-
Oprava hlineneho domu
-
Ja mám tiež kameň cca 20-30 cm do zeme a cca 50 cm nad zem. V zadnej časti je dom zapustený pod terén, takže kameň je zvnútra aj 1,5m. Ja som podkopával iba túto zadnú časť, cca 15m mi trvalo aj 30 dní. Nechcel som ísť ponad základ, lebo som nechcel, aby zostal veľmi vlhký. Pravdupovediac, táto možnosť ma vtedy ani nenapadla, možno kvôli pracnosti je lepšia. U mňa bolo pracné najmä to domurovávanie tehlou.
Zaujímalo by ma, čím ste medzeru vypĺňali vy (dochtor). A či vám to nesadlo. Ja, keďže som poctivo domuroval, tak len nepatrne.
Na foto vidno dva vykopané úseky a v strede medzi nimi už hotové.
-
Zdravím,
V mojom prípade je dom postavený po dĺžke (18m) do svahu. Takže horná úroveň základu je na niekoľko-krát odstupňovaná. Dom bol po dĺžke rozčlenený na tri miestnosti s rozličnými výškami podlahy. Výška podláh kopírovala stúpanie terénu a horná úroveň základu nevystupovala nad podlahy (teda okrem koncovej zadnej steny, ktorá delí pokračujúci dom na obytnú a hospodársku časť (ktorú som zatiaľ neprerábal). Pri prestavbe sme sa najprv rozhodli zrovnať všetky podlahy do jednej roviny – čím v dvoch tretinách domu základ vystúpil nad úroveň podlahy (ako v tvojom prípade) a v zadnej časti sme sa s výkopom dostali až na úroveň základovej škáry
(…oups…). Pri sekaní hlineného muriva po úsekoch cca 600 až 700 mm sa nám jednotlivé tehly zhora uvoľňovali rosypávali a padali do drážky, takže nakonic každý takýto 600 mm úsek nevyzeral ako úhľadná drážka ponad základ ale ako diera pyramidovitého tvaru s výškou cca 300-400 mm. Do otvorov sme vkladali PVC fólie so zahnutými okrajmi cca 100-150 mm po bokoch a tiež von z múru. Potom sme starými tehlami (na šírku tehly – 120-150 mm -aké boli k dispozícii) úplne zamurovali jednu stranu otvoru – z exteriérovej strany múru. Z vnútornej strany múru sme hornú úroveň otvoru po hrúbke múru (750-800 mm) vysekali tak aby sa horná hrana otvoru postupne zvyšovala smerom dovnútra (vyrúbali sme ešte zopár tehál navyše). Potom sme čiastočne zamurovali aj vnútornú stranu otvoru (povedzme do polovice výšky. Vzniknutú dutinu cca 450-500 mm po hrúbke múru sme postupne vyplnili betónom, ktorý sme dôkladne prepichovaním a zhutňovaním natlačili do všetkých dutín otvoru. Postupne ako sme liali betón, sme domurovávali aj tehlovú stienku až kým nám neostal pod vrchom iba malý nalievací otvor, do ktorého sme po vyplnení betónom riadne vrazili poslednú tehlu. Musím uviesť, že múry nám po takomto zákroku ani na jednom mieste nepopraskali, ale to vypĺňanie betónom som robil fakt dôkladne.
Niekto môže namietať na použitie betónu, na vytvorenie tepelného mosta. Tak ešte dodám, že múry sme potom zatepľovali a chystám sa zatepliť aj sokel (zo zeme vyčnievajúce základy), ale do tejto fázy som ešte nedošiel.
A ešte nakoniec pri podsekávaní muriva sme riešili zároveň jeho zosilňovanie stĺpami betónovanými do vysekaných drážok v stene. Tie stĺpy mi držia nový strop. O tom ale možno na budúce.
Dochtor
-
Dobry den.
