-
Rekonstrukcia podkrovia
Dobry den, chcela by som sa s niekym poradit: chceme rekonstruovat podkrovie, problem je, ze nas dom je z dvoch casti, jedna je drevenica a ta druha je primurovana a celkovo ohodena.
V murovanej casti nie je problem,ale v drevenici mame po celej sirke asi 4 velke piliere, ktore drzia strachu, su asi 40 cm od podlahy a nevieme, ako sa ich zbavit, kedze moze spadnut cela strecha, nevie mi niekto poradit ako sa to robi. Musi sa zvyhnut do tejto vysky cela podlaha a dalsia vec: z coho sa robi podlaha v drevenici, ked pod tym su len dtare dosky??? -
16 odpovede/odpovedí
-
ked hovorite o tych “4 pilieroch” myslite tym vazne tramy, ktore su vodorovne ale stlpikoch – zvislych konstrukciach?
zkuste poslat fotku a podrobnejsi popis… -
Chcem dat do pozornosti nove forum zaoberajuce sa metodikou zobytnovania podkrovi v pamiatkovych objektoch:
http://www.obnova.sk/modules.php?name=Forums&file=viewtopic&t=1535
/zalozil ho palo/
-
Mam jednu otazku, ci mi niekto vie poradit.
Chcem robit rekonstrukciu obytneho podkrovia (nova strecha, krytina…) a rozmyslam nad izolaciou stropu. Mam tam dubove tramy a na nich smrekove dosky a kotovicu (nepalena hlina), ktoru chcem dat prec. Na dosky, chcem dat palubovku a medzi ne nejaku izolaciu. Uprednostnujem prirodne materialy. Viete mi poradit nieco vhodne? Rozmyslal som aj nad ovcou vlnou, ale myslim, ze cena je dost vysoka. A este otazka na izolovanie stropu v kupelni (strop taky isty), ale hlinene steny a hlinene omietky v kupelni, ktore pohltia cast vlhkosti. Staci dat iba medzi dosky izolaciu, bojim sa vselijakych folii, aby drevo dychalo. Dufam, ze je to napisane zrozumitelne, ak nie, vysvetlim.
Dakujem za rady. -
Dik za napad, rozmyslal som aj nad slamou, ale trochu sa bojim zvieratiek (mysi, chrobaky…), pretoze zvrchu aj zospodu bude drevo a zospodu su aj dost fugy a slamou by sa aj znizila cast podkrovia. A este si neviem predstavit ako dat palubovku na slamu, bolo by tam treba dat este nejake hranoly, cim by sa zvysila vaha…. Neviem, uvazujem. A co by robila ta slama v kupelni, neviem ci dokaze pohlcovat vlhko a nasledne uvolnovat. Nema tu niekto s tym skusenosti.
Horni mlyn poznam, ale aj tak dakujem. -
zaujimavy material pre tento ucel pouzitelny je papier…
nedes te se ze si tam naskladate stos novin… ide o papierovy recyklat (take male chuchvalce) tie sa potom to izolovaneho priestoru fukaju… -
Cital som nieco o slame…
Vraj takmer ziadny zivocich sa nezivi slamov. Robia si tam len chodbicky a hniezda. Ak je vsak balik dobre zlisovany aj toto sa vo velkej miere riesi. -
No vsak prave, chodbicky. A co sa tyka slamy do toho stropu, ja by som tam nedal cele baliky, bolo by to zbytocne siroke. Kedze bude podkrovie zateplene a vykurovane ide mi viacmenej o zvukovu izolaciu a v kupelni aj proti vlhku, ale zda sa ze tu s tym nema nikto skusenosti.
-
Kvoli izolacii vodovodu som prisiel na dobry material – Ekostyren – polystyrenove gulicky, co sa davaju do betonu – volne sypane je to vzdusne a zaroven tepelne izoluje…co tak skusit toto? Akurat by som to mozno podlozil hustejsou textiliou, aby sa to cez spary netrusilo :-)
-
Možno tuto stranku viacerí poznáte, je tam niečo o slame a ekodomoch
http://ekodum.ecn.cz/akce/sbi/index.htm -
Alternativní dům – historicky první ekologická stavba v Čechách, kde bylo použito konopí, vyprodukované na českých polích, jako stavební tepelná izolace!!!
