aktivita diskusia Architektúra a stavitelstvo sebestačná ekofarma

  • janci

    Member
    25. januára 2010 at 21:58

    moje P.S. k tejto téme

    mi to nedalo a som dal reč s farmárom, ktorý obrába cca. 200 ha

    bezorebná technika nie je nič nové ani slovensku, dokonca sa stále používa,
    sú 2 metódy :
    1.kultivátorom sa ,, načechrí ,, vrchná časť ornice a do nej sa sejú zrnká
    2. sejačka, ktorá vkladá zrnka do ryhy, ktorú si robí koliečko a za ním to pekne zatlača valec

    houk

  • robertm

    Member
    25. januára 2010 at 22:33

    janci: Ty tu tuším jediný rozmýšlaš, ale aj tak nemáš predstavu o téme tohoto diskusného vlákna. Ostatných žiadam aby sa vyjadrovali k téme, súčasné poľnohospodárstvo každý pozná a nikoho to nezaujíma.

    pistino: Ak by si naozaj chcel pomôcť ľuďom v púšťach, tak by si sa snažil púšte ozeleniť, tak ako to chcel spraviť Sadám Husajn.

    Miro: Možno raz pochopíš že to bolo vecné.

  • robertm

    Member
    25. januára 2010 at 23:25

    janci: Môžeš o tom napísať viac? Používa chemikálie?

  • janci

    Member
    31. januára 2010 at 18:41

    bez chemie to dnes nejde, hlavne ked je to tvoje zivobytie
    ale su aj ine sposoby ako chemia, ale vsetko je to o vynose z m2

    navyse velmi dolezita vec – striedanie plodin, je tu tiez problem, lebo napr.
    pri psenici ostava dost slamy a potom sadis nie do hliny ale viac do slamy

    zanechal toho 3 roky dozadu a pravdupovediac si to bez strojov nevie
    predstavit ( mimochodom tie su velmi drahe )
    ale nemysli si, ze to je nemozne je to hlavne o tom ,, co zaseješ a co sklidiš ,,

    ak budeš mať nejaké výsledky daj vedieť, posuniem ďalej

  • janko

    Member
    7. februára 2010 at 20:21

    Splnte si svoj sen o dokonalej slobode v záhrade už teraz!
    Americký sen je nadosah a je tu iba pre vás a to v limitovanej edícii!
    Kto prežije tieto ťažké časy krízy?
    Stante sa výťaznými zahradníkmi!

    SONIC BLOOM – BEST USA TECHNOLOGY!!! VICTORY GARDENS IN SURVIVAL TIMES

    V USA už dávno nepestujú polnohospodárske produkty bežnou technológiu známou u nás. Kto bol v USA vie o čom hovorím, že tam je všetko BIG. Vďaka super tajnému vojenskému výskumu pre biotechnológie 21 storočia určené pre kolonizáciu planét s pôdami bez živín bola vyvinutá technológia SONIC BLOOM. Za celým projektom stojí 4 krát nominovaný na Nobelovu cenu Dan Carlson. Výsledky v porovnaní s bežnou úrodou sú nasledovné:
    – nárast výnosov o 50-500%
    – menšia spotreba vody o 50-70%
    – menšia spotreba pesticídov a herbicídov pri konvenčnom polnohospodarstve o 50-80%
    – viac živín o 30-1000%
    – zrýchlený rast o 500% čo oceníte v čase nevyspytalného počasia čím môžete za sezónu sklidiť viac úrod.

    Ukážka z úrody

    Tu je video ktoré ukazuje sériu pokusov. Pokusy prebiehaly na pôde rozvojových krajín takže je nádej že uvedená technológia bude uvolnená aj pre náš trh.

