-
Oprava hlineneho domu
-
Mňa Brestovec nemáta, iba to, že dobre mienené rady stavbyvedúceho sa minuli účinkom. Tú nopovú fóliu som chápal tak, že ju chceš dať ako horizontálnu izoláciu, namiesto dokym spomínaného lina a lepenky. Nopovka z vonku, vertikálne pri stene, poviem Ti to natvrdo je blbosť, skús mi vysvetliť, načo ju tam chceš dávať.
Možno by stálo za úvahu, vykopať tú hlbšiu ryhu okolo domu povedzme 50cm od základov, odviesť ju do izolovanej nádrže trebárs z plastu, odtiaľ ju niekam prečerpávať.
Môžem Ti povedať ale, že kamarát v Ľupči si so svojimi muzikantskými ručičkami po malých kúskoch cez prázdniny odizoloval presne také isté kamenné základy, takže dnes si už môže veselo vyhrávať, čo v konečnom dôsledku je možno menej pracné a nákladné. -
Aha! tak potom som to mal popletene. sorry. Ja som myslel, ze Jirko je v Brestovci. Pader tesilo by ma, keby si bol mojim susedom, realita je taka, ze som v Nizkych Tatrach v drevenici. Mam vsak velky kus srdca pre Myjavske kopanice, lebo som na Starej Turej a okoli travil prazdniny v mladosti u rodiny. musim povedat, ze rad by som sa tam opat len tak potulal a nakukol vam do dveri: Doma ste? Zbohom… Mam rad zanietenych chaluparov, kt sa neboja prace a maju radi “svoj” kraj. Preto som sa dal do tejto diskusie.
Pomaly sa mi vytvara obraz , co sa deje u Jirka. Voda je absolutne nevyspytatelna /vid Pader na kopci/ Ta nopovka z vonku ma zmysel, len by som zmenil , ze prisyp by som nerobil s hlinou, ale daj tam velke oble kamene, cim sa bude prichadzajuca voda,resp vlhkost k domu a nopovke vysusat prv, ako ju dosiahne. Ked to zabijes hlinou, tak ju posielas ako padlom k zakladom a nemam sice skusenosti s nopovkou /len chapem, ako funguje/, ale asi sa na spojoch nestavuje, resp nelepi dokopy? Ak mam pravdu, uvedom si ze v tychto miestach ti bude prepustat vodu k zakladom a k domu a ked to este posilnis s hlinou….Jasne, ze to nebude vsetkym citatelom a majitelom hlinenych chalup koser, ale preco sa bigotne drzat tradicnych technoôlogii, kt su skryte kdesi napr pod podlahou a nikto to nevidi, len sa neustale zapasi s tymi istymi problemami ako pred sto rokmi? Len dnes su ludia senzitivnejsi napr na pliesne a z toho plynuce alergie. Ja by som to riesil vonku tou nopovkou a zasypom kamenom a vnutri, ci sa to niekom paci, alebo nie, tymi prevetravacimi dielcami z Rexcomu. Myslim ze to bola Kety, co jasne povedala, aky progres dosiahli ked odvetrali podlahu. Beriem tvoju uvahu v uvode o pohybe vody a napadla ma jedna cesta/vzdy hladaj riesenie!!!/ , ale tvoja zena mna asi zabije a teba premenuje na krta: keby sa drenaz urobila okolo chalupy, ale povedzme 1-1,5m od zakladov s odvedenim vody uplne mimo? Skacem, ale verim, ze tie kamene zasypu z vonku sa urcite daju nejako zamaskovat.
Dobre si urobil, ze si zlikvidoval rozpadnutu piecku. Postavis ju nanovo a hlinene steny, aj ked sa zdaju napohlad robustne, v skutocnosti nie su /moja susenost/. Takze statika… -
Teraz sa mi zjavil vlcikov prispevok a ma pravdu, zabudol som – ak ta vertikalna nopka nie je komplet aj zo spodu, tak ucinnost bude miziva. My tu chodime, ako pes okolo horucej kase. Treba to horizontalne podrezat a vlcik tiez hovori drenaz vo vzdialenosti od zakladov. Howgh.
-
Ajajaj toľko rád.
Takže drenáž od steny sa moc rozťahovať nemôžem dom je na hranici pozemku a budem rád ak mi sused dovolí dať tam aspoň nopovku.
