-
Príbory, nože a nožnice
-
viac hlav, viac rozumu… inspiracia ci pomoc sa da najst aj tu: Nože, lžíce, vidličky http://www.sbirani.cz/viewforum.php?f=63
-
Chcel som nájsť niečo o histórií a začiatkoch firmy Sandrik. Zozbieral som pár informácií z viacerých českých a slovenských stránok a dal som to dokopy. Snažil som sa tie stránky medzi sebou porovnávať aby som to rozumne podopĺňal a vychytal chyby ( niekde boli menšie rozdiely hl. v letopočtoch ). Dúfam, že je to ale ok.
http://www.banskastiavnica.org/aktivity/ban%20ska-hodrusa-1.html
http://doceska.cz/mesto/radetice-jihocesky/
http://www.akademickyrepozitar.sk/sk/repozitar/sandrik.doc
http://www.hodrusa-hamre.sk/dolne-hamre.phtml?id3=46587
http://www.mineraly.sk/files/hist/032_hodrusa.htm
http://permonik.host.sk/ms1a3b1.htm
http://www.berndorf.sk/o-firme/historia/ampkdbhp.html
http://www.rybicka.cz/rybicka/5-CLANKY/9-Historie-znacky-Sandrik
http://www.sme.sk/c/2192745/v-stredoveku-bol-mecenasom-umenia-j-geramb.htmlHneď na začiatok som narazil na oriešok… Niekde píšu, že v roku 1752 prišiel z Holandska do Banskej Štiavnice šľachtic Ján Jozef Geramb ( inde sa dá však nájsť verzia že to boli baróni Ján a Jozef Gerambovci, kt.založili v r.1752 Gerambovskú banskú úniu ( GBÚ ) – neviem overiť, či sú správne obe tvrdenia, alebo je niektorá časom len dopletená. Dočítal som sa však, že Gerambovci už boli v BS vraj v 16.stor., ..tak netuším ). Gerambovci vlastnili bane s bohatými žilami vzácnych kovov a patrili v druhej polovici 18. storočia k najbohatším banským ťažiarom v Banskej Štiavnici. GBÚ sa v priebehu 19. stor. stala najväčším súkromným podnikateľom v baníctve v celej Rakúsko-uhorskej monarchii. Takmer polstoročie stál v čele GBÚ ako reprezentant Lothar von Berks. V roku 1871 prepustil toto miesto synovcovi Róbertovi. Pričinením GBÚ sa zvýšil počet obyvateľov Dolných Hámrov a zmierňovala sa ich veľká bieda.
Prosperita GBÚ trvala do deväťdesiatych rokov 19.storočia. Po objavení bohatých nálezísk striebra v južnej Afrike Amerike a Afrike klesla jeho cena tak, že baniam v celej GBÚ hrozil zánik. Vedenie únie podniklo rôzne opatrenia, ktoré načas zastavili úpadok. Tak r. 1894 postavila únia v Banskej Belej továreň na výrobu olovených rúr, platní, drôtov. V rokoch 1895 až 1896 postavila v Dolných Hámroch továreň na spracovanie vyťaženého striebra a výrobu strieborného a kovového tovaru Sandrik – Silber und Metallwaren Fabrik Aktiengessellschaft / Továreň na strieborné a kovové výrobky, akciová spoločnost /, ktorá zamestnávala okolo 200 ľudí. K tomuto kroku došlo 30. 5. 1895 – tento dátum založenia uvádza ob¬chodní sborník Com-pass z roku 1939, zdroj: http://www.rybicka.cz/rybicka/5-CLANKY/9-Historie-znacky-Sandrik . Voľba padla na pozemok, ktorý patril Joanesovi ( Jánovi ) Sandrikovi. ( 22 apríla 1895 zahájený prvý slávnostný výkop budúcej továrne Sandrik na spracovanie striebra, zdroj: http://www.sberatel.com/diskuse/sberatel/mineraly-horniny-historia-a-sucastnost-tazby-na-slovensku-2404 ). Podľa Berksovho projektu sa malo vo fabrike spracovať až 10 000 kilogramov striebra ročne. Továreň na strieborné výrobky sa Berks rozhodol postaviť v blízkosti surovinového zdroja, teda pri Schöpferštôlni a hámorských stupoch. Ďalší zdroj uvádza, že výrobky Sandriku sa vyrábali zo striebra, ktoré sa ťažili vo vlastných baniach v Hodruši zo žily Rabenstein pri Brennerštolnianskom tajchu.
