-
Príčiny zasolenia a vlhnutia nového muriva
Váhal som či dať tento príspevok do tradičného staviteľstva, alebo sem. Ono vlastne ani nie je príliš o čom rozmýšľať. Výsledok, teda nový most do hradného areálu v Nitre, je na míle vzdialený tomu čo by som označil za tradičné. Ponechajme stranou dojem estetický a poďme skúsiť rozlúštiť záhadu nového zvlhnutého a zasoleného muriva. Vlastne oficiálny dôvod zbúrania pôvodného mostu bolo práve toto zasolenie. Podľa mojich cca dva mesiace starých fotiek, teda túto procedúru búrania a nepodarenej novostavby môže biskupstvo v dohľadnej dobe zopakovať. A to aj s požehnaním pamiatkového úradu, veď čo už pamiatkovo chrániť na tejto naozaj remeselne skurvenej novostavbe??
-
19 odpovede/odpovedí
-
Tak a téma je na svete. Rád by som, keby sa niekto odborne vyjadril k problému zasolenia a vlhnutia fungl nového muriva.
-
Poznam podobne vykvety na plote uzivatela s menom palo. Maju cca 10 rokov. Pokial dobre registrujem vznikli po cca 2-3 rokoch zavlhania pilieru zo strany koruny muru, teda “ciapky” stlpu. Nenapada ma nic ine ako ze musi ist o vykvety soli z pouziteho pojiva.
palo hadam prida foto.
-
Náhodou mám tie Paľove kvety, dúfam, že sa nebude hnevať, aj keď ja by som tieto dva prípady nespájal, pretože príčiny sú tak trochu až dosť rôzne.
Súhlasím s Harpom, že príčinou za tak krátky čas je pojivo, ale aj technológia + pri všetkej úcte nie bohvieaké tehly a v neposlednom rade zavĺhanie od mostnej komunikácie, čo sa ešte prejaví časom viac.
Nie som síce odborník, ale aj odborník, aby sa mohol kvalifikovane vyjadriť by to musel osobne preskúmať a zistiť všetky detaily.
Zaoberal som sa lícovým murivom aj prípadnými úskaliami, celkom dobre je to zhrnuté v časti výkvety
-
Príčiny výkvetov
Základný mechanizmus ich vzniku dobre popisuje ČSN EN 771-1 Špecifikácia murovacích prvkov časť 1 : Pálené murovacie prvky “k vzniku výkvetov na stenách budovy dochádza vplyvom vysušovania vlhkého muriva, a v dôsledku buď nadmerného prevlhčenia muriva behom realizácie alebo v dôsledku nedostatočnej ochrany muriva, kedy stavebné detaily v projektu umožňujú, aby voda prenikala časťami hotovej stavebnej konštrukcie. Okrem toho môžu k vzniku škvŕn a výkvetov prispieť rozpustné látky obsiahnuté v malte alebo v betóne, ktorý je v dotyku s murovacími prvkami”.http://www.klinker.sk/clanky.html
Myslim si vlcik z epricina je jasna. Ide o vlhkost ktora zo sebou cestou nabrala soli a nasledne sa vykristalizovali na povrchu. Ci uz ide o vlhkost z hora (palo) dola (most), vnutra – zabudovana vlhkost (most).
Na duhu stranu pre diverzifikaciu nazorov v tejto diskusii. Myslim si ze vykvety soli su pri stavbach v exterieroch bez zastresenia do urcitej miery beznou vecou. A su sucastou estetiky autentickych pamiatok. Pri novostvabach sa znasaju uz tazsie, lebo sa pokladaju za neziaduce, nakolko s apredpoklada, ze novostavba bude ako zo skatulky. Myslim si vsak, ze pokial sa novostavba stavia konstrukcne, technologicky aj materialovo tradicne, nie su podobne defekty naskodu (do miery ked vazne nenarusaju technicke vlasnosti stavby).
Tym chcem povedat, ze aj na palovych muroch su vykvety pre mna milou patinou.
-
Kontrolná otázka : “Myslíš si, že aj pôvodný most mal už ani nie pol roka po výstavbe výkvety? “
-
ako sa budu vykvety spravat, ked sa mur omietne??
ak som dobre pochopila, mur ba sa mal casom vysusit… teda ak je pricina v novostavbe a nie v nespravnej konstrukcii mosta z pohladu odvodnenia…
hradny most v Nitre planuju omietnut… je to v takomto stave spravna volba??
-
Nie úplne Uskalienka, v predošlom príspevku som napísal :
Súhlasím s Harpom, že príčinou za tak krátky čas je pojivo, ale aj technológia + pri všetkej úcte nie bohvieaké tehly a v neposlednom rade zavĺhanie od mostnej komunikácie, čo sa ešte prejaví časom viac.
