-
Pamiatky v Trnave a okoli
-
no jasne.. diki moc za toto foto.. ta sa mi hodi.. jasne.. mam pad fotiek z obdobia 2. S.Vojny ked mala kastiel pod spravou “Hlinkova garda” ale tuto nemam.. diki moc diki :wink: mnoo drzim palec drzim :lol:
-
Krasne, letne pocasie a samozrejme ksefty ma vyhnali k zahranicnym susedom a na spatecnej ceste som si spomenul na zampfira a tak som navstivil Chtelnicu a jej “kastiel”. Fotosky hovoria jasnou recou neny co dodat.
Pohlad z hlavnej cesty.
Kto by potreboval paskove pamate – je toho tam mozno aj 10 MB. Alebo nejake ine zaujimave smeti.
Hlavna budova.
alebo predsa? Ked mi uschli slzy a konecne som zacal nase krasne Slovensko normalne vnimat uvedomil som si, ze zampfir musi mat to miesto skutocne velmi rad a zasluzi si aspon trochu pozornosti a ked nie on tak ten objekt urcite.
Chtelnica, Witelnice, Vitencia, Wythenche s prvou pisomnou zmienkou z rokov 1208-1209. V sestnastom storoci (lebo to predtym nie je pre nas az take zaujimave) v majetku panovnioka Rudolfa II. od ktoreho ju ako sucast dobrovodskeho panstva kupil v roku 1583 chorvatsky ban Christopher Baron Ungnad de Sonneg (!!) za 70 tisic uhorskych zlatych a ako spravny zemepan dal v Chtelnici postavit opevnene zemepanske sidlo “castrum”.
V literature je popisana taka kopa somarin, ze sa historici mozu cervenat:
“Pôvodné sídlo, dobrovodský hrad stratil funkciu a nahradil ho sprvu dočasne, neskôr natrvalo chtelnický kaštiel’, hlavne pod správou panstva Erdödyovcov a Pálfiovcov. Správa dobrovodského panstva sem presídlila začiatkom 17. storočia. Vyššia spoločná správa sídlila na smolenickom hrade.”
“Na mieste kaštiel’a postavili na konci 16. storočia renesančný objekt s opevnením nazývaný castrum alebo kúria. Vyplýva to z písomných správ roku 1603 i 1618. Avšak už v rokoch 1583-1584 tu stál nový objekt zemepána, chorvátskeho bána Krištofa Ungnada.”
Iste je, ze Ungnad pozyva panstvo zo sirokeho okolia “in nostra nova Curia Witenze” (do novej kúrie v Chtelnici) na svatbu svojej dcéry Anny Marie s grofom Thomasom Erdodym de Monyorokerek (1558-1624). V roku 1603 dochádza pravdepodobne k prvej prestavbe. Dalsia nasledovala v roku 1679 a posledna v roku 1769, odkedy sa zachovala jeho podoba do sucasnosti. Povodne renesancny objekt sa tymito prestavbami zmenil na barokovy (?). Podla dostupnej literatury v tej dobe v parku okolo kastiela postavili styri jednoposchodove rokokove (?) pavilony. Okrem tychto objektov boli sucastou sidla zahrady s alejami, sady pomarancovnika, bazantnica a zverinec. Tieto vznikli hlavne ako dosledok priprav terezianskych oslav roku 1775, ked grof Johann Erdody privital v Chtelnici samotnu panovnicku Mariu Tereziu so sprievodom. Na jej pocest usporiadal polovacky, ples, ohnostroj i dalsie slavnosti. V polovici 19. storocia kastiel prevzali do vlastnictva Palfiovci, ktori dali obnovit vnutorne zariadenie, umiestnili empirovy nabytok, len v 13 miestnostiach ponechali povodne starsie zariadenie. Palfiovci sa zdrziavali v Chtelnici zriedkavo. Roku 1912 Jozef Palfi dal sidlo do prenajmu majitelovi bratislavskeho pivovaru Viktorovi Steinovi, pricom vacsinu nabytku odviezli. Vnutorne zariadenie za prevratu roku 1918 pri rabovke znicili. Do konca druhej svetovej vojny zostal prakticky neobyvany. V novembri roku 1941 otvorili v kastieli slavnostne tzv. Vyssiu vodcovsku skolu HM za ucasti prezidenta J. Tisu. Po prechode frontu domaci vyrabovali aspon kaplnku pretoze inde v podstate takmer nic nebolo. Po roku 1945 kastiel prevzal do vlastnictva stat. Roku 1963 zapisany do zoznamu pamiatok.