Novopostavenú fabriku pomenoval Berks podľa pozemku, na ktorom bola postavená. Ako grafickú ochrannú známku zvolil šesťlistovú ružicu prevzatú z rodinného erbu Gerambovcov.
http://www.knife.cz/Knifecz/tabid/36/ctl/Details/mid/381/ItemID/200/Default.aspx : V erbe Gerambů byl lev držící kladivo a vrták – tyto symboly vyjadřovali sílu a činnost rodu i jím založené unie. Erb rovněž obsahoval i roh hojnosti, z kterého se sypaly mince – symbol bohatství – a pětilistou růži jako symbol štěstí. Z této růže údajně vznikla pozdější rozeta, která se stala ochrannou známkou podniku Sandrik.Už po troch rokoch od založenia sa továreň dostala do ťažkostí, keďže strieborné výrobky sa stali nepredajnými v dôsledku výroby len luxusných produktov za vysoké ceny a dopyt už bol nasýtený. Pôvodne tvorili výrobu totiž len úžitkové a umelecké predmety zo striebra. Drahé strieborné výrobky zo Sandriku mali pochopiteľne len malý okruh zákazníkov a kúpiť si ich mohli len najbohatšie vrstvy vtedajšej spoločnosti. Továreň tak obmedzila výrobu a znížila počet pracovníkov takmer na tretinu.
V roku 1899 nastúpil do Sandriku ako dizajnér Ján Peterka rodák z Radetíc v Čechách. Absolvent umelecko-priemyselnej školy pri cisársko-kráľovskom múzeu pre umenie a priemysel vo Viedni. Napriek katastrofálnemu stavu v továrni neprestali vyjednávať s uhorskou vládou o pôžičke ako poslednej záchrane pre okolité bane a továreň. Podľa podmienky peštianskej vlády na poskytnutie finančnej pôžičky pre fabriku, mala sa táto zúčastniť s výrobkami podľa vlastných návrhov na Svetovej výstave v Paríži v roku 1899, ako aj na Miléniovej výstave v roku 1900 v Pešti. Mladý Peterka túto úlohu zvládol tak úspešne, že ním navrhnuté vzory získali na jednej i druhej výstave zlaté medaily. Za tento úspech poveril Berks sotva 29-ročného Peterku od 1. marca 1901 vedením fabriky. Jej riaditeľom bol nepretržite až do roku 1929.
Peterka zistil, že pre zvýšenie rentability je výhodné vyrábať výrobky pre takmer všetky vrstvy obyvateľstva a rozšíril výrobný program. Príbory a stolovanie začal vyrábať z alpaky a postriebrenej alpaky. Výrobný program pozostával už vtedy zo 70 % z výroby jedálenských príborov, 15-20 % z hotelového stolovacích príborov, 15 % luxusných stolových výrobkov a zvyšok z niklových za účelom segmentácie trhov podľa príjmových skupín.
http://cs.wikipedia.org/wiki/Alpaka_(zliatina)
Alpaka, prvá zmienka o alpake pochádza z Číny; pôv. názov Argentan, neskôr Neusilber, nakoniec obchodný názov Alpacca. Alpaka má radu ďalších názvov: pakfong, biela mosadz, niklová mosadz, nové striebro. V angličtine sa používajú označenia Nickel silver, German Silver, Paktong, New Silver, Alpacca (či Alpaca). V nemčine sa okrem výrazu Neusilber stretneme aj s výrazmi Alpacca, Argentan, Minargent či Pakfong. Existuje mnoho rôznych definícií zloženia zliatiny, všetky však zahrňujú meď (45–70 %) a nikel (5–30 %). Pridáním ďalších kovov, nejčastejšie zinku (8–45 %), antimonu, cínu, olova alebo kadmia, je možné dosiahnuť lepších vlastností zliatiny, napr. Väčšia tvrdosť či odolnosť voči korózii.
Priemyselne používaný pomer kovov je 65 % medi, 18 % niklu a 17 % zinku.
Zo začiatku bola alpaka obľúbená ako základný kov pre výrobu postriebreného riadu.
S alpakou sa stretneme v bižutérií, hračkárskom priemysle (pre dobrú elektrickú vodivosť je vhodná pre výrobu koľajníc modelových železníc), aj pri kvalitnejších kľúčoch. Dobrej opracovateľnosti zliatiny sa využívá pri výrobe hudobných nástrojov (napr. činely, flauta, saxofón ), odolnosť voči korózií z alpaky zase robí vhodnú zliatinu pre výrobu vreckových nožov.