    Samotný zvuk a interviu s autorom si možete vypočuť tu
    http://musicandnature.publicradio.org/features/#sonicbloom
    Uvedený zvuk je možné stiahnuť v tu
    http://www.uloz.to/3913151/audio-sonicbloom.mp3
    Prípadne ho ešte skombinovať s nejakou peknou pesničkou orchestralkou.
    Tu sa môžete nechať inšpirovať ktorá pesnička má aký účinok
    http://www.bekkoame.ne.jp/~dr.fuk/IndexE.html
    napr Modrý dunaj od Strausa zabezpečí proteíny

    http://www.youtube.com/v/_CTYymbbEL4&hl=en_US&fs=1&

    Takto vyzerá kompilácia uvedeného zvuku a jemnej orchestralnej melódie
    http://www.youtube.com/watch?v=a7SEjiVaLKQ

    Napríklad pre zvýšenie dojivosti kráv je dobrý Mozartčo taktiež je potvrdené vo filme s chovateľskou tématikou Slunce, seno, jahody:
    http://www.bekkoame.ne.jp/~dr.fuk/Series5E.html

    Hnojivový roztok-postrek na listy si môžete vyrobiť sami ako zákvas rastlín či hnoja. A váš pokus môže vyzerať aj takto:
    http://www.authorstream.com/Presentation/Massimo-41423-music-help-plants-grow-Question-Hypothesis-Materials-Procedure-does-Education-ppt-powerpoint/

    Ostatné referencie

    http://www.bekkoame.ne.jp/~dr.fuk/IndexE.html
    http://www.rexresearch.com/agro/1strnhm.htm

    Predajca
    http://originalsonicbloom.com/

    Zdá sa že aj bio pestovatelia zeleniny siahly po tomto nástroji:

    http://www.youtube.com/v/FcNfbO59Fe0&hl=en_US&fs=1&

    Avšak sú aj odporcovia ktorý tvrdia že rastliny si nechcú vyberať a dobre rastú aj pri metalovej hudbe

    http://www.youtube.com/v/YLwIn4bRyaU&hl=en_US&fs=1&

    Druhým TOP produktom využívajúce najnovšie objavy koloidných organických živín, s efektom trvalého prístupu kyslíku, nízkej spotreby vlhkosti a jej vysokej zádrže so vznikom jemnej štruktúry pôdy sú špičkové roztoky firmy OPEN ALL

    Okrem iného bol USA za miliardu dolárov vymyslený a úspešne otestovaný nový spôsob pestovania úrody na tzv. Plávajúcich farmách. Ide o možnosť získania obživy ak by prišlo k veľkej biblickej potope a ľudia by stratily pôdu pod nohami. V súčasnosti ju môžu využiť občania nachádzajúci sa v blízkosti vodných plôch. Výhoda tejto metódy je hlavne v tom že rastliny netreba polievať, takže ušetríte značné finančné prostriedky za vodu. Avšak povinnosť odvedenia dane z vypestovanej úrody sa vzťahuje aj na takto založené farmy.

    zdroj

  • robertm

    Member
    8. februára 2010 at 2:41

    Ohromne vtipné s tou hudbou. Poďme sa pretekať kto napíše väčší nezmysel. Už tu bolo hnojivo aj hudba, kto vymyslí niečo lepšie?

  • robertm

    Member
    8. februára 2010 at 8:04

    Možno keď škodcovia počuli Mózarta, tak zdrhli. :-) A rastliny mohli pokojne rásť. Keď som bol malý, dávali sme na chatu zvukovy odplasovac na mysi. Hlodavce to psychicky nezvladli a odstahovali sa.

  • janko

    Member
    8. februára 2010 at 14:12

    Tak teraz si sa zase sekol, ale nevadí každé začiatky sú ťažké. Vyžívam sa v dvojzmyselných podávaniach informácií čím cvičím a testujem inteligenciu a vzdelanosť čitatela. A zároveň zábavne podané informácie sú šťavnatejšie.
    Je to pravda tak z 50%. Treba to brať s nadhľadom, každý si chce splniť svoj americký sen. Vplyv hudby na rastliny je reálna vec. Hudba je vlastne forma energie. Vraj pôsobením hudby sa otvárajú častice listu a tak lepšie prijímajú hnojivo atd. Tiež je reálne že určité látky ako výživové roztoky ovplyvňujú veľkosť úrody. Ale tiež je pravda že si z toho autor robí dobrý biznis, používa informácie aké sa mu hodia do kšeftu a môže si v mnohom vymíšlať. Ale kôli tomu sa to nedá odsúdiť. Treba len pohľadať informácie o danej téme a nie hneď zosmiešniť, lebo sa človek zosmiešni sám.

