aktivita › diskusia › Múzeá a Galérie › propagácia múzea
Tagged: cat_muzea
-
propagácia múzea
Posted by admin_obnova on 8. júna 2005 at 17:36Čo chýba verejnosti v múzeách ? Predovšetkým ich zbierkový fond, ktorý je uväznený v depozitároch. A dobré nápady, ako sa zviditeľniť, napríklad aj cez neošetrené (nereštaurované…) predmety. A cez negatívnu reklamu získať financie , napríklad aj na reštaurovanie. Prečo neurobiť krátkodobé výstavy takýchto, povedzme, podliehajúcich predmetov ? raz za mesiac vystaviť takýto artefakt, napísať o ňom do všetkých možných periodík, vyzvať inštitúcie, jednotlivcov, aby prispeli na rekonštrukciu (pod rekonštrukciou myslím súbor odborných termínov) artefaktu. Nech si ho prídu pozrieť, necjh poznajú jeho hodnotu (!), súčasný stav a o nejaké obdobie (po reštaurovaní) ho vystavím opäť. A opäť ho spropagujem v tlači, po´dakujem sa sponzorom. A tak to budem opakovať, ak to bude mať úspech. Predmet po predmete, hierarchiu výberu si určím sama, však poznám fond.
Už nikdy nebudú financie v takom rozsahu ako bývali. Je mi jasné, že “pracovité mravčeky halašovské” sú už minulosťou, ale vždy sa dá niečo vymyslieť. Nech to ide aj pomalšie, ale najmä sa rozhýbu stojaté vody. teda, pokiaľ v múzeách budú takí nadšenci, ako napr. Lujza.dorotka odpovedal 18 years, 4 months ago 4 Členovia · 10 odpovede/odpovedí -
10 odpovede/odpovedí
-
Anonymous
Member8. júna 2005 at 20:29Mila mag,
pekna ale vzdialena je zelena teoria od sedivej praxe. Presne toto o com pises som sa pokusila urobit v nasich skromnych podmienkach. Jedna neobsadena vitrina za ktoru sa clovek nemusi hambit a jeden soliter na historickom pozadi. Malo sa to volat exponat mesiaca a prvym exponatom mal byt predmet, ktory bol vystaveny na milenarnej vystave v Budapesti. Teda ziadne becko, iba jeho stav nie je najlepsi. V namete som sa snazila zdoraznit, ze prave nedobry stav je v tomto pripade dolezity a aj preco. To som si dala! Poucili ma o nevhodnosti negativnej reklamy a neetickosti mojho nazerania na sposob akym ma muzeum posobit na navstevnika. Co by si asi pomysleli a urcite by sa pytali kam idu peniaze na kulturu z ich dani. To bolo v pondelok a tanter sa ma opyta co som nazurena. Uz by som chcela mat aspon sto rokov alebo ist do dochodku alebo do sveta alebo kam. O tom ako, preco a kedy to nejde ba sa dalo pisat do nekonecna ale to je o nicom. Mimochodom dakujem za poctu ale myslim, ze si ju vobec nezasluzim, pretoze som sklopila usi a zaliezla do kuta. -
Anonymous
Member9. júna 2005 at 1:27jo, presne, otazka negativnej reklamy,neetickost nazerania…zeby tvoji drahi sefovia zili este v ere komunizmu? zakladny problem slovenskych muzei. co sa tyka otazky, kam sli peniaze z nasich dani, to je spravna a legitimna otazka kazdeho navstevnika. to, ze sa kompetentni tejto otazky boja, je jasnym znakom ze cosi nie je s kostolnym poriadkom. ved keby mali ciste svedomie a peniaze by sa vyuzili maximalne efetkivne, mohli by sa kazdemu navstevnikovi pozriet s cistym svedomim do oci a povedat: vsetky peniaze sme efektivne preinvestovali ale na toto uz fakt nemame. preto sa aj touto cestou obraciame na verejnost. to, ze o tej teme nechcu hovorit znamena, ze by pri otazke kam idu peniaze z nasich dani asi sklopili zrak….
