-
Oprava hlineneho domu
-
Zdravím,
vďaka za trefný komentár, Doky. Tie príčiny a dôsledky si vystihol, ala za “veniec hore” som na 100%. Povedzme si prevdu: keby naši pra-pra-predkovia poznali betón niekedy v x-tom storočí – iste by ho používali tiež …a my by sme sa ich teraz “tradične” snažili napodobňovať.
Na margo: koľko kamenných mostov bolo postavených v 20-tom storočí? …a koľko betónových?
…Ináč predpokladám, že “babičkina chalúpka” je pozdĺžnou stranou na hranici pozemku a sused má práve k jej zadnej stene vyspádovaný pozemok + vykopané také malé jarčeky od jeho odkvapov rovno k nej a zrovna táto stena sa trochu vyklonila. …totiž takýto prípad som mal ja (okrem toho vyklonenia steny).
V prvom rade zistite hĺbku základu. Ak je hlboký do 300 mm pod zem – nie je to nič moc. Dokyho “veniec pod zemou” je dobrý nápad, ale v tomto prípade by som ho zapustil aj čiastočne pod pätu základu. Hornú hranu by som riešil pod úrovňou terénu, aby ho nebolo vidno. A samozrejme by som robil drenáž na úrovni základovej škáry nového základu (predpokladám, že aký-taký sklon terénu tam je). V mojom prípade som musel likvidovať všetky (drevené) podlahy v dome – tak som riešil aj drenáž celého pôdorysu v interiéri domu. Stenu som podsekal (podrezať sa nedala), “zmyselne” zaizoloval fóliou nad základom (ktorú teraz nevidno), zosilnil zapustenými betónovými stĺpmi (ktoré teraz nevidno) a staticky som ich prepojil so stužujúcim vencom v úrovni stropu (ktorý tiež nevidno). O tom všetkom som už nedávno písal. V zmysle včera vyslovenej klasifikácie som “na 100% kacír” …ale dom je suchý, steny stabilizované, podlahy zateplené, vonkajšie omietky, strešná krytina, odkvapy, odvod vody a spádovanie pozemku zabezpečujú, že má predpoklad vydržať ďalších x-rokov bez vážnych rekonštrukčných zásahov na ktroré ja, povedzme v 70-ke, už nebudem mať sily (…a pri našom dôchodkovom systéme ani prostriedky :-)).
PS1: skúste si vyhľadať debatu na tému “reverzibilita” o ktorej tu okrem iného písal aj “harp” 18.3.2006 (…inak, pozdravujem). Domy, ktoré chcete opravovať nie sú historické pamiatky. Ak k nim chcete takto pristupovať, potom musite akceptovať aj to, pri použití tradičných materiálov a technológií ich budete opravovať stále dookola. Niektoré vplyvy neodstránite na 100% (napríklad vlhkosť z podložia stavby) a nakoniec zistíte, že podriaďujete svoj spôsob života stavbe …je otázkou času, kedy vás to prestane baviť, dôjdu vám peniaze, alebo sily.
PS2: Som pracujúci človek, takže trochu zase niekedy na budúce. Idem pracovať.
Dochtor
-
Zdravím , Tvor, mnoho vecí v popise, ako keby som čítal vlastný príbeh… ) Našťastie sme nemali dočinenia s “večnou” krytinou…
Ad “Naklonená stena” : statikovi treba veriť. Len chcem poukázať na ďalšiu možnú príčinu. U nás sa časť steny NEnaklonila v dôsledku pohybov základov, ale kvôli zmäknutiu a rozdroleniu spodnej časti muriva (nepálených, ale aj pálených tehál). Práve betón a cementové omietky spôsobili nedostatočné odvetrávnie nasiaknutej vlhkosti , a dlhé roky tak bolo murivo nad základom vlhké. Omietky síce sama osebe držala, ale po odstránení sa časti tehál dali vymiesť metličkou – to sa týkalo aj pálených tehál.
Nechcem tým strašiť pred použitím betónu – u nás totiž bola nešťastne zvolená výška betónového poteru, ktorý zakrýval pieskovo-hlinenú výplň. Tá siahala nad základové kamene a priamo tak viedla vlhkosť do tehál.