Cele je to trochu naondulovany kompilat, ku ktoremu by sa dalo co to dodat, ale to by uz asi nigdo necital. Mozno inokedy. -
Kym to ma strechu je to vporiadku. Kto vydel kastiel v Turcianskej Stiavnicke da mi zapravdu.
lazyman: prosim pouzivaj vkladanie fotogafii na Obnova.sk ostatne obrazkove hostingy nemaju prilis dlhu trvacnost.
-
Harp ale fotosky chcu registraciu a ja by som rad cislo 200. Strechy v Chtelnici su sice na pohlad v slusnom stave ale uz zatekaju. Zazil som raz jeden krasny barokovy mlyn vo vybornom stave, dokonca som s kamosom zvazoval kupu. To bolo v roku 1998, dnes uz nie je co kupovat.
-
Pre lazymana…
celkom slušné na “nedouka” :read2:. Zaujímali by ma tie Tvoje dodatky, pretože aj mne sa čosi nepozdáva. Tie štyri “pavilóny”. Jednak ich počet, ich umiestnenie a tiež rozmery. Pod pojmom pavilón sa zväčša rozumie samostatný, menší, úplne alebo čiastočne otvorený záhradný objekt, ktorý bol v barokovej záhrade umiestnený v predlĺženej stredovej osi hlavného objektu a tvoril jeho protipól.
Ako príklad môže poslúžiť tento hudobný pavilón.
Pokiaľ ide o rozmery tu je pavilón z bavorského Edingu postavený v roku 1782.
Chcelo by to vyjadrenie nejakého fachmana. -
Harp ale fotosky chcu registraciu a ja by som rad cislo 200. Strechy v Chtelnici su sice na pohlad v slusnom stave ale uz zatekaju. Zazil som raz jeden krasny barokovy mlyn vo vybornom stave, dokonca som s kamosom zvazoval kupu. To bolo v roku 1998, dnes uz nie je co kupovat.
Fotografie musia byt iba pre registrovanych ako by si si ich inak mohol spravovat? Cislo 200 sa blizi. Potom ta privitame medzi nami? Precoze sa ti zda byt toto cislo take zaujimave?
Kym strecha zateka, da sa to opravit lahsie ako stavat novu a pred tym burat staru.
-
jeej lazyman ty si bol v chtelnici? :) co si nepovedal mohol som ti ukazat ten kastiel aj z vnutra… inak diki za to foto.. k tym paskam.. no na tie sa mam v plane pozret len sa mi poskitne moznost.. ten bordel tam je kratkodoby.. to po tyzdni odvezu a do troch tam je zasa opät velka kopa.. to je zber plastov… a diki za tu historiu.. potvrdil si spravnost mojho zdroja us som v nom nebol isty :) .
a k tym strecham co sa tam hovorilo.. no na poschodi v kastieli je celu zimu lad ze sa da smikak a miestami normalne napadol sneh takze strecha je len tak formalne..
v dvoch miestach sa us zrutil strop a tretie ratam tak cez tuto zimu… po komunistoch su vo vestibule stale zavecene lampy ktore abnormalne zatazuju strop, akedze je to velka miestost bez stlpova, alebo vystuch, a je volnym okom poznat ako sa strop pomaly ale isto lame presne medzy lampamy… nechapem preco su tie lampy este neni dole ked elektrika v kastieli us par mesiacov je nadobro odpojena.. tento kastiel je na oko v relativne slusnom stave ale v skutocnosti je v havarijnom stave!! :cry: :cry: :| :| :| :| :| :| :| :| :| :| :| :| :| :cry: :cry: :cry: :cry: :cry: :cry: :cry: -
a co si myslis ze co setci budu davat peniaze len na kastiel?
ved keby ho ides zrekonstruovat zaplatis viac ako 1milion ak mas tolko penazi tak neni problem ja som Z Chtelnice Kastiel si vsimas ale kostol a ine pamiatky nie -
Spuchlik, napis pre nas ostatnych nieco konkretne o inych pamiatkach v Chtelnici a co potrebuju.
