-
Sasswar, Šaštínsky hrad (zámok, pevnosť, kaštieľ)
V meste Šaštín-Stráže, na pravom brehu rieky Myjava sa nachádza veľmi zaujímavý a odborníkmi veľmi opomíjaný objekt, so zvyškami bastiónového opevnenia. Na prvý pohľad vyzerá ako nevzhľadná fabrika, obrizolitované budovy však skrývajú pod omietkami historické murivá a pod nevzhľadnými plechovými a betónovými “krabicami” sa skrýva významný kus histórie. Na základe známych indícií môžeme objekt stotožniť s pôvodným stredovekým hradom Saswar, ktorý sa explicitne (ako castrum) spomína koncom 13. storočia, ale jeho názov sa v písomných prameňoch vyskytuje už v prvej tretine 13. storočia v súvislosti s existenciou cirkevného organizačného útvaru známeho ako Šaštínsky archidiakonát (archidaconatus Sasswar). Hrad mal strategický význam v obrane severozápadnej hranice Uhorského kráľovstva na území tzv. konfínia, ako aj pri kontrole jednej z vetiev tzv. Českej cesty. Jeho stredoveká podoba a stavebný vývoj do obdobia novoveku nie je známy. V období vrcholného stredoveku Šaštínske hradné panstvo aj s obomi obcami patrilo Stiborovcom (Stibor I. a II. zo Stiboríc), po ich vymretí v prvej polovici 15. storočia panstvo patrilo až do osvietenstva Czoborovcom, od nich panstvo v roku 1736 odkúpil František Lotrinský. Na základe informácií z miestnej monografie mal byť v druhej tretine 16. storočia hrad z iniciatívy cisára Ferdinanda I. prestavaný na novú modernú pevnosť. Je diskutabilné, kedy dostal objekt podobu bastiónovej pevnosti so štvorcovým pôdorysom, ale z typologického hľadiska má tento pevnostný systém jednoznačnú analógiu v opevnení Holíčskeho zámku. Budovanie súčasnej podoby pevnostného systému Holíčskej pevnosti, na základe posledných zistení, sa kladie do polovice 17. storočia, v súvislosti s opevňovaním strategických bodov po páde Novozámockej pevnosti. Keďže Šaštínske panstvo patrilo tak, ako aj Holíčske Czoborovcom, možno snáď klásť túto stavebnú činnosť nie len na základe slohovej analýzy, ale aj historických prameňov do jedného obdobia. K ďalšiemu stavebnému vývoju objektu po 20. storočie nemáme žiadne jednoznačné známe písomné pramene. Existuje určitá pravdepodobnosť, že Lotrinsko-Habsburské hospodárske aktivity v sfére textilnej výroby sa mohli dotýkať aj využívania tohto objektu od 1. 1/3 18. storočia. V encyklopedickej literatúre sa opakuje informácia, že za týmto účelom bol prestavaný starší czoborovský renesančno-barokový kaštieľ. Keďže budova kartúnovej manufaktúry, nachádzajúca sa od pevnosti západne za areálom kláštora, neskôr prestavaná na cukrovar, jednoznačne nevykazuje žiadne renesančné znaky, ani prvky s prelomu renesancie a baroka, môžeme túto informáciu spojiť práve z pevnosťou. Na základe uvedeného možno teda predpokladať, že aj objekt opevneného kaštieľa bol využívaný pre potreby Kartúnovej manufaktúry, ktorú František Štefan Lotrinský v Šaštíne v roku 1736. Dá sa predpokladať, že ak založil manufaktúru v tom istom roku, ako panstvo získal, musel na jej prevádzku využiť existujúcu stavbu, a súčasná budova kartúnky za rybníkom vznikla až neskôr. V každom prípade je isté, že sa opevnený kaštieľ sa pre potreby textilného priemyslu využíva minimálne od zač. 20. storočia, keď tu fungovala tzv. Bosáková textilná továreň, až po súčasnosť. Na určitý stavebný vývoj objektu od konca 18. storočia poukazujú známe mapové podklady. Okrem I., II. a III. vojenského mapovania Uhorska sú to komasačná mapa z roku 1858 a katastrálna mapa z roku 1898. Na týchto mapových podkladoch je