Ak si všimneš 1 a druhú Antikovu foto a detail styku múru a komunikácie, uvidíš tam nezvládnutý detail izolácie mostnej komunikácie, ktorá ak je tak, ako má byť spádovaná od stredu ku krajom, tak je to hotová pohroma.
Omietka v tomto prípade nič nerieši, iba ak by sa popri nej aspoň čiastočne vyriešil problém spomínanej izolácie.
Inak riešenie touto tehlou, maltou, nezvládnutou izoláciou bolo iba mrhanie peňazí, ale nakoniec bežná prax, takže čo.
-
[quote=harp]Nenapada ma nic ine ako ze musi ist o vykvety soli z pouziteho pojiva.[/quote]
Mne napadá. Mám totiž vonku asi 3 – 4 roky uložené nové, nepoužité plné pálené tehly od iného výrobcu, ako boli použité na plotové piliere, sú síce prikryté, ale možno sa tam nejaká zrážková voda dostane – a sú na nich soľné výkvety. Odkiaľ sa vzali tie soli? Nuž, museli byť v tých tehlách.
-
Napadla ma poznámka k zasoleniu ( ktorá sa zrejme netýka tohoto mosta, kedže je podľa textu postavený na jar a stojí 2 mesiace, osobne situáciu nepoznám), ale videla som podobné vykvety práve v dolnej časti plota a ohradného múrika zapríčinené snaživými zamestnancami v danom areáli, ktorí v zime odpratávali sneh. A keďže chceli mať všetko tip-top, tak odmetali sneh aj z komunikácie, aby im to cestári nenahrnuli na okraj chodníka a všetok sneh aj s posypovou soľou nahádzali pekne k fasádam a k plotu. A na jar sa veľmi divili.
Pridať soľ dokáže funkcia stavby – historické sklady solí v Ružomberku, ktoré chcela firma adaptovať na kancelárie a divili sa, prečo im vytrvalo opadáva omietka.
Zasolenie si z úrovne terénu až do výšky 2,5 m viditeľné v exteriéri vyhnal jeden podnikateľ, ktorý mal mäsiarstvo a vo vnútri boli na stene (historická, bez izolácie v základoch) bez prevetrávacej medzery pritlačené izolačné panely v stavaného mraziaceho boxu. Vyhodil tisíce za neúčinnú elektroosmózu, kým počúval radu a prerobil konštrukciu skladov a všetko sa vrátilo do pôvodného funkčného stavu.
Ďalšia, trochu kuriózna príčina – opäť stĺpiky plota, ktoré boli po roku pekne zasolené vďaka silnému záujmu okoloidúcich psíčkov (foto žiaľ nemám). Ak bývate na sídlisku, skúste si všimnúť ako vyzerajú pouličné lampy, najmä kovové do výšky cca 20 cm a ako vyzerajú v zime snehuliaci už po dvoch hodinách po postavení.
V Trnave som spracovávala projekt na rekonštrukciu bývalej koniarne – veľké problémy robila soľ z moču uložená v múroch po dlhých storočiach fungovania ako stajne.
Keď to nájdem kdesi zahrabané v počítači, potom tu dám odkaz aj na jeden z článkov v zborníku z elsevieru, kde v gotickom kostole na pobreží Anglie úplne degradovali kamenné stĺpy pre nadmerné zasolenie, hoci stavba bola inak v poriadku. Nedávalo to zmysel, až kým nevystopovali pravdepodobnú trasu kameňa na stavbu a urobili presný rozbor solí a zistili, že sa tam dostala zrejme vtedy, keď pri transporte uložené kamene boli na istý čas pri záplavách zatopené morom. Takže soľ si mohli aj tieto tvarovky doniesť aj zo skladu cestou.
-
[quote=palo]
Mne napadá. Mám totiž vonku asi 3 – 4 roky uložené nové, nepoužité plné pálené tehly od iného výrobcu, ako boli použité na plotové piliere, sú síce prikryté, ale možno sa tam nejaká zrážková voda dostane – a sú na nich soľné výkvety. Odkiaľ sa vzali tie soli? Nuž, museli byť v tých tehlách.[/quote]
Pokial su v tehlach je to viac ako zle. Preboha co moze byt vyluhovatelne z keramiky, ze to sposobi zasolenie vo viditelnom rozsahu?
-
Iný príklad:
Pred dvoma týždňami som kúpil niekoľko plných pálených tehál na murovanie. V stavebninách boli skladované na palete, obalené igelitom. Doma som ich uložil vonku, ale tak, aby nemohli nasávať vlhkosť od zeme. Asi dvakrát zmokli, potom vyschli. Na niektorých sa objavil biely soľný povlak…
Odkiaľ sú v nových tehlách rozpustné soli? Z tehliarskej hliny. Nie som na to odborník, ale myslím si, že výpalom (alebo výpalom pri teplote, ktorá stačí pre tehly) sa rozpustné soli v keramike (úplne) neviažu.