-
Pamiatkari su v poslednom case takpovediac v nemilosti a malokedy su pozitivne vnimani. Pozname to predsa vsetci, hoci majuc medzi sebou „skodne v reviri“ a roznych „tiezpamiatkarov“, niet sa niekedy ani co cudovat. Pamiatkari metodici prezivaju take zvlastne obdobie, vo vacsine pripadov su to statni uradnici. Niekde na urade maju len minimalny priestor pre odbornu metodicku cinnost, ved vydali rozhodnutie kde je vsetko napisane (sic!) tak co uz tam potom podielat sa operativne pri vyskume, ked su ine ulohy (aj operativne vymyslane) na poslednu chvilu, a ak nieco vlastnik nedodrzi, tak bude pokutovany (hoci neviem preco a zaco, ked nik nevidel aky rozsah a co znicil). Ten, co tusi rozsah skod, co sa vsetko znicilo a nezdokumentovalo, moze len plakat, avsak neskoro. No dnes chcem pisat pozitivne, je preco. Pochvaly sa u nas az na vynimky nenosia, to nejak nikto nemusi. Trnavski pamiatkari su podla mna prave takou vynimkou, kde treba chvalit a preto vyuzivam aj toto forum. V utorok som bola na seminari “Pamiatky Trnavy a Trnavskeho kraja”, ktory kazdorocne (teraz sa uskutocnil 13.) organizuju pamiatkari v spolupraci s Mestom Trnava a tak informuju (odbornu i laicku verejnost) o vysledkoch badatelskych aktivit na objasnovani stavebneho vyvoja mesta, resp. jeho blizkeho okolia. Prednesene prispevky su nasledne publikovane v zborniku (doposial 9). Pravidelne sa zucastnujem tychto seminarov (snad okrem 1-2) a uz teraz sa tesim na nove prispevky toho buduceho. Tentoraz som mala aj kratky casovy priestor pred zaciatkom seminara a preto som si pozrela aspon najblizsie centrum Trnavy v okoli radnice, kde sa posledne roky seminar uskutocnuje. Pri prechadzkovej prehliadke ma zaujalo niekolko kvalitnych realizacii pamiatkovej obnovy. Samozrejme ze som nepreliezla tieto objekty od strechy po pivnicu, ale napriek tomu, chcem upozornit aspon na dve prezentacie a obnovy objektov – v jednom na Hlavnej ul. je v casti objektu Lekaren U skorpiona, v druhom na Stefanikovej ul. v casti je knihkupectvo Artforum. V prvom pripade ma zaujala prezentacia vrstvenia slohovych historickych prestavieb, v druhom objekte ma zaujala klenba priechodu a jej restauratorska obnovena a obnova a funkcne vyuzitie suterennych priestorov (cajovna s predajnou). Tieto priklady pamiatkovej obnovy reprezentuju zjavnu kooperaciu fundovaneho metodika s vlastnikom a dodavatelom. Viem a verim, ze taketo realizacie nie su ojedinele na uzemi mesta a preto povazujem za uplne prirodzene, vzdat aspon touto informaciou uctu zodpovednej praci trnavskym pamiatkarom. Fotografie sa snad podari prilozit.
-
stratilo sa v inej teme:
autor anonym
spuchlik .. 1 000 000? Cool co by si spravil za 1 000 000? akurat tak pokosil travu ako to us v chtelnici chodi… 1 000 000 moze obec rocne vyhradit na kastiel.. a co sa tam meni? H_ V _ O . A ak si si nahodou nevsimol ze pri vchode od ulice cosi robili v el. rozvodnej skrini a asi bolo malo miesta tak sa aj buralo.. chcem papier kde je povolenie od pamiatkarov… ostatne pamiatky su v chcelnici aspon v relativne zakonzervovanom stave.. sice cenim snahu zrekonstruovat bastu ale jedna basta neni kastiel.. je to jeden velky problem ktory nema takmer ziadne kladne riesenie… alebo aspon zatial ne
-
harp to sa nestratilo.. ten predosly prispevok je ohladom osudu chtelnickeho kastiela…
-
V Trnave zrekonštruujú naklonenú vežu kostola
Južnú vežu dómu svätého Mikuláša v Trnave čaká unikátna rekonštrukcia. Gotická pamiatka je totiž v havarijnom stave a nakláňa sa. Trnavčania dokonca hovoria o tom, že majú ďalšiu šikmú vežu. Architekti preto navrhli, aby stavbu rozobrali a postavili nanovo. Peniaze na opravu získal farský úrad z predaja nehnuteľností a tiež z grantu ministerstva kultúry.