http://81.0.228.110/default.asp?ids=0&ch=227&typ=1&val=36763 -
:arrow: z detstva si pamätám kopy takého konopného pazderia, ktoré vyprodukovali naše staré matere, ktoré sa potom spaľovalo ako “vedľajšie” kurivo. Inak sa na ňom na podsteniach vyhrievali mačky. Ešte kým sa robili nepálené tehly, tak sa tam čo-to primiešalo, no slama dostala vždy prednosť. Toť spomienka z mojej mladosti v Malohonte…. :wink:
-
Z toho čo som prečítal nemyslím, že by bola slama nejakým zdrojom chrobače a hlodavcov keď sa štandardne aplikuje. Keďže je dobre zhutnená, pancierovo omietnutá a v suchom prostredí s vyrovnanou prirodzenou vlhkosťou tak škodcovia nemajú dôvod alebo tak ľahkú možnosť sa tam dostať a rozvíjať sa. Niekto pre istotu spodné cca 2 rady napúšťa vápnom aby to prípadným návštevám znechutilo zámer. Pri štandardných zásadách aplikácie je minimálne nebezpečenstvo. čo sa už po svete takých domov postavil a stavia aj keď zatiaľ to asi ešte nie je na Slovensku certifikované (možno už je), ale viem že sa na tom pracuje. V rakúsku už majú certifikáty resp. atesty:
http://www.baubiologie.at/asbn/literatur.html
Čo v čase ÉU nemal by biť problém použiť, ale toto nemám zistené presne ako to prebieha v tomto prípade ak chceme použiť dané certifikáty.Pre inšpiráciu nemožem najsť námatkom tu firmu z Ameriky čo vyrába zo slamy kvádre. Slamenné balíky tlakom a zahriatím povrchu povrchovo stabilizuje a už neviem či aj na tenko omietne. Výsledok s presnými rozmermi na nerozoznanie od kvádrov.
Ďalej ma napadlo:
Teória zo stránky Vuno:
Vláknitá izolácia funguje vo všeobecnosti na princípe mikropriestorov vzduchu uzavretého medzi vláknami bez pohybu. Ich tepelná izolačná kvalita závisí na jemnom rozvláknení s čo najväčším počtom – čo najmenších priestorov a vlákne, ktoré nesmie mať príliš vysokú tepelnú vodivosť a musí byť dostatočne dlhé. V medzivláknových priestoroch sa ako izolant udržuje vzduch bez pohybu a je základom veľmi dobrých izolačných schopností.
Nápad, resp. už som to niekde čítal:
V kladivkovom alebo inom šrotovníku rozsekať slamu (plevy, seno, kukuričné byle, drevené piliny, štiepka) na jemné čiastočky. Kto sa chce istiť môže pridať napr. vápno ako konzervant proti škodcom. Akurát to má iba sypanú konzistenciu, takže obmedzenú aplikáciu do priestorov dutín. Taktiež sa jedná iba o experimentálne použitie keďže to nie je certifikované. A nebude to mať až také vlastnosti ako keby sa to rozvlákňovalo na 1mm vlákna hrubé cca 35 – 45 µm čo sú vlastnosti rozvlákneného novinového papiera Climatizer Plus. Ten novinový papier môže byť tiež super iba nemám vedomosti o pôvode a vlastnostiach nimi používaných bóraxových solí ako konzervant a protipožiarna prísada, či sa niečo nevyparuje. A neviem čo robia tlačiarenské farby ktoré sa uvoľňujú z daného papiera. Ale to sa štandardným systémom aplikácie minimalizuje možný vplyv aj keď v podstate asi nebude veľký, teda v závislosti na citlivosti osoby. Ten novinový papier je tu:
http://www.vuno.sk/index.php?page=faqZaujalo ma ako je naozaj jednoduché izolovať balíkmi šikmú strechu:
http://www.ecopanneaux.com/galerie/martin/
Ale takýchto ukážok je na internete spústa.
http://www.builditsolar.com/Projects/SolarHomes/constructionps.htmDúfam že je len otázka času kedy sa aj u nás nájde dosť odvážlivcov a začnú dané izolácie aplikovať, spracovávať, certifikovať a pod. Možno tu aj sú ale vzhľadom k predajným cenám minerálnej vlny a polystyrénu a celkovej cene domu to nie je potrebné stavebníkmi riešiť. Rôznych sumarizačných článkov je dosť napr. tu:
http://www.spotrebitele.info/kartoteka/index.php?page=382http://www.e-filip.sk/Default.aspx?contentID=1461
http://www.brickon.sk/090_horna/04_tepelna/3_rozdelenie.html
Technické s parametrami, serióznejšie zhrnutie, porovnanie ale v nemčine je tu:
http://www.gesundbauen.at/BER3-WD.htmOvčia vlna je tu:
Zaujímavý je popis výrobného postupu, kde sa sa trhá na vláknovú pavučinu. Je to síce pálka čo sa ceny týka.
