-
Runové písmo na hrade Lietava
Dr. V. G. Bukovinský Runový nápis na Lietavskom hrade Na zlepencovom brale, na ktorom stojí Lietavský hrad, bolo rušno pred vznikom jeho mocných múrov. Hradné návršie, ale rovnako aj susedné vyvýšeniny boli osídlené a opevnené už v mladšej dobe bronzovej. Žil tu vtedy ľud lužických popolnicových ľudí (1500 až 700 rokov pred n. l.) Aj v dobe železnej boli tieto vrcholky kopcov nepretržite obývané človekom a tak aj výstavba murovaného hradu na tomto pravekom sídlisku, bola iba dovŕšením jeho dejinného zástoja. Z obdobia keď ešte Lietavský hrad neexistoval pochádza aj runový nápis, ktorý sme odkryli v areáli hradu po odstránení zeminy 7.septembra 1969. Nápis je situovaný na západnej stene zlepencového brala na ktorom dnes stojí donjon (veže „nebojsa“) Lietavského hradu. Skalisko sa vypína nad horným hradným nádvorím na ktorom je do skaly vytesaná studňa spomínaná v starých listinách ako „živá“ studňa. Runový nápis sa rozkladá v relatívnej výške 5 až 7 metrov nad úrovňou nádvoria. Plocha, ktorú runy zaberajú meria horizontálne 250 cm a vertikálne 220 cm. Runové symboly boli do skaly vytesané najskôr železným dlátom. Ryhy dosahujú miestami až 3 centimetrovú hrúbku. Symboly sú pomerne veľké, tak napríklad nápadný štvorcový znak v strede obrazca, ktorý svojím tvarom pripomína dvojdielne okno, ktoré má rozmery 20×25 cm. (Koniec 1.časti článku) Zdroj : Članok o runovych napisoch na Lietavskom hrade bol publikovany v časopise Krasy slovenska 1970 cislo 2 članok obsahuje aj 5 ciernobielych fotografii. P.S. Prikladám sken runového písma ala Lietava
Dr. V. G. Bukovinský
Runový nápis na Lietavskom hradeNa zlepencovom brale, na ktorom stojí Lietavský hrad, bolo rušno pred vznikom jeho mocných múrov. Hradné návršie, ale rovnako aj susedné vyvýšeniny boli osídlené a opevnené už v mladšej dobe bronzovej. Žil tu vtedy ľud lužických popolnicových ľudí (1500 až 700 rokov pred n. l.) Aj v dobe železnej boli tieto vrcholky kopcov nepretržite obývané človekom a tak aj výstavba murovaného hradu na tomto pravekom sídlisku, bola iba dovŕšením jeho dejinného zástoja.
Z obdobia keď ešte Lietavský hrad neexistoval pochádza aj runový nápis, ktorý sme odkryli v areáli hradu po odstránení zeminy 7.septembra 1969. Nápis je situovaný na západnej stene zlepencového brala na ktorom dnes stojí donjon (veže „nebojsa“) Lietavského hradu. Skalisko sa vypína nad horným hradným nádvorím na ktorom je do skaly vytesaná studňa spomínaná v starých listinách ako „živá“ studňa. Runový nápis sa rozkladá v relatívnej výške 5 až 7 metrov nad úrovňou nádvoria. Plocha, ktorú runy zaberajú meria horizontálne 250 cm a vertikálne 220 cm. Runové symboly boli do skaly vytesané najskôr železným dlátom. Ryhy dosahujú miestami až 3 centimetrovú hrúbku. Symboly sú pomerne veľké, tak napríklad nápadný štvorcový znak v strede obrazca, ktorý svojím tvarom pripomína dvojdielne okno, ktoré má rozmery 20×25 cm. (Koniec 1.časti článku)Zdroj : Članok o runovych napisoch na Lietavskom hrade
bol publikovany v časopise Krasy slovenska 1970
cislo 2 članok obsahuje aj 5 ciernobielych fotografii.P.S. Prikladám sken runového písma ala Lietava
-
18 odpovede/odpovedí
-
veci by pomohlo, keby sa na hrade našli Germáni (teda myslím arch. nálezy z doby rímskej samozrejme). Vie sa niečo o tom?
