Tagged: cat_pamiatky_pamiatky
-
Pojem: Reverzibilita
Posted by harp on 18. marca 2006 at 6:21Jedným slovom by sa dala reverzibilita charakterizovať ako “vratnosť”. Možnosť v sa v budúcnosti vráťít k stavu pred zásahom. Toto je základným princípom pri akýchkoľvek historických štruktúr a hmôt.
jupiter odpovedal 18 years, 6 months ago 6 Členovia · 17 odpovede/odpovedí -
17 odpovede/odpovedí
-
Christopher Jamnitzer: Nadoba, 1615 , dnes Bayerische National-museum, Munich
nalavo: stav archeologickeho nalezu v roku 2000,
napravo: stav pred aukciou po nespravnom zaobchadzani s kovom -
Ale pokál hlavy černocha ako celok s hlavovou hviezdicou a nohou (pätkou, nodusom) je nádherný. Ako všetky práce Chr.J.
-
Ťažko posúdiť. Nezdá sa mi, že bol použitý iba lak. Predpokladám, že nádoba je kovová, polychromovaná(?). Veľmi málo údajov freya. Ktorý obrázok je stav pred? Pokiaľ ide iba o kov a lak reverzibilita je zaručená, aspoň si myslím :| .
-
Hugo… overujem presne informacie.. nemam ich 100% este. ALE posnazim sa!
Stav pred je ten nalavo.. ako uz spominane.. -
Pre boha, to co na to naliali, peroxid vodika?!!? 8O Vsak je to uplne zoxidovane… [-(
Vyzera to, ze ta busta je pravdepodobne z mosadze, alebo bronzu…
-
Ja by som sa skusil vyjadrit k technologii zasahu. Predpokladam ze konzervator ktory sa snazil plastiku ocistit si pred zasahom nenasondoval stav pod krustov a ak aj ano mozno prave na mieste kde bola plastika v dobrom stave. Nasledne krustu/prirodzenu patinu ocistil. Zasah nie je obsolutne reverzibilny. Ved ako moze byt reverezibilne cistenie vrstiev?
Tu by sme vsak pri otazke reverzibility prirodzenej – uslachtilej patiny.
Patina:
Dá sa rozdeliť na prirodzenú a umelú.– Prirodzená: Súbor vonkajších zmien ovplyvňujúcich povrch materiálu, bez toho aby bola ohrozená jeho súdržnosť a skladba. Často krát mení len optické pôsobenie materiálu. Vnútorne sa môže patina deliť ba ušľachtilú (prirodzenú, doplňujúcu a podporujúcu prirodzené vizuálne črty) a zhubnú (neprirodzenú, vedúcu k poškodeniu materiálu). Od prirodzenej patiny je pri zlej starostlivosti, už len kúsok k hmotovému poškodeniu materiálu. Avšak táto , pri historických materiáloch, žiaduca vlastnosť sa da pri správnej údržbe zachovať neobmedzene dlho. Patinu získavajú všetky materiály ktoré sú vystavené vplyvom už spomenutých vonkajších a vnútorných činiteľov. Všeobecne sa dá povedať, že prirodzená patina je žiaducou a neodmysliteľnou súčasťou historického materiálu.
– Umelá: Súhrn úkonov vedúcich k napodobneniu štandardného vzhľadu historického materiálu (historického vizuálneho klišé materiálu, najzastúpenejšej vzhľadovej analógie) ovplyvneného prirodzenou patinou.
:) -
Súhlas. Odstránenie čohokoľvek čo sa vytvorilo na povrchu kovového predmetu pôsobením vonkajších činiteľov (tie vnútorné si neviem celkom predstaviť – legúra?) alebo bolo nanesené nejakým technologickým postupom človekom (polychrómia, pokovenie ap.) je nevratné. Druhou otázkou je hodnota ušľachtilej patiny. Na jednej strane geniálna “konzervačná technológia” matky prírody, na druhej strane požiadavka milovníka starožitností, ktorý bol vychovaný v presvedčení, že to tak má byť a zároveň nenapodobiteľný dôkaz veku. Téma tak trochu tabu (kto by o tom mohol pochybovať!), ale z hľadiska múzejného konzervovania a snáď aj konzervovania v rámci pamiatkovej starostlivosti hodná diskusie.
-
Uplne suhlasim,
chcelo by to novu temu o patine a jej ulohe v autenticite. Pripadne jej konzervacna uloha. Kto sa toho ujme?
-
presny kov sa mi nepodarilo zistit.. soraac.
Predmet bol vsak storocia zasypany, a na jeho povrchu sa miestami vytvorili pory. V mnohych pripadoch aplikacia nateru (podla Jupitera : povlak alebo spevnovac) na porozny povrch je irevirzibilna..
-
Ja viem kto!!! TY! a ja sa potom pridam.. :P
Uplne suhlasim,
chcelo by to novu temu o patine a jej ulohe v autenticite. Pripadne jej konzervacna uloha. Kto sa toho ujme?
-
musim sa opravit lebo ma tu Jupiter UKAMENUJE!!! :smt076
ireverzibilnaaa nie irevizibljskdiwh!!!
-
Takto vyzerá celok
Christoph Jamnitzer, Mohrenkopfpokal, Nürnberg, c. 1595-1600 -
No ohladne materialu tej busty. Ak sa nemylim, tak ten zeleny povlak je vseobecne medenka, teda chemicky uhlicitan-hydroxid mednaty , ktoru mozme vidiet aj na medenych strechach kostolov, alebo inych budov. Vznika posobenim oxidacnych cinidiel, v prirode posobenim kyslich dazdov a atmosferickeho kyslika.
Mosadz je zliatina medi Cu(63-67%), hlinika Al(4.5-6.0%), zeleza Fe(2.0-4.0%), manganu Mn(1.5-2.5%) a zinku Zn(zvysok)
Umelecký bronz je zliatina so slozenim 80–90% Cu, 5–8% Sn a 1–3% Pb
Samozrejme zavisi, na aky ucel sa dana zliatina pouziva, preto existuje vela druhov zliatin mosadzi a bronzov s roznym zlozenim…
Log in to reply.