-
Príbory, nože a nožnice
-
BRUNNER a. g. ALPACCA (k obr. 25) Pozri tu a tu.
V pátraní sa mi podarilo zistť na ebay, že sa jedná o BRUNNER a. g. ALPACCA. Z ražby značky, a jej nedokonalosti, to jednoznačne vyplýva, že sa jedná u tú istú značku. Ebay datuje lyžičku do roku 1930 a umiestńuje medzi militárie druhej svetovej vojny. Znak zvera tam chýba.
Lyžička na maďarskej stránke má značku BRUNNER & Co CHINASILBER a pred textom je viditeľná podoba leva. Takže nie tiger, ale lev. To som vyčítal iba z textu na stránke a značku bolo vidieť až po značnom zväčšení. Značka je nedokonale vyrazená a nie je isté ani to, že je to lev.
Vidlička z rumunskej stráky s textom BRUNNER & C ALPACCA. Značku na vidličke nie je vidieť.
Na poslednom obrázku je značka ALPACCA BRUNNER & Co WIEN na samovare na ruskej stránke.
Viac sa mi o firme BRUNNER nepodarilo zistiť. Isté je, že firma BRUNNER vyrábala príbory z alpaky. Takže detektívka pokračuje.
http://www.ebay.com/itm/1930s-WWII-GERMAN-BRUNNER-A-G-ALPACCA-METAL-SPOONS-/300938519239
http://www.articoli.ro/produs_subcat.php?lg=ro&subcat=84&pag=346
http://www.samovaroff.net/en/collection/kb-255_samovar-rumka_s_granjami/
.
-
Carl August Theodor Sachwall (1833 – 1894 ), Drážďany. (k obr. 88-91)
Saský kráľovský dvorný klenotník a zlatník, syn Carla Theodora Sachwalla, saského kráľovského dodávateľa s majstrovskou značkou SACHWALL. Výrobca strieborného riadu a príborov.
http://dresden.stadtwiki.de/wiki/Theodor_Sachwall
http://www.ebay.de/itm/6-Suppenloeffel-750-Silber-C-ATh-Sachwall-Dresden-Koeningl-Hofjuwelier-Wallstr-/251317587848 -
Servírovacia vidlička
Väčšia vidlička, väčšinou len s dvomi dlhšími hrotmi; používa sa na prenášanie jednotlivých porcií jedla zo servírovacích mís na tanier.
.
128/ Strieborná dvojzubá servírovacia vidlička
129/ Vidlička má punc Dianinej hlavy v kartuši, vľavo 3, vpravo A. To znamená, že vidlička bola puncovaná vo
Viedni v r. 1872-1922. Rýdzosť striebra 800/1000. Vedľa puncu je znak výrobcu – kalich. Výrobcom budepravdepodobne spoločnosť Jarosinski & Vaugoin Wien. Spoločnosť založil v roku 1847 Carl Vaugoin a
dodnes existuje.
.
Rodina Vaugoin prišla do Viedne začiatkom 19. storočia. Carl Vaugoin v roku 1847 zakladá manufaktúru na výrobu strieborného stolového riadu. Podnik preberá jeho syn Jean Vaugoin, v roku 1901 je uzavretá zmluva s poľským podnikateľom Ladislavom Jarosinskim. V roku 1919 vstupuje do podniku Karl Vaugoin a rozširuje sortiment výrobkov o misky, príbory a poháre.
http://de.wikipedia.org/wiki/Jarosinski_%26_Vaugoin
http://www.vaugoin.com/http://www.ascasonline.org/newsG21.html
.
-
87/ Polievková lyžica LACKNER znak 1870. Výrobca asi nástupca Johanna Caspara Lacknera (1713-1752).
Punc to nebude a pravdepodobne je to postriebrená alpacca.
Na http://silberpunze.piranho.de/Silber/TEST.php?id=unbekannt_1850_Lackner.JPG veľa info niet.
http://www.925-1000.com/forum/viewtopic.php?f=22&t=22111
Poďakovanie za info od jkmineral.
-
rebecca
Z Tvojho príspevku je pre mňa najzaujímavejšia posledná veta. Môžeš prezradiť Tvoj starý nick, lebo “rukopis” je mi veľmi povedomý. A ak k tomu pridám americkú Arizonu? Jediné, čo ma trochu zavádza je, že o Eco tu už bola reč.