Neviem, ci sme sa pochopili, ale nas dom nema zaklady vobec, hlinena stena prechadza do zeme, bez akehokolvek oddelenia pomocou co i len jednej rady palenych tehal ci kamena. Predchadzajuci majitel nam odovzdal dokonca i projekt domu z roku 1950, na ktorom je pod murom z nepalenej tehly asi 1 meter palenej tehly, ale ten sme marne hladali :) Teraz nam to uz s manzelom pripada smiesne, no verte, ze to tak nebolo.
Dom sa zatial chystame vyuzivat ako chalupu a trochu ho vynovit, ale cisto tradicnymi metodami. Rozhodli sme sa pre odstranenie vsetkych omietok – zatial iba tych vnutornych a nahodenie novej hlinenej omietky – manzel momentalne skusa zistit najlepsi pomer hlina-piesok-slama-voda , vyhrabanie starej zeminy z hornej izby a odstranenie betonu z ostatnych (kuchyna a dolna izba) a navrstvenie podlahy : zemina – na dorovnanie, makadam, drevene listy a na nich drevena podlaha. Vetranie bude zabezpecne pomocou rury spod podlahy vyvedenej na strechu.
Minuly rok sme nastastie stihli opravit strechu, bali sme sa zimy, no ta bola velmi mierna. Strecha je podopreta drevenymi stlpmi, takze aj steny su tym padom trochu odlahcene. Je tam este strasne vela prace – strop, okna, dvere, vonkajsia omietka, drenaz okolo domu… a najhorsie je, ze clovek musi vsetky info doslova dolovat . Dnesni majstri velmi nepomozu, poznaju len cemetovu omietku. :(
Takze verime, ako to tu uz odznelo,ze ked tam ten dom stal uz vyse 50 rokov…
-
Zdravím,
“Prúser jak sviňa” tie vaše “základy”. Prepáčte za výraz, ale mohli ste pri obhliadke toho domu aspoň kopnúť do tej steny – reku či je aspoň trochu tehlová (teda ten spodný meter). Pravdupovediac ja by som od takéhoto domu radšej zutekal hneď na začiatku – niekde vedľa, kde iste tiež predávali podobný dom, za podobnú cenu, ale aj so základmi.
Keď už ho teda máte, pravdou je ale aj veta, ktorú som tu nedávno zhodou okolností zvýraznil práve ja – o tej životnosti “…ale keď tu už stojí nejakých tých pár rokov…”
Nemám tu veľmi čas sa dnes rozpisovať. Fandím Vám v tej rekonštrukcii “tradičnými metódami” Ako pomôcku k tým hlineným omietkam a k mnohému ďalšiemu skúste pozrieť publikáciu: Príručka hlineného stavitelství od profesora Minke-ho. Na nete si ju isto nájdete a dá sa “illegal free” stiahnuť.
dochtor
-
veronika84, omylom som s inymi spamermi zmazal vase konto. Zaregistrujte sa prosim este raz.
Dakujem a ospravedlnujem sa.
Vase prispevky zostali.
-
“Prúser jak sviňa” by bol, keby moslim tú sviňu spráskal, a načapal by ho nejaký militantný imám.
V minulosti sa domy stavali z dostupných materiálov pre daný “terroir”.
Preto by si kamenné základy na domoch postavených z hlinených tehál márne hľadal trebárs v Dolných Salibách alebo v Nagyiván-e v puste Hortobágy. Jednoducho nie sú, neboli nutné.
-
v pohode, len som sa najprv zlakla, ze cim som porusila pravidla :)
-
No hej, co sa tyka tych zakladov, tak cele je to o to smutnejsie, ze pred kupou sme to dali pozriet jednemu odbornikovi na domy z nepalenej hliny (ale nebudem ohovarat), ktory nas nielenze neupozornil na tie neexistujuce zaklady, ale dokonca nam tvrdil, ze dom je suchy a omietky vnutri su ok a hned pri prvej navsteve, ked sme vsetok nabytok povyhadzovali, sme zistili, ze su tam “trochu” problemy…. Sami uznavame, ze sme kupili macku vo vreci, ale kupili sme velky pozemok, dom bol bonus :D Asi plati, ze co si nespravis sam ….