areál označený ako Óvár, Altes Schloss a Starý zámek. Je na nich do určitej miery zjavný vývoj zastavanosti areálu a postupný zánik severnej, resp. severozápadnej časti opevnenia. Na mape I. vojenského mapovania Uhorska z poslednej tretiny 18. storočia je objekt zachytený ešte aj s kompletným priebehom opevnenia a vodnou priekopou. Na mape II. vojenského mapovania Uhorska z 1. ½ 19. storočia je znateľný aj ďalší vývoj zástavby objektu, kde je zachytený ďalší objekt postavený na západnom bastióne a prebiehajúci pozdĺž celej severozápadnej kurtiny opevnenia. Ďalšie menšie objekty existovali pri juhozápadnej kurtine po stranách vstupu do opevnenia. Iný menší objekt na severnom bastióne je zachytený už na mape I. vojenského mapovania Uhorska. Tieto objekty postupne zanikli pravdepodobne v priebehu 20. storočia. Veľmi výrazným stavebným vývojom, ktorý negatívne zasiahol do pamiatkových hodnôt objektu, prešiel areál v 2. polovici 20. storočia v súvislosti s úpravami pre potreby podniku Trikota Vrbové. V tom období vzniklo viacero neslohových objektov a pôvodné objekty boli ďalej neslohovo upravené, pričom nové objekty ani nesledovali pôvodný priebeh opevnenia, ktorý už asi vtedy nebol zreteľný, a svojím rozsahom presahujú už aj do priestoru bývalej priekopy. Zachovaný historický stavebný fond pôvodného zámku pozostáva v súčasnosti z objektu kaštieľa stojaceho na terase bastiónového opevnenia, ktoré má zachované v takmer úplnom stave juhovýchodnú kurtinu opevnenia, južný a východný bastión, južný úsek juhozápadnej kurtiny a časti priebehu severovýchodnej kurtiny aj so severným bastiónom. Areál je prístupný od západu pôvodným mostom, prekrytým násypom na severnej strane a betónovým múrom na južnej. Severne od mosta sa nachádza baroková kaplnka pravdepodobne z druhej polovice 17. storočia. Pod úrovňou terénu, na plochách obkolesujúcich opevnenie, sa predpokladajú konštrukcie vodnej priekopy, napájanej pôvodne tokom Starej Myjavy. Budovu kaštieľa tvorí trojkrídlový objekt v pôdoryse „U“ s bočnými krídlami orientovanými v smere východo-západnej osi. Severné bočné krídlo a hlavné krídlo sú dvojpodlažné, južné bočné krídlo je prízemné, všetky sú čiastočne podpivničené. Jedným z najcennejších v súčasnosti vyditeľných architektonických prvkov sú dve miestnosti v južnom krídle, ktoré sú zaklenuté korýtkovými klenbami s výsečami a kútovými lunetami. Na základe analógií by tieto klenby bolo možné časovo zaradiť aj do druhej polovice 16. storočia. Opevnenie pozostáva zo zemných lichobežníkových bastiónov, situovaných na rohoch pevnostnej terasy štvorcového pôdorysu, ktorú vyčleňujú kurtiny medzi bastiónmi. Plášť kurtín a bastiónov je vybudovaný z pálených tehál, murivo je v súčasnosti hore ukončené kordónovou rímsou polkruhového profilu, vytvorenou z tehlových tvaroviek. Vnútorná štruktúra bastiónov a kurtín nie je známa. Opevnenie je orientované bastiónmi približne na svetové strany, s miernym vychýlením východným smerom. Konštrukcia mosta a priekopy taktiež nie je v súčasnosti známa. V prípade mosta je možné usudzovať o podobnej konštrukcii, ako majú prístupové mosty do anologického opevnenia Holíčskeho kaštieľa..
-
14 odpovede/odpovedí
-
Výrez z mapy 1. vojenského mapovania Uhorska
-
Výrez z mapy 2. vojenského mapovania uhorska
-
Pozemková mapa z roku 1898
-
Snímka zo začiatku 20. storočia, pohľad na kaštieľ a baziliku v pozadí od severovýchodu.
Výrez z leteckej snímky z roku 1961
-
Takto to vyzerá v súčasnosti, pohľad od potoka
-
Detail hrotu bastióna.
