-
povesti
Naše hrady a zámky tu stoja už celé stáročia.Sú nemími svedkami rôznych príbehov,ktoré sa tu za celé stáročia odohrali.Ku každému z nich sa sa viažu rôzne príbehy,či už veselé alebo smutné,ktoré sa vďaka rozprávaniu z generácie na generáciu a pomocou ľudskej fantázie dochovali až do dnešných čias.
Starý hrad-Varín
Povesť hovorí,že sa v opustených komnatách hradu usadil nemilosrdný zbojník.Okrádal každého,kdo prešiel v blízkosti jeho sídla.V kraji vládol strach.Jedného večera prechádzal okolo hradu chudobný cestujúci a padol rovno do rúk krvilačného zbojníka.Zloduch rýchlo poznal,že korisť bude chudobná a tak sa rozhodol pocestného aspoň poriadne zbiť.Chudák zasipaný údermi veľkou palicou prosil o milosť.Márne,zbojník skončil až vtedy,keď zmordovaný chudák padol bezvládne k zemi.Ešte predtým ako naposledy vydýchol,preklial zbojníka aj jeho pochmúrne sídlo.V tej noci udrel blesk do strechy hradu a padajúce trámy pochovali spiaceho lúpežníka.Od tej doby sa na Starhrade o polnoci zjavuje nepokojný duch strašiaci ničnetušiacich návštevníkov. -
4 odpovede/odpovedí
-
Blatnica hrad
Údajne bola v devetnástom storočí v jednom z výklenkov hradu objavena zamurovaná kostra muža.Jeho čeľusť bola zamknutá zhrdzaveným zámkom.Kostra bola prevezená do Národného múzea v Pešti.Mohlo by sa jednať o kostru mnícha,ktorý podľa povesti porušil spovedné tajomstvo a dopustil sa vraždy.Trest za zločin bol tvrdý.So zamknutými ústami bol previnilec zaživa zamurovaný.Zamurovavanie bolo asi na Blatnici častou praktikou.Podľa inej povesti otrávil zlý blatnický pán svoju nepohodlnú ženu a ich spoločné dieťa nechal zaživa zamurovať do jednej zo stien hradu. -
Hrad Pernstejn – O marnivej komornej
Krásná komorná však nebyla jen marnivá, byla taky pěkně drzá. Ostře knězi odvětila, že sama nejlépe ví, kde leží její štěstí, a že si rozhodně nemyslí, že je to v hradní kapli. Už tak dost rozčílený kněz zvednul na Elišku hlas a s křížem v ruce jí vyhrožoval, že její duše nikdy nedojde věčného klidu, jakého by se jí dostalo v královstvím božím. Eliška se mu vysmála a dále se věnovala svým krásným vlasům a zrcadélku.
Boží spravedlnost však ukázala svojí moc, a tak se ozvala silná rána a komorná se propadla do země i se svým hřebenem. Od těch dob bloudí Eliščin duch zdmi hradu. Dodnes jí prý sem tam někdo spatří, jak si marnivě pročesává své dlouhé vlasy.
Ono zrcadlo se v místnosti, kterou Eliška obývala, nachází dodnes. Dokonce se k němu vztahuje jedna pověra. Kdo prý do zrcadla pohlédne, do roka a do dne ztratí svojí krásu. Pokud se vám snad něco takového omylem přihodí, nezoufejte a jeďte navštívit zámek v Boskovicích. Tam prý mají zrcadlo s opačným účinkem.
Celou legendu o Elišce navíc připomíná trefný obrázek umístěný v onom pokoji. Je na něm vyobrazen rozlícený mnich a krásná dlouhovlasá dívka, jež kartáčem projíždí své dlouhé vlasy a ustrašeně kouká na svatého muže. Je legenda pravdivá? To lze zjistit jen jedním způsobem – potkat ducha Elišky.
mnoo… tak mne sa zadarilo… niekedy pred osmymi rokmi… behla som do miestnosti so zakliatym zrkadlom a okukla som sa v nom skor, ako sprievodcicka poveda par slov… ja som si skor myslela, ze bude carovne s opacnym ucinkom, ved sprievodcicka sa na mna milo usmiala, ked zbadala ako som sa nedockavo obzerala :lol:
fuuu… aaa kedze znami nedali na moje prosby, navstivit zamok v Boskoviciach… neostavalo mi nic invo, len zabudnut… ale kliatba je kliatba… presne do roka a do dna… presne v posledny den… sposobila som si taku ranu na ruke… ze som vlastne bohatsia o dalsiu jazvu…
-
Hričov
Na Hričove vládla starnúca vdova,ktorá však netušila že pán susednej Lietavi,František Thurzo dostal slinu na hričovské pánstvo.Často osamelú vdovu navštevoval a nedalo mu asi ani veľkú námahu presvedčiť ju o svojej veľkej náklonnosti.Veď chudera žila isto s pocitom,že jej uchádza celý život.V poslednej chvýli však vzala rozum do hrsti a namiesto sobáša,ktorý si tak prialo jej srdce,navrhla Thurzovi adoptívne materstvo s dedickým právom.Aký však bol pre ňu šok,keď jej nový odrástený synáčik dosiahol svoj cieľ uvrhol nebohu do temnej väznice na Hričovskom hrade.Niaky čas žil Thurzo spokojne vo svojom novom sídle,až jedného pochmurného večera zaklopal na dvere hradu starý mních a žiadal o vypočutie.Pán ho nechal vyhodiť.Mních vyšplhal na skalu pred hrad a vykrikoval:Boh vidí zlo,ktoré činíš!Boh ťa potrestá!
