-
Príbory, nože a nožnice
-
ten neoxyd by mohlo byt nejake oznacenie sposobu povrchovej upravy toho kovu/priboru.
k neoxydu sa da najst snad jedine takato mala pomocka k patraniu a sice nejaky cistic AVION NEOXYD – 300G : “Speciální prostředek na čištění chromovaných, niklovaných a hliníkových předmětů a plastů (části karoserií automobilů, příbory, atd). Odstraňuje rez a zoxidovanou vrstvičku kovu. Dává leštěnému předmětu vysoký lesk
a vytváří na jeho povrchu vodoodpudivý film, který chrání proti působení koroze.”http://www.avioncz.cz/bezplist/neoxyd.pdf
CFH neoxyd : zase len domienka – moze ist o pripravok pouzity k lesteniu s firemnym logom ci firemnu metodu pouzitu pri vyrobe
alebo mal vlcik pravdu a bude to skratka suvisiaca s typom materialu/kovu ( kedze mi naslo tu “drobnost” CFM uvedenu nizsie ).
CFH NEOXYD – pribor s tymto oznacenim je na viacerich strankach predavany ako pribor z DDR,ale to su zase len stranky z pochybneho zdroja – ebay ci nejaky bazar. rozhodne spol. CFH = Carl Friedrich Hutschenreuter je z Aue a to je byvale DDR. kedze robili pod tym logom max.do 1972, mohlo by sa tym aj cca datovat kedy bol pribor vyrobeny ( od 1949 do 1972 ). napriek tomu ci noz vyzera na 1.polku 20.stor. alebo nie. iste…iba pokial verime ze CFH je skratka uvedenej znacky.
CFM NEOXYD WENZ BESTECKE – naslo na nete este aj takuto znacku z priboru. ine nic. zmienka je z ebay-u a nie je tam detailne foto zial, cim by sa dalo overit ze nejde o preklep nahodou kedze je to jedina zmienka k tomuto spojeniu na nete. neviem preco to naslo, lebo to akurat zamotalo vsetko este viac :)
-
Benjo, milé s tou čistiacou pastou, aj mne ten neoxyd vrtal v hlave a skusila som naňho z iného konca.
Cez OXYD – chem. zlúčenina prvkov s kyslíkom, kysličník; cez oxydácia t.j. zlučovanie látky s kyslíkom, okysličovanie, po pomalu oxydáciu (hrdzavenie, tlenie )
A vychádza mi len jedno, negatív od oxyd je NEOXYD, teda v nemčine skratka od nein oxyden. Alebo v angličtine trochu pritiahnuté za pačesy NOOXYD zmenené na prijateľnu formu NEOXYD. Tak asi zdôrazňovali duplicitne, že je príbor nehrdzavejuci. Tak dočasne /?/ vyriešenéPridám niektorě skratky, najčastejšie používané v GB počnuc od pol.19.storočia v najproduktívnejšej oblasti výroby alpaky /a podobných zliatin/ Sheffielde. Tu sa začalo na výrobky z alpaky / ale aj cínu/ nanášať striebro v elektrolytickoim kyanidovom kupeli. Postriebrený cín označovali značkou BRITANNMETAL.
Pre výrobky z obecných kovov, ktoré boli postriebrené elektrolytickou cestou, sa používali skratky ” BP, EP, EPNS, EPGS, NS, GS ieEP, EPBM. V Británii sa najma v 19. storočí postriebrovalo silnou vrstvou /electroplated/.
-
[quote=benjo]
ten neoxyd by mohlo byt nejake oznacenie sposobu povrchovej upravy toho kovu/priboru.
[/quote]
[quote=dorotka]
NEOXYD. Tak asi zdôrazňovali duplicitne, že je príbor nehrdzavejuci. Tak dočasne /?/ vyriešené
[/quote]
Myslím, že ste sa zhodli.
Podľa mňa Neoxyd – neo – nový spôsob alebo technológia (nehrdzavejúcej) povrchovej úpravy, čo hovoríte aj vy.
