-
ruina – zrucanina – rozvalina – torzalna architektura
Dnes sme si vymenili par emailov s Benignusom z Katarinky. Ich obsahom bola aj disputa o tom aky pojem by sa mal pouzivat pre stavby/pamiatky, alebo hrady ktore vekom stratili svoju funkciu, tym aj strechu v niektorych pripadoch aj jednotlive poschodia (vo vatsine) a muriva sa pomaly zacaju rozpadat. Stavba chatra a vrasta do okolitej prirody a ta do nej.
Zaoberal sa uz niekto touto pojmologiou? Poznate este nejake dalsie oznacenia ako nazvat takuto stavbu? Existuje v zahranici kodikovany nazov pre takuto stavbu?
Slovnik sl. pravopisu hovori aj o dalsich pojmoch pri hesle ruina: zrucanina, rumovisko, rozvalina.
Ja osobne mam rad pojem zrucanina.
-
42 odpovede/odpovedí
-
Zaniknutá stavba môže mať rôzne postupné fázy,ktoré vyjadrujú stupeň devastácie stavby. Ja mám takúto predstavu keď čítam o ruine, zrúcanine, rozvaline a rumovisku:
ruina – bývalá stavba v štádiu, keď sa už nedá identifikovať pre účely prípadnej rekonštrukcie alebo zakonzervovania, ale nesie znaky stavby aspoň v obrysoch
zrúcanina – zrútená stavba alebo jej časť, keď sa dá celkom alebo z časti identifikovať pre účely prípadnej rekonštrukcie alebo zakonzervovania
torzálna architektúra – zakonzervovaná zrúcanina alebo ruina,
rozvalina – bývalá stavby v štádiu, keď sa na rumovisku nachádza zaniknutá beztvará stavba vo forme zrútených stavebných prvkov.
rumovisko – miesto s ruinou alebo rozvalinou alebo len s náznakmi že tam bola stavba, stačia základy. -
Zaujímavá terminologická téma, v ktorej by som sa na slovník slovenského jazyka nespoľahol.
Zatiaľ iba jednu poznámočku – torzálny môže byť iba stav objektu, torzálna architektúra vo mne evokuje romantické záhradné objekty. Archeológovia pojem torzálna architektúra bežne používajú ale veď žiadnu inú ani nemajú :wink: . -
Tak ja skopírujem moje vyjadrenia Michalovi ku téme pojmu zrúcanina-ruina-atď.
Otazka znela, prečo som pri korektúre jeho textu zmenil slovo zrúcanina na slovo ruina
myslím si teda, že:
-
Ruina – cudzie slovo pôvod nepoznám, agl. ruin, slovensky bežne používaný ekvivalent
zrúcanina – označenie v spojení najmä s historickými objektami, napr. zrúcanina hradu, kláštora, kaštieľa….
Torzálna architektúra – to isté používané najmä odborníkmi, (aj na torzálnu architektúru)
nepoznám odborníka na ruiny, prípadne zrúcaniny
zrúcanina = rozvalina – menej používaný výraz
rumovisko – súhlasím s andulkou, iba dodávam, že používané v spojení skôr s domami,
industriálnou výstavbou -
Spomeniem pekné slovo, ktoré s obľubou úspešne používajú rómovia na sídlisku Lunik IX.
A tou je: "Vybývaná stavba". príklad: Takmer všetky hrady na Slovensku sú už vybývané. -
torzálna architektúra vo mne evokuje romantické záhradné objekty
Suhlasim s tebou, podla mna je toto oznacenie fakt vhodnejsie pre romanticku stavbu typu grota (umela zrucanina), ktora bola od zaciatku stavana tak aby evokovala zrucaninu. Aj ked musim povedat ze po niektorych konzervatorskych zasahoch na zrucaninach aj niektore prirodzene zrucaniny vyzeraju ako torzalna architektura :) (pokial pod tymto pojmom myslim grotu a typ stavby kt. som opisoval)
-
Suhlasim s tebou, podla mna je toto oznacenie fakt vhodnejsie pre romanticku stavbu typu grota (umela zrucanina)…
grota (alebo grotta) je romantická záhradná stavba – umelá jaskyňa ( napríklad v parku v Lednici na Morave, kde okrem jaskyne je rad ďalších romantických zrúcanín, napr. hrad, aquadukt….
-
No ja preferujem pojem ruina – znie to rovnako krásne romanticky, ako aj odborne :lol: , zároveň sa to jednoduchšie vyslovuje (píše) – ruina hradu (menej písmien ako pri zrúcanine, nebolia ma potom prsty pri písaní a netreba hladať dĺžeň).