Ja som teda “násypu” odstránil, omietky tiež, a postupne – v cca 50cm úsekoch – som spodné rozrušené murivo vyberal, a premuroval novým materiálom (kameň / nepálená tehla). Hlinený násyp s betónovým poterom nahradím kameňom – samozrejme max. do výšky základu. Vznikne tak akokeby rozšírenie kamenného základu.
Súhlasím, že takáto práca je zdĺhavejšia, ale “drevo horí tiež dlhšie, ako papier…” :-)
RIešil som tento problém v tejto téme http://www.obnova.sk/diskusia/hlineny-dom-pozdisovce?page=3#comment-65219
Ohľadom podstrešného venca http://www.obnova.sk/diskusia/veniec-na-mure-z-valkov .
Tak veľa šťastia…
-
[quote=Tvor]
Mate skusenosti aj so zvazovanim stien?
Zatial vopred vdaka za pripadne komentare k teme ,)
[/quote]
Nemám, ale viem, ako to funguje.
Veľmi stručne ako by to mohlo byť a fungovať.
táhlo – po slovensky nespisovne tiahlo, spisovne ťahadlo
http://cs.wikipedia.org/wiki/Táhlo_(stavitelství)
ešte jeden odkaz, niečo takéto
http://www.metal-trade.cz/cs/eshop/item/matice-napinaci-din-1480
-
[quote=dochtor]
Na margo: koľko kamenných mostov bolo postavených v 20-tom storočí? …a koľko betónových?
[/quote]
To je asi taká otázka, ako keby som sa ťa ja spýtal koľko povedzme poznáš funkčných 800 ročných betónových mostov.
-
Dakujem vsetkym za komentare ,)
Urcite to budem musiet este poriadne preskumat. Zatial som tam ziadne zasahy nerobil, kedze to este nie je ani moje. Mozno odhalim vselijake vtipne riesenia, ale skor by som predpokladal, ze to bude kvalitna robota, ked dom stoji uz tak dlho.
Co sa tyka situacie v okoli, tak sused je daleko, ten tam urcite nema vplyv. Ktovie ako dlho tam nebol odkvap a spolu s tou narusenou strechou sa da cakat, ze to spravi svoje. Musim porobit lepsie fotografie, az tam nabuduce pojdem. Pukliny v stenach naznacuju, ze za ten cas aj zaklad zapracoval, ale ta vyklonena stena by mohla byt nasledkom oprskania z dazdovej vody.
Snazim sa tam este raz nahnat statika, aby mi podrobnejsie niektore veci vysvetlil. O betonovom venci mi nehovoril nic, ale nemyslite, ze by jeho funkcie mohlo zastupit spominane zviazanie stien na urovni stropu? Hovorilo sa o zviazani po dlzke aj po sirke v urcitych pravidelnych vzdialenostiach. Da sa to zasekat a skryt v stene.
Co sa tyka toho obbetonovania zakladu, tak to je urcite dobry napad spravit ho tak, aby bol pod strechou. Rovno by som tam dal aj drenaz, ked uz to budem kopat. No a ten beton urcite nizsie ako zaklad – nielen preto, aby sa skryl, ale hlavne aby netahal vlhkost hore. Je tam teraz aj dost vela porastu okolo domu, takze aj dalsie korene, co sa do toho budu montovat, preto bude asi na mieste to nejako poriadne stuzit a vycistit. No som zvedavy este ako to bude vyzerat pri vykope…
-
Dochtor dakujem za ocenenie komentaru. Ja dodam: keby bol beton na mostoch par storoci skor, dnes by sme mali zbijacky na inej urovni..! Ale k babickinej chalupke:
1, Nepovazoval by som za technicky spravne len pozvazovat steny niecim /lana, tyce…/ pretoze v statike to je chrakterizovane len ako pantograf, pokial tam niesu diagonalne vzpery ale to sme v strojarine, tu to funguje trochu inak. Mikropohyby su najhorsie a tie prave takyto tiahlovy sytem umoznuje. Pevnost a tuhost su dva rozdielne pojmy, len ludia si to mylia.