Boli sme asi naivni, ale co uz. Vlozili sme don vela energie a o peniazoch ani nehovorim, tak iba verim, ze vydrzi. Ked sa konecne dostanem k fotkam od manzela :) tak sem zavesim tie neexistujuce zaklady.
Zavadzali sme vodu do kuchyne a naozaj to bolo dost narocne preburat sa cez “zaklady”, ta spodna cast muru je velmi tvrda a co sa tyka obvodovych murov, tak sa hlina nemrvi, vyzeraju pevne.
-
Zdravím,
keď už hovoríme o tých “terroiroch”, tak u nás v Tatranskej Štrbe sa musí uvažovať s mrazom a so zámrznou hĺbkou cca 1000 mm. Keď sa zváži tento fakt a uvedomíme si aká je funkcia základov, tak s toho nám výjde prečo sa základy robia z takých materiálov z akých sa robia a do takej hĺbky, do akej sa robia.
Takže, keď sa postaví dom z hliny a bez základov napr. v Dolných Salibách, vďaka masívnosti stien môže vydžať aj sto rokov, ale môže taktiež práve kvôli tomu mrazu aj sem-tam popraskať.
Neviem aké domy stoja v Nagyiván-e v puste Hortobágy, neviem či tam v zime mrzne, ale tam to zrejme funguje aj bez tých základov.
-
Zdravim,
rad by som poziadal o par rad.
Uz vyse roka sa snazim ziskat dom, v ktorom vyrastala este moja babka. Dom je z nepalenych hlinenych tehal na kamennom zaklade. Ma 127 rokov a znacne chatra, pretoze tam skoro 40 rokov nikto nebyva. Opakuje sa znama situacia, ktoru isto poznate: vela podielovych vlastnikov, ktori sa nevedeli dohodnut. Az ked je to na spadnutie, zda sa, ze sa s tym predsa len bude dat pohnut.
Na mieste bol pozriet statik, ktory mi odporuca podbetonovat zaklad (+drenaz), pretoze kvoli posunu vznikli praskliny a jedna stena sa trochu vyklonila. Zaroven tvrdi, ze bude treba zviazat steny zelezom pri strope (nie su vydute, ale jedna je, ako som spomenul, vyklonena kvoli zakladu). Odporucal aj opravit strechu, co je pochopitelne, pretoze je derava a voda poskodila par drevenych tramov, ale hlavne hlinu. Inak je ale dom suchy a udajne s vlhkostou ani v minulosti neboli problemy. Uz to, ze tak dlho vobec stoji je asi dokazom toho, ze na nom nieco je. Toto su zakladne veci, ktore tam treba spravit pre zachranu objektu, zvysok sa da postupne dopracovat.
Mna by teraz hlavne zaujimalo, ci mate skusenosti s podbetonovanim zakladu. Samotne podbetonovanie by nebola zase az taka veda, ale mam na mysli skor nasledky tejto upravy. Chcel by som zvysok dom opravit tradicnym sposobom. Mimo toho zakladu uz ziadny beton ani cement a ani nezmyselne izolacie, ktore nemaju v takomto type domu co robit. Obavam sa ale, ci beton okolo zakladu nebude tahat nejako vodu do stien. Napocuval som sa vela aj o podrezevani stien, ale zatial mam taky dojem, ze to stavbe skor uskodi, nez realne pomoze.
Na strechu zase niekedy v minulosti dali eternit, a toho by som sa chcel zbavit. Ide vsak o sedlovu hambalkovu stresnu sustavu a neviem, ci vlastne unesie palenu skridlu.
Mate skusenosti aj so zvazovanim stien?
Zatial vopred vdaka za pripadne komentare k teme ,)
-
Zdravím,
…s veľkým množstvom podielových vlastníkov to nie je žiadne terno. V mojom prípade sme vyplácali iba troch súrodencov manželkynho otca, ktorí dom nevedeli predať niekoľko rokov. Aj tak si pri podpise zmluvy mysleli že nám predávajú “navybrúsený diamant nepredstaviteľnej ceny” a chceme na tom dome len nekresťansky zarobiť na jeho ďalšom predaji. Takže ak máte hocakú inú možnosť – radšej nekupujte dom od príbuzných.