-
Ešte bastión
-
Pohľad na prestavaný kaštieľ
-
Južné bočné krídlo
Zvonka hnus
vnútri nádherné klenby
-
suterény pod južným krídlom
-
Zatiaľ nie je vyhlásený za kultúrnu pamiatku.
-
Dobrá práca Porsena, dík za informácie, bolo by dobré, keby dačo pustili do éteru aj iní.
Otázka. Čo je tam teraz?
Bolo by sai dobré vyhlásiť to za NKP, ale aj sa o to vedieť postatarať, lebo inak je to na …… -
V súčasnosti tam ešte stále funguje textilná výroba firmy Slotas, ale pokiaľ viem, veľmi im to nefunguje. Krajský pamiatkový úrad Trnava sa snaží, aby kaštieľ s areálom bol vyhlásený za kultúrnu pamiatku. Podľa môjho skromného názoru je to výrazný omyl, že to doteraz ešte za NKP vyhlásené nebolo, ale Trnavský pamiatkári podnikali kroky v tejto veci už pred desiatimi rokmi.
V Šaštíne-Strážach je to však vo všeobecnosti tak. Ani kostol v Strážach nebol NKP, kým sa po osekaní omietky nezistilo, že je to krásny tehlový románsky kostol. Ani renesančno-barokový kostol v Šaštíne nie je vyhlásený, ani baroková kaplnka pri ňom, ani klasicistická synagoga tamtiež, ani Lotrinsko-Habsburský barokový pivovar v Strážach. Nuž je tam toho požehnane. -
Tak Šaštínsky hrad sa na chvíľu predsa len stal pamiatkou, ale to už je len minulosť. Vo februári roku 2010 Pamiatový úrad SR, na základe podkladov spracovaných KPÚ Trnava, vyhlásil kaštieľ s areálom v Šaštíne – Strážoch za NKP, jeden z vlastníkov sa však okamžite odvolal. Na základe toho odvolania Ministerstvo kultúry predmetné rozhodnutie zrušilo so odvôvodnením, že vyhlásenie nie je opodstatnené, nakoľko nie su dostatočne zdôvodnené pamiatkové hodnoty objektu. Pre ilustráciu, tu je možné pozrieť si rozhodnutie o vyhlásení aj so dôvodnením pamiatkových hodnôt: http://www.pamiatky.sk/content/data/obrazky/File/elektronicka_tabula/PU-10_234-3_601_BRO.pdf
Odvôvodnenie v rozhodnutí o zrušení vyhlásenia NKP bolo extrémne stručné, ako keby napovedalo, že akékoľvek zdôvodnenie pamiatkových hodnôt nemôže byť dostačujúce. Pracovníci KPÚ Trnava sa chystali znova podať podnet po zmene vládnej garnitúry. Zistili však, že v danej veci je to možné iba tak, že bude obnovené predošlé konanie, nakoľko vo veci už bolo právoplatne rozhodnuté (rozhodnutie o odvolaní). Aku píšu múdre hlavy: “Obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno za podmienok ustanovených v zákone dosiahnuť nápravu vo veci, v ktorej nebol skutkový stav v pôvodnom konaní zistený úplne alebo správne.” V zmysle srpávneho poriadku § 62 ods. 1, písm. a), sa konanie obnoví, ak vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania. Ďalšia vec je, že podnet na obnovu konania nemohol podať úrad sám, to musí urobiť účastník konania. Čiže by bolo treba jednoznačnejšie “zistiť”, že to barokové opevnenie je naozaj barokové a tie renesančné klenby sú naozaj renesančné. A ministerstvo by sa muselo zatváriť, že tam, kde predtým hodnoty nevidelo, naozaj sú. Je ťažko predpokladateľné, že by si ministerstvo priznalo pochybenie, a samotní pamiatkári určite nebudú tí, ktorí by mu to pripomínali (hovorí sa ničo o nehryzení rúk a živobytí).
Takže aj napriek snaživým pokusom, pracovným nadčasom a stresom Šaštínsky hrad pamiatkou nie je, a prevdepodobne ani tak skoro nebude.
To len tak na margo, ak by sa chcelo hovoriť (či písať), že tí pamiatkári nič nerobia.
Log in to reply.