-
Príbory, nože a nožnice
-
Rotor,
klieštiky na cukor, obr. 133 : mne sa pod zväčšením puncu javí monogram FP a to P je dekoratívne zdobené v hornej časti písmena / lístok?/. Ale ty snáď na živom predmete lepšie identifikuješ.
No jasné, že tu je Dorotka, nechcem sa utajovať, ani mať paranoicky iný nick. Jednoducho sa mi v poslednom čase na PC nedá prihlásiť na môj starý účet. Asi bolo niečo so serverom obnovy. Neviem, dávno som tu nebola.
-
dorotka
Takže hurá, už som sa nevedel dočkať, kedy sa zjavíš na obnove. Veď je to tu ako na púšti a chvíľu som si myslel, že Rebecca je iba fatamorgána. Takže vitaj. Asi pred dvomi dńami som si všimol obrázok tvojho nicku medzi “poslední diskutéri”.
Prepasíroval som príbory do Wordu a na hrubo som text učesal, ale čo s tým ďalej neviem.
Značenie na klieštikoch je na tak zle prístupnom mieste, že vyfotiť to bolo doteraz pre mňa najťažšie. Aj s lupou je problém sa tam dostať. Na nete (druhý obrázok), je podobné značenie na vidličke a ja to vidím ako FŘ. To R by sa dalo spochybniť, ale ten mäkčeň je výrazný.
Majstrovská značka je typu VI tvaru 3 podľa rakúsko-uhorskej štátnej normy pre typy a tvary puncov s iniciálami majstrovho mena, zavedená Hlavným puncovým úradom vo Viedni v roku 1866.
.
-
Rotor, však som sa cez tú riavu tvojich nových príspevkov ani nevedela prebrodiť! Začínajú jesenné pľušte, za PC je príjemne, nájdem si teraz čas zorientovať sa v tom. No, fakt je tu na Obnove moc smutno.
Abonenti sú však takí nároční, že neskočia na bársjakú návnadu !
Niekto tu mal otázku na chotárny názov Szandrik, idem to okopčiť od Priesola a vložiť.
-
Nejaké info o chotárnom názve Szandrik, ktoré som čerpala z citovanej knihy
Generálne zhromaždenie Gerambovskej únie /založenej po smrti J.J.Geramba v roku 1754/, ktorej úradný názov znel Geramb János József féle bányaunia Selmeczbányán, sa v roku 1893 rozhodlo hľadať cestu zhodnotenia striebra v jeho spracovaní. Výroba úžitkových predmetov mala vytvárať také zisky, ktoré mali vyrovnávať straty v banských a hutných prevádzkach vzniknuté katastrofálnym poklesom cien striebra na svetovom trhu.
Po spracovaní projektovej dokumentácie bol zakúpený pozemok asi dva a pol kilometra východne od vtedajšej obce Dolnie Hamry, nazývaný Szandrik, podľa majiteľa hostinca Jána Szandrika.
Meno Szandrik /Sandrik/ bolo v danom období pomerne časté rodové meno v okolí, ako to dokazuje aj krstný list z matriky pokrstených z roku 1836 v Rudne nad Hronom. Aj v indexe matriky žarnovického obvodu sa nachádza zápis z decembra 1803 o narodení Szandrik Agnes narodenej manželom Joanes a Rozália Szandrik. Dôkazom tohto priezviska v obci Dolné Hámre v časti Malangová bola hrada s vydlabaným menom Joanes Szandrik 1770, ktorá sa našla v domáckej dielni.
Ako sa spomína v historických materiáloch, túto hradu dlho opatroval neskorší riaditeľ podniku Sandrik Ján Peterka vo svojej kancelárii. Žiaľ, príčinlivá upratovačka ju spálila v peci.
In:Priesol,V.: Hodruša – Hámre. Továreň Sandrik a jej vplyv na obec. 2007. str. 9 -
Ak ide o túto nesprávnu informáciu o zakladateľovi Szandriku v Encyklopédií, už som informoval autorku o knihe pána Priesola.
-
punc – razená značka na výrobku z drahého kovu, najčastejšie akostná alebo mestská.
puncovníctvo – špeciálne odvetvie štátnej, mestskej alebo cechovej kontroly pôvodu a akosti výrobku z drahých kovov. Vykonáva sa značkovaním (razbou) puncovacím razidlom na polotovar a na hotové výrobky.
probéř, prubíř (česky) – úradník, ktorý skúša (overuje) rýdzosť zlievaných drahých kovov.buližník – skušobný kameň, používa sa na rýchle zistenie rýdzosti drahých kovov oterom.