-
veci by pomohlo, keby sa na hrade našli Germáni (teda myslím arch. nálezy z doby rímskej samozrejme). Vie sa niečo o tom?
O veciach ktoré spomínaš sa nič na hrade nevie. Archeológia väčšieho rozmeru sa u nás ešte nekonala z jednoduchého dôvodu – je to drahá záležitosť. Uvítali by sme zo strany archeológov samostatnú iniciatívu.
Ja momentálne len citujem článok publikovaný v rokoch sedemdesiatich a čakám či náhodou o tejto téme niekto niečo nevie, nepočul, alebo by sa jej nechcel venovať. Každopádne je to zaujímavosť na hrade Lietava navyše
-
Archeologia je draha zalezitost? Tak to sme asi pekne v baliku ked si mozeme dovolit 3 tyzdne archeologiu na Lednici… :lol:
skus oslovit kohokolvek ineho okrem SAV a zistis ze to az take strasne nie je… -
Archeologia je draha zalezitost? Tak to sme asi pekne v baliku ked si mozeme dovolit 3 tyzdne archeologiu na Lednici… :lol:
skus oslovit kohokolvek ineho okrem SAV a zistis ze to az take strasne nie je…Fajn ak poznáš lacných archeologov s licenciou tak pošli kontakt.
Budeme Ti povďačný.Máme práce pre nich práce veľmi veľa.
P.S. Neexistuje vlasne niekde zoznam archeológov s licenciami ???
-
zoznam najdes na tejto adrese:
http://www.culture.gov.sk/adresare?qnaz=&qkraj=0&qtyp=1 -
Pokial by si chcel menny zoznam, ta v tomto PDF:
http://www.pamiatky.sk/pamiatky/data/obrazky/File/pamiatkovy_vyskum/Zoznam_fyzic_osb_31_12_2007.pdf
…vela stastia pri hladani…KPU ZA nema volneho archeologa?
-
Dr. V. G. Bukovinský
Runový nápis na Lietavskom hrade 2.časť článkuRuny ako je známe, boli normálnym hláskovým písmom, ako naša latinka, od ktorej boli pravdepodobne priamo odvodené. Bolo to tajné mystické písmo germánskych kmeňov. Runové nápisy mali prevažne kultový, bohoslužobný účel. Ako prvý ho používali Markománi a to už v 2.storočí pred naším letopočtom. Poznali ho aj Keltovia. Neskoršie sa runy udomácnili aj medzi balkánskymi Dákmi. Vývoj rún vyvrcholil až u germánskych kmeňov.
Runová abeceda sa menovala futhark. Týmito „siedmimi“ hláskami sa totiž runová abeceda vlastne začínala a oni vytvorili toto pomenovanie. Starší futhark (do 9.stor.n.l.) obsahoval 24, novší dokonca iba 16 hlások. Tvar runových symbolov sa priebehom stáročí ustavične menil. V záverečnej fáze ich rozkvetu sa vytvorili tri odlišné varianty run : germánske, švedsko-nórske a dánske. V Dánsku sa v 11.storočí objavili ešte takzvané bodkované runy. Začiatkom 12. storočia latinka odstránila toto písmo z praktického života. Iba Nemci pretvorili futhark na svojské písmo – gotické, známe pod názvom „švabach“. No napokon aj tento najživotaschopnejší potomok futharku podľahol náporu víťaznej latinky.
Výbojné severské národy (Švédi, Nóri, Dáni) v období, keď futhark ešte bežne používali poznáme pod súhrnným názvom Vikingovia. Ich loďstvo ohrozovalo pobrežie celej Európy a dostalo sa až k brehom Severnej Ameriky. Vikingovia však vnikli aj hlboko do európskeho vnútrozemia. V oblasti jazera Ladoga si vytvorili vlastný štát. Svoje lode prepravovali ďalej na juh po suchej zemi až k rieke Volge a po jej prúde sa dostali až do Čierneho mora. V roku 860 a 941 zaútočili dokonca na Carihrad. Boli to na tie časy výkony naozaj úžasné.