Z alpaky sú/boli vyrábané aj niektoré mince ( Nemecká marka).
Príkladom technického využitia sú vodovodné potrubia a výhrevné špirály.Peterka, hneď ako začal otvoril v roku 1901 pri továrni Sandrik základnú školu, ktorú navštevovali deti zamestnancov. V roku 1902 založil prvú odbornú učňovskú školu ( 1897 – už založená vlastná učňovská škola, premenovaná r.1902 na Odbornú učňovskú školu ) aby vychoval vlastných pracovníkov z tunajších ľudí a nemusel zamestnávať drahých cudzincov z Nemecka a Rakúska. Išlo o trojročnú, až štvorročnú učňovskú školu, kde vybraní talentovaní učni mali možnosť pokračovať ešte v dvojročnom kurze pre majstrov. Vyučovacím jazykom v tom čase bola maďarčina. Niektoré predmety učil sám Peterka. Ako spomína: „Keďže som neovládal maďarský jazyk, učil som ich, ako som vedel, niečo česky, niečo slovensky a odborné výrazy najčastejšie nemecky“ ( http://doceska.cz/mesto/radetice-jihocesky/ ). Súčastnou pokračovateľkou školy je dnes Súkromná Stredná Umelecká Škola.
Ani strieborná fabrika však nezachránila bane pred úpadkom. R. 1905 bol vypísaný konkurz na odpredaj majetku spoločnosti. Bane a zariadenie patriace k štôlni Šöpfer v Hodruši boli ocenené na 2 216 700 korún, majetok štôlne Michal v Banskej Štiavnici na 1 209 387 korún, olovená továreň v Banskej Belej na 242 900 korún a továreň Sandrik na 1 050 408 korún. V roku 1906 Gerambovská banská únia, ktorej celkový majetok sa odhadoval na 50 miliónov uhorských korún, bola už tak zadĺžená, že v apríli 1906 ohlásila bankrot. Súkromní podnikatelia nemali taký kapitál, aby mohli tieto podniky odkúpiť a tak ich za nepatrnú sumu získal erár. Bane a banské zariadenia prevzal uhorský štát, fabriku Sandrik odkúpila Ústredná peštianska sporiteľňa. Od r.2006 kedy došlo k osamostatneniu továrne od baní a získaní finančnej pôžičky, jej rozvoj úspešne napredoval pod vedením J.Peterku. Pre zlepšenie bytových podmienok dal v roku 1906 vystavať kolóniu rodinných domkov Kyslá a Betlehem. Byty to boli síce skromné, ale v tom čase to znamenalo nemalý sociálny pokrok. Všade pri domoch boli zriadené malé zeleninové a ovocné záhradky. Za byt s priestrannou obývacou kuchyňou, izbou a priestrannou komorou, na dvore dreváreň, pivnica a chlievy pre hydinu, v prvých rokoch sa neplatilo nič. Potom 2 Koruny na týždeň. V r. 1908 dal postaviť aj očistné kúpele ( ktoré pozostávali z väčšieho bazéna, spŕch, parného kúpeľa a niekoľkých vaní ), na spoločenské využitie úradníctva dal postaviť kasíno a robotnícky konzum. V továrenskom kasíne bol už v roku 1904, len 9 rokov po vynájdení prvého kinoautomatu bratmi Lumierovcami, premietaný prvý nemý film dovezený z Paríža. Bolo to vtedy tretie kino na území Slovenska.
Len stručne k ďalšiemu vývoju:
Firma Sandrik získala v roku 1918 aj zákazku pre bývalé rakúsko-uhorské vojnové lode a dodávala asi polovicu zariadenia aj pre hotely vo Viedni. Už v tom čase došlo k obchodným kontaktom s firmou Arthur Krupp z Berndorfu, ktorá bola najväčšou rakúskou firmou v tejto oblasti a dávala prácu v tej dobe cca 1500 ľuďom. Táto firma neskôr vstúpila kapitálovo do firmy Sandrik.
V roku 1936 začala vo firme aj výroba vojenských heliem Stahlhelm M1916 pre bulharskú armádu a neskôr pozmenený typ helmy.
Aj keď mal Sandrik svoje sídlo v obci Dolné Hámre, disponoval pred II.svetovou vojnou taktiež zastúpením v Prahe, v Brne a v Bratislave. Pražské zastúpenie mal Sandrik aj po II.svetovej vojne.