Puncový úrad – vykonáva kontrolu chemického zloženia zliatin, puncovú inšpekciu u predajcov výrobkov z drahých kovov a označenie výrobkov z drahých kovov platnými puncovými značkami.Zdroj: Dana Stehlíková, Encyklopedie českého zlatnictví, stříbrnictví a klenotnictví, Praha, Libri 2003
Hrivna (Mark) bola mincovnou jednotkou svätej ríše rímskej. Zavedená bola v 10.storočí aj v iných krajinách.
Delila sa na 8 uncí, 1 unca na 16 lotov, 1 lot na 24 karátov a 1 karát na 64 kventlíkov.
Zdroj: Karel Täubl, Zlatnictví, SNTL, Praha 1975
.
-
Bodec (bodlo), tŕň
Tento príbor neviem kam zaradiť. Holčík vo svojej knihe má obrázok s názvom Tŕne na podávanie pečeného mäsa, Nemecko, koniec 19. storočia. Teda servírovacie príbory.
Stehlíková v encyklopédií pri hesle bodlo, píše: “Ihla alebo ihlica z drahého kovu s hrotom a s ozdobnou hlavičkou. Používa sa od 19. storočia pri studenom buffete ako vidlička na jednohubky. V súpravách môže mať na hlavičke vyryté iniciály alebo erb majiteľa.” Prikláňam sa k informácií pani Dr. Stehlíkovej, pretože tých bodcov pravdepodobne bolo v súprave viac. Teda osobný príbor.
.
140/ Strieborný bodec. Výtvarné riešenie navrhol asi Hugo Leven. Na bodci je vygravírovaný štylizovaný monogram
MVK. Dĺžka bodca10 cm.
141/ Bodec vyrobila firma KOCH & BERGFELD. Značka firmy KOCH & BERGFELD používaná asi od roku 1884,
rýdzosť striebra 800 a nemecký punc polmesiac a Fridrichova koruna. Značka JÄGER asi patrí dovozcovi
alebo predajcovi. Na bodci je RU dovozový punc AV (Auslandsverkehr) používaný v rokoch 1902-22, figúrka
Merkúrovej okrídlenej palice na výrobkoch zo striebra.
.
-
Klieštiky na cukor
Klieštiky na cukor patria k servírovaciemu príboru. Používali sa na naberanie kusového, neskôr kockového cukru.
Často boli bohato dekorované. Úchytná časť klieštikov mala rôzne tvary: tvar listu lyžice, tvar mušle, tvar naberačiek, tvar ruky. Niektoré mali zvláštnu konštrukciu (kĺbové klieštiky).
.
130/ Strieborné klieštiky na kockový cukor. Úchytná časť v tvare lyžičky. Klieštiky vyrobila firma KOCH &
BERGFELD. Značka firmy KOCH & BERGFELD používaná asi od roku 1884, rýdzosť striebra 800 a nemecký
punc polmesiac a Fridrichova koruna. Na klieštikoch je vygravírovaný štylizovaný monogram MVK. Dĺžkaklieštikov 10 cm.
131/ Výtvarné riešenie navrhol asi Hugo Leven. Na klieštikoch je RU dovozový punc AV (Auslandsverkehr)
používaný v rokoch 1902-22, figúrka Merkúrovej okrídlenej palice na výrobkoch zo striebra.
132/ Strieborné klieštiky na kockový cukor. Úchytná časť v tvare lyžičky. Vnútorná časť úchytiek je pozlátená.
Na klieštikoch je vygravírovaný štylizovaný monogram AK. Dĺžka klieštikov 11 cm.
133/ Na klieštikoch je československý punc pre striebro používaný v rokoch 1929-1940: trojvŕšie s
dvojramenným krížom v obryse trojuholníka a číslo 5, rýdzosť stiebra 5=800/1000 a číslo 800. Ďalej je tam
znak výrobcu FŘ ??. Značku FŘ v Stehlíkovej encyklópedií som nenašiel.
.
-
Informácie o železných príboroch som žiadne nezistil. Hoci som sa snažil. Nepomohol mi ani Hermes s Merkurom. Možno že aj preto, že tieto príbory nepatrili do “rodinného striebra” a keď už boli nepotrebné, vyhodili sa. Železné príborové nože sa použili aj na iné účely. Napr. na lúpanie kukuričných klasov. Nôž sa zatĺkol do hornej časti dreveného stolčeka (hokerlíka) a trením o vonkašiu časť noža sa vylúpavali kukuričné zrná.