Dorotka kyslík je síce oxygen, ale zlúčeniny sú oxidy s mäkkým i.
Pardon, ja iba pre korektnosť, s pravopisom som na tom lepšie ako s oceľou.
-
Vlčik,si ma prinutil otvoriť Slovnik slov. jazyka a oxyd /zlučenina prvkov s kyslikom nie kyslik/ je s ypsilonom. Ale je mozne, ze su nejake najnovsie pravidla s.jazyka. Lenze ti nemecki vyrobcovia pouzivali svoj dictionary. Priznavam, ze obcas pisem na angliuckej klavesnici, ako teraz, a neviem v rychlovke najst makcene a dlzne.
A ta oceľ ti ide nahodou super, dokonca v azbuke.
-
INOX, ANTICORRO, NEREZ, ROSTFREI, NEOXYD a pod., sú podľa môjho názoru obchodné pomenovania antikoróznej oceli.
-
Rozumné a logické.
-
rotor, do tvojho zoznamu pridam uz aj tu spominane oznacenie nirosta = Nicht Rostender Stahl
k tomu neoxydu:
cez vojnu pouzivane znacky strieborneho SS priboru: RONEUSIL-ROSTFREI, ORIGINAL OLYMPIA OXYDEX-ROSTFREI, NEOVEDA-ROSTFREI, CFH NEOXYD-ROSTFREI, & KRUPP BERNDORF-ROSTFREI
ako si mozete vsimnut.. CFH neoxyd-rostfrei – preco by pisali ze “nehrdzavejuci” dokonca 2x hned za sebou?? hm? nelogicke.
-
benjo
Možno mali dvoch dodávateľov oceli a raznicu len jednu. Šetrili.
-
Habáni
Príbory na území Slovenska vyrábali nožiari. V slovenčine ani nemáme iný výraz pre výrobcov príborov. Boli to najmä Habáni, ktorí sa usadzovali na Slovensku od 16. storočia. Habáni vytvárali samostatné osady, habánske dvory s vlastnými samosprávami. Vynikali ako všestranní remeselníci, najmä vo výrobe keramiky, nožov a príborov.
Veľká nožiarska dielňa pracovala v 17. a 18. storočí vo Veľkých Levároch. Habáni dodávali sady príborov pre šľachtické sídla. Súpravy sa dodávali v počte jedného tucta. Dodnes je bežný počet pol tucta, teda šesť kusov. Habánske nožiarstvo pretrvalo až do 19. storočia, keď muselo ustúpiť lacnejšej manufaktúrnej výrobe.Malá československá encyklopédie, ACADEMIA, Praha 1985
Holčík,Š.: Príbory, TATRAN, Bratislava 1982Kuchynské nože
Jozef Wlaszlovits, o ktorom tu už bola zmienka, založil v roku 1803 v obci Štós blízko Košíc fabriku v ktorej vyrábal nože a pre armádu chladné zbrane. Nožiarský cech v obci Štós bol od roku 1721.
http://www.praveorechove.com/newsread2.php?newsid=1299Ochranná známka na šabli: WLASZLOVITS ŠTÓS
http://forum.valka.cz/files/pict0029_951.jpg33/ Kuchynské nože
34/ Ochranná známka: WLASZLOWITS ŠTÓS
35/ Kuchynský nôž SILVER-STEEL SOLINGEN-TYP
36/ Ochranná známka: SILVER-STEEL SOLINGEN-TYP
37/ Nôž SBH. SOLINGEN STEEL
38/ Ochranná známka: SBH. SOLINGEN STEEL (B ? je nejasné, mohly by to byť aj skrížené kladivá)
39/ Nôž MARTFROST SANDRIK STOS. Nôž vyrobený v Štóse po zlúčení so Sandrikom.