Torzálna architektúra je mi proti srsti – je to také umelé slovo, takmer spisovne odporné, bez života, duše – pridlhé na bežný život. Tiež nepoznám veľa ľudí, čo by používalo bežne v reči panelový dom, panelová cesta, motorizovaný automatický voz…ale skôr počuť panelák, bytovka, príp. betónka – kostitras, auto a pod. :lol: :wink: -
Myslím. že som rozumel Sashovi. viem sa s Vami stotožniť, architektúra – veda o navrhovaní objektov, stavieb…..,torzálna architektúra, niečo ako ju chápete Vy. Ale zatiaľ ste sa prejavili ako kritický realisti, pomenovali ste problém, ale neponúkate riešenie. Ja ako socialistický realista Vám ho ponúkam. Súhlasím, že torzálny môže byť iba stav objektu, hrad, kláštor je aj architektonický objekt, tak ako nazvať architektúru
objektu v stave akom sa reálne nachádza teda nie ruina, zrúcanina, ale architektúra ruiny, zrúcaniny, nazveme ju ruinálna, (zrúcaninová) architektúra, alebo môžme stav pomenovať torzálny, teda nie celistvý, architektúra nachádzajúca sa v zvyškovom, nekompaktnom stave, torzálnom, prečo by sme teda nemohli odvodiť prídavné meno torzálna a pridať predmet na ktorý sa vzťahuje, čiže architektúra.
torzálna architektúra – určitý druh architektúry
torzálna architektúra – stav v akom sa architektúra ruiny, zrúcaniny nachádza
Nie som jazykovedec, iba uvažujem, ako z toho von. -
Ja osobne si myslim že tieto obiekty sa musia rozdelit neda sa povedat na všetko zrucanina či torzo a potom by som hladal postupnost rozkladu či restavratorskych technikach kedy restavrator nastoluje povodnu podobu alebo len koncervuje.
-
skúsim (stručne) ponúknuť názor:
ruina – preferujem tento pojem, znie mi v uchu najlepšie
zrúcanina – je to zrúcané, vzbudzuje dojem definitívneho (mŕtveho) stavu
rozvalina – podobne ako zrúcanina
rumovisko – ešte dôraznejšie vyjadruje stav definitívnej skazy
zbúranisko – podobne ako rumovisko, žiada sa zvyšky odstrániť a postaviť tam niečo nové, nemám pocit, že je to rekonštruovateľné, a už vôbec nie pamiatkovými (reštaurátorskými) metódami
torzálna architektúra – tento pojem odmietam pre poškodené (zničené) stavby, diela. Aplikujúc pojem “torzo” v sochárstve (a architektúra je “matka umení”), je to skôr zámer autora hotové dielo ako torzo vytvoriť. V architektúre nielen romantické stavby sú “torzálneho štýlu”, no nie tak dávno bolo v móde (najmä na Západe) postaviť niektoré budovy ako nedokončené, polozbúrané (Astória Palace na Suchom Mýte v BA je zrejme akousi reminiscenciou na tento nedávny štýl)
– iné pojmy: deštruovaný, deštrukčný, rozbitý, zborený….. tiež majú nádych “definitívnej” skazy, no neviem určite, ide o veľmi tenkú hranicu medzi týmito pojmami, preto má značný vplyv subjektivita v ich interpretácii, každému znie inak “zvukomalebne” niektorý z týchto pojmov. Východiskom je zrejme dohoda odborníkov a postupná tradícia v zaužívaní pojmov. A na záver: jazykovedcom sa možno ježia nielen vlasy pri čítaní takýcto úvah, aj keď z niektorých názorov jazykovedcov sa ježia vlasy špecialistom v príslušných odboroch. -
Skúsim ponúknuť iné triedenie.
Štádiá objektu počas prirodzeného zániku:
ruina – prvé štádium prirodzeného zániku objektu keď sú ešte niektoré prvky funkčné, napr. nezateká do celého objektu ale dlážky, dvere, okná už ukradli a schodisko sa prepadlo – cudzie slovo, napr. Liptovský Hrádok
zrúcanina – druhé štádium prirodzeného zániku objektu keď už ziadne prvky nie sú funkčné ale možno ich ešte identifikovať – tu bol balkón, toto je veža a toto je brána
rozvalina – tretie štádium prirodzeného zániku objektu keď jednotlivé prvky nie sú voľným okom rozpoznateľné – tu stál hrad, napr. Košeca
Štvrté štádium, keď je objekt pod povrchom terénu a teda neviditeľný nemôže mať pomenovanie, pretože nie je čo pomenovať. Pokiaľ sa zvyšky objektu odkryli počas archeologického prieskumu alebo výzkumu možno ich označiť ako architektúru v torzálnom stave alebo zrúcaninu (domu, kostola, veže), pretože jednotlivé prvky možno identifikovať voľným okom.