. Priesol píše, že po roku 1910 Sandrik začal označovať vzory príborov aj rímskymi číslicami. V knihe je aj vzor XII. Otázka je kedy po roku 1910. Eckert sa narodil v roku 1910. Priesol Eckerta nespomína. Ani Stehlíková v encyklopédii k heslu Sandrik. Holčík má obrázok podobný vzoru XII zo 40. rokov 20. storočia. Vzory podobné XII robil aj Berndorf, Wellner (obr. 15-19, 23-26). No a Eco je aj na lyžičke so značkou Prima CK Alpacca, čo by mohol byť severský výrobca? V Malej čsl. encyklopédií sa u Eckerta nespomínajú príbory, inde sa hovorí iba o keramike (po štúdiach pracoval v EPIAG).
.
-
11.9.2013
Eco
Čajovú lyžičku vyrobil Sandrik, druhá má značku Prima Ia CK Alpacca. Čajovú šálku vyrobila porcelánka Doubí u Karlových Varů (nem. Aich) niekedy v r. 1923-1939. Spoločne majú značku Eco v krúžku. Je to značka nejakého hotela?
Na predposlednom obrázku je podobná značka Eco na čajovej súprave asi z roku 1930.
Na poslednom obrázku je torzo lyžičky nájdenej niekde v Čechách.
.
Doplnené 22.10.2013
Rumunská stránka: http://www.okazii.ro/antichitati-portelan/set-serviciu-ceai-cafea-portelan-cehoslovacia-marcat-1945-a125108406
Značka Eco v krúžku Epiag Aich (Doubí) na čajovej šálke a podšálke z roku 1945.
-
4.9.2013
Materiál použitý pre výrobu príborov
.
Bronz
Zliatina medi a cínu. Z bronzu sa v antike vyrábali cedidlá, lyžice a naberačky. K nám ich priniesli rímske vojská.
Na obr.1 je fragment neskororímskej bronzovej lyžičky s tordovanou rukoväťou.
.
Drevo
Je najstarší a najlacnejší materiál. Z dreva sa vyrábali lyžice, naberačky lopatky a iné jednoduché náčinie. Drevené príbory sa vyrábajú dodnes. Na obr. 2 je drevená naberačka.
.
Železo
Používalo sa na výrobu nožov od najstaršej doby. Neskôr sa často kombinovalo so striebrom. Čepele nožov a hroty vidličiek boli železné, rukoväte z tenkého strieborného plechu. Železné príbory sa dlho používali v chudobnejších domácnostiach. Na obr. 3 je železná vidlička.
.
Cín
Nože a lyžice z cínu vyrábali remeselníci u nás počas celého stredoveku. Zachovalo sa ich však málo. Čistý cín bol krehký a zle sa opracovával. Používal sa na zhotovovanie predmetov domácej potreby. Cín bol najobľúbenejší v 18. a 19. storočí v USA. Na obr. 4 je lyžica zo zliatiny cínu z 18. storočia so zobrazením kotvy a iniciálami GH.
“Tu je, hľa, i cínová lyžica, už nevidíš na nej cínu: zvonka občadená dymom, dnu krytá troskou olova.” –
Martin Kukučín, Na Ondreja
.
Mosadz
Žlto sfarbená zliatina medi so zinkom. Mosadz je pružná, vhodne nahrádzala striebro. Často sa používala pri výrobe dutých predmetov. Na obr. 5 je mosadzná lyžička z konca 17.storočia.
.
Striebro
Striebro v čistej podobe je mäkké. Pre získanie lepších vlastností výrobkov sa leguje najmä meďou, čím sa dosiahne potrebná tvrdosť. Rýdzosť striebra predpisovali cechové artikuly a výrobok sa puncoval. V 17. storočí sa na našom území spracovávalo 13 lótove striebro. V Anglicku sa zaviedla v roku 1697 rýdzosť striebra 95,8 %, známa ako Británia standard a v roku 1720 sa vrátili k norme Sterlig standard, čo je takmer rýdze striebro. V RU od roku 1866 sa najčastejšie používalo striebro rýdzosti 800/1000. Na obr. 6 je strieborná lyžička z roku 1863.
.
Alpaka
http://www.obnova.sk/diskusia/pribory?page=17#comment-68386
Príbory sa vyrábali aj z keramiky, porcelánu, rohoviny a aj z iných netradičných materiálov.
.