Rozšírenie fimry Sandrik prinieslo znárodnenie československého priemyslu realizované na základe „Dekretu prezidenta republiky ze dne 24. října 1945 o znárodnění dolů a některých průmyslových podni¬ků“. Firma Sandrik bola znárodnená hneď v prvej vlne, keďže ju nájdeme v zborníku „Znárodněný prů¬mysl v Československu, ročník I,1947″ (dalšie diely už neboli vydané).
Po roku 1948 bol k znárodnenému slovenskému podniku Sandrik pripojený aj závod Wlaszlovits v obci Štós, západne od Košíc. Bol to kolos, který v 50. rokoch 20. storočia združoval 33 závodov na území celej Československej republiky.
90. roky 20. storočia spôsobili rozpad pôvodného kompaktného národného podniku na jedno¬tlivé závody.
V roku 1991 sa po zmene režimu opäť spojili so starým partnerom a vytvorila sa nová spoločnosť Berndorf Sandrik ( príbor ). Existujú však aj ďalšie firmy nesúce meno Sandrik zamerené iným smerom.
http://www.sandrik.sk/historia.html
:: 1895 – Továreň na strieborné výrobky Dolnie Hamry
:: 1906 – SANDRIK, účastinná spoločnosť
:: 1945 – SANDRIK, národný podnik
:: 1988 – SANDRIK, štátny podnikFotky – zdroj:
http://www.hodrusa-hamre.sk/historia.phtml?id3=46566
https://picasaweb.google.com/photohodrusa/HodrusaHamreOldPhoto#
http://www.sandrik.estranky.sk/fotoalbum/moje-publikacie/moje-publikacie/1.jpg.html
http://www.forumhistoriae.sk/e_kniznica/GHH/GHH1996_2.pdf -
Len doplním že továreň v Berndorfe v Rakúsku bola založená o 51 rokov skôr ako Sandrik, teda v r.1844, ako druhá fabrika na výrobu predmetov zo striebra v Európe.
Pre overenie informácií z horeuvedeného článku by možno bolo dobré kuknúť do knihy Najstaršie dejiny obce Hodruša-Hámre a HODRUŠA-HÁMRE Továreň Sandrik a jej vplyv na obec od Víta Priesola.
Taktiež som našiel zmienku o podnikovej Kronike Sandrik 1895 –1969, ktorú písali Ladislav Hruškovič a Ladislav Jarunek, a ktorej 1135-stránkovú kópiu sa podarilo pre archív obce Hodruša-Hámre zachrániť.
-
Benjo, všetko podstatné o Sandriku si napísal. Mňa by veľmi zaujímalo, ako aktuálna je informácia, že sa MV Hodruši-Hámrom podarilo zachrániť rukopis L. Hruškoviča k dejinám Sandriku, ktorý v obd. cca 1999-2000 bol nezvestný.
A ešte taká maličkosť k Berndorfu, ktorý bol vždy závistlivým konkurentom Sandriku. V roku 1917 Berndorf odkúpil 70 percent Sandriku, šlo mu najmä o dve viedenské továrne. Výrobky zn. Sandrik mali vyššiu kvalitu ako Berndorf, leštili sa ručne, kým v Berndorfe strojovo. Hneď po prvej svetovej vojne previezli zamestnanci Berndorfu stroje a raznice z Dolných Hámrov a napriek rôznym intervenciám i hroziacim sankciám zo strany československej vlády svoj záväzok navrátenia majetku továrni Sandrik majitelia rakúskej továrne nikdy nesplnili. Bolo by zaujímavé porovnať výrobný program Berndorfu po r. 1918 so Sandrikom z obdobia spred ukoristením strojov a razníc. Napokon je viditeľná podoba výrobkov oboch tovární. -
aaa vidim z tvojho obrazku podla inicialiek ze jan jozef geramb existuval urcite..ci mal brata jozefa uz riesit ani nejdem ( to len k tomu zaciatku toho mojho predosleho clanku ).
dorotka ta zmienka pochadza z: http://www.mineraly.sk/files/hist/301-400/388.pdf a su tam uvadzane publikacie aj z r.2010, takze nie je to tak stary clanok. je to pisane v suvislosti s opisom knihy od toho Priesola co pisal tu historiu Hodruse a Sandriku ( bol obecný kronikár ). pri pisani svojich knih cerpal zrejme odtial a ta kopia…. volal som dnes na ich OÚ a starosta ma v kancelarii v knižnici 4-dielnu kroniku Sandriku ! je mozne do nej nahliadnut aj osobne. takze existuje a je to citanie fakt na dlllllho kedze ma vela stran.