Preto som zastaval nazor betonoveho venca hore, kt stuzi vsetky steny navzajom aj jednotlivo Verim, ze veniec sa da skryt, aby nebol pohladovy. Uz som to tu pisla, ze osobne by som natlkol vertikalne roxory do murov kazdych x cm, a trciace konce by boli zaliate vo venci. Krivost povrchu steny pod vencom + roxory by zaistili dobre spojenie steny a venca /to som tu uz mylsim pisal/. Aj vcera som isiel cez kopanice a opat ked som videl, ako malo staci, aby sa zachranili tie pekne stavby….je to ako citanie slabikara prer prvacikov. Stuzenie hlinenej stavby hore povazujem za najslabsi clanok hlinenych dom, lebo strecha je velmi tazka a nebol dostatocne pevny mat za vence. A preto dnes tie chalupy sa rozvaluju…
2, zda sa mi trochu podozrive, aby nedychanie betonu az natolko rozmocilo zaklad, ako pise Jusuf. To potvrdzuje Dochtor, ze ma to spravene s betonom a nema problem. Boze ja uz vypadam ako majitel betonarky…. ale nemam ho rad /beton/, kde netreba. Skor si mylsim, ci tam nebola nejaka prisilny spodna voda?
3, velmi spravne s drenazkou pri obetonovani zakladov. Ked som prerabal spominanu chalupu u rodicov, hlina v zakladoch bola uplne ina kvalita, ako stena. Citil som sa ako arecheolog.
4, Dochtor, PS 1 – dakujem – presne si vystihol, co ja som v rychlosti nevedel vypovedat. Na mojej chalupe som inspirovany krasnymi zabermi natlkal 3 tyzdne sam sindle za velke peniaze. Nemal som cas to okamzite napustit a za 7 rokov som menil hnile sindle a po asi 10 r som celu investiciu sundal dolu… Je tam kacirsky skutocne kvalitny asfaltovy sindel z CND a neviem co je to udrzba a uzivame chalupu bez obvinovania, ze sme zabudli zobrat dostatok stetcov, rebrikov, smradlavych penetrakov…. na rozdiel napr od jedneho suseda, kt kazdorocne venuje dovolenku na konzervovanie sindla. Na moju obhajobu: zachoval som proporcnost strechy, farba je hneda ako sindel, jedine mat je rozdielny. Takze je to presne vystihnute:
…Niektoré vplyvy neodstránite na 100% (napríklad vlhkosť z podložia stavby) a nakoniec zistíte, že podriaďujete svoj spôsob života stavbe …je otázkou času, kedy vás to prestane baviť, dôjdu vám peniaze, alebo sily.
Zdvihnute plecia? /neznasam! /
Doky
-
[quote=Doky]
Stuzenie hlinenej stavby hore povazujem za najslabsi clanok hlinenych dom, lebo strecha je velmi tazka a nebol dostatocne pevny mat za vence. A preto dnes tie chalupy sa rozvaluju…
[/quote]
Najslabší článok bude vždy iba človek.
Tie domy vznikli v učitej dobe, aby splnili ľuďom zhruba ich potrebu a predstavu bývania.
Postupom času sa zvyky a potreby menili, príbytky sa prispôsobovali novým potrebám, ktoré zvyčajne mohli, alebo narušili ich pôvodnú koncepciu a vznikli problémy. Tie sa dajú riešiť (niekedy) tradične, ale niekedy si to naozaj vyžaduje novšie prístupy. Oba prístupy môžu byť iba dobré, alebo zlé, inak by som ich nedelil, aj keď nie vždy zistíte čo všetko hodnotné ste mohli navždy zničiť.
Osobne dávam prednosť systémovým riešeniam, v tomto prípade by som zvolil podopretie strechy v kritickom úseku, drbol dolu kritickú časť múru, urobil základ pod celým múrom, hydroizoláciu, domuroval múr ……
Systém ťahadiel bol viac menej ilustračný, a j napriek nedostatkom funkčný, i keď na môj vkus kostrbatý.
Kacíri môžu byť iba pamiatkári, a tí sa už podpísali pod také veci, kde sa normálnemu človeku (rozumej nepamiatkárovi), rozum zastaví.