Zdroj: Štefan Holčík, Príbory, Tatran, Bratislava 1982
Eva Toranová, Zlatníctvo na Slovensku, Tatran, Bratislava 1983
Nadoľskaja, N.: Antikvariat: enciklopedija mirovogo iskusstva, Belyj gorod 2003
Atterbury, P., Tharp, L.: Encyklopédia starožitností, Perfekt, Bratislava 1995
.
-
Tvar ukončenia rukoväti pomenováva jednotlivé typy lyžíc a vidličiek.
.
Ranné britské lyžice mali ukončenia znázorńujúce Krista a dvanástich apoštolov. Boli to tzv. “apoštolské” lyžice.
Pred rokom 1760 mali rukoväti lyžíc prehnutý koniec a preto punce a zdobenia mali na zadnej časti. Z Francúzska pochádza tzv. “trojlaločný” vzor z čoho sa vyvinul tzv. vzor “psieho nosa”. Na začiatku 19. storočia najrozšírenejšim sa stal tzv. “husľový” vzor. Pozdejšie z neho vznikol vzor v tvare “presýpacích hodín”.
Tvar ukončenia rukoväti lyžíc a vidličiek môže pomôcť pri ich datovaní.
.
Zdroj:
Atterbury, P., Tharp, L.: Encyklopédia starožitností, Perfekt, Bratislava 1995
-
Dobrý deň,
môže niekto poradiť, či táto 12 dielna dezertná sada z Ruska je strieborná? Lyžička je 15 cm dlhá, váži 28 g, vidlička je 14, 7 cm dlhá a váži 17 g.
Značenie: MK4. /viď foto/
Medzi značkami pre Ruské striebro som síce našiel MK – Mathias Kilepeläinen, ale zrejme to nie je výrobca tejto sady.http://www.silvercollection.it/russiansilverhallmark.html
Na ebay som našiel v dvojdielnej sade totožnú vidličku, ale lyžička je iná ako tá čo je v mojej sade:
http://www.ebay.com/itm/ANTIQUE-RUSSIAN-SILVERPLATE-DESSERT-SPOON-FORK-W-BOX-/351016542837
Pritom v originálnom balení, ktoré bolo kupované v Moskve v roku 1978, boli tieto lyžičky a
vidličky: -
podla mna si mal tu odpoved pod nosom… kedze tvoj pribor nema ziadnu puncovu znacku, ciste strieborny myslim iste nebude, ale postriebreny zrejme ano..tak ako pisu aj na ebayi pri tom ( takmer rovnakom ako mas ) co si nasiel. a aj ho mas zcernaly ako striebro zvykne casom vyzerat.
s tou znackou to vyzera (pre mna) na celkom riadnu zaujimavost..to som nasiel tu http://www.925-1000.com/forum/viewtopic.php?f=46&t=20870 kde sa spomina ze :
Ц 22.00 is for value : Ц – first letter of ЦEHA – tsena – price, 22.00 – 22.00 rubels. In former USSR the price was marked on item ( no inflation, no competition).
v tvojom pripade teda ц 2.40 moze byt cena 2 ruble a 40 kopejok… mozno za kus, mozno za sadu lyzicka a vidlicka. to skor mozes doplnit ty ak si u vas niekto spomenie na cenu tej celej sady. je to realne?
este jeden priklad ohladne tej znacky – vid obr nizsie
http://www.925-1000.com/forum/viewtopic.php?f=18&t=27695 znacka МНЦЦ 2-50
co je MK 4 netusim. mozno vyrobca a rok vyroby, mozno typ zliatiny,.. treba patrat dalej. ocividne vsak tie postriebrene pribory sovieti moc znackou vyrobcu neoznacovali. aspon z tychto prikladov to tak vyzera.
-
Benjo, ďakujem za reakciu a zistené skutočnosti.
Tá cena 2,40 bola za jednu lyžičku. Vidlička mala cenu 2 ruble. Spolu to vtedy stálo cca 28 rubľov. To ale nie je dôležité. Skôr ma zaujíma z čoho je to vyrobené, prípadne kto to vyrobil.
Tak ako píšeš, to bude nejaká postriebrená zlatina. Len nevedno čo znamená tá značka MK4. Okrem toho čo píšeš, mi napadá:
M – meďˇ, označenie zliatiny? Alebo je to proste kov – po ruský металл?
K – ?
4 – rok výroby, hrúbka postriebrenia, alebo niečo iné?