Dosiaľ sa predpokladalo, že na území nášho štátu sa Vikingovia nikdy nedostali. Výskyt archeologických pamiatok, typicky vikingských, ktoré sa našli u nás pri vykopávkach, vysvetľoval sa tak, že ide o predmety získané výmenou tovaru. Presvedčivý dôkaz o pobyte Vikingov na našom území sa totiž dosiaľ nikde nepodarilo nájsť. Runový nápis na Lietavskom hrade sa ukázalo, je prvým rukolapným dôkazom tohto druhu.
Naša predbežná analýza záhadného nápisu na Lietave dospela k tomuto záveru : K pôvodnému, najstaršiemu (azda keltskému) nápisu pribudol z ľavej strany germánsky runový text, zatiaľ čo v pravo od neho – oveľa neskoršie – bol pripísaný novším dánskym futharkom druhý záznam. Predpokladáme, že runový nápis bol súčasťou obetného pohanského oltára, ktorý ako sa to aj v povestiach dosiaľ uchovalo stal v praveku na tomto najvýchodnejšom výbežku Súľovských skál. Nakoľko špecialistu z oboru runológie u nás nemáme, prekonzultujeme si lietavský runový nápis s runológmi severských štátoch, kde toto vedné odvetvie má dlhú tradíciu a vysokú úroveň. Potom sa k lietavským runám na stránkach nášho časopisu ešte vrátime.Krásy Slovenska 1970
Na fotografii Dr.V.G.Bukovinský pri skúmaní runového písma v roku 1969 -
Sídlo bohyně Lady
Mohutné zříceniny Lietavského hradu patří k největším na Slovensku. Jméno dostal hrad po staroslovanské bohyni Ladě (někdy také uváděné jako Letava), která měla podle legendy v těchto místech na strmých skalách svoji svatyni.
Podle legendy se na západní straně hradních skal dodnes nalézají vyryté znaky tajného písma z dob pohanské bohyně Lady, které mají úspěšného kryptologa dovést až ke starému slovanskému pokladu.Zdroj: Magazín Koktejl, léto 2005
-
Prajem vam aby to boli pravé runy aspoň by sa zvýšila návštevnosť a hrad by sa opravoval ľahšie
-
Prajem vam aby to boli pravé runy aspoň by sa zvýšila návštevnosť a hrad by sa opravoval ľahšie
Myslím si , že bude problém zohnať niekoho kto bude schopný na Slovensku povedať či je písmo pravé alebo nie. Runologovia ako o nich píše v článku Bukovinský asi na Slovensku neexistujú. Však ???
No myslím si, že runové písmo neovplyvní rekonštrukciu – záchranu hradu, pretože písmo nieje dôvod či sa bude robiť viac alebo menej. Je to len o jednu zaujímavosť plnú tajomna na mojom obľúbenom Lietavskom hrade navyše.
-
ja si myslim ze mozeme oslovit ktoreho kolvek runologa posobiaceho na Univerzite v Oslo. NA 99percent dostaneme nejaku odpoved.. Teraz budem 2 tyzdne neaktivna na obnove, ale potom sa do toho s radostou pustim. :wink:
-
ja si myslim ze mozeme oslovit ktoreho kolvek runologa posobiaceho na Univerzite v Oslo. NA 99percent dostaneme nejaku odpoved.. Teraz budem 2 tyzdne neaktivna na obnove, ale potom sa do toho s radostou pustim. :wink:
Tak to je super !!! Teším sa že sa do toho pustíš a verím, že nájdeš niekoho kto nám dá odpoveď na túto zaujímavú záhadu. Vopred vďaka.
Chlapci z hradu Lietava budú potešení Tvojou iniciatívou, lebo viem, že sa pokúsili osloviť niekoho na Slovensku no dotyčné osoby ževraj držia (ak niesú v teréne) bobríka mlčanlivosti. -
No a to som myslel tiež
-
Posielam Vám pár informácii, ktoré sa zaoberajú, nielen runovým nápisom na hrade Lietava, ale sa snažia priblížiť ako sa asi runy do areálu hradu vôbec dostali. Takže tu je celý text z knihy od Dr. Vojtecha Bukovinského, ktorý sa celý život venoval histórii lietavského kraja.
