aktivita diskusia Starožitnosti a zbierky Príbory, nože a nožnice

  • sasha

    Member
    4. februára 2013 at 1:13

    Táto téma začala tak pekne “chrumkavo” no premenila sa na aintopf, v ktorom som sa celkom stratil. Napriek tomu jedna otázka na zavináča – mohol by si mi niečo napísať o nožoch, ktoré nepozostávajú z čepele a rúčky?

  • benjo

    Member
    4. februára 2013 at 11:36

    preskocim ta Sasha… rotor, iste nejde o karbid, ale zliatinu ocele ( zrejme klasickú zmes z vysokej pece ).

    karbid ( pozri praskova metalurgia ) – Spekaný karbid – je materiál na výrobu obrábacích nástrojov resp. rezných hrán obrábacích nástrojov, farba žltá a strieborná, často ako doštičky. vyznačuje sa vysokou tvrdosťou, odolnosťou voči opotrebeniu, je však zároveň krehký a má nižšiu mechanickú odolnosť (hlavne na ohyb). Preto sa obvykle používa iba na vyhotovenie reznej hrany nástroja, pričom jeho telo je vyrobené z ocele. príbor môžeš ohnúť, karbid by si len zlomil.

    už spomenul že sa na príbor používa chromniklová ocel s obsahom chromu 18% a niklu 10% ( nerezová ocel 18/10 pri kt. sa dá získať vysoký stupeň lesku. keďže materiál je trochu mäkší vyžadujú príbory z tohoto materiálu jemnejšie zaobchádzanie. materiál je používaný pre príbory najvyššej kvality ) alebo chromová ocel s obsahem chrómu 18% ( nerez.ocel 18/0; je to tvrdšia zliatina s možnosťou dosiahnutia tmavšieho tzv. kovového lesku. materiál je používaný na výrobu štandardných príborov ). niekedy sa používal aj dural ( zliatina hliníka s horčíkom, meďou a mangánom ) na tieto účely sa však prestal používať, keď sa zistilo že sa rozpúšťa v kyselinách napr. v kyseline citrónovej a tieto zlúčeniny pri požití poškodzujú mozgové bunky ( taktiež problémy mohli nastať pri kyslých dažďoch kt.sa dostal do zdroja pitnej vody; hliník sa však môže uvoľnovať aj pri otere či vyváraní jedla ). fuj! iste si pamätáte na ten hnusný hliníkový príbor, ktorý keď ste si potiahli po zuboch išiel mráz po chrbte. bŕŕŕ

    zjednodušený postup výroby príborov ( je možné že jeden z viacerých ):

    Začiatočným materiálom je zvitok alebo tabuľa plechu o rozmeroch 1 x 2 m.

    Výrobný materiál potrebnej hrúbky je nastrihaný na špeciálnych nástrojoch do základného výrobného tvaru polotovaru budúceho príborového dielu.

    Podľa potreby nasledujú dalšie operáce ako valcovanie, tvárnenie, brúsenie, kartáčovanie, leštenie, čistenie. pomedzi to sa príbor ešte označí značkami o type materiálu či logom výrobcu.

    Kontrola a balenie.

    zdroj:

    http://www.toner.cz/podstr/vyroba.php?hostid=

    http://www.toner.cz/podstr/nastojar.php?hostid=

    EN obrázky, zdroj: http://www.madehow.com/Volume-1/Cutlery.html

  • benjo

    Member
    4. februára 2013 at 11:54

    niečo konkrétne od výroby zo Sandriku:

    Kus plechu
    Technologický postup na výrobu lyžičky alebo vidličky má skoro dvadsať operácií. Zvyčajne sa ich používa menej, záleží to na druhu príboru. Čo sa týka jeho tvaru, musí sa vyrobiť raznica. „Príborový konštruktér“ navrhne tvar, vloží údaje a rozmery do počítača a ten to prenesie do stroja, ktorý raznicu vyrobí. Niektoré detaily sa ešte dorobia ručne.
    Ďalej to zjednodušene vyzerá asi takto: z plechu vystrihnú brandľu – budúcu lyžičku alebo vidličku. Na pohľad vyzerá ako nejaká špachtlička. Ak to bude vidlička, vylisujú ju, vystrihnú zuby a opracujú okraje. Potom nasleduje leštenie.

