-
Pamiatky: Vojnove bunkre
Bunkre pustnú, nadšenci by ich chceli využiť ako skanzen Historické vojenské opevnenia z čias prvej republiky na Slovensku chátrajú. Zlodeji z nich pokradli unikátne vybavenie a iniciatívy nadšencov, ktorí chceli pevnosti zrekonštruovať a vytvoriť tu skanzen, neboli úspešné. Pás vojenských bunkrov sa na slovenskom území tiahne od Bratislavy na sever pozdĺž hranice s Rakúskom. Práve tam sa v 30. rokoch minulého storočia stavalo opevnenie na obranu pred nacistickým Nemeckom. Najcennejšia časť, takzvané ťažké bunkre a veliteľské stanoviská, je v bratislavskej Petržalke, kde prečkali nemeckú okupáciu a za železnou oponou aj komunistický režim. „Po roku 1989 to išlo len dole,“ hovorí amatérsky bunkrológ Dušan Liška, ktorý sa snažil o rekonštrukciu bunkra na juhu Petržalky. Väčšina bunkrov patrí dnes armáde, a tá podľa neho nejaví o tieto pamiatky záujem. Ďalšie cenné objekty zmizli pri výstavbe na súkromných pozemkoch. „V Česku podporujú tieto objekty armáda, múzeá a nadšenci, ktorí do toho, samozrejme, dávajú svoje financie.“ Bunkre nie sú zaradené ani na zoznam kultúrnych pamiatok. „Návrh na vyhlásenie bunkrov za kultúrnu pamiatku je vypracovaný. Ale nerieši sa, pretože tam nie sú jasné majetkoprávne vzťahy,“ hovorí bunkrológ Daniel Szijjarto, ktorý ešte ako zamestnanec Pamiatkového úradu sám podával návrh na ich zaradenie. Bunkre totiž z historických dôvodov nie sú zanesené do katastrálnych máp, aby sa k informáciám o ich polohe nedostali nacisti. O jeden z najväčších bunkrov s názvom „B-S-8 Hřbitov“ a dva susedné úkryty sedem a deväť však prejavil záujem Vojenský historický ústav, ktorý by chcel objekty aj s neďalekým vojenským cintorínom z druhej svetovej vojny využiť ako skanzen. „Samozrejme, ide o to, aby sme mali peniaze,“ hovorí historik vojenského ústavu Miloslav Čaplovič. Armáda tvrdí, že si zodpovednosť za stav bunkrov uvedomuje a premene niektorých na turistické atrakcie chce pomôcť. Hovorca armády Milan Vanga tvrdí, že vybrané úkryty sa budú snažiť majetkovo vyrovnať. Menšie, takzvané ľahké bunkre, ktoré sa zachovali pri rieke Morava, sa už v niektorých prípadoch využívajú. Obec Záhorská Ves dala jeden opraviť rybárskemu spolku. „Zabetónovali sa diery, vnútrajšok sa vyčistil, urobili sa dvierka,“ hovorí starosta Boris Šimkovič. Bunker otvoria počas augustových slávnostní. O niečom podobnom uvažuje aj starosta neďalekého Moravského Svätého Jána Jozef Zajíc. „Dvaja poslanci boli na českej strane, kde mali obnovený bunker so zbraňami, ktoré tam v minulosti boli. Chceli by sme urobiť čosi podobné. Neviem, či sa nám to podarí.“ (čtk) / sme.skBunkre pustnú, nadšenci by ich chceli využiť ako skanzen
Historické vojenské opevnenia z čias prvej republiky na Slovensku chátrajú. Zlodeji z nich pokradli unikátne vybavenie a iniciatívy nadšencov, ktorí chceli pevnosti zrekonštruovať a vytvoriť tu skanzen, neboli úspešné.
Pás vojenských bunkrov sa na slovenskom území tiahne od Bratislavy na sever pozdĺž hranice s Rakúskom. Práve tam sa v 30. rokoch minulého storočia stavalo opevnenie na obranu pred nacistickým Nemeckom. Najcennejšia časť, takzvané ťažké bunkre a veliteľské stanoviská, je v bratislavskej Petržalke, kde prečkali nemeckú okupáciu a za železnou oponou aj komunistický režim.
„Po roku 1989 to išlo len dole,“ hovorí amatérsky bunkrológ Dušan Liška, ktorý sa snažil o rekonštrukciu bunkra na juhu Petržalky. Väčšina bunkrov patrí dnes armáde, a tá podľa neho nejaví o tieto pamiatky záujem. Ďalšie cenné objekty zmizli pri výstavbe na súkromných pozemkoch. „V Česku podporujú tieto objekty armáda, múzeá a nadšenci, ktorí do toho, samozrejme, dávajú svoje financie.“
Bunkre nie sú zaradené ani na zoznam kultúrnych pamiatok. „Návrh na vyhlásenie bunkrov za kultúrnu pamiatku je vypracovaný. Ale nerieši sa, pretože tam nie sú jasné majetkoprávne vzťahy,“ hovorí bunkrológ Daniel Szijjarto, ktorý ešte ako zamestnanec Pamiatkového úradu sám podával návrh na ich zaradenie. Bunkre totiž z historických dôvodov nie sú zanesené do katastrálnych máp, aby sa k informáciám o ich polohe nedostali nacisti.
O jeden z najväčších bunkrov s názvom „B-S-8 Hřbitov“ a dva susedné úkryty sedem a deväť však prejavil záujem Vojenský historický ústav, ktorý by chcel objekty aj s neďalekým vojenským cintorínom z druhej svetovej vojny využiť ako skanzen.
