-
Renovacia kostolov na Slovensku
Prajem stastny novy rok vospolok. Pocas uplynulych sviatkov sme prebrazdili hodne kostolov a zarazila ma hromadna slovenska “novodoba” renovacia. Stare krasne lustre vystriedali neonkove atrapne moderne do slohu akehokolvek kostola absolutne nevhodne, co viac, aj ten, kto sa v historii vobec neorientuje zbada do oci bijuce neladiace atrapy lustrov, vhodne nanajvys do kuchyne.
Krasne osuchane, ale i neosuchane lavice vpasovane do prostredia vystriedali moderne skarede a nepohodlne odpocivadla.
Nechapem. Kto organizuje toto nicenie pamiatok v kostoloch??? To sa nenajde ani jeden normalne uvazujuci clen cirkvi, ktory by to stopol a nasmeroval na normalnu cestu?
V zahranici takato devastacia je nonsens. Mnohe kostoly tam maju niekolkostorocne lavice a lustre, ktore sluzia a lahodia oku.
To sme na Slovensku vsetci taki zadubenc? Pomoooc!!! -
22 odpovede/odpovedí
-
Prajem stastny novy rok vospolok. Pocas uplynulych sviatkov sme prebrazdili hodne kostolov a zarazila ma hromadna slovenska “novodoba” renovacia. Stare krasne lustre vystriedali neonkove atrapne moderne do slohu akehokolvek kostola absolutne nevhodne, co viac, aj ten, kto sa v historii vobec neorientuje zbada do oci bijuce neladiace atrapy lustrov, vhodne nanajvys do kuchyne.
Krasne osuchane, ale i neosuchane lavice vpasovane do prostredia vystriedali moderne skarede a nepohodlne odpocivadla.
Nechapem. Kto organizuje toto nicenie pamiatok v kostoloch??? To sa nenajde ani jeden normalne uvazujuci clen cirkvi, ktory by to stopol a nasmeroval na normalnu cestu?
V zahranici takato devastacia je nonsens. Mnohe kostoly tam maju niekolkostorocne lavice a lustre, ktore sluzia a lahodia oku.
To sme na Slovensku vsetci taki zadubenci? Pomoooc!!! -
Zrejme tá “chudobná” cirkev už nemá viac iných starostí, ako “investovať” do takýchto a podobných nezmyslov…V lete som bol na svatbe v Martinskom kostole pri Priore – nádherná stavba, jeden z najstarších kostolov v Turci. Skvelá akustika v interiéry – a po stenách repro bedne… :o :? Nechápavo som kukal a uvažoval, prečo a či je to ozaj tak potrebné. Kedysi sa v kostole tlačilo podstatne viacej ľudí a nepotrebovali ku kázni repráky, aby ju dobre počuli. Dnes je kostol podstatne prázdnejší, ale ozvučenie omnoho výkonnejšie. Na druhej strane neboli peniažky na to, aby sa aspoň lepšia zámka dala v Jazernici na dvere a tak z neho vykradli aj to málo, čo v kostole ešte ostalo. A boli to pekné cenné kúsky. Vo Vrútkach pred pár rokmi menili strechu. Dali medenú. Ani dokončená nebola, už sa rozkrádala! Hlavne že fara priamo pod kostolom je veľkosti menšej bytovky…
Cirkev je dosť bohatá na to, aby si sama do údržby svojho majetku investovala. Pokiaľ na to pôjdu milióny z daní, budú “investovať” do nezmyslov ako neonkové lustre a ozvučenie stále… :? -
Problem, ktory spomina apple, som si aj ja vsimol vo viacerych kostoloch. Nove lavice namiesto starych a povodnych,
nevhodne osvetlovacie alebo vykurovacie telesa, pripadne uplne vymeneny povodny barokovy mobilar v sakristii za
novy atd. Padla tu otazka, kto organizuje toto nicenie pamiatok v kostoloch. Povedzme si pravdu, je to hlavne na knazovi, ktory je v tej ktorej farnosti. A ak sa stane, ze knaz nema nejaky vztah k pamiatkam, tak ich proste vymeni za nove.