40/ Ochranná známka: MARTFROST SANDRIK STOS. Ako už spomínala Dorotka, rozeta chýba. -
rotor diiky za nove foto so znackami…hl.za tie slovenske. ten solingen…netusim ci je tam SbH., ci SVH., ci nieco podobne. skus dat nejakou chemiou prec tu zazratu patinu,mozno sa to bude dat lepsie precitat. ale nie to som chcel…uz som pisal pri tom noziku co sa tak rozoberal ze tie zahranicne znacky vieme velmi tazko identifikovat.
kukni na tento link na kolkych znackach nozov figuruje slovo Solingen… a to tam iste nie su uvedne vsetky loga, chybat tu budu hl.tie z novsej ery: http://www.germandaggers.com/referenceguidemakermarks.htm
1.) samozrejme nikdy nevies,mozno na tu tvoju znacku niekde predsa len natrafime ;-)
2.) nechapem preco take nieco nie je na nete aj pre pribor… šajze!
tieto znacky z noza tam nie su napr. ( a takych bude este veela ):
-
-
K Wlaslovičovej nožiarskej (a inej) fabrike jeden malý dokument pre tých, ktorí by chceli získať potvrdenie post o vyučení, prípadne o stáži.
-
Nedá mi to, nezareagovať na spomenutých habánov, i keď značne odbočím od základnej línie príborovej témy. Ale u nás boli HABÁNI, v Amerike sú HUTERITI a majú spoločný pôvod.
Habáni boli v mnohých remeslách neprekonateľní majstri, ale obdivuhodný bol ich sociálny systém, v danom období (16.-18. stor.) nevídaný.
Zaujímavé osudy mali ich bratstvá, ktoré ešte i v súčasnosti i ke´d na miernejších princípoch fungujú v USA a v Kanade. Tu ich poznajú pod menom Huteriti, v roku 2004 bolo v Kanade v štátoch Saskatchewan, Alberta a Britská Columbia, 347 kolónií huteritov a v USA najmä v štátoch Južná a Severná Dakota a Montana 143 kolónií.
Jedna kolónia je tvorená 20-60 rodinami, čiže má 60 až 250 členov.
Niektoré pravidlá sú stále striktne dodržiavané, jednotlivé kolónie sú však s miernymi odlišnosťami otvorené novým civilizačným prúdom. Zväčša však platí, že nepoužívajú televíziu, CD prehrávače, videá, ale telefóny a filtrovaný prístup na internet už členovia kolónií vlastnia.
Štýl odievania si stále zachovávajú v konzervatívnych intenciách, archaický veľmi špecifický účes, tmavé alebo bodkované šatky u žien, dvojdielny typ oblečenia (sukňa, blúzka, vesta), niekde doposiaľ nepoužívajú gombíky ale len háčiky, muži nenosia opasky ale traky. Vo vnútri kolónií sa komunikuje nemeckým dialektom, tzv.huteritská nemčina, prirodzene deti majú výučbu v anglickom jazyku. Prevláda názor, že školská dochádzka by mala byť ukončená 15 rokom dieťaťa.
Kolónie sú hospodársky samostatné, majú spoločné vlastníctvo, založené na prevažne poľnohospodárskej produkcii. Sú neuveriteľne pracovití, ovládajú všetky remeslá, ale slávny fortieľ habánov už nedosahujú.
Ako sa dostali habáni do zámoria ? Ich strastiplnú dvestopäťdesiat ročnú cestu skúsim skresať do pár riadkov.
V roku 1621 pod ochranou Gabriela Bethlena odchádzajú na jeho majetky do Sedmohradska (Alba Iulia, Alvinc)(pod tlakom tureckých nájazdov ale aj habsburskej politiky) členovia habánskych dvorov z Moravy, Sobotišťa, z Veľkých Levár. V Sedmohradsku zakladajú krajčírske, kožušnícke, tkáčske a mnohé iné dielne, medziiným i dielne na výrobu nožov, britiev a píl.