-
[quote=vlcik-tlcik]
Ak si všimneš 1 a druhú Antikovu foto a detail styku múru a komunikácie, uvidíš tam nezvládnutý detail izolácie mostnej komunikácie, ktorá ak je tak, ako má byť spádovaná od stredu ku krajom, tak je to hotová pohroma.
Omietka v tomto prípade nič nerieši, iba ak by sa popri nej aspoň čiastočne vyriešil problém spomínanej izolácie.
Inak riešenie touto tehlou, maltou, nezvládnutou izoláciou bolo iba mrhanie peňazí, ale nakoniec bežná prax, takže čo.[/quote]
Bol som si to pozrieť, aby som náhodou niekomu nekrivdil.
To zasolenie zatiaľ nie je nijak tragické, aby sa to nemohlo omietnuť.
Tragické je riešenie styku cestného zvršku s múrikmi – ak to zostane takto, omietkam dávam životnosť maximálne 5 rokov.
Trochu sa opravím, mostná komunikácia je spádovaná do stredu, ale práve pri múrikoch cca 20 cm k nim, (nie všade), je to dosť kadejako hrboľaté.
Neviem ako bol spracovaný projekt, ale v samotnej realizácii som videl dosť improvizácií – až brutalít, práve tu je otázka, či bol dobrý projekt, alebo nie práve najšikovnejší majstri.
Nerozumiem samotnej filozofii riešenia projektu, rád by som sa projektanta spýtal prečo toto riešenie.
Opraviť sa to dá, možno radšej hneď, ako o pár rokov.
-
Ešte k tomu zasoleniu, za normálnych okolností ani po desiatkach rokov sa murivo ako sú Paľove stĺpy nezasolia, viď trebárs pilastre v kaplnke na Gýmeši, zasolené, vlasne ani nie zasolené, je to rozpustené a usadené vyplavené vápno z malty do výšky terénu z druhej strany. Samozrejme príkladov je viac.
A ešte jedna lahôdka, kúsok od mosta, vstup do aj hradu.
-
Vĺčik tu nado mnou pridal znamenitú fotku gýmešských pilastrov. Zasolenie na nich síce nevidieť, ale jeho následky veľmi jasne.
Nad zemou murivo vyzerá nepoškodené, v strede záberu sú tehly omleté do obla a malta medzi nimi vypadaná, vyššie murivo vyzerá tak ako dolu – nepoškodené.
Je to prejav tzv. distribúcie (rozdelenia) solí v murive. Najnižšie vyvzlínajú najmenej rozpustné soli, tzv. krustotovorné, ktoré na povrchu muriva, kde sa voda z roztoku odparuje, vytvoria krustu, ktorá v podstate spevní povrchovú vrstvu. Vyššie sa dostanú dobre rozpustné soli, ktoré kryštalizujú v póroch pod povrchom a materiál (v tomto prípade tehlu a maltu) postupne trhajú, čo sa prejavuje ako jeho zvetrávanie. Ešte vyššie sa dostanú veľmi dobre rozpustné soli, ktoré kryštalizujú na povrchu vo forme výkvetov. Tie nemajú na podklad skoro žiadny deštrukčný vplyv. Tu ich nevidieť, lebo ich ľahko zmyje zrážková voda (do zeme pod múrom; a cyklus sa môže opakovať :-) ). Najvyššie sa dostanú mimoriadne dobre rozpustné a súčasne hygroskopické soli; tie zostávajú v roztoku vďaka atmosférickej vlhkosti, ktorú pohlcujú. Tu ich nevidno, ale na omietkach sa zvyknú prejavovať vo forme akoby trvalo vlhkých tmavších fľakov. V suchom počasí tam vlhkosť ani nemusí byť, ale fľak je viditeľný vďaka prachu, ktorý sa na povrch za vlhka nalepil vo väčšom množstve ako inde.
-
Reakcia emailom:
Dobrý deň,
Na prelome októbra a novembra 2011 som bol v Nitre, tak som sa bol pozrieť aj na stavbu hradného mostu. Vlhké procesy – murovanie vápennou maltou, omietanie – by mali na pamiatkach končiť v septembri, aby stavba vyschla. Murovalo sa na prelome októbra a novemra. V noci už boli prízemn mrazíky. Reč som stratil při doporučení jedného murára (vek medzi 50-60 rokov) aby jeho kolega nezabudol naliať do malty nemrznúcu kvapalinu.
Pokiaľ sa pro obnove pamiatok nebudú používať tradičné materiály a postupy, bude sa masívne používať betón, na odvlhčenie sanačné omietky, nemožno sa diviť, že sa obnova pamiatky “akosi nepodarí”.
Milan
Log in to reply.