aktivita diskusia Pamiatky Quo vadis pamiatky..Bez iluzii

  • Quo vadis pamiatky..Bez iluzii

    Posted by peterg on 14. októbra 2010 at 21:34

    Ahojte, pre tych co necitate Plus7dni, tak tu davam sice uz aj mesiac stary, ale este roky aktualny clanok k teme nasho kulturneho dedicstva, rozpadu, zachrany a nakladania s nim.. Holt, slovo dostal M. Lenhart, byvaly riaditel sekcie kulturneho dedicstva MK, vykopnuty nahle a necakane (ako je zvykom) Ficovym poskokom Madaricom. http://plus7dni.pluska.sk/plus7dni/rozhovor/2010/09/Ahojte,

    pre tych co necitate Plus7dni, tak tu davam sice uz aj mesiac stary, ale este roky aktualny clanok k teme nasho kulturneho dedicstva, rozpadu, zachrany a nakladania s nim.. Holt, slovo dostal M. Lenhart, byvaly riaditel sekcie kulturneho dedicstva MK, vykopnuty nahle a necakane (ako je zvykom) Ficovym poskokom Madaricom.

    http://plus7dni.pluska.sk/plus7dni/rozhovor/2010/09/

    palo odpovedal 10 years, 12 months ago 7 Členovia · 14 odpovede/odpovedí
  • 14 odpovede/odpovedí
  • rudom

    Member
    15. októbra 2010 at 9:03

    Kôli tomuto clanku som si kupil vtedy Plus7dni a je mi smutno z toho co som si precital.
    Bol som na dovolenke v CR a musim povedat, ze je to tam neporovnatelne na vyssej urovni. Maju vlastnu organizaciu. kt. sa o pamiatky stara – zabudol som meno, da sa zistit v googli. Podobne je to aj vo Velkej Britani, kde sa stara o pamiatky National heritage.
    Zial tu je vsetko akesi cudne, bez struktury, bez organizacie. Tu vlastnia pamiatky sukromnici, samospravne kraje, obce a co ja viem este kto. Ved je to aj v CR aj vo VB, ale organizovane.
    Vid priklad Jasenovsky hrad – krasna kompaktna zrucanina, zial skoro bez starostlivosti. V majetku obce, kt. nema peniaze pomaly na vlastne fungovanie.

  • peterg

    Member
    15. októbra 2010 at 9:50

    Ahoj Rudo,

    holt…mame co mame. No poviem ti.. CHCELO BY TO SAMO :) KOMPETENTNYMI POHNUT, A TATO TEMA PADNUT uz na tej novembrovej konfere o zachrane pamiatok (debatovanej inde). Ale to by sme mozno vela chceli, v dnesnej dobe. Jozo to paradne rozvrtal tie ich nacasovane prednasky a 20min diskusie. Prisahal by som.. sledovane stopkami.

  • uskalienka

    Member
    18. októbra 2010 at 8:30

    Kaštieľ Jasenica

    Obec Jasenica je vzdialená asi 12 km od mesta Považská Bystrica. Kaštieľ je najstaršou budovou v obci a zásluhu na jeho postavení má rod Suňogovcov (Szunyghovcov).
    Kaštieľ bol dokončený v roku 1618 ako renesančná stavba. V 18. storočí bol zbarokizovaný a ďalšie úpravy stavby sa robili v 19. a 20. storočí. Potom kaštieľ dlhé roky chátral. Až v rokoch 2004-2005 prešiel rekonštrukčnými prácami s pomocou finančných prostriedkov z fondov EÚ. V súčasnosti je kaštieľ dvojpodlažný objekt s valenými klenbami na prízemí a s trámovými stropmi na poschodí. Fasáda je čiastočne zbarokizovaná.

    citacia je uz minulost… prebehol “obojstranne” prospesny obchod… 500 eur mesacne obec urcite vytrhne z biedy a pan podnikatel naklady ani nepociti… na Slovensku sa totiz za prestiz neplati…

    Kaštiel je pre verejnosť neprístupný

    V okolí Považskej Bystrice padla ďalšia možnosť pre návštevu historickej pamiatky. Po Orlovskom kaštieli bude pre verejnosť zatvorený aj kaštieľ v Jasenici. Obec ho dáva do prenájmu. Nedohodla sa s vyšším územným celkom a nikto nezareagoval ani na ponuku realitnej kancelárie.

