-
Oprava hlineneho domu
-
Skladba mojej podlahy makadam geotextília betonový poter s kari rohožou na tom drevenná dlážka pri stenách betón vynechaný takto vytvorený vetrací kanál z vrchu uzavretý plast.pasmi a utesnený vyvedený na povalu privod je zvonku.Nebadám žiadne vlhnutie betonu ani stien.
Ale pozor ak je hladina podzemnej vody vysoká tak tento sposob nie je vhodný lebo voda nemá žiaden odpor a má pomedzi makadam volnú cestu do domu ja som musel určitú časť vy kopanej zeminy vratiť naspať.Lebo po dlhšie trvajúcich dažďoch som mal ten makadam vo vode.
Takže tak nejak.
-
Dobry vecer,
chcel by som sa zapojit do vasej diskusie, resp. polozit otazku. My sme tiez pred casom rekonstruovali staru chalupu. Postup bol dost posobny ako opisujete. Najskor sme odstranili staru prehmitu dlakovicu. Vybrali hlinu a naviezli makadam a zvyskok ako opijute vy. Z vonkajsej strany sme urobili odvodnenie, vykopali az do hlbky zakladu, odizolovali, pouzili drenaznu ruru a zasypali kamenom az po vrch. Len nastal maly problem. Tym, ze zaklady boli len kamenne, tak v zime zaklad premrza a podstatne sa znizila teplota vo vnutri a dlho trva kym dom vykurime.
Nema nahodou niekto skusenost ako tomu zabranit. Do podlah sme necheli davat polystyren, pretoze by sme zabranili prirodzenemu vyparovaniu vlhkosti a z vonkajsej strany to bez betonovanie neslo, pretoze zaklady su pomerne dost krive.
-
Zdravím.
Tiež sme s manželkou vlastníkmi hlineného domu, ktorého opravu dokončujeme. Nie zrovna tak ortodoxne (bez cementu) ako niekde nižšie spomínaš, ale pridal by som ti jeden zaručený postreh, ktorý som aplikoval na našom dome. Hlinené steny z nepálených tehál máme hrubé 750 mm až 800 mm. Stena zo strany od suseda bola vo vnútri vlhká do výšky 2 m a z vonku bola bez omietky, ktorá opadala. Dlážkovú podlahu v izbách sme museli odstrániť kvôli tomu, že bola vo veľmi zlom stave. Obvodové steny sme chceli zaizolovať proti vode podrezaním. Po získaní prehľadu o možnostiach v tom čase (2001) sme zistili, že by to stálo celý majetok a nechcela do toho ísť žiadna firma. Urobili sme si to nakoniec svojpomocne (ako neskôr všetko ostatné) a dvom (dva dni trom ľuďom) nám to trvalo cca 8 dní a to sme popri tom tie múry aj zosilňovali stĺpmi. Ak v tom dome nebývate, potrebujete nanovo riešiť omietky a podlahy a teda vám nebude vadiť, že prechodne sa tam narobí teda fakt riadny bordel – vrelo odporúčam pustiť sa do toho. Problémy s vlhkosťou odvtedy nemám žiadne. Samozrejme tiež sme potom drenážovali okolo domu aj v miestnostiach. Ak by bol záujem napíšem podrobnosti.
Dochtor
-
Zdravím,
skôr než na to niekto odpovie, by som trochu poopravil túto úvahu. Šírenie tepla vedením je fyzikálny jav závislý od rozdielov teplôt na obidvoch stranách deliacej konštrukcie, od tepelnotechnických vlastností materiálu deliacej konštrukcie a tiež od jej vlhkosti. Ak ste popisovanými úpravami čiastočne znížili vlhkosť v stene a základe – miera prestupu tepla by mala byť nižšia – teda základ by pri rovnakých podmienkach vykurovania nemal byť až taký studený (vo vnútri) ako predtým.
Samozrejme problematiku studeného základu je potrebné posudzovať komplexne spolu s ostatnými priľahlými povrchmi (stena a podlaha). Totiž za určitých okolností – po účinnom zateplení steny a podlahy sa tepelný most cez základ môže veľmi zvýrazniť. Upozorňujem na slovíčko “zvýrazniť”. V žiadnom prípade sa stav nezhorší – ale s ohľadom na “vylepšené” povrchové teploty steny a podlahy sa “nevylepšená” povrchová teplota základu môže subjektívne javiť ako zhoršenie stavu.