PRAVEKÉ DEJINY ÚZEMIA LIETAVSKÉHO HRADU
Najstaršie ľudské osídlenie, aké máme v katastrálnom území obce Lietavy doložené, pochádzajú zo strednej doby bronzovej (približne od 1500 až po700 r. pred n. l.). Vtedy žil na hradnom hrebeni ľud.
a tzv. lužickou kultúrou. Názov je odvodený od kraja Lužica, sever od Ciech, kde na túto zvláštnu kultúru archeológovia najprv narazili. Lužický lud pestoval už polné plodiny a choval domáce zvieratá.
Svojich mrtvych spaloval. Popol a nespopolnené kosti vsýpal do hrncov (popolníc) a tie a ukladal do zeme. Nad hrobom obycajne navršil mohylu o priemere 5 až 10 metrov a vo výške 1 až 2 m. Na hrebeni
západne od hradu Lietavy badat niekolko kopcekov, velmi podobných mohylám. Ci ide o lužické mohylníky, ukáže až budúci odborný archeologický výskum. Doba železná, ktorú delíme na staršiu – halštatskú (700 – 400 r. pred n. l.) a mladšiu (400 r. pred n. l. až po zaciatok n. l.) máme k. ú. Lietavy tiež doloženú. Dosvedcuje to keramika, nájdená v Lietavskej jaskyni vo Farskej doline. Rovnako aj kultúra púchovská, typická slovenská, nasledujúca po halštatskej, je v k. ú. Lietavy
bezpecne zistená (Farský vršok, sídlisko na Urbanovej, Sadenej, na úpätí Majerského skália, v zosuvnej oblasti). Už v prvom storocí púchovskej kultúry objavujú sa na našom území germánske kmene Kvádov.
Tieto kmene sa tu udržali, ako na východnom pohranicí velkého kmenového útvaru „Mágna Germania“ až do stahovania národov (400 – 500 r. n. l.). Kmen Kvádov zanechal vyrytý do zlepencového brala
v hlavnom nádvorí Lietavského hradu tzv. runový záznam, napísaný germánskym písmom „futhark“ (pozri stat cís. 6 „Dejiny hradu Lietavy a Lietavského domínia“). Slovanské kmene, ktoré po Kvádoch zaujali toto územie, priniesli sem vlastnú kultúru, vyznacujúcu sa predovšetkým budovaním opevnení na temenách návrší, takzvaných hradíšt a ci hradísk. Toto obdobie staroslovanského osídlenia našej vlasti menujeme preto dobou hradištnou. Stopy po tomto staroslovanskom osídlení sa doposial v k. ú. Lietavy nenašli. Dá sa však predpokladat, že sa tu Slovania už v starších casoch natrvalo usadili, ved staroslovanské sídliská a mohylníky sa našli v k. ú. viacerých okolitých obcí, ako vo Hôrkach, Bitarovej, Bánovej, v Turí a i.“Germánske runy, vytesané do pôvodného konglomerátového brala v hlavnom nádvorí sme odkryli r. 1969. Podarilo sa nám rozlúštiť iba ľavú čast epigrafu: „Pohliadni Thor, vlahu z nebies vylej.“ Súdime, že k jeho vykresaniu došlo za veľkého sucha, kedže Thor bol v germánskej mytológii bohom dažda a hromu. Hradné návršie bolo teda od pradávna kultovým strediskom. O tom hovorí aj ľudové podanie, že tu stál kedysi oltár slovanskej bohyne Lietvy, ci Lady.”
Články sú z knihy
Lietava – Dejiny – Pamätihodnosti
Napísal Dr. Vojtech Bukovinský 1971 – 1989Zdroj zo stránky :
-
Článok o Lietavských runách v Krásach Slovenska 1973
Log in to reply.