    JASENICA. O prenájme kaštieľa na dvadsať rokov za päťsto eur na mesiac rozhodovali poslanci na mimoriadnom obecnom zastupiteľstve minulý týždeň. Návrh jednomyseľne schválili.

    Čítajte viac v článku Detty Pitoňákovej z 13. 10. 2010 na sme.sk.

    zdroj foto, info: internet

  • antik

    Member
    29. októbra 2010 at 9:38
  • antik

    Member
    29. októbra 2010 at 9:40
  • palo

    Member
    30. októbra 2010 at 23:49


    „Pri zanedbanej údržbe a závažnom poškodení pamiatky môže objekt vlastníkovi vyvlastniť, lenže ak štát siaha na majetok vlastníka a pripravuje ho oň, musí ho zo zákona finančne kompenzovať. Ale nie v zostatkovej hodnote, ale v nadobúdacej. Čiže štát za veľké peniaze získa ruinu a vlastník zbohatne,” (hovorí) Jozef Lenhart, generálny riaditeľ sekcie kultúrneho dedičstva na ministerstve kultúry.

    … hoci od roku 2002 už pamiatkari môžu vydávať rozhodnutia o zastavení búracích prác, spôsob, ako donútiť vlastníka zákony rešpektovať, stále chýba.

    „Neexistuje inštitút stavebnej polície. Niekto, kto by stavbu zapečatil a ani búraniachtivému vlastníkovi na ňu neumožnil prístup,” hovorí Gabriela Kvetanová (riaditeľka Krajského pamiatkového úradu v Trnave).

    Podľa Jozefa Lenharta je to začarovaný kruh. „Takto sme prišli o desiatky cenných objektov a takto, alebo podobne, zanikli alebo sa dostali na hranicu totálneho zániku kaštiele v Bernolákove, Nitrianskom Pravne, Turčianskej Štiavničke, Žípe, Semerovciach, Necpaloch… No i tento v Bučanoch. To je precedens, aký nemá obdobu.”
    Zdroj: Kaštieľ rozobraný na tehly, článok z 27. februára 2008 na izurnal.sk.

  • palo

    Member
    31. októbra 2010 at 0:26


    Strata pamiatok je pre štát a budúce generácie katastrofou. Slováci nemajú k pamiatkam vzťah, neboli a ani nie sú vedení k tomu, aby si ich vážili. V minulosti ich drancovali a v dôsledku toho sa nám zachovali iba dva zámky s pôvodným zariadením – Svätý Anton a Betliar. Ostatné boli vykradnuté.

    V súčasnosti ich zas exploatujeme. Nevidíme v nich zhmotnený intelekt svojich predkov, nie sme na ne hrdí. V lepších prípadoch sa kaštiele prestavujú na hotely, často však nevhodne, s popretím ich pamiatkových hodnôt. Pri horších vlastníkoch totálne zanikajú, bez možnosti uplatnenia sankcií. A pokiaľ ide o historické záhrady, tie sa menia na golfové ihriská. Čo je najsmutnejšie, s požehnaním pamiatkárov.

    Devastačný proces krajiny napreduje a nedá sa zastaviť. Je to aj tým, že sme nikdy neprecítili vlastnú štátnosť, necítime v nej svoje korene. Dnes sme už iba kúskom európskej zeme, ktorá si gumuje vlastnú históriu a speje k anonymite. Ničíme všetko, čo nás mohlo v budúcnosti identifikovať. Chýba nám stratégia, vízia kultúrnej politiky. O zachovanie pamäti národa nie je záujem, buduje sa súčasnosť bez tradície aminulosť sa stala prekážkou rozvoja.
    Jozef Lenhart, odvolaný generálny riaditeľ sekcie kultúrneho dedičstva MK SR, v rozhovore Zachrániť môžeme len chabé torzo zo 16. júna 2008 na izurnal.sk.

  • palo

    Member
    31. októbra 2010 at 1:19

    Akú má však skutočnú podobu? Z mojich skúseností by som povedal, že vedecko-romantickú. Tá vedecká, charakteristická pre pamiatkové ústavy fungujúce do roku 2002, slávi úspechy ešte aj dnes. Stačí si pripomenúť, že tento rok, vďaka skutočne kvalitnej práci najmä riaditeľa Krajského pamiatkového úradu Žilina, pána Miloša Dudáša, bolo zapísaných osem drevených kostolov na Slovensku do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Aký obrovský úspech to je, si uvedomil len málokto. Pôvodný projekt totiž mali predkladať spolu s nami aj Poliaci a Ukrajinci. Tí to vzdali. My sme vyhrali.