Optimistické vyjadrenie, že sa jedna stena trochu vyklonila by chcelo fotku. Zase z vlastnej skúsenosti by som poradil, že žiaden nedostatok na dome netreba zľahčovať. Príčina prečo je tá stena “trochu” vyklonená v konečnom dôsledku môže spôsobiť ohromné komplikácie pri oprave – napríklad podbetónovanie základu širokého napr. 700 mm nie je vôbec sranda.
Čo sa týka opravy “tradičným spôsobom …odmietanie cementu a nezmyselných izolácii” – tak na to mám svoj nesúhlasný názor. Nechcem Vás demotivovať, ale ako chcete pri takomto tradičnom prístupe obhájiť použitie betónu pri oprave vašich základov? Tam by to nešlo tradičným spôsobom a bez betónu?
ETERNIT na streche je tentoraz už naozaj “prúser jak sviňa”. Podľa slovenských predpisov sa ETERNITU nesmiete ani dotknúť. Demontáž a likvidáciu Vám musí vykonať odborná, špecializovaná firma s oprávnením na vykonávanie prác s azbestom. Demontáž sa robí po hermetickom uzatvorení celého piestoru. Koľko takáto sranda a následná likvidácia nebezpečného odpadu môže stáť si ani nechcem predstaviť.
…osobne by som sa radšej obzrel po inom dome s menším počtom komplikácii.
Ale ak máte k domu po Vašej babke citové väzby a spoluvlastníci Vám ho predajú tiež za “babku”, potom prajem veľa síl a chute do prestavby.
-
S tymi spoluvlastnikmi som si uz uzil svoje – trvalo to vyse roka a este to nie je uplne vybavene, ale riesenie je na dobrej ceste. Tiez som si hovoril, ze je to jednoduchsie s cudzimi. Tito vsak nie su z takej rodiny, ze by sme sa poznali – vlastne som ich videl prvy raz pri tejto prilezitosti. Problem bol skor v tom, ze mali vlastne komplikovane vztahy a niektori nechceli, aby ti druhi cosi z toho mali, a vlastne aj preto bol tento dom 40 rokov neobyvany. Teraz, ked je to na spadnutie uz sa uvedomuju, ze to nemalo zmysel. Tie nedostatky su vazne, ale udajne sa to da zachranit a o to by som sa chcel pokusit.
Ta vyklonena stena je nahnuta viditelne. Nemam prave dobru fotku, ale ked sa mi podari, mozem neskor poskytnut. Vyzera to asi tak, ako keby sa pri streche stena otvara smerom von. Statik hovoril, ze by sa to malo dat zviazanim dat do poriadku. Je tam este viacero miest, kde kvoli deravej streche stena utrpela a z vonkajsku steny je tam vymytych par tehal, ale to sa mi javi skor ako povrchovy problem.
Najdolezitejsie to bude s tou statikou, a teda nejakym sposobom spevnit zaklad. Dopocul som sa, ze tam v minulosti boli okolo domu lipy, ktore vyrezali a ich hnijuce korene pravdepodobne spravili svoje. Samozrejme ze niekedy sa neda tradicnym sposobom robit uplne vsetko – obzvlast ak ide o to, aby dom vobec stal. Chcel by som ale takymto sposobom postupovat najma pri praci s omietkou a podlahou. Svoj pristup by som teda oznacil skor ako pragmaticky s preferenciou tradicnej techniky alebo prirodneho materialu.
Ked som pozeral nejake projekty podbetonovania zakladu, tak to vyzeralo tak, ze netreba podkopat zaklad uplne od spodu, ale vlastne len obkopat a trochu zajst pod ten povodny. Teda ta hrubka zakladu sa nemusi javit ako problematicka, ak sam o sebe nie je nejaky mizerny.
Strecha viem ze je pruser, ale uz si to budem musiet nejako vybavit. Skor by ma zaujimal teraz nazor na to, ako sa to obbetonovanie zakladu prejavi na stenach a pripadnej vlhkosti (aj ked som sam o sebe okrem deravej strechy netrpel vlhkostou).
