-
Oprava hlineneho domu
-
do jari asi tak že oprava omietky s hocjakou mechovou omietkov a natreť primalexom, na podlahu ktoru som vybral až po spodok starých hranolov len rozsypat vápno po tej šotoline na dezinfekciu, pod ošetrené hranoly dat izolaciu “lepenku” a na to osb dosku s perom a drážkou ošetrenú olejovoskom či fermežou a po okrajoch drevené lišty a bude to na zimu útulné.
-
No vsak to vypada dobre suche! Ten makadam /tak ako hovori Dochtor/ by bol dobry a v pripade, ze je tam naozaj vysoka voda aj dolezity. Samozrejme pod kachlami nemoze byt podlaha ako na vystave / a po tolkych rokoch/ . Fermez by som zvazil, lebo dost smrdi aj po case a nezda sa mi to taky zazrak. Po case sa moze zacat šúpať, je stale lepkava, handry a stetce z nej su posudzovane ako vysoko horlave. Takze fermez nie je? Su aj lepsie veci na impregnaciu atd. OSB 18mm hrubka!!
-
K fermeži: po natretí po 30 minútach treba nevsiaknutý zvyšok utrieť. Potom nebude lepkavá a ani sa nebude šúpať (nemá sa čo). Ja ešte zvyknem po 15 minútach prebehnúť štetcom, aby som príliš veľa neutieral. Ak sa vám 2. alebo 3. náter nevpíja, nenatierať (zbytočné – väčšinu by ste utreli). A po čase nesmrdí, teda aspoň u nás v spálni nič necítiť…
Je menej odolná ako lak. Ak budete podlahu umývať vodou, rátajte s každoročnou obnovou, červemé víno takisto nechá trvalú hlbokú stopu. Dal som olej (Kreidezeit) aj na konferenčný stolík z jaseňa do obývačky, ale o pár týždňov som ho prehobľoval a prelakoval, lebo tam boli fľaky. Máme ju aj v spálni na podlahe, zatiaľ bez poškodenia, bez potreby obnovy po 4 rokoch (červený smrek), a nejaký fliačik nevadí. Pri obnove sa spotrebuje podstatne menej ako pri 1. nátere.
K horľavosti: sú vysoko horľavé asi tak, ako je vápno vysoko dráždivé. Na obaloch upozorňujú, ale týka sa to asi kôpky handier, na ktoré vylejete 0,5l fermeže. Nechal som utieraciu handru ležať na zemi (jemne nasiaknutá), a nebola ani teplá.
-
Pre zmenu nie k oprave, ale k stavbe hlineného domu, ako sa to robilo kedysi. K textu by som poprosil nejakého zručného prekladateľa, čo by sa ho ujal, lebo prekladač si s ním veľmi nevedel rady…
A vályogvetés egyik mozzanata: száradó vályogok. Agyag homok, pelyva keverékét beáztatják, majd lábbal símára tapossák, és a masszát formába gyömöszölik. A forma fakeretből készült. A formába préselt masszát kiborították, és egy két napig a napon száradni hagyták. Ezalatt az idő alatt annyira megnő a szilárdsága, hogy BAKOKBA lehet rakni a további száraddás céljából. A bakok tetejére vízhatlan borítást tettek, hogy az esetleges esők ne mossák el a vályogtéglákat. A bakokba való rakásnak pontosan kellett történnie. A téglák között néhány cm nyílás kellett maradjon a száradást elősegítő szellőzés érdekében. A bakok magassága kb 1,5m. Túl alacsony bakok sok helyet foglaltak, sok kátránypapírt kellett felhasználni a befedésre. Alul is kell tenni kátránypapírt, a talajnedvesség miatt. Az időjárástól függően ha a vályogok kiszáradnak, szilárdságuk megnő, szállíthatóvá, ill. falazásra alkalmassá válnak válnak. A vályogot általában cigányok ‘gyártották’ a faluvégi, erre kialakított helyen. Minden családnak megvolt a vályoggödre, ahonnan az agyagot, ill. az összegyűlt esővízet termelték ki. Könnyen kitalálható, hogy a népes gyerekhad csórén naphosszat lubickolt-sárfürdőzött a gödör vizében. A falazásnál a ragasztóanyag is sár volt, nem kellettek a drága, sok-sok szennyeződést tartalmazó ma használatos malterek! A képen a vályogvetés láthatólag az építendő csládi ház közvetlen közelében van, tehát szállítani sem kell az építőanyagot. Bakokba sem kell rakni, innen egyenesen a ‘kőműves’ kezébe kerül. Ha az időjárás nem szól közbe, 2 napi falazás után jöhetnek az ácsok, akik az előre kifaragott gerendákból, szarufákból összeácsolják a tetőszerkezetet, pár nap alatt felkerül a nád, jöhet a ‘ház földjének’, pdlásának, falainak sárral való tapasztása, a kemence megrakása, a bútorozás. Régen, mikor kalákában, a faluközösség építette a házakat, hétfőtől szombatig elkészült, a fiú ‘házasodhatott’, új lakásba hozta feleségét.
