-
Sasswar, Šaštínsky hrad (zámok, pevnosť, kaštieľ)
V meste Šaštín-Stráže, na pravom brehu rieky Myjava sa nachádza veľmi zaujímavý a odborníkmi veľmi opomíjaný objekt, so zvyškami bastiónového opevnenia. Na prvý pohľad vyzerá ako nevzhľadná fabrika, obrizolitované budovy však skrývajú pod omietkami historické murivá a pod nevzhľadnými plechovými a betónovými “krabicami” sa skrýva významný kus histórie. Na základe známych indícií môžeme objekt stotožniť s pôvodným stredovekým hradom Saswar, ktorý sa explicitne (ako castrum) spomína koncom 13. storočia, ale jeho názov sa v písomných prameňoch vyskytuje už v prvej tretine 13. storočia v súvislosti s existenciou cirkevného organizačného útvaru známeho ako Šaštínsky archidiakonát (archidaconatus Sasswar). Hrad mal strategický význam v obrane severozápadnej hranice Uhorského kráľovstva na území tzv. konfínia, ako aj pri kontrole jednej z vetiev tzv. Českej cesty. Jeho stredoveká podoba a stavebný vývoj do obdobia novoveku nie je známy. V období vrcholného stredoveku Šaštínske hradné panstvo aj s obomi obcami patrilo Stiborovcom (Stibor I. a II. zo Stiboríc), po ich vymretí v prvej polovici 15. storočia panstvo patrilo až do osvietenstva Czoborovcom, od nich panstvo v roku 1736 odkúpil František Lotrinský. Na základe informácií z miestnej monografie mal byť v druhej tretine 16. storočia hrad z iniciatívy cisára Ferdinanda I. prestavaný na novú modernú pevnosť. Je diskutabilné, kedy dostal objekt podobu bastiónovej pevnosti so štvorcovým pôdorysom, ale z typologického hľadiska má tento pevnostný systém jednoznačnú analógiu v opevnení Holíčskeho zámku. Budovanie súčasnej podoby pevnostného systému Holíčskej pevnosti, na základe posledných zistení, sa kladie do polovice 17. storočia, v súvislosti s opevňovaním strategických bodov po páde Novozámockej pevnosti. Keďže Šaštínske panstvo patrilo tak, ako aj Holíčske Czoborovcom, možno snáď klásť túto stavebnú činnosť nie len na základe slohovej analýzy, ale aj historických prameňov do jedného obdobia. K ďalšiemu stavebnému vývoju objektu po 20. storočie nemáme žiadne jednoznačné známe písomné pramene. Existuje určitá pravdepodobnosť, že Lotrinsko-Habsburské hospodárske aktivity v sfére textilnej výroby sa mohli dotýkať aj využívania tohto objektu od 1. 1/3 18. storočia. V encyklopedickej literatúre sa opakuje informácia, že za týmto účelom bol prestavaný starší czoborovský renesančno-barokový kaštieľ. Keďže budova kartúnovej manufaktúry, nachádzajúca sa od pevnosti západne za areálom kláštora, neskôr prestavaná na cukrovar, jednoznačne nevykazuje žiadne renesančné znaky, ani prvky s prelomu renesancie a baroka, môžeme túto informáciu spojiť práve z pevnosťou. Na základe uvedeného možno teda predpokladať, že aj objekt opevneného kaštieľa bol využívaný pre potreby Kartúnovej manufaktúry, ktorú František Štefan Lotrinský v Šaštíne v roku 1736. Dá sa predpokladať, že ak založil manufaktúru v tom istom roku, ako panstvo získal, musel na jej prevádzku využiť existujúcu stavbu, a súčasná budova kartúnky za rybníkom vznikla až neskôr. V každom prípade je isté, že sa opevnený kaštieľ sa pre potreby textilného priemyslu využíva minimálne od zač. 20. storočia, keď tu fungovala tzv. Bosáková textilná továreň, až po súčasnosť. Na určitý stavebný vývoj objektu od konca 18. storočia poukazujú známe