    V prípade, že z brandle bude lyžička, je postup odlišný. „Náberková“ časť sa rozvalcuje. Je to niečo podobné, ako keď doma vaľkáte cesto. Valcuje sa z dvoch dôvodov. Prvým je úspora materiálu a druhý dôvod je logický. Takáto lyžica by bola zbytočne hrubá a vyvolávala by nepríjemný pocit v ústach. Potom polotovar vylisujú a okraje opracujú na brúsnom kotúči, aby ste z ostrých hrán nemali ústa dvakrát širšie. Napokon lyžicu vyleštia leštiacou pastou a opláchnu v 60-stupňovej vode zbavenej minerálov, aby po zaschnutí nezostávali fliačky podobné vodnému kameňu. Nasleduje ešte kontrola v baliarni.

    http://zivot.azet.sk/clanok/5783

  • rotor

    Member
    4. februára 2013 at 14:45

    benjo

    Ďakujem za technologický postup výroby príborov. Takže 18 neznamená triedu ocele, ale % chrómu v oceli triedy 17.

    http://sk.wikipedia.org/wiki/Ozna%C4%8Dovanie_ocel%C3%AD

    To už  ale napĺňame Čapkov hrniec. Téma je širokospektrálna. devil

  • zavinac

    Member
    4. februára 2013 at 16:21

    Rotor, ten posledný nož 44 nie je monoblok ale dvojdielny.

    Technologický postup popísaný vyššie je v zásade správny. Aj dedukcia tried ocele 18/0 a 18/10.

    Akurát valcovanie-rolling je nakreslené blbo, protibežné valce by bali byť pootočené o 90 stupňov. Valcujú sa aj vidličky drahších modelov.

    20 krokov pri výrobe prináleží len tým najdrahším a najmasívnejším príborovým modelom. Najlacnejšie druhy príborov z tenkého plechu sa nevalcujú, vystrihnutie brandle a vylisovanie tvaru je v jednom kroku v združenom nástroji. Lacné vidličky a lyžice nemajú zabrúsené a zaleštené okraje, a sú “leštené” strojne naraz  po stovkách v bubnoch guličkovaním. Na lacné modely príborov (Egol, Ego, Hron made in Sandrik) pre závodné jedálne stačilo 5 krokov. Pracovné operácie luxusnejších modelov snáď treba doplniť o odihľovanie po strihaní, prípadne žíhanie pred ďalšími operáciami,na konci zmatňovanie rúčok niektorých modelov pieskovaním cez predtým prichystanú voskovú “masku” niektoré modely boli ešte ručne zlátené do negatívneho dekóru. Na ruskom trhu letel a asi aj letí nahrubo postriebrený antikórový model Baroko a Rokoko, často ešte aj s dodatočne pozlátenými časťami dekóru. Proste vyčančané ligotavo. Na strieborné príbory sa ešte robila aj patina. Tie “obľúbené” hliníkové príbory boli značky Mikov. 

    Kvalitné príbory od tých ostatných rozoznáme podľa toho, či majú vidličky zvnútra zabrúsené zuby – medzi zubami. Doma mám kvalitné príbory – II. triedu so značne lepšou cenou, hoci chybičky krásy pre ktoré boli preradené z I. triedy laik nerozozná :-D

  • rotor

    Member
    4. februára 2013 at 17:22

    [quote=Zavináč]

    Rotor, ten posledný nož 44 nie je monoblok ale dvojdielny.

    [/quote]

    Ale má z jedného kusu rúčku aj čepeľ, podobne ako bruselák obr.31.  Ako potom vyzerá monoblok?

  • rotor

    Member
    4. februára 2013 at 21:16

    41/ rúčka noža bez čepele

    42/ detail rúčky noža

    43/ ochranná známka: SZANDRIK ALPACCA ?

    44/ monoblok ?: SANDRIK rozeta ANTICORRO

  • harp

    Member
    5. februára 2013 at 13:27

    Pridavam fotografie z knizky o priboroch. Doporucujem! Obsahuje prierez historiou.

  • zavinac

    Member
    5. februára 2013 at 16:33

    Nož modelu Brusel (nie bruselák!) obrázok 31 JE monoblok.

    Nož čislo 44 je z dvoch kusov, model ti spamäti nepoviem, nemám tu Sandrický katalóg. Rúčka može byť z jedného kusa, ale čepel je evidentne z iného materiálu – nasadzovaná čepeľ. A na monoblok má tento nož príliš masívnu “záštitu” čepele. U monoblokov je obyčajne prechod z rúčky do čepele hladký. Dobre vypracovaný príborový nožík  z dvoch a viacerých dielov spoznáš podľa toho, že spoj rúčky z čepeľou voľným okom nerozoznáš.  Na lacnom aušuse ten spoj vidno na prvý čum.  Ale nechcem sa hádať, nie som špecialista na príbory, len som s nimi osem rokov robil. Ale robil som aj kadečo iné a tiež nie som na to špecialista wink  Každé zamestnanie mi niečo pozitívne dalo.  