Zdroj: Facebook
Obrázok: Magyarország Képekben
Text: Lajos Bencze
-
Jedna z fáz výroby nepálených tehál : schnúce tehly.
Navlhčí sa zmes ílového piesku a pliev, ktorú nahladko vymiesia nohami a masou naplnia formy. Forma na tehly pozostáva z dreveného rámu. Zlisovanú masu z formy vyklopia a nechajú deň, dva schnúť na slnku. Tehly časom zatiaľ stvrdnú natoľko, že ich možno ukladať do kozlov na ďalšie sušenie. Vrch kozlov pokryli nepremokavou strieškou, aby prípadný dážď nezničil nepálené tehly. Medzi tehlami sa musí nechať niekoľkocentimetrová medzera, aby sa zabezpečilo vetranie potrebné k vysušeniu tehál.
Kozle sú vysoké 1,5 metra. Nízke kozle zaberajú veľa miesta a zvýši sa aj množstvo terového papiera na prekrytie. Terový papier je potrebný aj pod kozle proti zemnej vlhkosti. Schnutie tehly závisí od počasia tak, aby stvrdli natoľko, že ich možno použiť na transport, prípadne murovanie.
Nepálené tehly obyčajne vyrábali cigáni, za dedinou, na mieste na to určenom.
Každá rodina mala svoju vlastnú jamu na íl, z ktorej ťažili íl alebo zadržanú dažďovú vodu. Je ľahké uhádnuť, že deti trávili dni pľačkajúc sa vo vode a blate.
Pri murovaní ako spojivo sa tiež využívalo blato, nebolo treba drahé malty s množstvom kadejakých prímesí.
Na obrázku vidno výrobu nepálených tehál v bezprostrednej blízkosti staveniska rodinného domu, takže odpadá aj doprava stavebného materiálu. Netreba ju ani ukladať do kozlov, odtiaľto môže hneď „putovať“ do rúk murára. Po dvoch dňoch murovania môžu prísť tesári, ktorí z dopredu tesaných hranolov postavia krov, po pár dňoch sa pokryje trstinou, môžu prísť podlahy, hlinené omietky, postavenie pece, nábytok. Dávno, keď stavali domy obyvatelia dediny spolu (kaláka), tak sa dom postavil od pondelka do soboty, mládenec sa mohol oženiť a do nového domu si doniesť nevestu.Vályog – asi by som mal preložiť ako válok, na obrázku sú síce války, ale tu ide podľa opisu technológie o
vályogtégla, nepálenú tehlu rozdiel si prečítajte v článku tutok od Paľa
http://www.obnova.sk/clanok/hlinene-stavby
kozlík, kozel, kozle – tvar, do ktorého sa v tomto prípade ukladá tehla na sušenie
Terový papier – A330H Terový papier – lepenka
Kaláka – jedna z najznámejších podôb sociálnej práce, v ktorej členovia komunity alebo konkrétnych skupín (na
základe lokálnom, príbuzenskom, majetkovom), jeho členovia, (rodinní príslušníci), alebo obecné inštitúcie,
vykonávajú prácu ako láskavosť, alebo na základe obojstrannej vzájomnej pomoci.
Ale aj bývalý hudobný festival na zrúcanine hradu Diósgyőr, (Miskolc) :-))))
http://mek.oszk.hu/02100/02115/html/2-1770.htmlOriginál je písaný netradične v tretej osobe a voľne preložený do jazyka slovenského.
Inak takúto výrobu tehál dokonca cigánmi som zažil osobne v dedinke Kisszentmárton kúsok od hradu Siklós.
-
Ďakujem za pohotový a excelentný preklad aj s interpretáciou! Za odmenu pridávam ešte jednu fotku :-)
) -
Nieviem či to tu už bolo, ale ak áno, nezaškodí repete :).
-
Priatelia,mám starý hlinený dom,ktorý by som si rád opravil.Ako stavba menila majiteľov,menil sa i vzhľad a ,,cit,, pre prestavbu.Výsledkom je stav,kde časť pôvodnej severnej steny bola nahradená tehlou a betónom.ďalej som našiel trhlinu asi meter dlhú,širokú azda 2cm- rovnako na severnej strane.Omietka bola obhodená cementom a pôvodná nepálena tehla sa na niektoých miestach začína rozpadať.Dom je čiastočne podpivničený so schodiskom z betónu.