Prečo nopovku? Sused nemá ríny voda tečie okolo mojej steny pri veľkých dažďoch voda pri ceste stúpne a obmýva mi roh domu.Prečo by nemohla pomôcť ? Veď ak bude medzi fóliou a základom medzera tak sa bude postupne presúšať vlhkosť neodstránim ale posuniem ju nižšie (aspoň si to myslím) alebo nie?Nopovka sa prekladá cca 20cm ja by som ju ešte lepil.
Dneska som zase kopal a všimol som si,že tam kde kopem tu hlinu (30cm) je hlina suchšia ako tam kde je už odstránená (som zvedavý ako to bude vypadať tak o týždeň.Narazil som tam na dajaké staré základy mam ich tam nechať alebo nie.
Odstránená priečka.Keby som stropné trámy zakotvil do obvodových stien?
A ešte jeden nápad keď nie pod podlahu lepenka ani nič podobne tak čo tam dať paropriepustnú fóliu veľká vlhkosť zostane pod ňou a pôjde odvetraním von a dajaka vlhkosť sa mi odparí aj do miestnosti. :-)
Tuto mám zeleň určite tam neprší ani nezateká z druhej strany je ta izba je to pod návratím.Prečo?
Ozaj na tej hlinenej capkanine sa mi objavili chumáčiky bielej plesne :-(
Tak sa majte a radte radte som rád každej rade. -
A ešte som zabudol Rexcom sa mi ešte neozval.
-
Totok vlakno je už dlhe abych ho cele čítal, ale aj tak pridam niečo malo.
A. Vonkajšia úprava nopovou fóliou, štrkom s geotextíliou a drenažnou rúrou je z viacerých dôvodov. Keď poznáte ich význam môžete improvizovať podľa stavu konkrétneho prípadu-lokality. Geotextília zachytáva jemný íl ab yneupchával drenažnu ruru. Štrk umožňuje rýchle vsiaknutie povrchovej a podzemnej vody do drenážnej rúry. Nopová fólia je poistka (v stavebníctve je úplne bežné že sa všetko istí dvojnásobne) aby sa kk múru nedostala ani kvapka vody a taktiež aby múr mohol neprerušene vysichať. Ale taktiež by som mohol povedať ak sa tak systém navrhne že štrk je poistka a nopová fólia je dostačujúca. Takže ak chcete vynechať jeden z týchto prvkov tak to musíte premyslieť. Hypoteticky ak sa jedná iba o vzlínajúcu vlhkosť tak stačí prihodiť nopovku, murivo vysichá a neni treba štrk. Pokial tam okrem toho chýbajú strešné rýny tak treba ich tam dať alebo doriešiť detail na povrchu aby voda nestekala po murive za nopovku, čiže ochraniť ju typovým ukončujúcim profilom, tak aby sa zachovalo odvetrávanie. Pokial ale ta voda z ryn tečie iba tak po zemine tak si vsiakne a zas sa vyparí čiže nemala by sa dostať až k murivu. POkial je tam ale vysoká hladina spodnej vody, alebo nejaký podzemný prúd ktorý naráža na základy alebo to tam velmi zamokruje tak nopovka ak nebude tesne spojená môže prepúšťať vodu až k murivu preto je tam štrk osožný, ale nemusí ho tam byť veľa, keďže voda v ňom spadne šusom dole k drenžnej rure. Potom je ale zase na zváženie či je tam nopovka potrebná keďže voda stečie cez štrk dole a k muru sa nedostane.
– fakticky ale ked by základ spravily z poriadnych kameňov tak by to nemuselo tolko prepúšťať vodu, ale to nespravily keďže tam máte vlhko. Ale dalo by sa to relatívne lacno riešiť chcemickou injektážou svojpomocne. Takých firiem je habadej čo to lifrujú, chémie plné barely. Tých pár kamenov vždy obídete, keďže clona nemusí byť v rovine ale aj sa vlniť. potom ešte zaizolovať podlahu a máte sucho v ponožkách.B. avšak vlhký vzduch zas nemusí byť k zahodeniu. deti sa chodia liečiť k moru a do jaskýń kde je taky vlhký aj chladny vzduch. Ale plesne by tam zrovna nemuseli byť, zrejme tý naši predkovia mali aj na to nejaku fintu. Podla mna ílová omietka kde nie je organiky material by nemusela plesnivieť. A drevo v podlahe myslím tie podkladové laty-hranolky ak sú v tej ílovice tak by to mohlo smbioticky fungovať aby to drevo niečo vydržalo. A dobre ho napustily konopnym olejom. Ale ak sa nejako obmedzí do rozuumnej miery vlhkosť tak by možno nemusel vzniknúť nejaky velký problém.