tie dve knihy od Priesola “Najstaršie dejiny obce Hodruša-Hámre” ( 4,80 EUR/ks ) a “HODRUŠA-HÁMRE Továreň Sandrik a jej vplyv na obec” ( 100 ročná história továrne za 5,30 *EUR/ks ) + este je tam od neho kniha o sakralnych objektoch v ich okoli – su vsetky tri v predaji na OÚ v Hodrusi ( tel. 045 / 684 44 15, email sekretariat@hodrusa-hamre.sk ) a mozu to zaslat aj dobierku…cca do tyzdna. objednat sa daju aj cez uvedeny mail.
-
jujha Benjo, to su spravy nad zlato. Konečne slnko v tejto prekliatej BA hmle. Som ti povďačná ! Email na knihy si odpisujem a objednavam.
-
Berndorfská továreň
V obci Berndorf, medzi Wiener Neustadt a Wien, založil v roku 1843 Alexander Schoeller továreň s názvom Berndorfer Mettalwarenfabrik, ktorá sa špecializovala na výrobu poľnohospodárskych strojov. V rokoch 1846 až 1849 sa v továrni vyrábali bodáky pre c.k. armádu.
V roku 1851 sa stáva spolumajiteľom továrne Alfred Krupp (v literatúre uvádzaný i variant Hermann Krupp), v roku 1850 bola zahájená výroba tovaru z alpaky, ktorý bol ako vysokokvalitný importovaný do celej Európy i Ameriky. Firemný katalóg z roku 1893 uvádza okolo 400 druhov výrobkov a v prvom decéniu 20. storočia už expeduje do Turecka 290 železničných vagónov a do Argentíny 190 vagónov produktov ročne.
V roku 1913 firma prechádza na akciovú spoločnosť /AG/ a svoj pôvodný názov Berndorfer Metallwarenfabrik Arthur Krupp A.G. skracuje na Berndorf-Krupp AG.
Továreň okrem predmetov z alpaky spracúvala plechy pre viedenskú mincovňu i mincovne v Európe a v Mexiku.(Berndorf vlastnil niklovú huť a v roku 1884 valcované niklové plechy dostali patent so značkou Rein-Nickel) .
Firma Berndorf-Krupp vyrábala jedálenské náčinie, príbory, čajové a kávové servisy, nádoby na cukor, kaviár, soľničky, podnosy, misy, poháre, pokále, rozličné kazety, fajčiarske potreby ale aj vojenské ešusy a iné produkty pre c.k. armádu. Aj napriek štátnym zákazkám, mala fabrika finančné problémy a počas 1.svetovej vojny stagnovala a po 2. svetovej vojne sa jej prosperita už nevrátila, v roku 1945 boli z továrne ostránené stroje (Rakúsko spadalo do Sovietskej zóny). V roku 1957 fúzuje s firmou Ranshofen, vzniká Ranshofen Bernsdorf k svojmu pôvodnému výrobnému programu, stolovému a jedálenskému náčiniu sa vracia ž v roku 1991 – odkúpením Sandrik Dolné Hámre.Zdroj foto : dorotka
de.academic.ru -
len poopravim..tu tovaren zalozili v 1843 spolu bankar Alexander von Schoeller a Alfred Krupp. ten “variant Hermann Krupp” pri vzniku tovarne bol alfredov mladsi brat hermann kt.fabriku neskor prevzal. alfred tam dlho nevydrzal…v 1846tom vypukla hosp. kriza, berndorf si zarobil akurat na slanu vodu a prespekulovany lisiak alfred sa rozhodol ist domov do Essenu do “menej rizikoveho” odvetvia.. zacal vyrabat dela. sikovni pani…vlastne to co vzniklo z rodinnej firmy krupp netreba prilis predstavovat – terrajsi svetovy gigant thyssenkrupp.. ale to len tak pomimo
-
Benjo, naozaj neviem, pretože sú protichodné informácie o prvotnej spolupráci A.Kruppa na založení Berndorf. Väčšina dokumentov sa prikláňa k roku 1851, kedy vstúpil do spoločnosti so Schoellerom Krupp. Môžeš mať pravdu ty, môže byť pravda v mojichpoznámkach. Je to zanedbateľné oproti tomu čo nám Berndorf priniesol. I keď ma poriadne štve, ako zmizla slávna sandrikovská rozeta zo súčasného loga Berndorf sandrik.