Tu je izolácia z konope:
http://ftp.nextra.sk/users/isover/Certifikaty%20a%20cenniky/Cenniky/IsoverFlora_prospekt_s_cenami_2004.pdf
Tiež cenová pálka.Korková izolácia rohož a drť:
http://www.jelinek.cz/shop.asp?top=62&l=&sp=
http://www.jelinek.cz/shop.asp?top=65&l=&sp=Izolácia z kokosových vlákien:
Inak cenovo zaujímavo vychádza tepelná izolácia polyetylenovou bublinkovanou fólii, na kterou je z jedné strany natavena hliníková fólie s aplikáciou so vzduchovými medzerami, aj ked s ekologiou to nemá nič spoločné.
http://www.dape.cz/Tiež by niekto mohol sa zamyslieť nad výrobou tepelnej izolácie zo starých handier ako tu KLIATEX. Kliatex je alternatívnym vyplňovacím materiálom. Vyrába sa sústredením čistého textilného odpadu a jeho renováciou.
http://sk.remesplus.sk/sortiment/Calunnicke_materialy/Vyplnovaci_material/Ešte som nenašiel nejakú firmu v SR alebo ČR čo ponúka tepelné izolácie z:
– ľanové vlákna
– bavlnené vlákna
– jutové vlákna
– atdA našiel som tu adresu čo dováža tie polské drevovlaknite panely a boli trochu cenovo iné ako zo smrečiny:
http://fibris.slovakia.szm.sk/
http://www.smrecina.sk/index.php?z=1&mutace=9A ešte ma napadlo keďže rákosové trstené rohože sa tiež považujú za tepelnú izoláciu tak naozaj zamyslieť sa nad využitím kukuričných stvolov, lebo tie sú vyplnené takou penou, čo bude zaiste lepšie ako len dutá byľ rákosu. Kedysi sa vraj kukuricou izolovali dvere, ako také krátke Šúľky jeden vedľa druhého. Ja by som vyskúšal skôr to rozdrvenie a zlepenie, ako som sa v jednom článku pýtal na prírodné lepidlá.
A potom by som vyskúšal zistiť čo by stála ľanová priadza. Toto som kedysi našiel: V Slovenskej republike spracováva v súčasnosti ľan priadny jeden podnik: Lykové textilné závody, s.r.o., Revúca ”LTZ”. Do roku 1996 spracovávali ľan aj Ľanárske a konopárske závody Holíč ”ĽKZ”. Na Slovensku je v súčasnosti 8-10 producentov priadneho ľanu, no plánuje sa rozšírenie jeho pestovania (napr. pre rok 2001 sa uzatvorili obchodné zmluvy na plochu 600 ha ľanu). Zrovna jak som to dopísal čítam že Eo Ipso má na to podobný názor. Nie nadarmo sa hovorí: Pomôž si človeče aj pán Boh ti pomôže.
Ale to sú poznámky len pre tých ktorý chcú buď experimentovať, resp. izolovať iba objekt na ktorý sa nevzťahuje použitie certifikovaných výrobkov, resp. chce vyvinúť nejaký materiál a získať certifikát. -
V Slovenskej republike spracováva v súčasnosti ľan priadny jeden podnik: Lykové textilné závody, s.r.o., Revúca ”LTZ”. Do roku 1996 spracovávali ľan aj Ľanárske a konopárske závody Holíč ”ĽKZ”. Na Slovensku je v súčasnosti 8-10 producentov priadneho ľanu, no plánuje sa rozšírenie jeho pestovania (napr. pre rok 2001 sa uzatvorili obchodné zmluvy na plochu 600 ha ľanu).
Janko, môžeš reagovať na moju otázku k tejto veci v novej téme “Ľanový olej” vo fóre “Reštaurovanie a konzervovanie”? -
ja reagujem, mozno trochu neskoro, na uplne prvu otazku. Hej, to su vazne tramy, a su natolko vazne, ze zachytavaju tahove sily krokiev. Jedina moznost ako sa ich zbavit, je preniest ich ulohu na stropne tramy (v marikovskej doline take drevenice su), Je to dost hruby zasah, ale asi jediny mozny, ak sa ich naozaj chcete zbavit
Log in to reply.