-
S batohom po hradoch
Milí priatelia a priaznivci našich kúzelních ruín, zrúcanín a dávno zaniknutých miest, kde sa k oblakom týčili hrady mocných panovníkov. V tejto rubrike sa budete môcť pravidelne stretávať hlavne so Šňúrkom a so mnou – Radom z MT. Obaja sme toť členovia Lietavskej party, čo sa s láskou a nehou stará o najkrajšiu a najromantickejšiu hradnú lokalitu v strednej Európe :lol: Budeme Vám tu rozprávať naše príbehy a zážitky s návštev hradov po Slovensku, čo im predchádzalo, kto ich prežíval s nami a pomocou fotiek nazrieme spoločne do rôznych kútov našej krajiny ( aj pohostinstiev :smt028 )
Dnes sa s vami podelíme o prvú našu veľkú spoločnú akciu. Bolo to roku pána 2007, piateho mesiaca a štvrtého dňa – teda piatok. I povedal si týždeň predtým Harp, že to zariskuje a pozve nás dvoch do Fiľakova na prácu. Tak sme pobalili narýchlo, čo bolo treba a ešte spomínaného 4. mája večer o 20:00 sme sadli do môjho korábu Š Felicia Pick-up a vyrazili na cestu. Keďže bolo treba prekonzultovať postup prác na hrade, stavili sme sa na veliteľskom štábe – v Banskej Štiavnici u Harpa. Ten nás už nervózne očakával, pretože sa mu klepali ruky z abstinenčných príznakov a chytro sme utekali prebrať dôležité body víkendu do pubu.Tu nás už očakávala Silvia, ktorá intenzívne strážila 3 fleky v hospode. Bolo jasné, že do Fiľakova dorazíme až v sobotu doobeda…
Ale beda, je sobota ráno a….lije jako z konve :roll: !! Preto urýchlene prehodnocujeme situáciu a vychádza nám z toho jediné – návšteva ďalšieho kamaráta. Pavel otvára dvere svojho skromného 20 izbového domu a…urýchlene nás pozýva na fľaštičku kvalitného moku, inak zvaného aj víno. My sa samozrejme intenzívne bránime, ale naštastie nie dlho. Víno je skvelé ! Po týchto raňajkách sme šli poreť Starý zámok v Štiavnici. ( sprievodčíčka je fakt pekná žienka 8).Večer bol jasný. Keďže počasie neprialo, rozhodli sme sa spoznávať miestne zvyklosti a navštíviť pár centier zábavy v meste.
Nedeľa ráno. Slnko sa dere cez oblaky a Silvia sa teší tiež. Je šanca, že konečne vypadneme z ich príbytku do prde….Fiľakova. Tak sa aj deje. Cestou sme si však povedali, že by stálo za to, navštíviť aj Vígľašský zámok. Neskôr sme toho troška ľutovali, lebo sa tam objavili tri autá, kde v každom sedeli 3 – 4 hňupi – paintbolisti.Rýchlo prcháme preč a po pár kilometroch nedokážeme odolať možnosti návštevy hradu Divín.
S troškou obáv parkujem v centre centra obce – pri krčme. Vidno, že aj miestne obyvateľstvo žije minulosťou.
Pri vstupe dnu sme razom cca v roku 1985…Na hrade sledujeme hlavne stopy po “obnove” z dôb ani nie tak dávno minulých. Dýcha na nás čaro cementových mált, nedokončenej elektroinštalácie a betónových obranných múrov.
Vzhľadom na čas sa moc neosievame a vyrážame , snáď konečne, do Fiľakova.
Šňúrek už z diaľky čumákuje ako péro z gauča na siluety hradu.Ja myslím na to, ako sa ubytovať a naobedovať. Preskočím pár hodín a presunieme sa pred hrad asi o 19:30. Dnes je tam veľká sláva. Priamo na dolnom nádvorí sa chystá koncert maďarskej rockovej skupiny Republic. Máme šťastie, že nás prichýlili Andrejka a Irenke v informačnej kancelárii. Zatiaľ čo sa ľudia tlačia do hradu na koncert, Šňúrka má nápad No. 1. Ide kúpiť nejaké pivo do stánku na ulici. Pcha !! Baby si myslia, že už sa dnu nedostane cez SBS-ku, ale to ešte nepoznajú Šňúrku… Jeho bunda je ťažká a plná plechoviek s pivom. A v tom…asi o 30 minút neskôr to prichádza….Pametná veta: Šňúrka fajčí, obzeráme miestne babenky, v ruke plech s pivom. A zrazu : ” No…koncert ešte ani nezačal a ja už som navalený…” Koncert bol fajn, ale krátky. A potom sa diali veci…Po koncerte sme navštívili asi jedinú ešte otvorenú krčmu…ehm, teda bar. Bar NIRVANA. Bolo plno, ale všimli sme si dve bábovky pri stole, tak kým šiel Šnurek po pivo, ja som im oznámil, že si k nim sadneme, bo neni kde inde. Na našew prekvapkanie, vedeli po slovensky ! No…noc bola dlhá, baby strieskané…a my už tiež. Došli sme do nášho apartmá asi o 4:00 v pondelok ráno.
Je pondelok. Presne ako sme sa dohodli na 7:00 na hrade, sme tam došli my dvaja o 11:30 – už !! Po pokusoch aspoň sa postaviť na lešenie sme sa pobrali na horný hrad chystať kameň a čistiť múr na murovanie. Oskar nám pražil na makovice, čo nám robilo “veľmi dobre”. Nuž ale…bolo treba prežiť deň. Keďže to tu teraz píšem, tak je jasné, že sme deň prežili. Dokonca sme aj pracovali!! :lol:
V utorok poobede nás kamaráti naložili do auta a zrazu sme sa ocitli v Martine. I dodnes radi spomíname na Fiľakovo, Juhásovú a ostatné matne vypadajúce postavičky onoho predĺženého víkendu. Len občas nás pri tých spomienkach ešte aj hlava zabolí, ale nám to nevadí. ( a ja už len dúfam, že všetky spomínané postavičky v tomto príbehu budú mať radosť, že som na ne nezabudol. A že sa budú tešiť na ďalšie historky, v ktorých spomeniem ich meno…) :roll:
Log in to reply.