Na vidličkách nie sú žiadne značky výrobcov, preto je ich aj obtiažné spárovať s nožmi. No nejaké značky tam predsa sú (obr. 150). Na dedinách sa príbory požičiavali na veľké svadby a aby sa vrátili majiteľovi tie jeho, označkoval si ich.
Železné nože (obr. 151) majú takmer rovnaký tvar. So značkou, či bez nej. Líšia sa iba dekorom. Akoby boli z jednej dielne. To isté platí aj o vidličkách (obr. 152, 153). Vidličky na obr. 153 majú rôzné dĺžky 1 = 20,5 cm,
2 = 20 cm, 3 = 19,5 cm a 4 = 19 cm.
Tu som upravil obrázky.
-
K obr. 24-25
ČAJOVÉ LYŽIČKYPodarilo sa mi nafotiť oveľa lepšie značky ako sú na obr. 24-25, je to ale ešte stále detektívka. Aj by som ich vymenil na poste #17, ale nemám tam ceruzku.
.
Na obr. 24b porovnanie pravdepodobnej značky AKA ALPACCA.
Na stránke http://www.silvercollect.com/faq.cfm sa hovorí: “Existujú rôzne obchodné názvy pre alpaky, ako je Alpacca Silver (aka Alpaka)”, už len kto to vyrobil?K 25a pozri tu.
. -
Továreň SANDRIK
Zakladateľom továrne Sandrik bol rytier Róbert von Berks (1843-?). Bol synovcom Lothara von Berks (1809-1890), ktorý stál dlhé roky na čele Únie Geramb János József féle bányaunia Selmeczbányán – Banská spoločnosť Ján Jozef Geramb v Banskej Štiavnici. Lothar mal za manželku Amáliu z rodu Gerambovcov. Rod Gerambovcov pochádzal z Holandska a jeho najvýznamnejším členom bol barón Ján Jozef von Geramb (1693-1754).
Továreň bola založená v roku 1895 s názvom SZANDRIK v Dolných Hámroch na tzv. SZANDRIK pozemku. Mala vyrábať príbory a výrobky zo striebra v štýle neorenesančnom a najmä neobarokovom, až neskorosecesnom. Výroba sa naplno začala rozbiehať v r. 1896. Továreň zamestnávala 190 ľudí väčšinou odborníkov z Viedne a Budapešti.
Továreň používala v znaku gerambovský erb a nápis SZANDRIK. Po roku 1906 keď továreň kúpila budapeštianská sporiteľňa erb bol nahradený uhorským štátnym znakom so svätoštefánskou korunou. Po roku 1918 sa znovu vrátil do znaku gerambovský erb bez korunky a názov sa poslovenčil na SANDRIK. Štylizovaná šesťlistová ružica sa v roku 1895 stala predlohou pre neskoršiu ochrannú známku továrne SANDRIK.
Továreň začala veľmi sľubne prosperovať. Vyrábala strieborné príbory a duté výrobky hlavne za pomoci cudzích
odborníkov. Prvé príbory Sandrik vystavoval na miléniovej výstave v Budapešti v roku 1896. Išlo opríbor vzor A v
kazete pre 12 osôb, vzor B v kazete pre 6 osôb a po jednej sade pre jednu osobu zo vzorov C,D a E.
Po rokoch prosperity sa spotrebiteľský trh zahltil a po ekonomických problémoch sa Berks v roku 1899 rozhodol
zmeniť odborné vedenie továrne. Do továrne nastupuje Ján Peterka (1871-1938) ako kreslič a výtvarník, neskôr vedúci ateliéru. Peterka žne úspechy na Svetovej výstave v Paríži a stáva sa novým riaditeťom továrne.
Nový riaditeľ konštatuje, že prosperita továrne nemôže stáť na výrobe strieborných predmetov iba pre bohatých
a že treba vyrábať výrobky pre všetky vrstvy obyvateľstva. Preto od roku 1900 začala výroba príborov nielen zo
striebra ale aj z ALPAKY. Používanie alpaky znamenalo historický medzník v dejinách továrne. Na budapeštianskej
vianočnej výstave v roku 1902 boli prezentované výrobky vyrobené hlavne z alpaky. Od roku 1904 SANDRIK prezentuje svoje výrobky výlučne z alpaky.
V roku 1906 kúpila Sandrik Ústredná maďarská sporiteľňa v Budapešti a transormovala ho na akciovú spoločnosť. Sandrik sa osamostatnil od baní. Rozšíril výrobu z alpaky a v r. 1907 dosiahol najväčší hospodársky rast od založenia továrne. Výrobky z najstarších katalógov Sandriku z rokov 1897 a 1907 uviedla Dorotka.