Zatial vdaka za nazor a pozdravujem,)
-
Jeden rok vybavovania je este schodny. *Ja som mal zrekonstruovanu celu chalupu a stale nebola prepisana na mna… Hrozilo tam asi 100 dedicov /tri rozvetvene generacie/ a vyborny pravnik to za 10mesiacov vyriesil.
Ale k veci: treba skontrolovat tu vyklopenu stenu von, ci Je tam stresna ryna? U otca na hlinenom dome bola presne tato ista situacia a zistil som, ze dazdova voda bez ryny padala dolu, tam sa rozprskla a dostavala sa na stenu, kt podmyvala -horizontalna drazka v stene asi 20cm nad urovnou zeme, kt narusila balance steny a ta sa zacala z roku na rok viac a viac vyklapat. Tiez mohol byt problem, ze to bola severna stena, kt je permanentne v tieni, cize vlhkost v zemi sa drzi dlhsie a to…. My sme boli “kaciri” , zdvihli sme postupne strechu /10m useky/ a stropy a premurovali sme postupne celu stavbu: nove zaklady, tehly. Na obhajobu sluzi, ze sme zachovali povodne rozmery , proporcie, okna, dvere… steny vsak boli nepomerne uzsie a tym sme ziskali vela extra priestoru vnutri.
Netreba sa bat opravy, ak sa nebojite prace. Treba si precitat celu tuto diskusnu temu, je tu velmi vela hodnotnych informacii a ludia sa mnohokrat pytaju znovu na to iste, co tu uz bolo rozdiskutovane. Drzim palce pri zachrane dalsej chalupky na Slovensku /len prosim Vas zachovajte styl – inymi slovami majte srdce pri rekonstrukcii/, lebo je tu vela sprznenych chalup. Aj u nas v dedine nejaky podnikatel kupil najkrajsiu drevenicu /to bol naozaj zapraseny sperk/, aka tam bola, dnes su tam plastove okna s cipkovanymi drevenymi listami okolo, zamkova dlazba, japonska zahrada, vypilena krasna kosata lipa, vysoke nepriehladne ploty a brany, bazen, cervena farba na drevenici…. urcite to robil nejaky architekt posadnuty Corbusierom… Vzdy sa chystam, ze dam sem fotky z tej pychy penazenky. Radsej sa orientujte na Cechy a Moravu – tam je viac uspesnych rekonstrukcii. No uz som sa rozvasnil, musim ist robit.
Doky
-
Fuha, bez toho, aby to bolo vysporiadane by som sa do rekonstrukcie nepustal. Na nase sudnictvo sa tiez nemozno spolahnut, ale ty si mal stastie, ze to niekto dokazal vybavit.
Co sa tyka tej steny – nie je tam ryna. V dome uz nie je skoro nic, co by sa nedalo ukradnut. Zato v susedstve mali ludia viacero novych veci :D
Urcite tam narobila aj ta dazdova voda skodu – o tom niet pochyb. Viacej ale spominanymi dierami v streche. Premurovanie celej steny je dost radikalne a pracne. Niekedy sa asi inak neda. Mna by zaujimalo, ci ma niekto skusenosti aj s tym zosivanim stien, ktore odporuca statik. Cital som tuto diskusiu a o niecom takom este nikto nehovoril. Viacero tem je tu aj o oprave zakladu. Ten ale nie je az tak zle na tom. 127 rokov je dlha doba a zem zapracovala, podobne aj tie hnijuce korene zrezanej lipy. Veril by som tomu, ze ked vykopem ryhu okolo domu, podbetonujem to a spravim drenaz, tak by to mohlo zabranit dalsiemu praskaniu. (Ak sa spravi aj strecha samozrejme). Lenze ako take obbetonovanie ovplyvni vlhkost stien?