Poznam pripad, kde bol, ako som uz spominal, kompletne vymeneny barokovy mobiliar v sakristii. Skrine boli rozozrate od cervotoca a restaurovanie by bolo financne nakladne. Cize casto byvaju problemom aj peniaze. Ale ako som uz povedal, vsetko je to hlavne o knazovi. Samozrejme, ze on nerozhoduje sam, ma na to aj farsku ekonomicku radu, ktora je zlozena z farnikov a ti, ako kazdy iny, hladaju co najlacnejsie riesenie. Predmety, ktore su takto odstranene z kostola, urcite nekoncia na smetisku alebo dakde inde. Patria do kostolneho inventara a knaz ich len tak nemoze z neho vyskrtnut. Su uluzene na farach alebo ak je moznost, tak priamo v kostole. Ale, bohuzial, nic sa s nimi nerobi. Je to problematika, ktora je urcite na dlhu diskusiu… -
ktosi spominal, ze nedostatok penazi je najlepsia metoda ako ich chranit. tento pripad obzvlast plati tu, ale aj napriklad v Rumunsku. Staci zhliadnut par kostolov transylvanie http://www.fortified-churches.com
-
Na nikoho nechcem útočiť, či nebodaj obviňovať, ale nemyslím si, že problémom by bol nedostatok peňazí.
Pár rokov sa motkám po Lietave a pracujem na konzervačných prácach. ako žiadatelia grantov “Obnov si svoj dom” som niekoľko rokov sledoval zoznam pridelených dotácii a často, veľmi často boli a sú podporované práve sakrálne a cirkevné pamiatky – hnuteľné aj nehnuteľné. Zatiaľ čo na hrad sme dostávali dotácie od 20 do 50% žiadanej sumy, cirkevné boli podporované na 70 až 95, niekedy dokonca aj na 100% žiadanej sumy. Aj peniaze dostávali medzi prvými, aj keď sa jednalo o hnuteľné veci, ktoré je možno reštaurovať v dielni. Na hrad sme skoro vždy dostali na jeseň, keď de facto mali byť práce už ukončené…Takže robili sme na dlh.
Fakt je aj to, že farnosti a cirkev ako taká má vlastné zdroje, k tomu je financovaná aj zo štát. rozpočtu – daní nás všetkých a nemálo peňazí, ktoré nik nekontroluje a už tobôž nie zdaňuje aj vo forme darov od farníkov. Ešte navyše sú oslobodený od daní. To sú vlastne aj dôvody, prečo sa o odluke cirkvi od štátu hovorí len potichučky a žiadna doterajšia vláda nemala odvahu vziať nožnice. Nechcú prísť o štedrú štátnu kasu, nieto do nej ešte aj platiť dane…Asi väčšina vie, koľko sa platí akože farnosti do vrecka za krsty, príjmania, svatby a pod…A to sú všetci cirkevní hodnostári štátom uznaných cirkví platení ako verejní činitelia štátom.
Keď to spočíta aj žiak deviatky na ZDŠ, musí mu vyjsť veľmi nerovný výsledok! Kde sú tie milióny Eur??? Skutočne, peniaze problémom niesu…alebo? :? -
Este mi napada, aky skvost som videla v jednom kostole na chore. Drevotrieskove skrine 8O a kazda lavicka ina. A to bezpecne viem, ze tam financna nudza nie je… Co dodat….
