-
Pozinkovaný plech
Zdravim Vas kolegovia!
Vie mi niekto povedat od kedy sa zacala vyroba a pouzivanie pozinkovaneho plechu? -
8 odpovede/odpovedí
-
Som rad, ze Ta vidim a este radsej, ze konecne vidim Obnovu. Tvoja otazka je nelahka ako vsetky otazky na bezne veci ale nakoniec som nieco nasiel vo svojich poznamkach. Bude to teda bez citacii ale snad mi veris :wink: .
Prve zmienky o zinku sa v Europe objavuju v 16. a 17. storoci. Prve pozinkovanie plechu v ohni vykonal francuzsky chemik a lekar Paul Jacques Malouin (1701-1778) v roku 1742. Proste ponoril zelezny plech do roztaveneho zinku. Zinkovanie bola po roky rucna praca a vyuzivalo sa najma pri predmetoch, ktore sa dostavali do styku s vodou – vane, vedra, kanvy atd. Rozmach zinkovania plechu nastal az potom co S. Sorel (tiez francuz) v roku 1836 objavil ako treba zelezne (ocelove) casti pred zinkovanim upravit. V roku 1847 vzniká 1. Deutsche Feuerverzinkung v Solingene a o rok sa technológia začala pouzívat v Rakusku. Zinkovanie v ohni dosiahlo priemyselne vyuzitelnu dokonalost az v 20. storoci. -
Zdravim pan Docent.
Dakujem ti za tvoju skoru odpoved, velmi mi pomohla, pretoze som riesil otazku povodnosti pozinkovaneho oplechovania na kryte krstitelnice z roku 1792. Podla toho co si napisal, by oplechovanie malo byt sekundarne. Ked som priklincovany plech odstranil, objavili sa pod nim aj ine dierky po klincovani. Takze kludne mozem povedat, ze pozinkovany plechovy kryt je sekundarny a ze pre nim existoval iny, po ktorom ostali iba stopy po klincoch.
Dakujem. :wink: -
Mna by zaujimalo vysvetlenie jednej skutocnosti pri pozinkovanom plechu. Vsimol som si ze starsi pozinkovany plech mal vatsie mapy / zinkove flaky ako dnesny plech. Je toto pravidlo? Ak ano preco v minulosti pozinkovany plech vyzeral takto a dnes inak. Malo to vplyv na kvalitu pokovovania?
Vdaka za odpovede.
-
Mikulasm
Som rad, ze som pomohol. Otazka vsak ostava otvorena – cim bol kryt krstitelnice oplechovany povodne? Videl som jednoduche drevene kryty ale vzdy boli oplechovane medenym plechom. Nie je cely kryt sekundarny? Videl som množstvo prstiteľníc bez krytu.harp
Poskodenie zinkovej vrstvy (pokial za take mozeme povazovat aj mapy) moze mat mnohe priciny spocivajuce v nedostatkoch pri priprave predmetu na zinkovanie alebo vlastnom zinkovani.
Pozinkovanim v ohni je dosahovana vrstva zinku nerovnomerna a tvori ju necisty zinok. Nerovnomernost povlaku ma vliv na jej prilnavost. Teplota roztaveneho zinku pri zinkovani by nemala presiahnut 450oC, pretoze pri vyssej teplote vznika zliatina zinku so zelezom. Pokial sa na cistenie predmetu pouzil salmiak alebo chlorid zinocnaty dochadza casto k vzniku hrdze medzi predmetom a povlakom zinku. Okrem toho na vzhlad zinkovej vrstvy maju vplyv aj poveternostne podmienky danej lokality. Od 50. rokov minuleho storocia, po zavedeni kontinualneho zinkovania, by mala byt :twisted: kvalita zinkovaneho plechu lepsia. Co je na tom pravdy neviem. Moje zinkovane zvody doslova zhnili za cca 20 rokov :( . -
Predpokladam, ze Harp sa pytal na nieco ine, teda ak ma taku skusenost ako ja. Predpokladmaa, ze tymi “mapami” mylsel strukturu zinku, ktoru vytvara na povrchu pozinkovanej veci. Vzdy som si myslel, ze je to nieco ako “plocha krystalizacia”. Na starsich pozinkoch ma tato struktura naozaj väcsie prvky (frakcie?), ako na novsich, resp. sucasnych.
-
zaujimal by ma tiez, preco vobec ta struktura vznika. Npriklad pri pokovovani cinom je to bez struktury.
-
Docent
Zle som sa vyjadril. Keby sa dali uz posielat obrazky, tak by som poslal.
Kryt krstitelnice je dreveny a ma tvar elipsovitej kupoly. Pozinkovanym plechom je uzavrete dno tohto kupoloviteho dreveneho krytu.
Na drevenom kryte su dvierka, cez ktore sa da nabrat svatena voda, ak sa na pozinkovanom dne vysunu dalsie plechove dvierka (šuber).
Neviem ci som to napisal zrozumitelne a vies si to predstavit.Inak neprišiel som na to ako vystižne nahradit slovo “šuber”. Ked sa povie toto slovo, tak kazdy vie o co sa jedna, len skoda, ze je nespisovne.
Ja by som ho zaviedol! Namiesto neho som nasiel v slovniku slovo “zapadka”, no neviem ci si niekto pod tym predstavy suber.
Viete poradit? -
“Šuber” je zástrč, (v ziadnom prípade zapadka!) – zakladna doska so styrmi montaznymi otvormi v rohoch a nanitovanym uckovym profilom – objimkou, v ktorej sa pohybuje vlastna plocha zastrc ovladana do praveho uhlu zahnutou zadnou castou alebo nanitovanym gombikom.
Na dvojkridlovych dverach sa pouziva este zástrč s náprstkom a zástrč s pákovym prevodom.
Skoro som sa zauzloval a dufam len, ze hovorime o tom istom 8O .K tej strukture neviem co povedat, snad len tolko, ze to bude zavisiet od pouzitej technologie.
Dalsie prispevky iba za cenu moznosti vkladat obrazky.
Log in to reply.