Pozrite si reportáž zo správ STV, 17. 1. 2007.P.S.: Vetu, ktorú som vyznačil kurzívou, by som chcel uviesť na pravú mieru:
a/ Nerozoberú vežu, ale len hornú časť jej strechy.
b/ Nenavrhli to architekti, ale statici.
Niet nad presné informácie v médiách… -
Krov urobi velmi vela, satci maly defekt, ktory unikne pozornosti, 3 roky “zreje”, potom to naraz padne a o dalsie 2 roky je z objektu regulerna ruina.
Ad Chtelnica:
Je to skutocne velmi zaujimavy objekt, neviem ci je to este aktualne pisat o tom zaujemcom z tohot fora po roku, ale nejake infoshky su. O Chtelnicu (teda o kastiel) sa prednedavnom “bili” obecne zastupitelstvo s obecnymi aktivistami. Zatsupitelstvo chcelo objekt predat firme, ktora v nom chcela urobit exkluzivny hotel a kongresove centrum, ako to uz byva. Aktivisti sa zaktivizovali a nakoniec z predaja nic nebolo. Nemam na to este vytvoreny vlastny uceleny nazor, ci je to dobre, alebo nie. Firma chcela dost do objektu zasiahnut, njmä, co sa toho krovu tyka, aj ked prave ta cast krovu, ktorej sa to malo tykat je najmladsia. No bez konkretnej investicie sa nic nehybe, tak to zalezi len na aktivistoch aky budu aktivni.
Dvoch z nich poznam a myslim, ze su to v pohode ludia, tak uvidime, co buducnost prinesie.BTW: v Trnavskom kraji su aj ine pamiatky, respektive byvale pamiatky, ba dokonca aj pseudopamiatky. :)
Som pri zdroji, takze ak mozem, pomozem, a ak prekonam lenivost :) -
Pamiatky Trnavy a Trnavského kraja
Seminár sa bude konať na Trnavskej radnici na Hlavnej ul.č.1 v Zasadačke mestského zastupiteľstva
dňa 8.12.2009 (utorok)Program:
13. 00 Začiatok, prezentácia účastníkov
13. 20 Archeologický výskum románskeho karnera pri Bazilike minor sv. Mikuláša v Trnave Doc. PhDr. Klára Kuzmová, CSc.- PhDr. Erik Hrnčiarik Filozofická fakulta Trnavskej univerzity katedra klasickej archeológie
13. 50 Architektúry odkryté archeologickým výskumom pri Bazilike minor sv. Mikuláša Ing. arch. Jaroslava Žuffová, CSc. Osuského 46, Bratislava
14. 20 Špitálsky Kostol sv. Heleny v Trnave Ing.arch. Ivan Gojdič Filozofická fakulta Trnavskej univerzitykatedra dejín a teórie umenia – Ing.arch. Jaroslava Žuffová, CSc.
14. 50 Prestávka
15. 30 Organizácia obrany mesta Trnava v neskorom stredoveku Mgr. Martin Tibenský Filozofická fakulta Trnavskej univerzity katedra histórie
16. 00 Programy slávnostných príchodov Ostrihomských arcibiskupov do Trnavy v 18. storočí PhDr. Radoslav Ragač, PhD.Slovenský národný archív
16. 30 Aktivity jezuitov v Bielom Kostole Mgr. Zuzana Rábiková Krajský pamiatkový úrad Trnava
17. 00 Diskusia, ukončenie seminára
Log in to reply.