MK – metalurgický kombinát?
Keď to nezistím, tak sa nič nedeje. Bolo to neznáme doteraz, bude aj naďalej. Možno náhoda niekedy v budúcnosti prinesie rozlúštenie.
-
asi som sa dopatral odpovedi o vyrobcovi. aj ked stale netusim co presne znacka MK4 znamena – ale zrejme ide o vyrobcu alebo o oznacenie materialu..tie tipy co si napisal vyssie maju logiku..
zacalo to http://www.ebay.co.uk/itm/Russian-Tea-Set-Silver-Gold-Plated-Spoons-Tea-Leaf-Scoop-Enamel-Figures-/231128004529?nma=true&si=xc%252BqS%252Fg8C%252FYKDdgwIfrf4u8VDQ4%253D&orig_cvip=true&rt=nc&_trksid=p2047675.l2557 kde je znacka MK4 “rozsifrovana” ako: “Each piece is hallmarked on the back with a stamp saying MK4, which indicates Melchior silver” – kedze ale ide o ebay, tato informacia nemusi byt pravdiva. aj ked moze byt :)
melchior – je zliatina medi vacsinou s niklom.. je to ine pomenovanie pre alpaccu ( med nikel zinok )
pri tomto pribore ma ale zaujal nazov vyrobcu Krasnoselskoe
potom som nasiel s tvojim vzorom a touto znackou aj kliestiky na cukor ( nepodstatne – to len ak by si si chcel rozsirit zbierku :) ,kompletna sada bude ale asi dost velka ).
a nakoniec tu som nasiel tvoju vidlicku… oznacili ju ako na citrony http://sovietchest.ucoz.ru/publ/81-1-0-2677 a vyrobcu ako Yuvelirprom , konkretne jeho najvacsiu pobocku Krasnoselskiy yuvelirniy zavod. spada k nim este aj Kostromskiy yuvelirniy zavod, Moskovskiy yuvelirniy zavod – Podolsk a Sidorovskaya yuvelirnaya fabrika.
Красносельский ювелирный завод – Красносельское ПО, Ювелирпром, Костромская обл., с. Красное-на-Волге, ул. Советская, д. 49
Krasnoe na Volge lezi nedaleko obce Kostroma co je zase mesto nedaleko Moskvy.
na tejto stranke sa uvadza:
Zlozenie zliatiny : med a striebro
Technika: odlievanie, striebrenie, černenie
– myslim ze to zlozenie bude skor zliatina medi a striebro
http://www.krasnoselsk.ru/company/about/
http://allrus.me/krasnoselsk-jewelry/ jedna z najvacsich sperkarskych spolocnosti v rusku s takmer 100 rocnou tradicou, od r.1919. vyrabaju z platiny, zlata, striebra,… aj tableware, cize stolny riad, riad, pribor; velka cast ich produkcie ide na vyvoz.
http://www.glediz.ru/product/krasnoselskiy-yuvelirprom ich pribory
su to len domienky ale je velmi pravdepodobne ze ten kto ten pribor navrhol, studoval na Krasnoselsk Art School v Kostrome, nejaky z tych odborov tykajucich sa sperkov ci spracovania kovov alebo pod.
to “K” v MK4 moze byt teda aj Krasnoselsk ci Kostroma. uz som niekde nasiel znacku na ruskom pribore kde prave jedno z pismen oznacovali ako nazov mesta kde to bolo vyrobene
-
uz ked som nasiel vidlicku tak pridam pre zaujimavost aj nieco k lyzickam :)
-
Super informácie. Ďakujem!
Budem musieť to zajtra celé prelúskať. A pribudol ďalší rébus – iné číslo na značení lyžičiek, ktoré sú na poslednej fotografii. Je tam MK5… Možno to vyrobili v inom závode.
Alebo tie čísla znamenajú rok výroby: 4 – 1974, 5 – 1975?
-
je to velmi mozne ze ta cislica “4” atd bude oznacovat rok vyroby…”K” mesto vyroby a “M” – ktovie, mozno aj ten Melchior
myslis nieco podobne ako tu http://www.925-1000.com/forum/viewtopic.php?f=46&t=20870 ?
The mark 4ТЮ, (lt. 4TJu) stands for: 4 (year of manufacture 1974), T (Tbilisi) and Ю (the manufacturer Juwelirnij Zawod)
Log in to reply.