Thurzo vyrušený z kľudného popíjania nechal starého mnícha uväzniť.Než dopil ďalšiu čašu vína,stál mních opäť na skale a kričal:Boh vidí!Boh ťa potrestá!
To všetko sa opakovalo niekoľko krát,ale mních sa vždy vrátil a zo skali napomínal krutého majiteľa hradu.Za svitania sa pološialený Thurzo prebral, a na skale stál opäť skamenený mních,ktorý akokeby stále volal:Boh ťa vidí!Thurzo nechal skalu rozbiť,ale ráno bol opäť kamenný mních na svojom mieste.Neznesiteľnými výčitkami,dal prepustiť hradnú pani.Neskoro,sotva zazrela svetlo slobody,vydýchla naposledy.Od tej chvýle sa ujali vlády na hrade duchovia a svojou tajomnou mocou vyhnali všetko živé.Len na skale stojí stále kamenný mních ktorý pozerá k hradu. -
Branč
Povesti o vzniku
Zrúcaniny kedysi pevného malokarpatského hradu medzi Brezovou a Javorinou sa vypínajú na vrchole kopca,ktorý tvarom pripomína vyhasnutú sopku.S Brančom je spojené meno Adu,legendárneho zakladateľa hradu,ktorý sa v listinách spomína v 13.stor.Podľa iných povestí vlastnili Branč Červený mnísi,tak ako mnohé slovenské hrady.
Hradná studňa a strašidelné javy v podzemí
O hradnej studni legenda hovorí,že bola kedysi veľmi hlboká,pretože keď do nej hodili kačicu,vyplávala?,,U martičov”.Keďže sa studňa stala v neskorších dobách dejiskom mnohých nehôd,prikázal ju dolinský richtár zasypať.Okrem hlbokej studne existujú na hrade pivnice,do ktorých nieje ľahké objaviť vstup.
Z podzemia Branča sa podľa legendy ozývajú po nociach zúfalé stony a náreky evanjelických kňazov a veriacich,ktorý tu nechal kedysi pozatvárať František Nyári.Zakliaty poklad
Viacerý ľudia hľadali v podzemí Branča poklady,ale ako sa zdá,márne.Čo cez deň vykopali,to sa cez noc opäť zasypalo.Akýsi žobrák im poradil,aby výkopy posypali na noc omrvinkami z vianočného stola.To naozaj pomohlo a tak sa hľadači prekopali až ku dverám akejsi podzemnej chodby,na ktorej zámku sedela obrovská a odporná ropucha.Tá nahnala dobrodruhom toľko strachu,že svoju prácu úplne zanechali.
Prízrak ženy v červených šatách
Ďalšia povesť hovorí o zjavení mladej ženy v červených šatách,ktorá po nociach blúdi v rozvalinách a spieva si tieto slová:Nebude dobre,nebude,v tej uhorskej krajine,pokiaľ nebude pán Rákoczy kráľom na Budíne.
Poklad a čierna pani
Na kopcoch pod zrúcaninami pásol mladý pastier kravy.Keď sa raz cez obed utiahol do chládku,zjavila sa mu čierna pani.Povedala mu,že ju preklial vlastný otec,niekdajší vládca zámku,lebo veľmi preberala v ženíchoch.Za vyslobodenie sľúbila pastierovi poklady.
Prvú noc prišla k nemu v podobe obrovskej žaby.Ale keď prišla druhú noc v podobe obrovského hada,pastier vykríkol od hrôzy a zutekal.Tretiu noc prišla čierna pani a povedala,že všetko pokazil.
Čiernu pani mohol oslobodiť iba človek,vychovaný v kolíske vystrúhanej z čerešňového stromu,ktorý vyrástol na zámku Branč.To však bola taká dlhá úloha,že čierna pani navždy zmizla a poklad ostal neobjavený.Čabraď
Za živa pochovaný rytier
Podľa legendy na hrade Čabraď pochovali začiatkom októbra 1288 zaživa do truhlice zavretého rytiera Derža z rodu Hontovcov,ktorého korene siahali až do Svätoplukovej ríše.Rytier bol tajným milencom konkubíny Ladislava štvrtého Kumánskeho,Kataríny,v ktorej komnatách potajomky prebýval a v čase kráľových návštev sa ukrýval do veľkej truhlice na šaty.Keď komorná Kataríny prezradila kráľovi tajomstvo svojej panej,prikázal Ladislav vyniesť truhlicu a zakopať ju do zeme.Rytier Derž,ktorý bol v truhlici zavretý,počas pochovávania ani nemukol a radšej zomrel zaživa v hrobe,akoby vrhol tieň na milovanú ženu.
Z knihy od Miloša Jesenského
KRAJINA ZÁZRAKOV
Log in to reply.