Akurát ludia šetria energiu resp. chcu mať riadne vykurené a tak už aj tep izolaciu chcu v podlahe a ta nema rada zvyčajne vlhko a už to treba zaizolovať.
– ale ty ked davaš nopovu foliu do podlahy ta potom funguje ako hydroizolácia a obvodové vetracie kanaliky iba odvadzaju vlhko čo by chcelo isť k stenam od podlahy. Podstatné je že tá drenažno-vlhko-sušiaca rura je dobre obsypana v drenažnon štrku podlahy a tak ma určitý rádius záberu.C. hlinená capkanica plesnivie ked pomaly vysichá a bude tam organická hmota ako slama. ono čo som čítal že jak sa robily kedysi hlinené podlahy tak sa to bud niečím natrelo alebo sa to ubíjalo a ubíjalo. Skopírujem sem dačo o tom čo bolo na internete:
1.
Eugen Nagy, Manual ekologickej vystavby ( a Gernot Minke, protoze v
manualu jsou fotky z jeho knizky a citovan je jeho vyzkum):
Do povrchove vrstvy se pridaval lneny olej (coz je casto hlavni soucast
podlahovych oleju). Dlouho to schlo a ponekud pachlo (predpokladam, ze
jenom do vyschnuti). Minke tvrdi, ze s tim mel nejlepsi vysledky.
Kaseinovo-vapenne lepidlo je dalsi moznost. To vam bude ukrutne smrdet,
paklize to nevyschne do 3 dnu, to je osobni zkusenost s omitkami, kam ho
pridavam. :-)David Easton, The Rammed Earth House.
Pan Easton si zalozil zivnost na michani cementu do hliny, takze pouziva
soil-cement, coz je vlastne beton vyrobny z cementu a hliny misto kameniva.Hugo Houben, Earth Construction – A comprehensive guide
Konska moc a volska krev jsou tradicni zalezitosti. Doporucuje take
lneny olej redeny terpentynem a vosk jako finalni upravu.A jako perlicka na zaver z Minkeho knihy:
Tradicni nemecky postup zpevneni povrchu. Posypal se Fe3O4, coz jsou
nejspis okuje, nebo struska z kovarny a spolu s kravskou zluci, nebo
krvi se to dusalo.2.
Polahový olej je špatný nápad.
> > > Do hliněné podlahy se ze zásady nemůže namíchávat nic cizí, končí
to
> > > špatně. Smradem. Jediná výjimka je cca 3-5 % cementu pro zvýšení
tvrdosti.
30 procent cementu, tenka vrstva, sablonou rozdelovana na dlazdicky> > kvuli rizenemu popraskani a epoxidovej lak nakonec.
Vzhledem k tomu, ze je to beton, a ten se venku pouziva…
Jenom by se tam mela pridat nejaka protimrazova prisada.
Normalni beton se pri tuhnuti trochu smrstuje a delaji se v nem
trhlinky. Kdyz se do nich v zime dostane voda, beton roztrha.
Ta prisada ma zabranit smrstovani a tim vzniku tech trhlinek.
Nejsem odbornik. Dobre informace najdete na http://www.mct.czMimochodem, David Easton pouziva pro tento material termin soilcement a
pouziva ho stejne jako beton.U fotky te podlahy pise:
A stamped floor has the visual quality of tile with the speed of a
one-step installation. The technique takes practice and good timing.Neboli, napoprve se to nemusi povest.
3. http://www.hlina.info/cs/hlinene-stavitelstvi/hlina-stavebni-material/tradicni-technologie.html
Mazaniny
Hliněné mazaniny byly velice rozšířené, a to nejen v hliněných domech, ale i později v domech z pálených cihel. Dokonce byly uvedeny v ČSN 1168-1939 (Českomoravská společnost normalizační) Provádění prací zednických a přidružených. Citujeme:
“Hliněná mazanina.