„Samozrejme, ide o to, aby sme mali peniaze,“ hovorí historik vojenského ústavu Miloslav Čaplovič.
Armáda tvrdí, že si zodpovednosť za stav bunkrov uvedomuje a premene niektorých na turistické atrakcie chce pomôcť. Hovorca armády Milan Vanga tvrdí, že vybrané úkryty sa budú snažiť majetkovo vyrovnať.
Menšie, takzvané ľahké bunkre, ktoré sa zachovali pri rieke Morava, sa už v niektorých prípadoch využívajú. Obec Záhorská Ves dala jeden opraviť rybárskemu spolku. „Zabetónovali sa diery, vnútrajšok sa vyčistil, urobili sa dvierka,“ hovorí starosta Boris Šimkovič. Bunker otvoria počas augustových slávnostní.
O niečom podobnom uvažuje aj starosta neďalekého Moravského Svätého Jána Jozef Zajíc. „Dvaja poslanci boli na českej strane, kde mali obnovený bunker so zbraňami, ktoré tam v minulosti boli. Chceli by sme urobiť čosi podobné. Neviem, či sa nám to podarí.“
(čtk)
/ sme.sk
-
5 odpovede/odpovedí
-
v nedávnej dobe bežal na ČT2 (myslím) seriál s názvom oživlé pevnosti – mám niektoré diely nagrabované a pokúsim sa Vám niektoré v blízkej budúcnosti priblížiť…
fuj s tou diaktritikou pisat to je za trest -
Vojenské bunkre chátrajú
V septembri tohto roku si ľudstvo pripomenie smutné okrúhle výročie – sedemdesiat rokov od začatia druhej svetovej vojny. Dodnes žijú jej pamätníci a sprevádzajú nás jej smutné relikvie. Nemými svedkbunkre1.jpgami tých čias sú aj vojenské bunkre na území Slovenska.
Možno ste sa ako deti hrávali v starých vojenských bunkroch v Petržalke alebo na Záhorí pri rieke Morave. Možno sa v nich dnes hrávajú aj vaše deti.
Mnohé bunkre, ktoré boli súčasťou vojenského opevnenia, chátrajú, iné sú v celkom dobrom stave. Napokon, nie je nič lepšie ako nevyužitý vojenský bunker, teda nevyužívaný na účely, pre ktoré bol postavený. Je to však predsa len kus histórie, ktorý by sa mohol zachovať pre ďalšie generácie – na spoznanie minulosti alebo ako výstraha do budúcnosti.
Prvých desať atypických objektov dal v bratislavskej Petržalke vybudovať generál Josef Šnejdárek v roku 1933.
pokracovanie…
http://veda.sme.sk/c/4818884/vojenske-bunkre-chatraju.html -
K vyuzitiu tychto stavieb:
BUNKER vznikol so zámerom vytvoriť multifunkčný priestor pre alternatívne umenie v nitrianskom regióne v celoslovenskom i medzinárodnom kontexte.
Bývalý CO kryt Nitrianskej galérie poskytne miesto na experimenty s rôznymi prejavmi súčasného vizuálneho umenia a na jeho prepojenie s ďalšími umeleckými formami ako divadlo či hudba. Ťažiskovým programom tu bude Galéria mladých kurátorov. Nitrianska galéria týmto projektom podporuje mladých začínajúcich kurátorov, poskytuje na ich výstavné koncepcie priestor, technické zabezpečenie a konzultácie. -
Ó tempora, ó terminológia.
Toť nedávno sme tu mali debatku na tému zrúcanina, ruina, rozvalina a už je tu ďalšia na tému “bunker” aj s neodmysliteľnou “bunkrológiou”. Jeden by plakal :cry: .Pre základnú orientáciu pre tých, ktorí tie “bunkre” milujú i tých čo o nich píšu:
bunker je slangové označenie VOJENSKÉHO opevňovacieho objektu, ktorý je súčasťou stáleho opevnenia a vytvára podmienky pre AKTÍVNU bojovú činnosť ozbrojeného zboru. Tak sa líši od úkrytu alebo pozorovateľne. V československých podmienkach existovali objekty ťažkého opevnenia, napr. delostrelecké tvrdze a objekty ľahkého opevnenia, napr. pevnôstky.
Objekt ťažkého opevnenia.
Objekt ľahkého opevnenia.Protiletecký úkryt je CIVILNÝ, zriedka VOJENSKÝ podzemný alebo pozemný objekt určený na ochranu ľudí, techniku a materiál pred ničivými účinkami munície. Na Slovensku sa budovali iba protiletecké úkryty ľahkého typu, zväčša pri železničných staniciach. Skutočne fascinujúce protilietadlové úkryty, ktoré slúžili aj na protileteckú obranu nájdete najbližšie vo Viedni. Niesli označenie Flakturm.
Reichsbahn Luftschutzbunker – protiletecký úkryt, Berlín.
Flakturm – protiletecký úkryt, Viedeň.CO úkryt je ochranná stavba civilnej ochrany – CIVILNÝ prostriedok hromadnej protichemickej ochrany určený na ochranu ľudí pred účinkami chemických a rádioaktívnych látok. V mestách sa budovali zväčša plynotesné úkryty – sídliská, školy atď.
-
Na Slovensku sú aj stovky nemeckých železobetónových objektov z druhej svetovej vojny. Postupne ich spracovávam podľa jednotlivých regiónov. O oblasti Malých Karpát sa možno dočítať na
http://www.kpt.sk/clanky/opevnenia-v-malych-karpatoch-z-druhej-svetovej-vojny.html
Log in to reply.