-
Oravský hrad – obnova druhého nádvoria
Oravsky hrad je skutocne krasny a ma velmi vela problemov – statickych, sanacnych. Klobuk dolu pred kazdou aktivitou muzea, ktora smeruje k jeho ochrane a zachrane, je to kazdodenna, casto velmi nevdacna uloha. Od ziskavania penazi, cez rozne projekty az po hladanie primerane odbornej firmy. Tentokrat zjavne ale slapli vedla. Na nadvori pred kaplnkou prebieha obnova fortifikacneho muru a zasah bol realizovany aj na prilahlej 3. brane. Zial stavenisko nebolo nijak oznacene – co je tiez mimochodom proti stavebnemu zakonu – takze NETUSIM, kto je dodavatelom “stavebnych” prac. Za vsetky pridavam jeden detail – “sanacie” 3 brany zo strany nadvoria.
Tu je pouzita nopova folia zrejme s umyslom ochranit murivo pred vlhkostou. 1. Ked si dobre prezriete fotografiu nad nopovou foliou – nik neodstranil povodnu vrstvu asfaltovej penetracie a polorozpadnutej lepenky, ktora bola pod omietkou. 2. Nopova folia ma vyznam, ak je odvedena voda od zakladov muriva drenazou a ak je zabezpecene odvetranie vlhkosti, ktora uz v murive je – tu drenaz zrejme nie je mozne stpravit a ked si dobre pozriete horny okraj – nopova folia je takmer celkom uzatvorena amatersky natlacenou PUR penou. Pur pena je podla vsetkeho mienena ako definitivna uprava, kedze je na casti dlzky folie uz zrezana “na cisto”. 3. Naco vobec foliu? preco zabranovat vlhkosti aby sa dostala z muriva? Taketo “sanacie” zapricinia len jedinu vec – vlhkost, ktora sa nemoze dostat na tomto useku muriva von – vo vyske cca 90 cm, navzlina murivom vyssie a znici omietku nad touto hranicou.. do 1.5.. mozno do 2 m.. zavisi od vlastnosti omietky. A ak tam nahodou bola pouzita niekde cementova omietka – co sa pocas rekonstrukcii za socializmu pokojne mohlo stat, tak sa poruchy este viac neumerne rozsiria. Prosim… nepustajte amaterov do obnovy narodnych kulturnych pamiatok. Skody, ktore dokazu takymto zasahom skutocne nestoja za ziadne peniaze, usetrene vyberom firmy, ktora nema skusenosti a robi taketo nezmysly.Oravsky hrad
je skutocne krasny a ma velmi vela problemov – statickych, sanacnych. Klobuk dolu pred kazdou aktivitou muzea, ktora smeruje k jeho ochrane a zachrane, je to kazdodenna, casto velmi nevdacna uloha. Od ziskavania penazi, cez rozne projekty az po hladanie primerane odbornej firmy.Tentokrat zjavne ale slapli vedla.
Na nadvori pred kaplnkou prebieha obnova fortifikacneho muru a zasah bol realizovany aj na prilahlej 3. brane. Zial stavenisko nebolo nijak oznacene – co je tiez mimochodom proti stavebnemu zakonu – takze NETUSIM, kto je dodavatelom “stavebnych” prac.
Za vsetky pridavam jeden detail – “sanacie” 3 brany zo strany nadvoria.
Tu je pouzita nopova folia zrejme s umyslom ochranit murivo pred vlhkostou.
1. Ked si dobre prezriete fotografiu nad nopovou foliou – nik neodstranil povodnu vrstvu asfaltovej penetracie a polorozpadnutej lepenky, ktora bola pod omietkou.
2. Nopova folia ma vyznam, ak je odvedena voda od zakladov muriva drenazou a ak je zabezpecene odvetranie vlhkosti, ktora uz v murive je – tu drenaz zrejme nie je mozne stpravit a ked si dobre pozriete horny okraj – nopova folia je takmer celkom uzatvorena amatersky natlacenou PUR penou. Pur pena je podla vsetkeho mienena ako definitivna uprava, kedze je na casti dlzky folie uz zrezana “na cisto”.
3. Naco vobec foliu? preco zabranovat vlhkosti aby sa dostala z muriva?
Taketo “sanacie” zapricinia len jedinu vec – vlhkost, ktora sa nemoze dostat na tomto useku muriva von – vo vyske cca 90 cm, navzlina murivom vyssie a znici omietku nad touto hranicou.. do 1.5.. mozno do 2 m.. zavisi od vlastnosti omietky. A ak tam nahodou bola pouzita niekde cementova omietka – co sa pocas rekonstrukcii za socializmu pokojne mohlo stat, tak sa poruchy este viac neumerne rozsiria.
Prosim… nepustajte amaterov do obnovy narodnych kulturnych pamiatok. Skody, ktore dokazu takymto zasahom skutocne nestoja za ziadne peniaze, usetrene vyberom firmy, ktora nema skusenosti a robi taketo nezmysly.
-
8 odpovede/odpovedí
-
V skratke! Viac mozno poobede. Asfaltovy nater pochadza z pred cca 50tich rokov. Nopovu foliu tam instalovali archeologovia, kt. na tomto mieste realizovali vyskum aby ochranili nalezy a ciastocne stenu. Mna tam skor stve ta polyuretanova pena, kt. to vypenili. Zaroven mas pravdu ze nopovu foliu mozno odrezat aj nizsie.
Stacilo sa otocit o 90-110 stupnou dolava a zbadala by si inu obnovu. Dufam ze prikladnu – rekonstrukciu renesancnych omietok.
Viac foto a info neskor.