235. Hliněná mazanina se připravuje z čisté cihlářské hlíny, stejnoměrně za mírného kropení prohnětené vaznými látkami (např. plevami, pazdeřím, řezankou apod.), jichž se přidá polovina objemu hlíny. Nanáší se ve vrstvách asi 60cm tlustých a dusá se tak dlouho, až se udusaná vrstva sníží asi o 1/3. Poslední vrstva se dusá zvlášť pečlivě několikrát, dokud se tvoří trhliny
236. Rozeznává se hliněná mazanina:
půdní obyčejná (pod střechou), která se nanáší v jedné vrstvě a po udusání (zhutnění) se posype jemným pískem; tloušťka hotové mazaniny je obvykle 8 cm;
půdní s izolační vložkou, která se dělá jako mazanina podle písm. a), avšak na dřevěnou konstrukci se před nanášením mazaniny položí vrstva impregnované lepenky (K 200/D podle ČSN 1172);
mlatová, která se nanáší v několika vrstvách a jejíž poslední vrstva se před dusáním polévá hovězí krví nebo čpavkovou vodou a posype popelem; celková tloušťka hotové mazaniny je obyčejně asi 30 cm.”
4.Výběr vhodného materiálu – zeminy. Pro zhotovení kvalitní podlahy je potřeba soudržného a mazlavého jílu.
Vykopání jámy (hliníku) v zemi – určené pro zpracování jílu.
Naložení jílu do jámy, zalití vodou – připravovaný materiál se nechá odležet a důkladně prostoupit vodou (vhodné jámu zakrývat chvojím)
Prosolení jílu v jámě a několikeré důkladné prošlapání – nutnost dosáhnout konzistence podobné těstu (ne maltě).
Do jílu se přidává sůl, která v podlaze drží vlhkost a zabraňuje degradaci materiálu vlivem vysychání.
Z připraveného kvalitně prohněteného a se solí promíšeného jílu se vytvarují kostky o hraně cca 15cm – tyto kostky musí být vláčné, nesmí však obsahovat přílišnou vlhkost.
Úprava povrchu na který bude hliněná podlaha položena – odstranění nesoudržných částí, důkladné provlhčení pro zvýšení přilnavosti.
Kladení podlahy – jednotlivé kostky se umísťují vedle sebe a připraveným dřevěným tloukem se silou přibíjí vedle sebe tak, aby došlo k vzájemnému propojení a slynutí v jednu celistvou hmotu – čím sušší prostředí, tím musí být hliněná vrstva silnější.
Po částečném vyschnutí je nutné cca 1 měsíc udusávat podlahu těžkým dřevěným dusadlem – tak aby došlo ke skutečně důkladnému propojení materiálu a netvořily se trhliny.
V průběhu celé dlouhé přípravy podlahy se musí zabránit rychlému vysoušení jílu a proto je jí potřeba přikrývat chvojím a dle nutnosti kropit vodou.
Hotová hliněná podlaha však potřebuje neustálou údržbu – udusávání povrchu, vlhčení, domazávání oddrolených částí.
Na upravenou hmotu hliněné podlahy lze provést vrchní vrstvu mazaniny, která se v minulosti musela upravovat i několikrát do měsíce.
Vrchní vrstva mazaniny se provádí z důkladně prohněteného jílu rozdělaného ve vodě na hustou kaši promíchanou s plevami, otrubami či koňskou nebo kravskou mrvou (tyto přísady zajišťovaly soudržnost a trvanlivost materiálu a zvyšovaly tepelně izolační vlastnosti).
5.
