-
Piešťany
-
Kolomana Sokola si pripomenú výstavou jeho diel
PIEŠŤANY 7. januára (SITA) – Výstavu obrazov a grafík jedného z najvýznamnejších predstaviteľov slovenského výtvarného umenia Kolomana Sokola otvoria v utorok v piešťanskej Galérii Fontána. Návštevníci uvidia 35 diel autora, ktorý takmer dva roky prežil v Piešťanoch.
Galéria si výstavou podľa jej vedúceho Martina Vala pripomenie 10. výročie od smrti Kolomana Sokola a zároveň 10. výročie od svojho vzniku. Výstava potrvá do 3. februára.
Koloman Sokol sa narodil v decembri 1902 v Liptovskom Mikuláši. Výtvarné umenie študoval u Gustáva Mallého v Bratislave, vzdelával sa aj v Prahe a Paríži. Pôsobil na Akadémii výtvarných umení v Mexiku, je považovaný za zakladateľa mexickej grafiky. Po roku 1945 sa vrátil na Slovensko, keďže nemohol pôsobiť v Bratislave, usadil sa v Piešťanoch. V roku 1948 natrvalo zo Slovenska odišiel a usadil sa v USA, kde aj 12. januára 2003 zomrel.
-
Známy piešťanský barlolamač má osemdesiatku
PIEŠŤANY 9. marca (SITA) – Najznámejšia postava Piešťan má osemdesiatku. Bronzová socha muža, ktorý láme barlu, stojí na priečelí Kolonádového mosta od roku 1933. Barlolamač sa stal svetoznámym symbolom uzdravujúcej sily piešťanských kúpeľov. Socha je bezpochyby najviac fotografovaným objektom kúpeľného mesta. ,,Monumentálna bronzová socha barlolamača od sochára Roberta Kühmayera bola odliata do bronzu v roku 1933 firmou Barták v Prahe. Pred priečelím Kolonádového mosta v Piešťanoch bola osadená až po jeho otvorení,“ povedal znalec miestnej histórie, riaditeľ Balneologického múzea v Piešťanoch Vladimír Krupa. Barlolamač sa podľa neho dostal na svoje trvalé miesto niekedy v druhej polovici roku 1933, žiadna slávnosť sa však pravdepodobne vtedy nekonala. Presný dátum jej odhalenia preto nie je známy.
Lámač barlí bol však symbolom Piešťan už predtým, ako ho nájomca kúpeľov Ľudovít Winter dal odliať do bronzu. Už koncom 19. storočia Winter vedel, že kúpele potrebujú jednoduchý symbol uzdravenia. Keďže v tom čase šetril a nemohol si dovoliť renomovaného výtvarníka, oslovil v roku 1894 začínajúceho kresliara nemeckého pôvodu Artura Heyera. ,,Poveril som ho, aby jedinou figúrou vyjadril uzdravenie. O niekoľko dní mi predložil skicu Lámača barlí. Ihneď som ju prijal a zahlásil obchodnej komore na patentovanie,“ píše vo svojich pamätiach Winter. Lámač barlí sa stal podľa neho senzáciou, mnohí sa ho snažili napodobniť. Postavičku dal zaregistrovať ako ochrannú známku piešťanských kúpeľov a jej ochranu si zabezpečoval súdnou cestou. Objavovala sa na plagátoch, propagačných materiáloch a ďalších tlačovinách podniku. Kým však bronzový barlolamač láme zdravotnú pomôcku v rukách, jeho predchodca lámal barlu cez koleno.
-
Balneologické múzeum predstaví Indický denník
PIEŠŤANY 21. marca (SITA) – Pri príležitosti mesiaca knihy pripravilo Balneologické múzeum v Piešťanoch rozprávanie o knihe Indický denník – spomienky z Indie od Viery Lubošinskej. Uskutoční sa v sobotu 23. marca o 16:00 v hlavnej expozícii múzea, spojené bude s premietaním fotografií z ciest po Indii. Agentúru SITA informoval riaditeľa Balneologického múzea Vladimír Krupa.
Indický denník je unikátny cestopis z rokov 1938 -1945. V rokoch 1934 a 1937 bol v Piešťanoch na liečení naváb indického štátu Bhópál, ktorý bol v hoteli Thermia Palace taký spokojný, že jeho riaditeľovi Marekovi Lubošinskému ponúkol prácu na svojom kniežacom dvore. Na vládcovom dvore strávili manželia Marek a Viera Lubošinskí celé obdobie 2. svetovej vojny. Viera bola natoľko uchvátená indickou realitou, že začala písať “denník”. Nejde o klasický denník, je to kniha opisujúca veselé i smutné zážitky, cestovanie po krajine, prírodu i pamiatky. Manželia Lubošinskí ako zamestnanci navába strávili väčšinu času na bhópálskom dvore ale v období letných horúčav cestovali do Belasých hôr či Himalájí. Popri povinnostiach sa im niekedy podarilo nájsť si čas a voľne cestovať. Viera však vo svojom “denníku” podáva popri opisoch a dojmoch z ciest aj unikátne popisy a zážitky zo života na kniežacom dvore. Dokument je o to cennejší, že zachytáva zlomový vývoj posledných rokov britskej nadvlády v Indii i úpadok často ešte absolutistickej moci indických vládcov. A to všetko z pohľadu života na kniežacom dvore. Autorka v diele autenticky opisuje vzťahy na kniežacom dvore, intrigy, pretvárku, sebectvo a márnivosť, stojace v ostrom protiklade k životnej realite bežných ľudí. Počas svojho pobytu sa však nestretávala len s mahárádžmi či navábmi, ale i s ľuďmi z “druhej strany barikády”.