-
Nečudujte sa. Ide predsa o “samosprávnu” obnovu; zriaďovateľom Or. múzea je “Žilinský samosprávny kraj”. “Samosprávni”úradníci alebo poslanci potrebovali dohodiť kšeft svojim /stavbársko-fušerským/ kamarátom a známym, nie? Takže akékoľvek lamentovaie “pamiatkovým spôsobom” je nemiestne, neodráža reálny stav, súvislosti a vzťahy, a preto je naivné.
Čo myslíte, prečo neriešia tento alebo iné problémy poctivo (ak je riešenie vlhkosti vôbec možné?), a prečo vyhadzujú (“ŽSK”) ťažké peniaze do exteriérového osvetlenia, ak tvrdíte, že hrad má sanačné aj statické prblémy? Nemajú tam okrem toho dosť artefaktov na skutočnú obnovu a reštaurovanie, a potom na údržbu? -
Pdla mojich informacii hrad uz zavazne staticke poruchy nema. Ide skor o marketing fundraiserov. Co sa tyka zakazky na osvetlenie hradu, nevime ako to bolo tam. Ale archeologia a sucasne prebiehajuca obnova a konzervacia bola na baze referencii. Verte ci neverte.
-
Stacilo sa otocit o 90-110 stupnou dolava a zbadala by si inu obnovu. Dufam ze prikladnu – rekonstrukciu renesancnych omietok.
V poriadku, nebudem tvrdit, ze nie.. pocas prehliadky nebolo vela casu obzerat a samozrejme ako stavbar viem, ze sa nebudem motat firme po stavenisku.
Len ma zarazilo, ze ak ide o firmu s referenciami, preco nie je nijak stavenisko oznacene.. a co ide, kto, kedy. Nehovorim tabulu 2*3 m.. ale tu nebolo vobec nic.
Skusim sa spytat na pamataku, kto robil projekt, mali by mat podla zakona projekt ku kazdej obnove NKP, cize aj o vymene omietok – ak je vsetko OK a tak ako ma byt podla zakona.
-
Stacilo sa otocit o 90-110 stupnou dolava a zbadala by si inu obnovu. Dufam ze prikladnu – rekonstrukciu renesancnych omietok.
V poriadku, nebudem tvrdit, ze nie.. pocas prehliadky nebolo vela casu obzerat a samozrejme ako stavbar viem, ze sa nebudem motat firme po stavenisku.
Len ma zarazilo, ze ak ide o firmu s referenciami, preco nie je nijak stavenisko oznacene.. a co ide, kto, kedy. Nehovorim tabulu 2*3 m.. ale tu nebolo vobec nic.
Skusim sa spytat na pamataku, kto robil projekt, mali by mat podla zakona projekt ku kazdej obnove NKP, cize aj o vymene omietok – ak je vsetko OK a tak ako ma byt podla zakona.
Podla zakona musia byt oznacene stavby realizovane na zaklade stavebneho povolenia. Tu ide o ohlasenie. Ako spravnemu stavbarovi ti tvoje skusenosti mierne zatienili usudok. Prepac za tvrdu formulaciu. Kazdopadne ti rad odpoviem na otazky ohladom obnovy.
-
Vkročím nemiestne do tohoto pinpongu dvoch osôb a mimo – od veci – sa spýtam, či a kedy niekoho napadne konečne zhodiť tú železnú opachu -“balkón” z čela horného hradu … Táto ohyzda už má vyše storočnicu za sebou, tak by snáď už stačilo … Ale v podstate, tých ohýzd (aj podstatne mladších) ja tam (na taký velebený hrad) požehnane, tak je to možno aj tak jedno …
-
Vkročím nemiestne do tohoto pinpongu dvoch osôb a mimo – od veci – sa spýtam, či a kedy niekoho napadne konečne zhodiť tú železnú opachu -“balkón” z čela horného hradu … Táto ohyzda už má vyše storočnicu za sebou, tak by snáď už stačilo … Ale v podstate, tých ohýzd (aj podstatne mladších) ja tam (na taký velebený hrad) požehnane, tak je to možno aj tak jedno …
Môžete publiku vysvetliť pôvod a dôvod vášho purizmu voči svojbytnej časti stavebných dejín Oravského hradu? chápem ešte odpor voči socialistickým “vylepšeniam” pamiatok, ale historizmus je trvalou súčasťou hodnôt; navyše natrvalo vtisol obraz nejednej pamiatke. Napr. kláštorný kostol Hronský Beňadik, alebo Mestský hrad v Kremnici by museli napospol zaniknúť – majú totiž značný 19-storočový “look”…
Žiaľ, ani slovenská spisba autoriek Z. Karasovej a I. Ciulisovej o konkrétnych dejinách ochrany slovenských pamiatok v 19. storočí nerozšírila niektorým duchovné obzory. -
No nie je historizmus ako historizmus … Ak teda už na Dubovcovej oblej prístavbe “obnovili” tú široko špaletovanú strielňu, tak ten “look” s “balkónom pre oného potentáta” pod ňou nie je teda to pravé orechové, nehovoriac, že celá rekonštrukcia horného hradu smerovala (?) k obnove (?) strohej pevnostnej podoby citadely z konca 16. stor. Štiavnická veža hradu je kompaktne prefasádovaná a prestavaná v duchu daného “kostolného” štýlu 18. stor., takže dáke “balkónové” prvky sú len kompaktnou súčasťou tam užitého slohu.
Už sa “teším” na prípadný “historizmus ako trvalú súčasť hodnôt” o dákych 150 rokov (hehe) v podobe presklenej veže s výťahom do citadely postavenej pri príležitosti návštevy podobného potentáta na nádvorí stredného hradu, prípadne s bonusom – vysunutou pristávacou plochou pre vrtulník na terase dolného bastiónu, umne zmajstrovanú v tom pamätnom roku 2043…
Log in to reply.