Ubíjaná hlinená podlaha. Realizuje sa najmä vtedy, keď chceme masívnu akumulačnú prírodnú podlahu, ktorá umožňuje, aby vlhkosť mohla zo spodných vrstiev prechádzať do interiéru. Je vhodná pre nové domy, stavané s ohľadom na ekologickú stopu. Využitie nájde aj pri rekonštrukciách domov, ktoré nemali hydroizoláciu spodnej stavby. V tomto prípade sa rieši skladba podlahy so štrkovým násypom, ktorý preruší kapilárne vzlínanie. Na štrk sa nasype vrstva expandovanej hliny – keramzitu, ktorá slúži ako tepelná izolácia i na pohlcovanie vlhkosti. Na keramzit sa nanesie hrubšia vrstva hliny, ktorá sa napustí ľanovým olejom. Veľmi namáhaný priestor, ako napríklad vchod, sa môže upraviť kamennou alebo terakotovou dlažbou uloženou do hliny. Dôležité je zachovať difúznu otvorenosť materiálov. -
a ešte by som dodal, tá nopovka ktorú si tam zaiste si ju tam vlastn edal z dôvodu aby si nebaranil vlhkosť a potom ju odvádzal pri stenách ale naopak tým že môže celoplošne sa odvetrávať po celej plochy podlahy pod nopovkou tak vlastne k stene sa nedostane žiadna a tým je celý systém velmi účinný a bezpečný. Murivo resp. základ obsychá zvonka aj zvnútra. Vlhkosť síce môže naďalej vzlínať cez základovú škáru a steny môžu naďalej byť mokre a plesnivé. Záleží naozaj kolko je tam tej vlhkosti. Ešte by mohlo pomocť ak jej tam je vela zvnutra tiež obkopať základ a obložiť základ nopovkou. On tam navyše ten základ je velmi plytko ak tam vobec nejaký je takže potom treba kopať hlbšie než je základ , ale to sa zase nemôže robiť všade, a to najmä pokial ide o večšie zaťaženie posobiace na stenu alebo tenký múr. Ale zvyčajne zabere nopovka z vonku do poriadnej hlbky napr. 60cm alebo hlbšie. Keďže tým že spravíme prekážku podzemnej vode tak poklesne aj na druhej strane čiže z interiéru ale zas nie až na velkú vzdialenosť, ale tolko čo sú vonkajšie múry to hej.
A ešte keby si chcel nopovku učinejšiu a teda vyššiu vyšku nopov aby to tam viac vzduch prudil tak je tunak dobrá cena Nopová membrána hr.20mm PM-S20, 80sk/m2+dph. firma PTK Progres TK Veľkoobchod:Kamenná5,Žilina,Tel.:041/7235748,7003621,7001933,Fax:041/7003622,e-mail:sklad@progrestk.sk
a obyčajnú 8mm majú za 26sk/m2+dph.Vlastne sa tak nemusia potom dávať tie klenbové dielce Rexcom ktoré asi nebudú 2x lacné ako napokon všetko. Ale zas tie dielce majú aj iné výhody.
Ale napokon ked máš drenážny štrk v podlahe tak vlhkosť už neprejde hore nech robí čo chce takže nemá dôvod ísť k múrom aj keby si to ucpal nad tym drenažnym štrkom hocičím. Vlhkosť bude vlastne koncentrovaná pod štrkom kde sa zastaví a bude iba odparovať. Takže to odvetranie tej dutiny by som zrejme vydel skôr ako protiradónové opatrenie ak by bola podlaha netesná aby sa to odviedlo cez diery v stene, ale skôr sa domnievam že dôjde k opačnému efektu a to že bude ešte viac prúdiť vzduch z toho podložia cez prípadné netesnosti v podlahe, vzhladom že na rozdielne tlakové pomery vonkajšieho a vnutorneho vzduchu. Ale takých ntesností nemusí byť napokon vela. Ale iné by bolo keby to odsávanie vlhkeho vzduchu podpodlahového priestoru bolo riešené podtlakovo čiže nejakým ventilátorom, samočinným alebo motorickým.
vidím že fylozofovať sa dá o hocičom
-
Ešte jeden nápad.
Zloženie podlahy: makadam,betónová kocka (10 cm vysoká),osb doska,hranoly podlaha.
Pod osb doskami volný odvetraný priestor -
Rexom mas podobne ako toto
-
Zdravím všetkých nadšencov pre hlinené chalupy. Som rada, že som našla toto fórum a dozvedela som sa tu množstvo dobrých (aspoň dúfa) rád. S manželom sme sa práve stali šťastnými majiteľmi podobnej chalupy. Je v peknom prostredí Bielych Karpát zasadená do kopca. No napriek tomu je to suchá chalúpka. Je na nej začatá rekonštrukcia, ale nie celkom zdarne (aspoň podľa nás).