Riešim teda dilemu či sa mám púšťať do opravy,chcel by som zachovať históriu a vzhľad domčeka ale neviem si poradiť ohľadom tej severnej steny-mal by som tú betónovo/škvarovú stenu zvaliť a postaviť na hlinených tehlách?Ďakujem za radu
-
Podľa mňa je dôležitejšie riešenie celkového dojmu a designu domčeka, ako hmotu tak či tak ukrytú pod omietkou. Teda, pokiaľ nejde o statiku.
-
Neni to jedno… Podla mna je najlepšie používať hlinené omietky a pod len kde na to zobrat peniaze ked je tj také drahee..
-
Pomerne drahé sú vrecované hlinené omietky, ale omietka z hliny nakopanej niekde vo vašom okolí je takmer len za cenu práce.
-
Vdaka za koment.Mna skor zaujima ako bude reagovat betonova a tehlova stena s hlinou,pretoze zadna cast domu je tak ”polepena”,ze som tam nasiel povodnu nepalenu,skvarovu tehlu i cast,ktora je betonova.Neviem aky to bude mat vplyv na vlhko,kedze rozne materialy a postupy boli pouzite pri prestavbe v minulosti.
-
Ahojte majitelia hlinenych domcekov,
odkedy som sa poslednykrat prihlasovala, ubehlo dost casu… a vtedy som slubila, ze pridam nejake fotky. Kupili sme si domcek, z ktoreho sme boli na zaciatku trochu rozcarovani, ale teraz uz sa to posuva dopredu a clovek nakoniec zisti, ze vela veci sa da vyriesit. Omietky sme obili, nahodili hrubu hlinenu omietku (so slamou). V tejto faze sme mali najviac problemov, lebo nam to dlho schlo a zacala nam omietka klicit (citate dobre :) klíčiť zo zrna, co ostalo v slame), dokonca aj plesniviet. vtedy pomoze len cakat, kym uplne obschne a pomocou metly a spachtle ocistit. Pred nanasanim omietok treba velmi dobre navlhcit stenu t.j. zastriekat vodou aj 3-4 krat, kym nevidite, ze je stena ozaj vlhka, lebo inak omietka nechyti. Na hrubu omietku sme naniesli jemnu (bez slamy). Zatial sme v tejto faze, pomaly nas caka natieranie vapnom. Podlahy sme dali drevene (dlazkovicu), pod nou je makadam naspodku hruby, navrchu jemny, a medzi podlahou a makadomom je vzduch. Najviac trapenia priniesli steny, na ktore sa pokusali dat predchadzajuci majitelia cementovu omietku. Bolo problem ju obit ( z vonka este nie je obita uplne), lebo do steny boli zatlcene klince a na ne namotane droty a na ne nahodena cementova omietka v hrubke asi 10-15 cm (hotovy horor :))
S hlinenou omietkou sa pracuje velmi dobre a lahko, my si ju “vyrabame” sami. hlina+piesok+voda(+slama) , hlina sa da vykopat, alebo sa da zohnat na hliniskach … treba sa informovat. Na nete sa nachadza vela receptur, ale clovek si to musi odskusat sam a zistit, aky pomer je idealny. Kupene zmesy su ozaj drahe. Hlinene omietky drzia na skoro vsetkom (my sme nahadzovali dokonca na drevo v okoli okien a zatial drzia) , jedine na hlinenu stenu sa neda dat cementova omietka.
Pre tych, co zacinaju s opravou hlineneho domu prajem, co najmenej neprijemnych prekvapeni. :) -
Postupne budem chciet asop “zakonzervovat” existujuci hlineny dom.Stena sa mi postupne rozpada-hlina opadava,ako si to mam upevnit,poradte prosim.(Dom je neobyvany a uz pat rokov sa v nom nekurilo)
-
Z fotky sa to nedá rozlíšiť; nie je omietka pomerne tvrdá, vápenno-cementová? Ak sa pod ňu nejako dostáva voda (zvrchu – dažďová, zospodu – z podložia, alebo z interiéru – z netesnej vodovodnej alebo kanalizačnej rúry), toto by mohol byť dôsledok.
Treba: 1. vypátrať zdroj vody / zvýšenej vlhkosti na poškodenom mieste, 2. odstrániť nevhodnú omietku v okolí, 3. opraviť / doplniť rozpadnuté hlinené murivo.
Log in to reply.