-
Mozno sa to nezda, ale problemom su casto naozaj peniaze. Nehovorim to len tak, mam stryka knaza a okrem neho poznam viacero inych knazov. Dokonca aj u nas v Leviciach, ked chce nas dekan nieco urobit, ako veriaci sme sa na to zbierali (koniec koncov, sluzit to bude vsetkym). Cize na problem sa treba pozriet trosku inak. Ked hovorime o tom, ze cirkev je bohata, co tym myslime? Farnosti? V tych penazi vela nie je a ak hej, tak ta farnost ma stastie lebo ma sikovneho knaza alebo stedrych farnikov (velakrat farnost podporuju miestni podnikatelia atd.) Cize tie miliony eur, ako spominas, sa nestracaju tak vo farnostich, ako skor niekde inde. Stryko- knaz, musel renovovat faru, historicku budovu z pol.16.storocia. Prvy, od koho pytal peniaze bol logicky biskupsky urad. Ale odpoved bola: “Nemame peniaze.” Tymto nechcem obvinovat biskupske urady (nemozem sa k tomu ani velmi vyjadrit lebo neviem presne ako to funguje na tychto uradoch ) A potom je to uz len na sikovnosti knaza kde si zozenie potrebne financne prostriedky. A ak knaz nema potrebne kontakty alebo sa nerozumie grantom a podobnym veciam je to bohuzial smola. Pripad co spominala apple, ze na chore videla drevotrieskove skrine a rozne lavicky a to farnost s peniazmi nema problem, je podla mna zapricineny tym, ze knaz, ktory tam posobi nema vztah k historii a staremu kostolnemu mobiliaru a preto mu je jedno co je na chore, hlavne, ze to sluzi svojmu ucelu. Alebo je tu aj druha moznost, povodny mobiliar z choru sa mozno nezachoval, tak ho zariadili tym co bolo najlacnejsie. Ale ako som uz spominal, je to hlavne o knazovi…Mozno by mali v seminaroch ucit buducich knazov aj starostlivosti o pamiatky…
-
Pripajam sa ku diskusii s osobnou skusenostou. V kostole Narodenia Panny Marie v obci Rovne pri Humennom, este pred par rokmi bola velmi pekna vyrezavana krizova cesta a bocny oltar. Mali “len” cosi vyse 150 rokov a k ich niekdajsej krase chybala len solidna rekonstrukcia. Namiesto toho, pri komplexnej rekonstrukcii kostola pred asi piatimi rokmi, je na stenach krizova cesta odliata asi z epoxidu alebo sadry a po bocnom oltari ani stopy. Po case som sa od svokrovcov dozvedel, ze boli svedkami, ako pred kostolom stoji dodavka s rakuskou SPZ a s napisom NABYTOK v nemcine. Nebolo penazi na obnovu, tak za predane kupili tie trapne atrapy na stenach… Povieme si, ze to nebolo az take stare, tak potom preco to Rakusanom stalo za tu cestu na Vychod –
-
Nuz to je zalostne a smutne. Ja mam tiez podobne skusenosti v dvoch obciach (jedna nedaleko Zlatych Moraviec a dalsia pri Trnave ). Tam “z nicoho nic” zmizol hlavny oltar a aj ostatne vybavenie. A tiez to bolo zhodou okolnosti pri komplexnej rekonstrukcii. Myslim si, ze toto svedci o kulturnosti nasho naroda, pardon o “kulturnosti”. Nevazime si pamiatky a kulturne dedicstvo po predkoch…
-
Pridám jeden z mojich príkladov: kostol v obci Nemčiňany (okres Zlaté Moravce) – pôvodne neskororománsky kostol z 1.pol. 13.stor., neskôr prestavaný v baroku a na začiatku 20. storočia. Medzi pôvodným inventárom sa v kostole uvádzajú dve krstiteľnice 1. románska, neskôr zamurovaná do steny ako nádoba na svätenú vodu 2. rensančná, s reliéfnou výzdobou; hlavný barokový oltár z r. 1780; tiež sa uvádza čiastočne zachované ranogotické pastofórium v svätyni (In: Súpis pam. na Slovensku)
V roku 1992 bol interiér obnovený (zrejme nie pod dohľadom pamiatkarov), podlaha a čiastočne aj steny boli obložené mramorom, nové lavice, nový oltár, nová krstiteľnica, nové pastofórium. Či boli pri tejto obnove odnesené aj krstiteľnice alebo či ich už odniesol niekto pred toutu obnovou sa mi zistiť nepodarilo. Je aspoň trochu potešiteľné, že časť inventáru v kostole zostala (oltárny obraz, sochy). Je tak isto potešiteľné, že na exteriérovej fasáde boli prezentované odkryté pôvodné prvky (okna na svätyni, časť vstupného portálu na vonkajšej fasáde kostola).