Dochtor
-
Do rekonštrukcie domu som sa pustil v roku 2006 a dlážky prišli na rad v roku 2011. Nakoľko je dom na svahu odvodnenie som urobil z vonku a pri výmene dlážky som len odstránil starú dlážkovicu, na hlinu parozábranu trámy 12×12, medzera vyplnená polystyrénom dlažkovica (perodrážka 24mm) voskový náter. Po troch zimách som spokojný, musím podotknúť hlina pod dlážkou bola vlhká nie však mokrá.
Kameň pod dlážku som zamietol z dvoch dôvodov, vo všeobecnosti platí, že ak máte v materiáli vzduch (medzery) je lepší izolant ak je “hustý” akumuluje teplo. Makadam pod dlážkou má obe vlastnosti, je to kameň čiže akumuluje ale medzery izolujú. Takéto podložie sa ťažko zohrieva. Ak nie je dom celoročne obývaný bude dlážka studená, pretože čas na chladnutie je dlhší ako na zohrievanie.
Druhým dôvodom bola dostupnosť, chalupa je na samote v lese
Čo sa týka premŕzania, zemina premŕza do hĺbky 80 cm, takže základy premŕzajú len nad zemou a staré domy sú viac menej v úrovni terénu. -
Dom bude celorocne obyvany, dokonca v tejto izbe, kde bude makadam a piesok s vapnom medzi hradami bude aj dodatocne ,,prikurovanie,, malou pieckou. Takze chladnej podlahy sa nebojim. Momentalne sme vo faze navazania makadamu. Ked sme odstranovali skvaru a hlinu, vsetko bolo celkom suche, nie uplne, ale ani nie mokre. Hrady boli prehnite, boli roky ulozene na hline. Ale podlaha vo velmi dobrom stave. Po tych rokoch co tam lezala az prekvapujuce.
-
Dobry vecer,
nas dom bol postaveny pocas 2. sv. vojny. Kamenne zaklady, mury zo surovej tehly. Ked sme vyhadovali staru drazku, tak na pocudovanie uz vtedy pouzili na odizolovanie zakladu od steny terovy papier. To nam zarucilo, ze mury sme nemali nikdy mokre. Ale odniesla si to dlazka, ktora bola priamo na hline, ktora bola vlhka.
Len z nasej skusemosti, nozno je to len pocit, ze predtym sme mali ovela teplejsie. V zime aj po viacerych hodinach kurenia , kde uz je vo vyssej casti od podlahy je teplota okolo 24°C, pri podlahe dosahuje sotva 10°C.
POdla mojho nazoru hlina, ktora prekryvala zaklad a ciastocne izolovala zaklady od mrazov, aj ked bola vlhka. Po odnazeni kamenneho zakladu, asi dochadza k vyraznejsiemu prestupu tepla. Pouzitie polystyrenu pod dlazku zamedzi prestupom chladu z vonkajsej strany a odvadzanie tepla z vnutornej strany, ale taktiez sa vyrazne znizi prirodzene odparovanie vhhkosti z podlahy.
Podla mna, by bolo najidealnejsie zateplenie zakladu z vonkajsej strany, len ako na to ked zaklady su velmi krive, a odvodnenie uz mame zasypané kamenom
Zateplenie stien je asi uplne zbytocne, ked su zo surovej hliny cca 60cm, a vsade sa uvadza, ze hlina je velmi dobry izolator.
Preto stale uvazujeme, ako zabranit prestupu tepla zakladom, resp. podlahou a nezabranit prirozdenemu odchodu vlhkosti.
-
Zdravím,
pri sledovaní témy oprava hlineného domu a tiež témy opravy kamenných domov tuto na obnova.sk som natrafil aj na takéto zaujímavé zrdroje informácii. Skúste pozrieť. Možno niekoho inšpirujú
-
…tak ešte raz s prílohou
-
Podlaha
-
A jajaaj za kominom
-
Úplne bežná záležitosť, krokvu podľa stavu, buď protézovať, alebo vymeniť, odkvapovú väznicu tak isto podľa stavu, buď plombovať, protézovať, alebo vymeniť po najbližšie plné väzby.
Nechce sa mi vypisovať, nejaké odkazy
http://mojdom.zoznam.sk/cl/10051/163482/Ako-opravit-krov
http://urobsisam.topky.sk/stavba-domu/strecha/oprava-drevenych-konstrukcii
-
Dobry den,
dlho som tuto diskusiu len sledovala,ale v sucasnosti sme sa s manzelom pustili do rekonstrukcie hlineneho domceka tiez. Chcela by som sa Vas spytat na par veci pripadne Vas poziadat o par uzitocnych rad.
Prva vec, ktora nas zaskocila, bola, ze po obiti cementovej omietky, odstraneni linolea a asi 30cm zeminy sme zistili, ze nas dom nema zaklady – teda nie typicke zaklady ako palenu tehlu alebo kamen. Stretol sa s tym niekto? Ovplyvni to postup pri rekonstrukcii?