Štádiá objektu počas zámerného zániku:
zrúcanina – objekt zámerne zničený človekom s cieľom urobiť objekt nefunkčným, nepoužívateľným
búranisko, zbúranisko – objekt zámerne zničený človekom tak, že jednotlivé prvky nie sú voľným okom rozpoznateľné, s cieľom následného využitia priestoru, na ktorom objekt stál
rumovisko – miesto po zámerne zničenom objekte, z ktorého neboli odstránené jeho zvyšky – cudzie slovo
Slovenčina poznala slová – srúcanina, srúcanisko, srúcať, ssutina, zburisko, zrúcanisko, zrúcaniny.
Problémy nastanú pri preklade, pretože preferovaný jazyk sa slovenčine nemôže rovnať.Odkazy:
KÁLAL, M.: Slovenský slovník z literatúry aj nárečí. Banská Bystrica, 1924.
http://www.hrady.sk/ -
Je to len vec názoru, každopádne ja dlhé roky používam slová
zrúcanina – torzálna architektúra
Hrad je pre mňa zrúcaninou a proste patrí do torzálnej architektúry.
P.S. Držím v rukách knihu "Ochrana zrúcanín v kultúrnej krajine" , ktorú dali dokopy 10 odborníci, ktorí sa hradom ako takým venujú nie jeden rok, a ako ju listujem, tak jasne terminologicky hrady v rozklade sa všade uvádzajú ako zrúcaniny. Ak sa to niekomu nepáči, holt to je vec názoru. MK SR každý rok má grant 1.3 kde môžete žiadať aj na vydavateľskú činnosť a môžete, kto máte odvahu, vydať nejakú to hradnú literatúru na danú tému.
Neberte to z mojej strany ako rýpanie, ale vyjadrujem len svoj skromný názor.
Prajem Vám príjemnú ďalšiu polemiku na túto podľa mňa zbytočnú tému. -
Prepáč, chobot, nemôžem súhlasiť s názorom, že ide o zbytočnú tému. Iste, v tomto prípade “ruín, zrúcanín, rozvalín…..” ide o čiastkový problém, no jasná a presná (odborná) terminológia je základným predpokladom dorozumenia sa v príslušnom odbore/profesii, inak vznikajú situácie, ktoré môžu byť (napr. v medicíne, záchrannom zbore a pod.) aj životu nebezpečné. A skôr, ako niekto direktívne stanoví, čo a ako sa bude “terminologicky správne” nazývať, je dobré si vydiskutovať názvoslovie medzi odborníkmi. Roky sa rôznou intenzitou pracuje (aj nepracuje) na terminologických slovníkoch, je najvyšší čas, aby ochrana pamiatok zaväznú terminológiu mala. Nie záväznú ako nemenný dokument, ale ako otvorený systém, ktorý sa trvale bude vyvíjať, podľa možnosti k lepšiemu. Aby, napr. slovo “valba” si inak nevysvetľoval architekt, etnológ, historik umenia, tesár a pod. Už nechcem to komplikovať ďalej zdôrazňovaním “medzinárodného” aspektu celej problematiky, keď každý prekladateľ preloží odborný text z cudzieho jazyka inak. Alebo ten istý prekladateľ preloží ten istý dokument inak
z angličtiny, inak z nemčiny alebo francúzštiny. Často iba preto, lebo v slovenčine nemáme pre ten istý jav/konštrukciu a pod. ustálený terminologický aparát. Ak sa mýlim, kritizujte ma, no nemyslím, že každý má v odbornej diskusii hovoriť tak, ako mu “huba narástla”. Vďaka za pochopenie…. -
Úplne súhlasím s Eo Ipsom!
Architektúra síce nie je ťažným koňom mojich záujmov ale bez určitého kontaktu s ňou sa neobíde žiadna disciplína. To, že terminológia je vecou odborníka individualistu sa toť nedávno prežilo. Doba sa zmenila a ľudský svet dostal, okrem priestoru a času, aj ďalší rozmer – informáciu. A čože je to za informáciu, ktorú si každý interpretuje inak. Okrem toho “hradológia”, pokiaľ chce byť lógiou, musí mať terminológiu a “hradológ” nemusí byť historikom alebo archeológom. Myslím, že harp (ako už viackrát) nastolil tému hodnú zamyslenia a verím, že neskončí pod kobercom ako mnohé z predchádzajúcich. Preto som sem zavesil predchádzajúci príspevok, v ktorom sa snažím naznačiť, že zrúcaninou nemusí byť iba hrad a príčiny jej vzniku môžu byť rôzne. Je len na zainteresovaných či si vystačia so zrúcaninou a vysoko odborne znejúcim ale (podľa mňa) nezmyselným termínom “torzálna architektúra” – triediť totiž zapaľovače na benzínové, plynové a pokazené a architektúru na gotickú, barokovú a torzálnu nie je to pravé orechové.
Log in to reply.