Prave clanok Ruinovanie ruinami sa mi vybavil pri nedavnej navsteve Trencianskeho hradu. Naposledy som tam bol ako dvanastrocny a vtedy ma hrad ako celok uchvatil. Teraz som z neho siel skor s depresivnymi pocitmi. Na jednej strane novostavby palacov, o ktorych pamiatkovej hodnote sa da dost polemizovat na druhej strane obrovsky areal hradu neupraveny, mury v dezolatnom stave, a to nielen cast ktora sa pred par rokmi zrutila. Ale vyuzitie palacov…obnovene palace vytvorili pomerne velku vystavnu plochu, na ktorej sa podarilo sustredit len niekolko hodnotnych exponatov, velka cast ziva prazdnotou. Naco potom megalomanske novostavby hradnych palacov, ked “expoziciami” vo vezi je par zazltnutych papierov s erbami? Palace sa neustale obnovuju, z veze bolo vidiet novu medenu strechu na palaci. ale bolo odtial vidiet rozsiahle opevnenia, ktore su vo viac ako zalostnom stave. Ked si predstavim, kolke peniaze sa museli na Trencianskom hrade za desatrocia rekonstrukcii “preinvestovat” a vidim vysledok, je to fakt na depresiu. Novostavby palacov zivajucich prazdnotou v kontraste rozpadajucimi sa ostatnymi castami hradu, ktore boli “obnovovane” takymi technologiami ako vystavba panelaku. Nekvalitne prace ktore viac znicili ako pomohli. Kolko mensich objektov by sa za tie peniaze dalo KVALITNE obnovit? Trencin je podla mna excelentny priklad ako sa za obrovske peniaze da zruinovat aj ruina.