    Ďalšie informácie sú napr. tu:
    http://lists.ibiblio.org/pipermail/permaculture/2005-February/021463.html
    http://www.rexresearch.com/agro2/0agro1.htm#sternh1
    http://www.rexresearch.com/sternheimer/sternheimer.htm
    http://www.rexresearch.com/hhusb/hh5elc.htm

    Ešte potom ale treba zvoliť vhodný typ hnojiva ktorý podporuje buď kvet, plod, koreň alebo list, viď kniha Zahrada jako mikrokosmos.

  • robertm

    Member
    8. februára 2010 at 17:29

    Biznis bude viac ako 50 %. Chémia nie je cesta po ktorej chcem ísť. Ďatelina je schopná dodať tuším 10x tolko dusikatych hnojiv ake je max povolene na hnojenie v nasom priemyselnom polnohospodarstve, ale toto hnojivo dodava postupne, takze nesposobi chemicky sok. Ked clovek raz zacne pouzivat chemikalie, musi ich pouzivat stale a k tomu potrebuje stroje, naftu, obchodnikov, dotacie. Ked raz clovek zacne pracovat pre peniaze, stava sa zavislym na systeme.

  • janko

    Member
    8. februára 2010 at 18:30

    Tie výživové roztoky sú na prírodnej báze. Konkretne henten chlapík z morských rias predáva. Ale v každom regione sú rastliny bohaté na látky ktoré chce špecificky gazda namiešať poda toho aký účinok chce dosiahnuť ak chce mať extra dobrú úrodu alebo aspon akú takú ked začne hospodáriť na zničenej pôde. Sú to výluhy zákvasy z rastlín, hornín, hnoju, kompostu. Ale nemusí sa postrekovať to je iba jedna z možností. …

  • robertm

    Member
    8. februára 2010 at 22:35

    Každé hnojivo je zbytočné a má nevýhodu že je za peniaze. Zúrodniť sa dá aj púšť a netreba k tomu skoro nič.

  • pistino

    Member
    9. februára 2010 at 19:37

    Este si Janko zabudol povedat, ze v Rusku su tieto metody davno prekonane. Tam rano zasadia a na druhy den vyberaju… Tak kam sa arabe USA??? :-)))

    Robert, uz si zohnal nejaku rolu alebo zahradu na tvoje pokusy?

  • evi

    Member
    9. februára 2010 at 23:09

    pistino: Môžeš mi dať viac informácií o podmienkach dotácií z EU na samo-zásobitelskú farmu a ako sa dajúreálne získať? Koľko by to bolo asi na hektár?

    Neprezradil si, kde plánuješ podnikať – je dosť rozdiel, či niekde pri Trnave, alebo na Orave. Gazda je mladý, vtedy ho všetka práca baví a hlavne vládze, ale je aj starý a už nevládze…ale žiť sa musí.
    Neviem byť v tento moment neosobná, ale kuchynskou logikou a životnou skúsenosťou mi nedá sa nepridať k plénu, ktoré tvrdí: vyskúšaj a uvidíš…
    Moji starí rodičia (na začiatku 20. staoročia) fungovali v úplne primitívnych podmienkach hospodárenia s pôdou a myslím, že práve to ich z Pribiša vyhnalo do Ameriky, keďže si neboli schopní zarobiť ani na topánky…je pravda, že sa nespoliehali na dotácie z EU…, ale o tie predsa nemôže ísť prvoplánovo ani Tebe, alebo sa mýlim?

  • robertm

    Member
    10. februára 2010 at 6:32

    pistino:

    Bezorbové metódy sa používajú po celom svete, aj ked zriedkavo. Viem o Japonsku, Rakúsku, Španielsku, Rusku. Stavby z hliny sú rožírené v Egypte, Iráne, Číne, stavajú sa v Nemecku a Anglicku. Koreňové čističky sú rošírené v USA. Výroba elektriny z vetra na celom západe.