mapové podklady. Okrem I., II. a III. vojenského mapovania Uhorska sú to komasačná mapa z roku 1858 a katastrálna mapa z roku 1898. Na týchto mapových podkladoch je areál označený ako Óvár, Altes Schloss a Starý zámek. Je na nich do určitej miery zjavný vývoj zastavanosti areálu a postupný zánik severnej, resp. severozápadnej časti opevnenia. Na mape I. vojenského mapovania Uhorska z poslednej tretiny 18. storočia je objekt zachytený ešte aj s kompletným priebehom opevnenia a vodnou priekopou. Na mape II. vojenského mapovania Uhorska z 1. ½ 19. storočia je znateľný aj ďalší vývoj zástavby objektu, kde je zachytený ďalší objekt postavený na západnom bastióne a prebiehajúci pozdĺž celej severozápadnej kurtiny opevnenia. Ďalšie menšie objekty existovali pri juhozápadnej kurtine po stranách vstupu do opevnenia. Iný menší objekt na severnom bastióne je zachytený už na mape I. vojenského mapovania Uhorska. Tieto objekty postupne zanikli pravdepodobne v priebehu 20. storočia. Veľmi výrazným stavebným vývojom, ktorý negatívne zasiahol do pamiatkových hodnôt objektu, prešiel areál v 2. polovici 20. storočia v súvislosti s úpravami pre potreby podniku Trikota Vrbové. V tom období vzniklo viacero neslohových objektov a pôvodné objekty boli ďalej neslohovo upravené, pričom nové objekty ani nesledovali pôvodný priebeh opevnenia, ktorý už asi vtedy nebol zreteľný, a svojím rozsahom presahujú už aj do priestoru bývalej priekopy. Zachovaný historický stavebný fond pôvodného zámku pozostáva v súčasnosti z objektu kaštieľa stojaceho na terase bastiónového opevnenia, ktoré má zachované v takmer úplnom stave juhovýchodnú kurtinu opevnenia, južný a východný bastión, južný úsek juhozápadnej kurtiny a časti priebehu severovýchodnej kurtiny aj so severným bastiónom. Areál je prístupný od západu pôvodným mostom, prekrytým násypom na severnej strane a betónovým múrom na južnej. Severne od mosta sa nachádza baroková kaplnka pravdepodobne z druhej polovice 17. storočia. Pod úrovňou terénu, na plochách obkolesujúcich opevnenie, sa predpokladajú konštrukcie vodnej priekopy, napájanej pôvodne tokom Starej Myjavy. Budovu kaštieľa tvorí trojkrídlový objekt v pôdoryse „U“ s bočnými krídlami orientovanými v smere východo-západnej osi. Severné bočné krídlo a hlavné krídlo sú dvojpodlažné, južné bočné krídlo je prízemné, všetky sú čiastočne podpivničené. Jedným z najcennejších v súčasnosti vyditeľných architektonických prvkov sú dve miestnosti v južnom krídle, ktoré sú zaklenuté korýtkovými klenbami s výsečami a kútovými lunetami. Na základe analógií by tieto klenby bolo možné časovo zaradiť aj do druhej polovice 16. storočia. Opevnenie pozostáva zo zemných lichobežníkových bastiónov, situovaných na rohoch pevnostnej terasy štvorcového pôdorysu, ktorú vyčleňujú kurtiny medzi bastiónmi. Plášť kurtín a bastiónov je vybudovaný z pálených tehál, murivo je v súčasnosti hore ukončené kordónovou rímsou polkruhového profilu, vytvorenou z tehlových tvaroviek. Vnútorná štruktúra bastiónov a kurtín nie je známa. Opevnenie je orientované bastiónmi približne na svetové strany, s miernym vychýlením východným smerom. Konštrukcia mosta a priekopy taktiež nie je v súčasnosti známa. V prípade mosta je možné usudzovať o podobnej konštrukcii, ako majú prístupové mosty do anologického opevnenia Holíčskeho kaštieľa..
Log in to reply.