Podľa vašej diskusie mňa a manžela čaká pekných pár rokov víkendovej driny a o dovolenky máme tiež asi na dlhšiu dobu postarané. No i tak sa tešíme. Bol to náš životný sen a končne sa podaril. Ale sme začiatočníci, tak sa vopred ospravedlňujem za možno pre váh hlúpe otázky.Je mi už jasné, že treba najskor zrekonštruovať strechu a tak sa chcem opýtať nasledovné. Strecha je dobrá tvarovana do “A”, ale chceme domurovať špice, ktoré sú len olatované. Tzv. veniec pod strchou nie je urobený. Je možné tento tzv. veniec urobiť bez toho, aby sme zhodili strechu a opätovne ju nahodili??? Obvodové múry su cca 60 cm. Manžel tvrdí, že je to treba, aby sa celý dom spevnil a neodcerovali sa steny prístavby (neskôr bola nešikovne pristavená veranda), ktorú by sme chceli zachovať. Je to možné uskutočniť??? Ako??
Ďakujem za radu. -
Nechápem, čo sú všetci takí posadnutí železobetónovými vencami na domoch, ktoré ich nikdy nemali…
Keď budem mať trochu viac času, chcem k tomu založiť novú diskusnú tému. Alebo ma pokojne predbehnite. -
Moja otázka znela, či sa to vôbec dá zrealizovať. Ak tzv. veniec pod strechou po obvodových múroch nie je vhodné robiť, tak ako zabezpečiť, aby sa prístavba, ktorá je z pálenej tehly, neodcerovala, resp. ako ju napojiť na pôvodný múr z nepálenej tehly?
-
Podla toho aky je tam krov ak je to neviem to pomenovat samonosny krov taky co ma hrady okolo celej stavby a aj priecne tak sa da ten krov zodvihnut a polozit na niekolkých miestach a samozrejme da sa spravit aj venec.
Zalezi co planujete s domom ak chcete nadstavovat tak sa to samozrejme da (ak je dom staticky vporiadku zaklady atd.)
My sme tak robili dom (co v nom byvame).Špice budú tie ako sa to vola? tusim fajermúry alebo tak dajak (opravte ma) tie by sa mali dat spravit aj bez venca aspon si to myslim.
Takze pokial nechcete nadstavovat venec je zbytocny.
pokial sa jedna o tu pristavbu kedze bola pristavena dodatocne je samozrejme,ze sa “odcerila” ak ale dalej neklesa nerobte si tazku hlavu vyspravte prasklinu a jeto.
Spravte v tej praskline sadrove plomby a podla toho zistite ci pristavba sada.
Samozrejme voda prec od domu (odkvapy)Netvrdim,ze moj postup je spravny je to moj nazor a tak nejak by som to riesil ja.
Ak mate nato niekto iny nazor sem snim ved sa ucime cely zivot.Chalupár: Prajem vam vela stastných vikendov a dovoleniek.
-
A este nam sa tu (doma) tiez odcerovala pristavba (pristavena k staremu domu) vykopalisme po castiach pod zakladom a podbetonovali sme povodny zaklad robili sme to len z vonku a pristavba drzi uz asi 20-25 rokov
-
Ďakujem Jirko,
si šikovný a ešte k tomu aj ochotný poradiť. Veru nie som si istá tou tzv. samonosnou strechou, ale urcite viem, že má spodné hrady v pristore spicov (na spodku). Myslím, že takéto hrady som pozdĺž strechy nevidela. Stracha sa opiera o nosné múry (ak ma pamäť neklame). Ospravedlňujem sa za laický slovník, ale naozaj sme začiatočníci a ja som ešte k tomu baba. Ešte som nestihla nabrať odbornú terminológiu a tobôž nie sleng stavbárov a pánov architektov.Myslíme si s manželom, že k pomerne veľkému narušeniu prišlo pri neodbornej výmene strešnej krytiny a predlžovaní krovu o cca 70 cm. Je to tak čudne pospájané už na prvý kukuč. Rozmýšľame zhodiť prístavbu (verandu) a postaviť ju nanovo. O sadanie pravdpodobne nepôjde, pretože je to len na jednej strane a podlaha nie je narušená (betónová podlaha na verande).
Taktiež chceme opraviť prípadnú chybu napojenia strechy. Odkvapy sú namontované a dom je z vonku odizolovaný. Presvedčili sme sa o tom aj pri týchto veľkých prílivových dažďoch v nedávnej minulosti. Svedčí o tom aj vykopaná jama v jednej z miestností, kde nebolo ani stopy po vlhkosti a nie to čosi mokré, či blata po kolená, ako u Teba minulý rok.
Log in to reply.