-
Anonymous
Member12. júla 2006 at 10:15ahojte, síce neviem, či ešte niekto príde do tejto témy ale rada by som sa tiež vyjadrila. Prečo sa všetci muzeológovia iba sťažujú a nesnažia sa vymyslieť niečo nové, čo tu ešte nebolo? Veď sa pozrite na Bojnice akú majú návštevnosť, to čo robia je síce až veľmi komerčné, ale dnes to inak nejde. ak nepritiahneme do múzea návštevníkov, strácajú svoj význam. Tiež ak by vznikali lepšie projekty, môžno by prišli aj sponzory, ktorým môže múzeum poskytnúť reklamu. Namiesto peňazí, ktoré by dali do reklamnej agentúry ich môžu dať múzeu(to mám z vlastnej skúsenosti).
Tiež mi už lezú na nervy vytrínové výstavy, ktoré sú len pre určitých ľudí, väčšinou len odborníkov, ktorých to síce zaujíma, ale širokej verejnosti je to väčšinou fuk. Tiež propagácia múzeí na slovensku (okrem hradných a zámockých..) je mizerná, v niektorých prípadoch žiadna. Mám predstavy, žiaľ žiadne voľné miesto…všade si poctivo strážia stoličky a to nie do dôchodku, ale do smrti…(česť výnimkam, nejaké poznám) -
Anonymous
Member12. júla 2006 at 18:31Hi young and old, hi everybody,
takmet po roku opat doma, takmer po roku opat na obnove a co prve otvorim?, stary prorocky prispevok. Nuz neda mi nezanechat po sebe stopu.
Mozno to bude od veci lebo to tu nemam preskumane ale snad mi to prepacite.
Osicka111 ty nie si muzejnik, vsak (odpust ked je to preslap)? Ja si teda o sebe myslim, ze som muzejnik, teda blazon, ktory chape vyznam tych starych kramov, ktore opatruje. Teda vyznam nielen pre seba (hihi) ale aj pre ostatnych ludi na Slovensku, v Europe, na celom Svete. Boli casy ked som v kutiku plakavala lebo si sef vymyslel voskove figuriny do muzea. Preco? Lebo som si dobre ze nohy, ruky nepolamala aby som nachystala vystavu. Vsetko bolo super dohodnute, pripravene, osetrene, schvalene a potom prisli tie obludnosti a moja robota sa odlozila na neurcito. Dodnes, pretoze som sa na to, na neho aj na cele slovenske chapanie kultury vykaslala, zbalila si kufre a everybody strives for better living. To teda nebolo ziadne hrdinstvo ale pokial ide o zivot – clovek ma len jedno zdravie. To som ale odbocila.
Kto povie, ze skutocny muzejnik sa tesi ked nemusi nic robit, citat noviny a popijat kavicku je klamar. Kto povie, ze skutocny muzejnik zvlaka do muzea stare kramy len preto aby ich zamkol do depozitu je duplovany klamar a kto tvrdi, ze skutocny muzejnik sa nechce podelit o svoju radost s ostatnymi – kolegami, znamimi, kamaratmi a kazdym obyvatelom tejto krajiny, tomu neviem ani na meno prist. Ze nie je priestor su vymysly, ze nie su peniaze duplovane vymysly. Jedine co je, je obrovsky tlak mocnych hlupakov, ktory chcu aby sa kultura zmenila na biznis. To je slovenska dilema, kedy sa kultura odcudzila sama sebe. Nemyslite si, ze obludy, vily a draci su vychodiskom a nezabudajte, ze za vami je cely vek temna a mnohe treba objavit, vyskusat a pretrpiet.