Habáni z Alvincu mali stály kontakt s bratmi na Slovensku, pretože z hľadiska cirkevnej správy podliehali biskupovi v Sobotišti, viackrát počas 17. storočia navštívili habánske dvory.
Keďže stratili ochrancov a znovu sa dostali pod tlak rekatolizácie viedenského dvora, v roku 1770 opúšťajú oblasť Rumunska a odchádzajú na Ukrajinu. Vo Višenke na pozemkoch ruského cárskeho maršala Rumjanceva podpisujú kontrakt so zaručenými slobodami a povinnosťami. Tu opäť budujú svoje bratské dvory (Bruderhof) a žijú svojim tradičným životom. Počas celého 18. storočia majú stále kontakty s habánmi vo Veľkých Levároch a v Sobotišti, viackrát podnikajú cesty na Slovensko. Počas tohto obdobia odišli viacerí habáni za svojimi „bratmi“ do cárskeho Ruska. Napríklad v roku 1784 posilnilo komunitu vo Višenke okolo 50 osôb z V.Levár a Sobotišťa a po ich príchode vo Višenke vybudovali veľkú džbánkarsku dielňu !
V roku 1793 navštívili višenskí bratia habánov (už rekatolizovaných) v Sobotišti, ktorí ich obdarovali cennými knihami (aj Veľkou históriou obce Sobotište) ale aj inými hodnotnými darmi.
Bolo by zaujímavé z hľadiska dejín našich obcí nahliadnuť do habánskych kroník a kníh! Možno ich vo veľkej úcte uchovávajú Huteriti v zámorí.
Habánski remeselníci boli vyhľadávanými majstrami aj v cárskom Rusku, ich dvory nadmieru prosperovali a takýto blahobyt bol aj príčinou ich vnútorného úpadku, keďže prestali rešpektovať prvú zásadu o kolektívnom vlastníctve. Tak vznikla v roku 1843 nová kolónia pravovercov, nazvaná po vodcovi novokrstencov Jakubovi Huterovi – Hutertal a ich členovia sa nazývali huteriti. Pôvodný Hutertal sa rozčlenil na viacero menších kolónií. Huteriti predvídali nepriaznivé postoje novej cárskej politiky a tak po písomných kontaktoch s komisármi kanadskej a americkej vlády sa rozhodli vysťahovať do zámoria.
V roku 1874 dorazili Huteriti na pevninu USA, zakúpili si pôdu a založili viacero bratských dvorov, teda veľkých poľnohospodárskych fariem. Postupne prichádzali z Ruska ďalší huteriti. Vzhľadom na ich najdôležitejší postulát v životnej filozofii – pacifizmus – boli prenasledovaní aj v USA. -
Späť od hutteritov k príborom.
Príborové nože sú extra kapitola. Vyrábali ich všetky príborové firmy, ale pravda je, že dodávateľov čepelí bolo v Európe len niekoľko. Hovorím samozrejme o nožoch ktoré pozostávali z čepele a rúčky. Vynikali samozrejme Solingenské firmy. Sú dodavateľom čepelí príborových nožov dodnes.
Príborové nože tzv monobloky – teda z jedného kusa sa robili a robia z ocele 18/0 – magnetickej nehrdzavejúcej, aj keď ostatné diely príborovej sady možu byť z kvalitnejšej 18/10 -nemagnetickej nehrdzavejúcej ocele. Je to tak kvoli držaniu ostria.Oceľ 18/10 totižto ostrosť nedrží.
Pokiaľ dávate príbory do umývačky riadu, nemali by ste miešať do jednej várky príbory z ocele 18/0 a 18/10 . Navzájom na seba totiž v prostredí slaných roztokov umývačky elektrolyticky korozívne posobia , a strácajú lesk.
Sposoby umývania príborov – tak to je zase iná samostatná kapitola.
-
Zavináč
Vedel by si popísať, veľmi stručne, technologicky postup výroby príboru. Trieda ocele 18 nie sú spekané karbidy?
Log in to reply.