výhradne na minerálne podklady. Ich výhodou je nízka cena, vysoká paropriepustnosť, dezinfekčné účinky náteru a jednoduchá aplikácia. Nevýhodou je krátka životnosť, zlá tónovateľnosť, náchylnosť na tvorbu škvŕn a potreba dodatočnej hydrofobizácie.

  • palo

    Member
    18. novembra 2009 at 16:57

    Ten, koho odcitovala Andulka, píše pravdu, ale nie celú.

    Vápenné fasádne farby sa používajú relatívne zriedka preto, lebo relatívne zriedka sa používajú klasické vápenné omietky, ktorým svedčia najviac.

    Krátka životnosť? Ak je málo pár storočí, tak áno. Samozrejme, závisí to od podkladu, použitého vápna a expozície vonkajším podmienkam.

    Zlá tónovateľnosť? Áno, obmedzená, čo je pre niekoho možno zlé…

    Náchylnosť na tvorbu škvŕn? To isté ako vyššie: závisí to od podkladu, použitého vápna a expozície vonkajším podmienkam. Niekto naopak oceňuje, že vápenný náter má “hĺbku”, nie je “tupý” ako disperzné, silikátové či silikónové nátery.

    Potreba hydrofobizácie, lebo je veľmi nasiakavý? Je pravda, že rýchlo nasiakne (spolu s vápennou alebo hlinenou omietkou) vodou (napr. zrážkovou alebo skondenzovanou), ale potom ju aj veľmi dobre odparí. Ak sa voda dostane pod hydrofóbnu vrstvu (a to sa dostane, skôr či neskôr; už som o tom tuším písal, ale na želanie môžem znova), odpariť sa takmer nemá ako.

    K výhodám nemám pripomienky.

  • evi

    Member
    18. novembra 2009 at 21:04

    Ďakujem za rady, veľmi mi pomohli. :) (Na obnove sa cítim ako v samoobsluhe, až mi je ľúto, že nemôžem – teda neviem – byť aj ja niekomu užitočná).
    Je rozhodnuté, že náter bude vápno. Ak vápenná farba nebude jednoliata a ako bonus bude javiť známky transparentnosti, nevadí.
    Názorne, čo chceme natierať (sýpka, humno -po rekonštrukcii vyzerá trošku umelo, ale verím, že čas to vylepší).

  • chorche

    Member
    15. decembra 2009 at 22:09

    nasiel som po starych rodicoch kopec praskovych farieb roznych odtienov a chcel by som ich pouzit do interieru
    len nemam s tym vobec skusenosti, asi nebudu az tak oterovzdorne
    pouzivali sa do vapna a riedia sa vodou?
    mam asi klasicke vapennocementove omietky natierane vapnom, len ja som to uz asi pokazil dal som na to po rekonstrukciach uz zopar naterov primalexom
    az poslednu dobu som sa zacal zaujimat o ekologickejsie metody a chcel by som domcek trosku ozivit

  • palo

    Member
    16. decembra 2009 at 17:29

    Oteruvzdornosť alebo oteru-ne-vzdornosť nezávisí od pigmentu, ale od spojiva. Práškové pigmenty sú vo vápenných, freskových, olejových, temperových, akvarelových, syntetických, disperzných, silikátových aj tlačiarenských farbách.
    Niektoré pigmenty sa do vápna nemôžu použiť, keďže vápno je alkalické a reaguje s nimi => mení ich farebnosť (odfarbuje ich).

  • evi

    Member
    3. mája 2010 at 22:33

    Je rozhodnuté, že náter bude vápno. Ak vápenná farba nebude jednoliata a ako bonus bude javiť známky transparentnosti, nevadí.

    Veci sa vždy skomplikujú, keď príde k realizácii…naši stavbári po zime akosi menia skupenstvo – odhovárajú nás od čisto vápenných náterov vonkajších fasád, lámu ma na náter penetrákom. Neviem, čo to je, tak som to preventívne zamietla.
    V predchádzajúcich príspevkoch som sa dočítala, že záleží od vápna – naše zahasené vápno nečaká na použitie obvykle dlhšie ako 1-2 týždne, keď sa minie, zahasí sa ďalšie. V tom je asi problém, že je veľmi čerstvé. Nemám radšej počkať s nátermi na jeseň a predpripraviť vápno? Alebo fasásu dať natrieť vápnom aj teraz a v prípade potreby náter zopakovať napr. na budúci rok? Ďakujem.

  • evi

    Member
    7. mája 2010 at 20:49

    Mrzí ma , že Vás otravujem (navyšelen privátnymi) vecami, ktoré sú asi jasné, no mne nedochádzajú:
    1. penetrák má zabrániť tomu, čo palo nazval hydrofobizáciou? Penetráciu v biologickom význame chápem, ale neviem, čo to znamená pri omietke (pôvodná vápenná +vysprávky),
    2. pekne Vás prosím, ak existuje argument, prečo penetrák netreba, tak mi ho povedzte, (mne je blízky akurát argument finančný),
    3. moji – inak úžasní majstri tvrdia, že penetrák musí byť a hotovo…
    tak neviem, ak je to niečo, čo stavbe ani teoreticky neublíži, šľak to traf – ale ak to má zmeniť to, čo robí vápenné omietky kvalitnými, tak ho radšej stopnem,
    4. ďakujem :)

Page 2 of 5

Log in to reply.

Začiatok diskusie
0 of 0 odpovede/odpovedí June 2018
Súčasnosť