p.s. Nerobim ani oper ani sekretarku. Som u fachu a nesmierne sa bavim na ich udive. Odpustite, ze som sa rozpisala ako rychlokvasena emigrantka co udeluje rady ale som tak rada, ze obnova stale existuje!!! -
Musím odpovedať, milá Lujza, najmä z dôvodu – potenciálnej polemiky.(na ktorú sa, pravdaže teším, lebo s osobou so zrelými názormi moc rada polemizujem. Polemika, ako som už viackrát uviedla, je pre mňa pozitívny pojem. Posúva názory vpred)
Priznám to, viac rokov som bola entuziálny muzejník a i teraz ako i navždy som s muzejníctvom spojená pupočnou šnúrou.Nikdy, nikde som nezažila také perfektné kolegiálno-odborné vzťahy, ako v múzeu. A toľko múdrych ľudí. Ale i toľko nerozhodných, komótnych a unpragmatických ľudí.
Prežila som časy, kedy bolo dostatok financií a zbierky sa budovali jedna radosť. I na výstavy a expozície bol dostatok(aj libretá a scenáre sa zaplatili) Zažila som však i éru, kedy nebolo na nič, výstavy sme robili na kolene!!!a boli to prvé výstavy v danej téme a boli úspešné u laickej i odbornej návštevnosti.
Ale je fakt, že sme prijali nový systém. Ke´d neboli peniažky v múzeu – tak som žiadala o všetky možné granty. A bolo i na publikácie, na zbierky, na autorské honoráre. Stálo to viac námahy, no a čo ?
Tiež nemám pochopenie pre tých večných ufňukancov. A tak ďalej….
No, to by pre počiatočnú diskusiu snáď stačilo, aj to uvidíme… -
Muzejnici, berte moj prispevok v dobrom, ale obcas mam pocit, ze som sa ocitla v zborovni, kde ucitelia /znacne unaveni, casom? vekom? drzostou studentov?/ rozoberaju, ze vsetko je aj tak o nicom… a ze ti studenti/ziaci aj tak za nic nestoja, ze platy su mizerne atd. Celkovo nasa Slovac miluje stazovat sa. V com vsak nie je ten problem, samozrejme. Mozno tak trochu zabudate na nas… obycajnu viac-menej laicku verejnost-mozno byvalych aspirantov na studium archeologie ci historie, starucke, graciozne damy na dochodku, mamicky s vecne zvedavym potomstvom, ale i nasilne dovlecena bandicka popiercingovanych tinedzerov pod dozorom /?/ zmatenej ucitelky /Nevideli ste Jozefa…?/… a samozrejme mnozstvo dalsich typov z roznych socialnych vrstiev s roznymi predstavami a chapanim kultury, historie a svedectva, ktore pre nas pripravujete a ktore tak milujete a ktore my tak velmi milujeme. Nedokazem zhodnotit ocakavania vsetkych spominanych spoluputnikov, ale kazdopadne viem /mimochodom, patrim do 1.skupiny a patrila som aj do tej poslednej :D /, ze kazdu vystavu som brala s respektom, ci je to moja “inkriminovana” reportaz z vil, drakov… alebo vystava Gotika v SNG. Nedaju sa porovnat, diametralne odlisne… nejdem to rozpisovat, co chcem vyjadrit je, ze si cenim a vazim kazdu snahu a ze som ochotna divat sa aj na zamracenych permonikov, smiesnych drakov, veselych trpaslikov, uzasne indianske kanoe, keramiku, drevena krosna, drevo, ktore mi tak strasne evokuju mojho uzasneho dedka rezbara… tym chcem naznacit, ze to vsetko patri medzi vytvory ludi, ze to vsetko svedci o nasich snoch, fantazii, predstavach, ale aj o psychozach, smutkoch, ubohosti /?/. To vsetko ma zaujima.
-
Anonymous
Member14. júla 2006 at 13:19Lujza: vies (viete) velmi zaujimavo rozpravat, diskusia s Tebou (Vami) musi byt zaujimava a plodna… Neprides (nepridete) niekedy do BS? :)
-
Stoporcentne súhlasím s Lujzinou charakteristikou duše múzejníka a rovnako súhlasím s dorotkou, ktorá trafila klinec do hlavičky.