    Nechem robit pokusy. Efektivnejsie je zhanat informacie, experimenty trvaju desatrocia a tolko casu nemam. Na oplatku vsety nove informacie poviem ostatnym.

    Hranice su len ciary na mape. Priroda funguje vsade rovnako.

    Pred vyberom pozemku je dobre poznat prirodne hospodarstvo. Napriklad kupis pozemok vedla chemicky osetrovaneho pola a praskovacie lietadlo ti veľkodušne a zadarmo popráškuje aj tvoj pozemok, zomru vsetci predatori (pavuci, zaby, drave vtaky) a premnozia sa skodcovia. Aby si tomu zabranil, tiez zacnes pouzivat chemikalie. Tak je to s kazdym nasilnym zasahom do prirody, narusi sa rovnovaha.

    Druha moznost je pracovat a kupovat jedlo v obchodoch. Ale podmienky v praci sa zhorsuju (dobrovolne-povinne nadcasy 200 hodin – pracovne soboty, tazka praca, v zime sa nekuri), kupna sila klesa (rozmyslate ci mozete kupit 8 alebo 10 rozkov), kriza (jedneho dna budete bez prace a zufalo budete zhanat jedlo a teplo).

    Dovody pre prirodne hospodrstvo su napriklad:
    – nezavislost = nemusim chodit do prace, pokojny zivot, netyka sa ma kriza
    – zdravie – vklude odlezim chripku doma v teple, jem zdrave potraviny a vyhnem sa chorobam z chemickych prisad (napriklad kyselina siricita H2SO3 v lekvaroch, takzvane E-čka), pestujem liečivé bylinky a nie trávu kedze mam sennu nadchu, bývam v hlinenom dome (ideálna vlhkosť a teplota celý rok, žiaden suchý vzduch v zime, a žiadne horúčavy v lete)
    – komunita – zijem v kruhu podobne zmyslajucich ludi
    – luxus – mam vsetko co potrebujem k zivotu a o com vacsina ludi cely zivot iba sniva, vratane sukromneho lesika, velkeho kupacieho jazera plneho ryb, psa a domu :-)
    – ekologia – nenicim podu a prirodu, naopak ju zveladim pre dalsie generacie
    – naprodukcia – pri nulovych nakladoch na pestovanie, chov ci vyrobe drevnej hmoty, sa vyrobi viac ako sa spotrebuje, uzivim viac deti, mozem zasobovat mesto a armadu
    – mobilita – vsetko je zadarmo (aj dom), a nemam problem kedykolvek sa odstahovat ak by napriklad cez moj pozemok stavali dialnicu
    – doplnte si svoje dovody

    Nemam nic proti modernym technologiam, ak su pre ludi prinosom. Keby som musel koli niečomu chodiť do práce, tak sa toho radšej vzdám.

  • robertm

    Member
    10. februára 2010 at 6:53

    evi:

    Prirodne hospodarstvo je prakticky bezpracne. Treba nieco robit, ale neda sa to porovnat s drinou pri orani ci vyvazani hnoja. Ak nechate prirodu pracovat, urobi vacsinu prace sama a lepsie ako clovek. Naco zvazat a kompostovat slamu, ked na poli zadusi buriny a casom zhnije a obohati podu o humus? Naco orat podu ked sa tym otvori cesta pre buriny? Preco pouzivat slabe rastliny vyslachtene pre mechanizovany zber, ked povodne odrody davaju vacsiu urodu? Preco nepestovat obilie cely rok aby malo cas poriadne zakorenit a potom predat ziviny z korenov do klasov? Preco nevyuzivat “nekvalitnu” podu, ked obilie rastie aj v Aplach? Prečo stále piecť z múky, keď sa obilie dá uvariť ako ryža?

    Zijem teraz a neriešim par rokov pred smrtou. Na dedine si ludia pomahaju, dobre vychovane deti pomozu tiez.

Page 3 of 7

Log in to reply.

Začiatok diskusie
0 of 0 odpovede/odpovedí June 2018
Súčasnosť