V ostatnych 2 miestnostiach, v ktorych sme len sondovali, ako to tam vyzera s podlahou a murivom, mame podlahu z betonu, z toho v jednej nalepene linoleum a v druhej parkety. Odporucate beton vyhodit a spravit dlazku typu makadam plus drevena dlazka, aj ked steny vyzeraju sucho?
V dome je dost zatuchnuty vzduch, moze to byt z toho betonu, ze to cele akosi nedycha? Je sice pravda, ze predchadzajuci majitelia dom nevyuzivali asi 2 roky.
Za vsetky cenne rady vopred velmi pekne dakujem.
Veronika
-
Náš dom tiež nemá základy. Ale keď na mieste stojí už dákych 100 rokov, tak sa nemusíte báť, že padne. Aj po vyspravení sa objavujú trhlinky, ale tak do 1mm. Takéto domy bez základov sú pravdepodobne ohrozené, ak by napr. neďaleko otvorili kameňolom a šírili by sa otrasy, prípadne pri hlbokých výkopoch alebo stavbách poblíž alebo iných vibráciách.
Aj u nás vyzerali steny sucho, omietka vyzerala dobre. Vzduch nebol najlepší, ale tiež sa tam nebývalo, tak som myslel, že je to OK. Keď som ale omaľoval vápnom, tak nad 1m od podlahy to uschlo normálne a od zeme to schlo aj niekoľko dní. Našťastie sme to mali len v jednej izbe najviac zapustenej do zeme, ale radšej som odizolovával: ja som meter po metri podkopával, vybetónoval som asi 10-15cm “základ”, na to asfalt a domurovať. Bolo to veľmi pracné, lebo pôvodný základ bol kameň cca 70cm a snažil som sa poctivo domurovať. Najprv som skúšal rezať píloou cez hlinu popod základ, ale tá sa zalepila a vôbec to nešlo. Možno by to ale dáka firma dokázala. Prípadne zaraziť tie nerez vlnovcové plechy.
To vyhodenie betónu a danie dlážky + makadam funguje tam, kde sa veľa vetrá. Ak tam chcete bývať a kúriť, je lepšie zaizolovať.
-
Zdravím,
Plne sa stotožňujem s uvedeným názorom ohľadom základov od viliama.durinu . Tiež som vlastník podobne “založeného” domu (síce má nejaké kamenné základy, ale do hĺbky len tak max. 300 mm).“Ale keď na mieste stojí už dákych 100 rokov…”
Rozhodne to ale nie je žiadna výhra. Pri rekonštrukcii by ste mali zvážiť koľko a ako ťažkých nových materiálov do domu zabudujete. Napríklad nadstavbou ďalších dvoch poschodí – rozhodne “základom” nepomôžete.
Ak máte dom na vyslovene silne ílovitej a mokrej pôde (ako ja) zvážil by som aj či sa púšťať do drenáže okolo domu. Takejto málo únosnej mokrej zemine rozhodne nie je potrebné meniť zaťaženie (pridávať ale aj uberať!) a tiež meniť stav vlhkosti (kvôli veľkému zmrašťovaniu).
U mňa steny boli mokré do 2 metrov aj vyššie a bez kompromisov som sa rozhodol pre vloženie izolácie nad základy. Niekde skôr som v tomto fóre o tom už písal – a vrelo to odporúčam každému, kto si to vie urobiť sám. Firmu a to nenalákate žiadnu (teda aspoň nie za primerané peniaze). V mojom prípade trvalo dvom/trom ľuďom zaizolovanie obvodových múrov dĺžky 48,4 m – cca 8 dní (a to sme popri tom pozdĺžne múry zosilňovali stĺpmi každých 1,9 m). Najprv sme, ako viliam, chceli rezať pílou – nešlo to, potom prevrtávať vrtákom – nešlo to, nakoniec sa osvedčila sekera a hlinené tehly silne rozrušené dlhoročným pôsobením mrazu sme jednoducho vyrúbali cez celú hrúbku múru. Postupovali sme klasicky od rohov na preskačku – po úsekoch cca 600 – 700 mm. Na vrchy základov sme kládli pásy PVC fólie s presahmi a potom sme ich poprekrývali. Upozorňujem ale na fakt, že je potrebné to robiť na jar, keď sú steny ozaj veľmi vlhké, lebo v lete, keď je sucho a múry preschnú si s nimi neporadíte ani s tou sekerou. Problémy s praskaním alebo vlhkosťou múrov odvtedy nemám žiadne.
Log in to reply.