    Pre porovnanie, s projektom zápisu Komárňanskej pevnosti, na ktorom sa podieľalo aj Maďarsko, sme neuspeli. A o sile maďarskej medzinárodnej lobby, aj na úrovni UNESCO, netreba pochybovať. To je vedecká časť. Čo myslím pod časťou romantickou? Žiaľ, na jej mieste by sa malo nachádzať slovíčko úradnícka. Nenachádza sa.

    Dnešnej pamiatkovej ochrane zúfalo chýbajú výkonní štátni úradníci. Znie to smiešne, najmä ak si slovo úradník každý vykladá ako synonymum nadávky. Ale keď zistíte, že architekti, historici umenia, archeológovia, etnografi zúfalo tápu v zákonoch a paragrafoch, nevyužívajú ani len zákonné zmocnenia, ktorými disponujú, pretože tomu nerozumejú, úsmev nad „nadávkou“ úradník sa vytratí.

    Ťažko sa odborníkovi argumentuje, keď proti nemu stojí dobre platený právnik zastupujúci developera, ktorý sa s úsmevom hladného žraloka pýta na podrobnosti procesu správneho konania a dožaduje sa uplatnenia návrhov v správnom konaní v deň uplynutia lehoty pre vydanie rozhodnutia. Ťažko sa zamestná právnik ako pamiatkar, keď jeho nástupný plat, podobne ako plat jeho kolegov, sa pohybuje okolo 10-11-tisíc korún (cca 365 eur). To chce veľký zmysel pre romantiku. Ako obyčajne, chyba je v ľuďoch. A ľudia vytvárajú systém. Veď predsa každý dospelý občan tejto republiky má volebné právo.
    Ľuboš Vodička v článku Vedecko-romantická pamiatková ochrana je bez úradníkov nanič z 25. 7. 2008.

  • evi

    Member
    31. októbra 2010 at 16:03

    Kaštiele – história v troskách

    http://www.izurnal.sk/index.php?option=com_content&task=view&id=1153&Itemid=89

    Turčianska Štiavnička, časť článku zo Žurnálu + moje jemné upresnenie

    Citácia:

    “Kaštiele – história v troskách
    Štvrtok, 27. september 2007
    Kultúrne dedičstvo
    Časy sa zmenili, ale všetko zostalo po starom. Kultúrne dedičstvo Slovenska získali v reštitúciách zlatokopi, ktorí sa zmocnili pamiatok len preto, aby ich mohli ďalej predať. A tak vyšla navnivoč ešte aj tá starostlivosť, ktorú venoval histórii socialistický štát.
    Veď koncom osemdesiatych rokov bol kaštieľ v Turčianskych Tepliciach (myslí sa stále Turčianska Štiavnička) stále kaštieľom, martinské strojárne doň chceli investovať, aby mali kde usporadúvať kongresy, o rozľahlú záhradu a arborétum sa starala prírodovedecká fakulta.
    Dnes? Ruina. Terasa, z ktorej strieľal gróf, zmizla. Časť novej krytiny tiež. Ešte horšie dopadlo arborétum. Škola vraj nemala peniaze, aby ju ďalej vykurovala, a tak v zime jednoducho kúrenie vypli a odišli. Prežil jediný brečtan. Smutný pohľad. ”
    ( pravdepodobne autor myslel túto oranžériu, arborétum by utrpelo len po vypnutí nebeského kúrenia :wink: :

  • palo

    Member
    2. novembra 2010 at 22:25

    Na otázky Profitu odpovedá Jozef Lenhart, generálny riaditeľ sekcie kultúrneho dedičstva Ministerstva kultúry SR

    * Viacerí majitelia historických nehnuteľností vidia budúcnosť pamiatok v súkromných rukách. Aký je váš názor na budúcnosť kaštieľov a kúrií?

    Myslím si, že najvýznamnejšie kaštiele a kúrie so zachovanými interiérmi by mali byť prístupné verejnosti a ostať vo vlastníctve štátu alebo mimovládnych organizácií. Napríklad vo Veľkej Británii je jedným z najväčších vlastníkov kaštieľov a hradov mimovládna organizácia National Trust. Vstup súkromného sektora je vhodný najmä pri objektoch, ktoré sú dlhodobo zanedbané. Pri nich by sa mohol akceptovať výraznejší zásah, ale aj zmena ich funkcie.