  • rotor

    Member
    5. februára 2013 at 22:29

    [quote=dorotka]

     Konečne slnko v tejto prekliatej BA hmle.

    [/quote]

    Dorotka

    K meninám všetko dobré praje rotor.

  • vlcik-tlcik

    Member
    5. februára 2013 at 22:37

    Žeby sme jej aj zahrali? smiley

    http://www.youtube.com/watch?v=0oW8Z-oVdAo

  • dorotka

    Member
    6. februára 2013 at 0:52

    chalani milí, rotor a vľčik,´uplne ste ma dostali. Zapisujem si to denníka.

  • rotor

    Member
    6. februára 2013 at 14:17

  • rotor

    Member
    8. februára 2013 at 0:24

    LITERATÚRA:

    HOLČÍK, Š.: Príbory, Bratislava, TATRAN 1982

    PRIESOL, V.:Najstaršie dejiny obce Hodruša-Hámre, Aprint, 2005

    PRIESOL, V.: Hodruša-Hámre.Továreň Sandrik a jej vplyv na obec, Aprint, Žiar nad Hronom, 2007

    VOKÁČOVÁ, V.: Nože, lžíce, vidličky, Umeleckoprůmyslové muzeum, Praha, 1981

    WALICZEK, B., RASALA M.: Firmenstempel auf Besteck, Selbstverlag Beata Waliczek, Szczyrk, 2007

    WALICZEK, B., RASALA M.: Deutsche Firmenstempel aus Silber-Erzeugnissen und Gegenständen,

                                                Selbstverlag Beata Waliczek, Szczyrk, 2007

    http://www.booklooker.de/B%FCcher/Angebote/autor=Beata%2BWaliczek%2Bund%2BMarek%2BRasala
           Beata Waliczek, Marek Rasala: Firmenstempel auf Besteck
    http://www.antikvariat-levneknihy.cz/katalog/sberatelstvi/produkt/nozelzicevidlicky
           Věra Vokáčová: Nože,lžíce,vidličky
    http://www.infogate.sk/openURL?fn=*recview&uid=1633036&pageId=main&full=0
           Štefan Holčík: Príbory

    http://baila.net/kniha/134485066/hodrusa-hamre-vit-priesol

           Vít Priesol: Továreň Sandrik a jej vplyv na obec

    http://books.google.sk/books/about/Najstar%C5%A1ie_dejiny_obce_Hodru%C5%A1a_H%C3%A1mre.html?id=cpHVAwAACAAJ&redir_esc=y

           Vít Priesol: Najstaršie dejiny obce Hodruša-Hámre

  • benjo

    Member
    8. februára 2013 at 9:01

    no uz sa ti podarilo rozlisit rotor kt.pribor mas doma monoblok a kt. je z dvoch kusov? aj ked ako uz pisal zavinac ked je pribor kvalitny, tie spoje by si volnym okom nemal najst. pocitam vsak ze tie robustnejsie rukovate budu dute,asi by bol ten nozik inak aj dost tazky.

    priborovy noz s dutou ruckou su vlastne dve vydute skrupiny spojene dokopy a potom ako celok cementom spojene s cepelou ( tieto nerez.ocele nie su vhodne na zvaranie ). cele sa to napasuje dokopy do jednej linie a noz nabrusi. zaoberaju sa tym hl. kvalitnejsi vyrobcovia kedze je to samozrejme ovela drahsia vyroba ako u monobloku. tie skrupiny su s tensieho plechu ako samotna cepel a ani pouzity material nemusi byt rovnaky. podla toho co sa da najst na nete sa vyrabaju napriklad cepele v ktorych je iba 13% chromu. kedze chrom dodava oceli tvrdost, predpokladam ze je ten obsah znizeny kvoli lahsiemu bruseniu ostria a preto ze chrom tiez robi ocel krehsou. v tom prvom odkaze co tu prikladam je priklad ked sa ale na cepel pouziva zmes 17 % chromu, 1,2 % molybdenu a 81,8 % oceli. neviem nakolko sa daju tie rozlicne ocele rozoznat farebne, aby sa dalo “by očko” rozoznat ze ide o dva materialy. je mozne ze to ide ked ma clovek skusenosti.

    este su tu aj pribory kt. maju napr. drevenu ci plastovu rukovat. 

    http://www.nerezovepribory.cz/informace-o-znackach.html

    http://www.toner.cz/podstr/pece.php?hostid

    v oboch tych linkoch je uvedena starostlivost o pribor, kt.tu nejdem rozoberat. ak niekto chce moze vsak k tomu nieco tuknut..

Page 5 of 18

Log in to reply.

Začiatok diskusie
0 of 0 odpovede/odpovedí June 2018
Súčasnosť