aktivita diskusia Pamiatky Pojem: Reverzibilita

  • Pojem: Reverzibilita

    Posted by harp on 18. marca 2006 at 6:21

    Jedným slovom by sa dala reverzibilita charakterizovať ako “vratnosť”. Možnosť v sa v budúcnosti vráťít k stavu pred zásahom. Toto je základným princípom pri akýchkoľvek historických štruktúr a hmôt.

    jupiter odpovedal 18 years, 6 months ago 6 Členovia · 17 odpovede/odpovedí
  • 17 odpovede/odpovedí
  • freya

    Member
    25. mája 2006 at 13:51

    Christopher Jamnitzer: Nadoba, 1615 , dnes Bayerische National-museum, Munich

    nalavo: stav archeologickeho nalezu v roku 2000,
    napravo: stav pred aukciou po nespravnom zaobchadzani s kovom

  • dorotka

    Member
    25. mája 2006 at 19:02

    Ale pokál hlavy černocha ako celok s hlavovou hviezdicou a nohou (pätkou, nodusom) je nádherný. Ako všetky práce Chr.J.

  • hugo

    Member
    25. mája 2006 at 19:30

    Ťažko posúdiť. Nezdá sa mi, že bol použitý iba lak. Predpokladám, že nádoba je kovová, polychromovaná(?). Veľmi málo údajov freya. Ktorý obrázok je stav pred? Pokiaľ ide iba o kov a lak reverzibilita je zaručená, aspoň si myslím :| .

  • freya

    Member
    25. mája 2006 at 23:22

    Hugo… overujem presne informacie.. nemam ich 100% este. ALE posnazim sa!
    Stav pred je ten nalavo.. ako uz spominane..

  • jupiter

    Member
    26. mája 2006 at 7:12

    Pre boha, to co na to naliali, peroxid vodika?!!? 8O Vsak je to uplne zoxidovane… [-(

    Vyzera to, ze ta busta je pravdepodobne z mosadze, alebo bronzu…

  • harp

    Member
    26. mája 2006 at 7:34

    Ja by som sa skusil vyjadrit k technologii zasahu. Predpokladam ze konzervator ktory sa snazil plastiku ocistit si pred zasahom nenasondoval stav pod krustov a ak aj ano mozno prave na mieste kde bola plastika v dobrom stave. Nasledne krustu/prirodzenu patinu ocistil. Zasah nie je obsolutne reverzibilny. Ved ako moze byt reverezibilne cistenie vrstiev?

    Tu by sme vsak pri otazke reverzibility prirodzenej – uslachtilej patiny.

    Patina:
    Dá sa rozdeliť na prirodzenú a umelú.

    – Prirodzená: Súbor vonkajších zmien ovplyvňujúcich povrch materiálu, bez toho aby bola ohrozená jeho súdržnosť a skladba. Často krát mení len optické pôsobenie materiálu. Vnútorne sa môže patina deliť ba ušľachtilú (prirodzenú, doplňujúcu a podporujúcu prirodzené vizuálne črty) a zhubnú (neprirodzenú, vedúcu k poškodeniu materiálu). Od prirodzenej patiny je pri zlej starostlivosti, už len kúsok k hmotovému poškodeniu materiálu. Avšak táto , pri historických materiáloch, žiaduca vlastnosť sa da pri správnej údržbe zachovať neobmedzene dlho. Patinu získavajú všetky materiály ktoré sú vystavené vplyvom už spomenutých vonkajších a vnútorných činiteľov. Všeobecne sa dá povedať, že prirodzená patina je žiaducou a neodmysliteľnou súčasťou historického materiálu.

    – Umelá: Súhrn úkonov vedúcich k napodobneniu štandardného vzhľadu historického materiálu (historického vizuálneho klišé materiálu, najzastúpenejšej vzhľadovej analógie) ovplyvneného prirodzenou patinou.
    :)

  • hugo

    Member
    26. mája 2006 at 8:37

    Súhlas. Odstránenie čohokoľvek čo sa vytvorilo na povrchu kovového predmetu pôsobením vonkajších činiteľov (tie vnútorné si neviem celkom predstaviť – legúra?) alebo bolo nanesené nejakým technologickým postupom človekom (polychrómia, pokovenie ap.) je nevratné. Druhou otázkou je hodnota ušľachtilej patiny. Na jednej strane geniálna “konzervačná technológia” matky prírody, na druhej strane požiadavka milovníka starožitností, ktorý bol vychovaný v presvedčení, že to tak má byť a zároveň nenapodobiteľný dôkaz veku. Téma tak trochu tabu (kto by o tom mohol pochybovať!), ale z hľadiska múzejného konzervovania a snáď aj konzervovania v rámci pamiatkovej starostlivosti hodná diskusie.

  • sps_konzervatorstvo

    Member
    26. mája 2006 at 9:03

    Uplne suhlasim,

    chcelo by to novu temu o patine a jej ulohe v autenticite. Pripadne jej konzervacna uloha. Kto sa toho ujme?

  • freya

    Member
    26. mája 2006 at 9:10

    presny kov sa mi nepodarilo zistit.. soraac.

    Predmet bol vsak storocia zasypany, a na jeho povrchu sa miestami vytvorili pory. V mnohych pripadoch aplikacia nateru (podla Jupitera : povlak alebo spevnovac) na porozny povrch je irevirzibilna..

  • freya

    Member
    26. mája 2006 at 9:19

    Ja viem kto!!! TY! a ja sa potom pridam.. :P

    Uplne suhlasim,

    chcelo by to novu temu o patine a jej ulohe v autenticite. Pripadne jej konzervacna uloha. Kto sa toho ujme?

  • freya

    Member
    26. mája 2006 at 9:52

    musim sa opravit lebo ma tu Jupiter UKAMENUJE!!! :smt076

    ireverzibilnaaa nie irevizibljskdiwh!!!

  • jupiter

    Member
    26. mája 2006 at 9:55

    :smt044 spraaavne

  • dorotka

    Member
    26. mája 2006 at 9:56


    Takto vyzerá celok
    Christoph Jamnitzer, Mohrenkopfpokal, Nürnberg, c. 1595-1600

  • freya

    Member
    26. mája 2006 at 10:00

    Dorotka, pekny obrazok… :P

  • jupiter

    Member
    26. mája 2006 at 10:13

    No ohladne materialu tej busty. Ak sa nemylim, tak ten zeleny povlak je vseobecne medenka, teda chemicky uhlicitan-hydroxid mednaty , ktoru mozme vidiet aj na medenych strechach kostolov, alebo inych budov. Vznika posobenim oxidacnych cinidiel, v prirode posobenim kyslich dazdov a atmosferickeho kyslika.

    Mosadz je zliatina medi Cu(63-67%), hlinika Al(4.5-6.0%), zeleza Fe(2.0-4.0%), manganu Mn(1.5-2.5%) a zinku Zn(zvysok)

    Umelecký bronz je zliatina so slozenim 80–90% Cu, 5–8% Sn a 1–3% Pb

    Samozrejme zavisi, na aky ucel sa dana zliatina pouziva, preto existuje vela druhov zliatin mosadzi a bronzov s roznym zlozenim…

Page 1 of 2

Log in to reply.

Začiatok diskusie
0 of 0 odpovede/odpovedí June 2018
Súčasnosť