-
Pamiatková zóna v Nitre
Beriem hodenú rukavicu Pali. Keďže som kontakt na teba priamo na stránke ministerstva nenašla a v súkromnom adresári ju nemám, a myslím, že o tejto téme sa tu radi porozprávajú aj iní, rozhodla som sa skúsiť to.
Preto kladiem otázku: Nepresnosti, hlúposti? Uznávam, niekde asi aj hej.
V čase keď som spracúvala nové Zásady (a nebola som na to sama, ale určite nás nebolo dosť a určite nám chýbali aj skúsenosti aj čas aj…), sme boli informovaní, že je to práve pre ten účel, že je potrebné doplniť podanie na tému zmeny hraníc, a bude dobré, ak sa v návrhu zásad premietne skutočne hodnotné a nehodnotné územie. (Inak nám totiž nebolo jasné, prečo najprv zásady, keď potom sa zmenia hranice.) Keďže som videla mapku priloženú k rozhodnutiu, ktoré bolo vyvesené (inak neuveriteľne opatrne, našla som ho až na tretí krát po veľmi poctivom usmerňovaní kamarátky s odboru kultúry a druhej kamarátky s útvaru hlavného architekta mesta Nitry) viem, že návrh zásad, tak ako som ho opúšťala na KPÚ, rozhodne nemohol byť podkladom. Vyzeral totiž “dosť inak”.
Je pravda, že mesto nie je účastníkom konania.
Ale je pravda aj to, že jeho názor by mal byť relevantný v tejto veci. Vyvstáva však otázka, ktorý útvar, odbor, alebo úsek je v tomto prípade kompetentný? Architekti? Tí sa snažia pamiatkovú zónu v Nitre zlikvidovať v mene “pokroku a rozvoja mesta”, odkedy sa pamätám. Stavebný úrad je len prenesenou kompetenciou. Odbor kultúry? Ten pre istotu dokonca vysťahovali preč od centra diania a vysunuli ho do inej budovy, aby príliš nevedeli, čo sa kuje. Hlavne nech si vymýšľajú svoje fantázie, pomôže to k vytváraniu obrazu mesta, aké by chcelo ale nedokáže byť.
A účastníci konania, vlastníci nehnuteľností v pamiatkovej zóne si skôr otvoria šampanské, ak zo zóny vypadnú, než keď v nej zostanú. Koniec koncov, tak ako je dnes koncipovaná, chápaná apodporovaná ochrana pamiatok a objektov v pamiatkových územiach, sa im ani niet prečo čudovať.
Ak však berieme ochranu pamiatkových hodnôt ako verejný záujem, ktorý je ešte stále aspoň trochu – dúfam – nadradený tomu súkromnému, je zmena hraníc nitrianskej pamiatkovej zóny tak ako bola realizovaná vážnym prečinom proti tomuto verejnému záujmu, na ktorý sa dokonca aj mesto hrdo odvoláva bojujúc o titul Mesto kultúry 2013.Rozumej, som lokálpatriot, hrdý na svoj pôvod, na mesto v ktorom žijem, kde som sa narodila, vyrástla a zrejme aj zostanem, na mesto, kde sú pochovaní moji prarodičia a iní príbuzní, na mesto, do tkorého som svojím spôsobom vrastená. Práve preto ma tlačí, že sme ochotní zapredať dušu tohto mesta za tridsať strieborných medzinárodných korporácií, bánk, firiem, a iných kupliarov.
Log in to reply.