Rotor, nie je tá tvoja lyžicka /čka/ značená “tigrom” výrobkom Berndorf so značkou medveďa ? Značka je fakt dosť nevýrazná, ale berndorský macík mal dosť variant.
Vlcik-tlcik, neexistuje nič adekvátne tvojej pohotovej saroyanskej reakcii, tak len malý pozdrav zo socialistického kníhkupectva Slovenský spisovateľ.
-
dorotka
Medveď to nebude. Je na štyroch pomerne štíhlych nohách. Na druhej a tretej nohe hore k telu má vodorovné čiarky. Chvost má vodorovne ako pes. Hlava je neidentifikovateľná. Mohol by to byť pes, vlk alebo aj lev. Čiara za ním medzi písmenami mohlo by byť aj orámovanie. Je ale akoby zle vyrazená. Dívam sa na to cez silnú lupu, ale foťák na lepšiu snímku nestačí.
-
dorotka
Ešte doplním. Berndorský macík nemá chvost. Na lyžičke chvost je. Asi taký ako ho má Dianin havo. Len koniec má oproti Dianinmu trochu vyššie.
-
A ešte jeden pokus cez lupu.
-
Dobré vážení smažení, počítal som si.
Dovoľte mi korekciu drobného nezmyslu.
Informácia o ťažbe striebra GBÚ na žile Rabenstein je nezmysel, To by GBÚ musela byť založená do16 storočia, kedy na Rabensteine ťažba skončila.
Žila Schopfer ktorá dovtedy nebola riadne ťažená ,sa stala po zhruba 50 rokoch od založenia spoločnosti odrazovým mostíkom GBÚ na ktorej zbohatli a následne bohatstvo rozvíjali investovaním.
Ešte doplním že na Schopfer štolni mali v časoch keď ešte naokolo všetky stroje pracovali na vodu alebo paru, vlastnú elektráreň s v tej dobe najmodernejšou parnou turbínou a plynovým motorom . Celé to mali vymyslené ako paroplynový cyklus.
Fyzická výroba príborov pod značkou Berndorf aj Sandrik zanikla v rokoch 2007-2008, keď sa už nedalo cenovo konkurovať číňanom. Tí dodnes vyrábajú príbory pod touto značkou pre Obchodnú firmu Berndorf-Sandrik so sídlom v Žarnovici. Výroba príborov v rakúskom Berndorfe zanikla ešte skorej. Mimochodom, celý areál Sandriku je na predaj. Už roky.
Pán Priesol pracoval prakticky celý život v Sandriku, dotiahol to až na námestníka. Kronikára robil až na dochodku. Je aj znalcom príborov.
-
Nevyznám sa do príborov ,napadlo ma že sem pridám jeden čo som minule našiel ,pochybujem že má hodnoto ale len tak pre zaujímavosť :) Možno k nemu niekdo bude vedieť niečo povedať
-
tazko povedat ci sa ti k tomu noziku niekto vyjadri… bez katalogu sa k vyrobcovi ci blizsim informaciam dostaneme asi len tazko, ak vobec. skusal som hladat nieco aj na DE ci EN forach ale tych zmienok o znackach na priboroch je tam pramalo, az by som povedal ze nie su :) k striebornemu priboru ci postriebrenemu sa ich najde dost, k dykam je toho spuusta, ale k tomu beznemu priboru nic. mozno som zle hladal. neviem teda ci ma zmysel sem hadzat fotky k identifikacii pokial sa niekto neozve ze ma k tomu literaturu. pokial sa budeme sustredit len na SVK znacky, teda Sandrik, dorotka to uz vybavila hned na zaciatku temy.
jedine co som “objavil” k tym znackam na nete je kniha Firmenstempel auf Besteck aus Deutschland, Belgien, Dänemark, Frankreich, Italien, Niederlande, Norwegen, Österreich, Portugal, Russland, Schweden, Spanien, Ungarn – objednat sa da na viacerich strankach http://www.booklooker.de/B%FCcher/Beata-Waliczek-und-Marek-Rasala+Firmenstempel-auf-Besteck-aus-Deutschland-Belgien-D%E4nemark/id/A01cp64601ZZd?zid=70740da8998c811201f2b5b8269aff65 – mali by tam byt znacky od r.1888 po cca 2007. ale mam taky pocit ze su tam zase len znacky strieb.ci postriebr.priborov.
ak ma niekto info o dalsej literature k priboru, sem s nou. nejaku velkemu fanusikovi priborov to iste pomoze
Log in to reply.