V roku 1910 kúpil Sandrik viedenskú továreň J.L. HERMANN, s bohatými skúsenosťami na alpakové a postriebrené výrobky. Vyrábala aj výrobky z lacnejších kovov. Druhú továreň, firmu BACHMANN, získal Sandrik v roku 1911. Tá mala podobný výrobný program ako fy HERMANN. Vyrábala aj príbory z cínu a pocínované železné príbory.
Rakúska konkurenčná firma Artur Krupp v Bendorfe skúpila po roku 1917 akcie Sandriku a vznikol nový výrobný
koncern: Artur Krupp – Sandrik – Hermann – Bachmann. Toto obdobie trvalo do júna 1921 a znamenalo pre Sandrik citeľné oslabenie. Rakušania demontovali a odviezli do Berndorfu valcovaciu trať a napriek protestom ČSR ju nikdy nevrátili.
Málo známou a zaujímavou skutočnosťou je podiel Sandriku na výrobe prvých čsl. mincí. V roku 1921 bola potrebná razba čsl. mincí a pretože kremnická mincovňa nestačila vyrábať tak veľké množstvo polotovarov, boli vybrané niektoré fy na výrobu platničiek pre razbu mincí. Sandrik vyrábal platničky pre 20 a 50 halierové mince, neskôr aj korunové mince. A ešte raz v máji 1937 objednala kremnická mincovňa v továrni Sandrik platničky pre 5 Kč mince.
V júni 1921 odkúpila Moravská agrárna a priemyselná banka akcie továrne Sandrik a vzikol nový podnik:
Sandrik – továreň na strieborné a kovové výrobky. Toto obdobie nebolo priaznivé pre Sandrik ani pre jeho riaditeľa Peterku. Po rôzných intrigách sa riaditeľom stáva bývalý čsl. legionár Jaroslav Splitek.
Sandrik s rôznými peripetami prežil prvú aj druhú svetovú vojnu, hospodárske krízy, udalosti po roku 1945 aj
1948. Po oslavách storočnice vzniku továrne Sandrik v Dolných Hámroch bol na majetok Sandriku v roku 1998 vyhlásený konkurz a Sandrik Dolné Hámre zanikol.
.
Zdroj: Priesol, V.: Hodruša-Hámre. Továreň Sandrik a jej vplyv na obec, obec Hodruša-Hámre, 2007 -
alpaka (lat. silumin, angl. alpacca, nem. Alpaka, franc. alpax, alfenide) – postriebrená zliatina z 50-68 % medi s podielom 19-31 % zinku a 13-19 % niklu. V priemyselných výrobkoch úspešne nahradzovala striebro, pretože je asi o dve tretiny lacnejšia. Tie isté kovy v trochu odlišnom precentuálnom pomere obsahujú zliatiny z rôznými názvami, ako: argyrophan, Germania Silber, German silver, silverine, maillechort a cuivre blanc, Argentan, Argentin a Neusilber, albaloid a najstarší, pôvodom stredoveký pakfong.
Alpaka bola zavedená do priemyselnej výroby v Birminghame firmou George Elkingtona a Henri Ruolza pred rokom 1845. Ich patenty zakúpili do Paríža Charles Christofle , rakúska firma v Berndorfe a od roku 1880 podnik Württembergische Metallfabrik v Geislingene. V Čechách kvalitou výrobkov z alpaky vynikala firma Františka Bibusa v Moravskej Třebovej a na Slovensku firma Sandrik.
Zdroj: Dana Stehlíková, Encyklopedie českého zlatnictví, stříbrnictví a klenotnictví, LIBRI, Praha 2003
.
ALPACCA
Menej známe značky a je ich veľmi veľa.
. -
Dorotka
Informácia o živici je z Encyklopédií starožitností, Perfekt 1995, str. 126. Mal som uviesť zdroj, už som to napravil. Ja som laik a teším sa na Tvoje príspevky.Živica bola na báze asfaltu. (Doplnené 9.10.2013)
Zdroj:
http://www.valentinum.cz/files/ocenovani_vyrobku_z_drahych_kovu_3.pdf
Hallder
http://www.obnova.sk/diskusia/uvod-do-mechanickeho-chemickeho-cistenia-starych-kramov -
Naberačky vyrobené z mosadzného plechu, kúpené údajne na tureckom bazáre spolu s džezvami niekedy za prvej ČSR (s úpravou home made). Na rúčke jednej vyrazené číslo 8.
.
Log in to reply.