Foto č.1 – pohľad na kvadratickú svätyňu kostola s odkrytým pôvodným oknom (2008)
Foto č.2 – interiér kostola (2008)
Matúš Martinák
-
Matheus,kostol krasny, ale malby pretrete, lavice nove :cry: vsetkko v novodobom “BEZduchu”. Len snad tie stare malby nezoskrabali alebo neotlkli :roll:
-
Vedeli by ste poradit, ako postupovat pri zadavani objednavky na rekonstrukciiu oltara ?
Kde najdem napriklad aj zoznam restauraterov s licenciou?
Dakujem za rady.
-
Apple, vyzerá to na provokatívnu otázku, keďže podľa prvého príspevku, ktorým si začal túto debatu to vyzerá, že ku kresťanskému životu máš dosť ďaleko. Naopak, zainteresovaný takúto otázku nepotrebuje dávať na Obnovu.sk.
Veriaci človek, zúčastňujúci sa svätej omše, je potešený, že sa môže posadiť do čistej, najlepšie aj novej lavice v kostole. Prečo mu nanucovať pocit, že lavica preživšia epidémiu cholery z roku 1831 je ta pravá? A 100-ročné 50 kg-ové krištálové lustre nad hlavami spievajúcich veriacich, mne to nie je veru do spevu. U nás sú kostoly živé organizmy, musia ísť s dobou. Ateistovi by možno vyhovoval jediný živý organizmus v kostole – červotoč, a predstavuje si, že to bude pamiatkový objekt pod správou úradníkov. V 800-ročnej histórii kostolov to neboli ateisti a pamiatkový úrad, ktorí sa zaslúžili o ich existenciu. Úplne naopak. Je pravdou, že ak sa „vyhadzuje“ nejaké staré haraburdie, mali by mať prípadní záujemcovia možnosť si to zobrať. Ale z toho má veriaci také-všeliaké pocity, keďže sú to vysvätené veci.
A ešte jedna pripomienka: kostoly nie sú múzeá pre turistov, ale boží stánok (výsek z neba) pre veriacich. Posedieť si v nedeľu v kostole, zaspievať si (alebo len tak počúvať varhany a spevokoly) – to je zážitok koncertu. A spolupatričnosti.
-
Na mňa pôsobí provokatívne naopak hlúpe posudzovanie, že kto má ako ďaleko k takému, či onakému spôsobu života. V tejto diskusií sa rozdebatoval problém zániku pamiatkových hodnôt na sakrálnych objektoch. Nechápem teda prečo tento obmedzený posudzujúci pohľad človeka hlásiaceho sa k náboženstvu “porozumenia a lásky”. Ak vás kresťanov uráža záujem inovercov o sakrálnu architektúru, tak dajte do svojich svätyní zákaz vstupu ateistom a vôbec všetkým inak zmýšlajúcim ľuďom a budete si môcť podať ruku s inými náboženskými fanatikmi. Zbavte sa starého “haraburdia” a sediac v nových (kludne aj plastových) laviciach, budete môcť prehlbovať svoj pocit nadradenosti nad inak uvažujúcimi ľudmi.
-
Všetko je to samozrejme o konkrétnych ľudoch a ich vnímaní pamiatkových hodnôt. Niekde si z fragmentu gotickej krstiteľnice spravia “kvetináč” (veď staré haraburdie), inde existuje povedomie o hodnotách objektu a snaha reálne pamiatke pomôcť.
Strážovský gotický kostol svätého Gála/Havla je unikát trnavského regionu. Prajem mu, aby sa čo najskôr zaskvel v zreštaurovanej podobe.
Starší článok o jeho výskume TU
Log in to reply.