    * Aké sú riziká pri zmene vlastníkov historických nehnuteľností?

    Veľkým nebezpečenstvom v súčasnosti je rozparcelovanie pôvodných parkov, ktoré boli súčasťou areálov kaštieľov, napríklad na novú rodinnú zástavbu. Takéto kroky by boli nezvratné a zamedzili by revitalizáciu historických parkov v budúcnosti.

    * Aké je podľa vás najvhodnejšie využitie pamiatok?

    Nie každý objekt je vhodný na ľubovoľnú funkciu. Investori môžu konzultovať svoj zámer využitia kaštieľa na krajských pamiatkových úradoch, tak sa vyhnú zbytočným problémom v budúcnosti. Kaštiele a kúrie môžu slúžiť ako hotely, reštaurácie, ale aj ako penzióny pre dôchodcov, sanatóriá či reprezentačné sídla firiem.

    * Ako po predajoch funguje spolupráca súkromných majiteľov pamiatok s obcami a štátom?

    Z praxe poznáme veľmi pozitívne príklady spolupráce majiteľov, štátnej správy, samosprávy a mimovládnych organizácii. Vyskytli sa však aj prípady obnovy pamiatok bez stavebného povolenia či špekulácie s nehnuteľnosťami a pozemkami.

    * Ako využívajú váš program Obnovme si svoj dom majitelia pamiatok?

    Program je veľmi populárny. Tento rok je v rámci neho k dispozícií majiteľom kultúrnych pamiatok 190 miliónov korún. V súčasnosti ale registrujeme záujem až o jednu miliardu 752 miliónov korún.
    Zdroj: článok Jozefa Ryníka Kaštiele, biznis či oštara? z 23.07.2007 na profit.etrend.sk

  • vlcik-tlcik

    Member
    13. novembra 2010 at 9:58

    Quo vadis pamiatky…ako vidno nie je to len náš problém
    Krajina, ktorá má najviac pamiatok svetového kultúrneho dedičstva, šetrí tak, že sa kultúrni pracovníci vzbúrili. Pád domu gladiátorov v Pompejach nemusí byť podľa nich posledný.

    Čítajte viac: http://www.sme.sk/c/5637219/taliani-sa-buria-rucaju-sa-im-pamiatky.html#ixzz159QyUiGg

  • antik

    Member
    22. februára 2011 at 11:10

    Mať na starosti historickú pamiatku, akou je kaštieľ či zámok, nie je med lízať. Tieto stavby sú síce pekné, ale aj staré. Zaslúžia si obdiv, no vyžadujú si veľa peňazí. Ešte ťažšie je prísť na to, ako ich komerčne využiť, aby si na seba zarobili.

    http://profit.etrend.sk/archiv-profitu/rok-/cislo-/kastielebiznis-ci-ostara.html

  • palo

    Member
    7. apríla 2011 at 13:38

    [quote]Vyštudoval dejiny umenia. Začínal ako reštaurátor, pracoval v rozhlase i na ministerstve kultúry a dnes radí majiteľom s rekonštrukciou kaštieľa v Tomášove. JOZEF LENHART hovorí o tom, ako sa nezaujímame o naše kultúrne dedičstvo a kde robíme chybu.[quote]

  • palo

    Member
    28. decembra 2013 at 11:11

    [quote] Systém památkové péče nemůže fungovat bez opory veřejnosti. Veškerá jednání, zejména jsou-li předmětem ostře sledované kauzy, musí být zcela veřejná. Památkáři by pak dokonce měli tato jednání maximálně publikovat a veřejně vysvětlovat. … Sám jsem členem vědecké rady Národního památkového ústavu … sama tato rada není ochotna své názory prezentovat na veřejnosti …

    … památková péče musí svá rozhodnutí veřejnosti předkládat a musí názor veřejnosti kultivovat. Pak nabude pevnějších obrysů také debata o veřejném zájmu v rámci památkové péče. [/quote]
    Zdroj: Článok Jana Klípu Památkové péče musí bojovat o názor veřejnosti – Rozhovor s předním českým teoretikem památkové péče, historikem Ivem Hlobilem v časopise Dějiny a současnost č. 10/2013.

Log in to reply.

Začiatok diskusie
0 of 0 odpovede/odpovedí June 2018
Súčasnosť