Ani ja som nikdy zvlášť nešpecifikoval skupinu návštevníkov, pretože som presne vedel percentuálne zloženie žiaci-dospeláci. Veď na výstavu prišli ľudia iba z regionu a náhodní alebo organizovaní turisti boli tiež spokojní. Tá turistická spokojnosť však nevyplývala z toho ako bola výstava urobená ale, že im niekto strčil do ruky (pokiaľ lektor nevládol príslušným jazykom) poskladané, sice čierno-biele, ale celkom slušne upravené “informatórium” a tí chudáci sa dozvedeli o čom tá výstava vlastne je. To trochu súvisí aj s tunajšou témou, pretože tie papiere zároveň slúžili aj ako propagačný materiál. Návštevníci si ich odnášali a aj po roku si vedeli pripomenúť kdeže to vlani boli. Možno som ťažký optimista ale myslím si, že osicka111 nemá celkom pravdu a mať tú moc hneď by som ju prijal do múzea. Až takú moc síce nemám, ale bol by som rád keby sa pozrela do “Kaviarne” (fuj tá sebapropagácia) možno ju niečo inšpiruje.
Na záver iba jedno – komunikácia múzea so svojim bližším alebo vzdialenejším okolím nie je jednoduchá a jednoplánová záležitosť. Je to pomerne komplikovaný systém členiaci sa na viacero nezastupiteľných subsystémov (teda v teoretickej rovine) a múzeá sa ho zväčša, nielen z personálnej a teda aj finančnej náročnosti, ani nesnažili zvládnuť z jedného, nikdy nevypovedaného dôvodu, ktorým je ich monopolné postavenie v rámci daného regionu.
Dúfam, že to nie je príliš zmätené, ale ako hovorí dorotka …pre počiatočnú diskusiu snáď stačilo… -
Anonymous
Member14. júla 2006 at 18:25Priatelia, toto je zaujimava diskusia. Iba niekolko kulturnych ustanovizni robi aky taky marketing, pricom su zamerane na masovy turizmus, a snad ani jedna nema ponuku (a teda aj jej marketing) zameranu na takpovediac quality turizmus… Komunikacia ako taka je tiez zufala, par tlacovych sprav, kedy-tedy niekto v televizii, ziadny naznak komunikacnych strategii, nejakych medialnch politik a public/media relations. A o interpretacii ani nehovoriac. Ja si myslim, ze vacsina slovenycj muzei je jednym velkym pozostatkom socializmu, bolo by im treba rozdat dotaznik a hned v prvej otazke sa spytat, ci si vsimli, co sa stalo 17. novembra 1989 :-) Pravdou je, ze svoj diel viny maju aj ich nadriadene institucie – ministerstva, kraje a pod., ktore sa na muzea pozeraji ako na vselico, len nie turisticku atrakciu a nastroj na budovanie regionalnej identity obyvatelov… Cest vynimkam, poznam zopar muzei, ktore idu podla mna spravnym smerom, ale daju sa spocitat na prste jednej ruky.
Mimochodom, podobne nieco teraz riesime s Narodnym parkom Nizke Tatry a aj ked ide o ochranu prirodneho (nie kulturneho) dedicstva, iste by sa dalo vela aplikovat aj na muzea. Viac na http://www.napant.sk/akcie/akcie_proj.htm -
Rohac Jano – povedal si aj to, čo som z ohľadov faľlošnej kolegiality nespomenula. Robiť si aktivity sami pre seba (teda pre okruh muzejnikov či iných spríbuznených odborníkov), je dnes už tvrdý egoizmus.
Musíme však priznať, že v ponuke je kopec zaujímavých podujatí (výstavy, debaty, vystúpenia+výstavy, etc) Možno by sme len radi spoznali to hnuteľné kultúrne dedičstvo utajené v depozitároch slovenských múzeí…l
Log in to reply.