-
Ja len krátko k eternitovej strešnej krytine. Minulý týždeň som videl, ako jeden chalupár na dedine, kde pracujem, tento problém vyriešil za 3 dni s troma borcami. Prvý deň zľahka oškrabali mach a nánosy na streche a za dva dni na to nalepili pásy asfaltovej krytiny s imitačnou kresbou bobrovky a šmitec. Žiadne skafandre a drahá likvidácia azbestu, traja chlapíci s rebríkom a za tri dni bolo po akcii a všetci vysmiaty
-
Pokiaľ je kopnutie hovna pod posteľ riešením problému tak hej.
-
Dnes som si pozval statika na miesto ku konzultacii, a vysledky su celkom dobre. Po oprave urcitych tramov v krove znicenych vodou (diera v streche) by mala uniest aj tu skridlu, o ktorej som pisal.
Tiez s tou stenou to nevyzera az tak zle, ako sa to povodne zdalo. Zvnutra vyzerala ako vyklonena, pretoze je tam taka puklina v mieste, kde sa spaja s prieckou. Lenze v skutocnosti je celkom rovna, iba sa to tak javi. Nasledkom podmyvania vodou klesol zaklad v rohoch domu, a jeho oprava by to mala vyriesit. Este aj ako som pisal, v niektorych miestach bude dobre dat tie tiahla, lenze steny nie su nejake krive, cize je to skor tak pre istotu. V niektorych miestach su kvoli zlej streche este vymyte, ale to je iba povrchovy problem. Vyzeralo to horsie, nez to v skutocnosti je.
Mrzi ma, ze stale nemozem dodat dobre fotky problematickych miest, pretoze som ho nechcel fotenim prilis zdrziavat, tak snad niekedy nabuduce :)
-
čaute rekonštruktéri, už som tento príspevok konečne prečítal celýý.. kupil som si domček podobneho typu
trištvrte hlina a prístavba so škvarobetonu a musím tam už túto zimu bývať. žial dlážka v dvoch izbách je hnilá lebo bol na nej koberec a už sa to nedá do zimy stihnut vyhádzat ako sa patrí. chcel by som ju vytrhať a položiť miesto nej na suché hranolčeky OSB dosku s perom a drážkou. samozrejme len do jari. čo myslíte bude to do jari stačiť alebo vie mi niekto poradiť ešte lacnejší dočasný sposob? za odpovede dakujem…
-
Ahoj,
ak je to skutocne v stave, ze sa tam neda zima prevegetit, vytrhaj to a sprav tak, ako mas ideu. Ale osobne by som to robil vsetko skrutkovane, aby sa to na jar dalo rozobrat bez poskodenia a po spravnom spracovani podkladu opat by som to naskladal. Uz to tu bolo preberane tusim s Evickou z Martina – tam mas navod /nezasypat medzi tramikmi /. Ja mam takto spravenu podlahu a na nej je plavajuca podlaha, ma to asi 10 rokov a je to suche, zdrave a teple – nie ako ten meter “vaty” pod beton poterom a ludia aj tak chodia po studenej /betonovej, keramike/ podlahe. Koli hlodavcom by som to na jar podbetonoval a dal vodorovnu izolaciu proti vlhkosti a na to cely tento system. Do podlahy schovas potrubia, kurenie, el…. Takze jesenna investicia na jar usetri peniaze.Vela uspechov. Doky
-
dakujem za koment Doky, myslel som že už tu nikto nieje…. už sa na tom pracuje…
-
Zdravím,
pripájam sa k Dokimu. Ak tam má ísť betón, dal by som pod neho dal hrubšiu vrstvu makadamu. Ak nie, potom na makadam nejakú dobrú hydroizoláciu a na to drevenú podlahu ako uvádzate. Ale osobne sa prihováram za ten betón. Ja som na betón dal 120 mm tep. izolácie a na to roznášaciu vrstvu zo starých veľkoplošných stenových drevotrieskových dosiek (kúpených za babku pri likvidácii skladu) plus skrutkované OSB dosky na pero drážku. Na to potom klasické dubové parkety. Nemám s tým problém.
Dochtor
-
dnes som sa hral…
Log in to reply.