Ja sa prace nebojim a tiez nechcem spravit nejaku zhovadilost s tymto domom. Ked bude zaistena statika, tak by som chcel zvysok pokial mozno urobit tak, ako to bolo kedysi. Interier si trochu priestorovo prisposobim potrebam, ale celkovy styl chcem uchovat. Tiez mi pripada absurdne, ked niekto lepi na steny umele napodobeniny tradicnej dekoracie. To je gyc ako hovado a to ani nehovorim o znehodnoteni miesta. V takom pripade mi pripada dostojnejsie radsej postavit novy objekt nez stary sprznit :)
-
Ja som riesil majetkopravne vztahy este za Komancov. Vtedy ludia mali viac slusnosti a slovo malo hodnotu a vahu /dnes aj papier je sranda na vysmech – vid TV noviny…./ Ale ani ja som to nemal vobec jednoduche!
Dom treba posudzovat komplexne: okolie, spad, lokacia, dazde, sneh, susedov garat na odvod jeho stresnej vody, korene stromov, cesta… Tam su obvykle zakliate odpovede na technicke otazky. Nie som statik, ale asi by som to teda riesil obetonovanim venca zvonku zakladov. Urcite by som dal do nich poriadnu armaturu, aby sa vytvoril tuhy a pevny veniec, okolo domu, kt by bol zaliaty az do zakladov a to by zjednocovalo zaklady s vencom /hovorim ako o pohybovych sustavach do jednej/. Veniec by som robil uzky, aby netrcal z previsu strechy , pretoze by sa pridal problem odizolovania od dazdovej vody, kt by padala vedla strechy rovno na beton a ten vlhol. Koli tej malej sirke venca som hovoril o dobrom zaarmovani, aby sa udrzala ta pevnost atd. Nevidim /z mojho pohladu/ realne podkopanie a nove zaklady pod hlinenym domom. Dochtor ma pravdu – vsetky chyby maju svoj dovod preco sa udiali.
Vyklopena stena – to je utrhnute a zo statickeho hladiska je to uz samostatna pohybova sustava. Ako ju spojit späť so stenou? Ak sa nenavrati, bude geometricky a esteticky vzdy “trcat” z ostatnej steny. Naklopit ju späť? V prasklinach by sa to muselo uplne vycistit, aby ju pri navrate nic “nebrzdilo”. Potom vsak by sa musela – zaliat? Tiez pod stenou – na zakladoch- vznikne klin / v priecnom reze/ a ten by bolo treba vyplnit a pockat kym kompletne stuhne pred uvolnenim heverov /ak by to tie “utiahli”/ Osobne mam vyborne skusenosti s klebermi. Maju vynikajucu lepivost, su v nevytuhnutom stave velmi elasticke, dlhu zivotnost, pevnost…
Urcite by som dal stresne zvody a na zemi odviedol vodorovne daleko od domu a zakladov, aby nic spätne nevlhlo. Veniec hore ….. uz som tu pisal a nikto ma nepresvedci, ze to nie je pravda- vzdy ked idem okolo rozpadajucich sa hlinenych chalup, tak mi pride, ze by tam stacilo len dorobit poriadny veniec /Vlcik diky vtedy za podporu/, kt by sa zalial do existujucich stien a stiahol rozchadzajuce sa steny a dom moze bez problemu existovat x dalsich rokov. Niektori ortodoxni to neradi pocuju, lebo chcu vsetko robit dokonale podla starych technologii, ale tie su narocne ..aj na v podstate pravidelnu udrzbu. Mnohi majitelia to citia a zial mnohych to udradi uplne. Dosledok: vela stavieb chatra, az sa uplne zosypu, pretoze nad nimi visi damaklov mec v podobe 15kg ochranarskych zakonov, prikazov, vyhrazok a pokut, kt su prakticky neschodne. A mnoho entuziastov to zmeni na enunuchov… Takze co je lepsie? Rozpad, ruiny a zdvihnute plecia, alebo spojenie s novou technologiou, kt je stejne skryta v utrobach stavby /nepohladova/ a stavba prezije? Ale to som uz sklzol dost daleko od Babkinej chalupky (:-
Doky
Log in to reply.