Balneologické múzeum má vo svojich zbierkach predmety, ktoré z pobytu v Indii priniesli manželia Lubošinskí.
-
Balneologické múzeum v spolupráci s Mestom Piešťany a Trnavským samosprávnym krajom pripravilo výstavu s názvom Tajomný starý kláštor v Piešťanoch. Vo výstavných priestoroch múzea vo Vile dr. Lisku sa otvoria v utorok 28. mája o 17.00 hodine výstavu, ktorá potrvá do 31. júla.
Návštevníci výstavy sa budú môcť nechať pozvať na cestu po stopách najstaršej stavby v meste – gotického kostola. Počas otvorenia bude tiež slávnostne odprezentovaná kniha „Piešťany v zrkadle poštovej histórie“ autorov L. Mušinského a A. Urminského. -
Osem desaťročí Piešťan je na internete
PIEŠŤANY 31. mája (SITA) – Piešťany sprístupnili na svojej internetovej stránke prepis kroniky mesta, ktorá je písaná od roku 1933. Kronika Piešťan má doteraz dvanásť zväzkov, viac ako 3 600 strán, prepis väčšiny z nich vykonala Mária Verešová. Pri elektronickom prepise zachovala pôvodný jazyk, dobový pravopis, štylistiku, ale aj chybné zápisy kronikárov. Zverejnenie kroniky na internete je jedným z príspevkov Piešťan k 900. výročiu prvej písomnej zmienky o meste.
Kroniku Piešťan za osemdesiat rokov písali len traja kronikári – viac ako dvadsať rokov zaznamenával život v meste obecný tajomník Alexander Straka, ďalších 35 rokov profesor dejepisu Alexander Murín a od roku 1986 v práci pokračuje jeho syn, tiež Alexander Murín. V kronike sú zaznamenané všetky významné, ale aj menej významné udalosti, návštevy prezidentov, maharadžov a ďalších osobností, píše sa v nej o počte obyvateľov, nezamestnaných, o školách, koncertoch, ale aj o počasí. Kronikári zaznamenali budovanie vodovodu, kanalizácie, verejného osvetlenia či stavbu ,,núdzových bytov“ pre chudobné piešťanské rodiny. Podrobne sú v kronike popísané udalosti z druhej svetovej vojny, rôzne tragédie, ale napríklad aj vývoj návštevnosti v piešťanských kúpeľoch. Čitateľ piešťanskej kroniky sa môže dozvedieť, že napríklad v máji 1935 bolo veľmi studené počasie, ešte v polovici mája boli ranné mrazy a ,,orechy zmrzli“. V roku 1947 bolo zasa mimoriadne sucho, čo ,,postihlo katastrofálne najmä tunajších roľníkov.“ Kronikár v tejto súvislosti zaznamenal aj čierny trh s múkou, ktorý bol dôsledkom neúrody.
Elektronická verzia kroniky Piešťan sa končí rokom 2011, postupne sa však bude dopĺňať. -
O pamätihodnostiach mesta informujú tabuľky
PIEŠŤANY 21. júna (SITA) – Pamätihodnosti Piešťan už označujú tabuľky so stručnou charakteristikou jednotlivých objektov. V prvej fáze bolo označených 35 nehnuteľností, vizuál tabuliek schválil Krajský pamiatkový úrad v Trnave. Medzi označenými pamätihodnosťami je napríklad kaplnka pri Kolonádovom moste, viaceré bývalé či terajšie kúpeľné domy, ale aj pamätník obetí holokaustu či moderný Dom umenia. Tabuľky majú byť pomôckou predovšetkým pre turistov a návštevníkov známeho kúpeľného mesta.
Piešťany majú všeobecne záväzné nariadenie o pamätihodnostiach mesta prijaté už štyri roky. Do zoznamu pamätihodností zaradili mestskí poslanci desiatky historických, kultúrnych a výtvarných objektov, diel, prírodných areálov a pamiatok, pamätných tabúľ a iných nehnuteľných, hnuteľných a nehmotných pamiatok. Na ich označenie sa teraz podujala oblastná organizácia cestovného ruchu Rezort Piešťany. Väčšina tabuľkami označených objektov sa nachádza v centre kúpeľného mesta, niektoré sú aj na Kúpeľnom ostrove, pamätník obetiam holokaustu je dokonca na cintoríne na Bratislavskej ceste.
Zákon o ochrane pamiatkového fondu umožňuje mestám a obciam rozhodnúť o vytvorení a odbornom vedené evidencie pamätihodností. Medzi pamätihodnosti je možné zaradiť okrem hnuteľných a nehnuteľných vecí aj kombinované diela prírody a človeka, historické udalosti, názvy ulíc, zemepisné a katastrálne názvy, ktoré sa viažu k histórii o osobnostiam obce.
Log in to reply.